Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/724/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu L., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Hlavnej č. 29, proti žalovanému R. bývajúcemu na B., zastúpenému JUDr. Svetlanou Gavorovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Lombardiniho č. 22/B v Bratislave, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom na Trnavskej ceste č. 82 v Bratislave, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. -247 zo dňa 30.6.2009, takto

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok vo vyhovujúcej časti.

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalovaného.

V ostatnej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.425,51 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 375,54 Eur a súdny poplatok vo výške 1.166 Eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 8.939,10 Eur, ktorú zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi na účet JUDr. Vladimíra Babina do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 19.6.1999 utrpel úraz v produktívnom veku svojho života 35 rokov a úraz zanechal závažné trvalé následky na jeho fyzickom a psychickom zdraví, ktoré ho výrazne obmedzili v pracovnom, spoločenskom, osobnom a partnerskom živote a vyradili ho z mnohých životných aktivít, ktoré po úraze už nemôže vykonávať, okrem iného nosiť ťažké bremena, nakupovať. Úplne stratil možnosť venovať sa športovým aktivitám, pred úrazom bol v dobrej fyzickej a psychickej kondícií, teraz má sťaženú chôdzu, ktorá mu spôsobuje veľké problémy najmä pri chôdzi po schodoch, rýchlo a často sa zadýchava, nemôže dvíhať ťažké bremena, jazdiť na bicykli, pre bolesti hrudníka a pre dušnosť nemôže pracovať v záhrade. Nedosahuje takú výkonnosť ako zdravý človek. Nemôže sa venovať turistike, behaniu, plávaniu a zúčastňovať sa ani spoločenských podujatí. V súvislosti so stlačením hrudníka môžu v budúcnosti u žalobcu vzniknúť ďalšie komplikácie ako recidiva, herniácie bránice a prietrž v jazve. Tieto závery o zdravotnom stave žalobcu vyvodil zo znaleckých posudkov R. a R.. So zreteľom na uvedené trvalé následky a rozsah žalobcových obmedzení

v produktívnom veku prihliadnuc aj na predpokladanú nepriaznivú prognózu a komplikáce, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti, súd považoval za primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky na 25-násobok základného bodového ohodnotenia, čo pri bodovom hodnotení 400 bodov predstavuje 585.213,- Sk ( 19.425,51 € ) mínus 14.787,- Sk, čo bolo plnenie vyplatené vedľajším účastníkom.

Na námietku vedľajšieho účastníka, že stav z medicínskeho hľadiska u žalobcu už nevyžaduje zintenzívnenie liečby a naviac žalobca sa nedostavil na klimatickú liečbu dňa 30.9.1999 uviedol, že v tomto smere je potrebné rešpektovať slobodné rozhodnutie žalobcu o odmietnutí uvedenej liečby, lebo ide o súčasť jeho rýdzo osobného práva na zdravie a právo na ochranu súkromia a zo záverov oboch znaleckých posudkov vyplynulo, že jeho uplatnenie v živote a v spoločnosti je v dôsledku poškodenia zdravia obmedzené.

Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol tým, že zo znaleckého posudku R. zistil, že stanovené bolestné bolo možné vyčísliť u žalobcu po prvýkrát dňa 16.10.1999, teda po ukončení jeho práceneschopnosti. Žalobca podal žalobu na náhradu škody z ublíženia na zdraví na súde dňa 7.3.2002, teda už po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva, ktorá uplynula dňa 16.10.2001. Z toho dôvodu prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným a vedľajším účastníkom a žalobu o zvýšenie bolestného zamietol, teda o sumu 363.750,- Sk ( 12.074,29 € ).

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. , keď vychádzal z toho, že výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto aj keď mal vo veci len čiastočný úspech priznal súd žalobcovi plnú náhradu trov konania vychádzajúc zo súdom priznanej sumy. Potom priznal advokátovi žalobcu odmenu za 19 úkonov právnej služby, režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné v celkovej výške 8.939,10 € vychádzajúc z vyhl. č. a v spojení s ust.

Rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb., pretože žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona.

O trovách štátu rozhodol podľa a zaviazal žalovaného k náhrade trov preddavkových štátom na znalecké posudky R.o v sume 106 € a R. v sume 269, €.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný zobral odvolanie späť. Preto odvolací súd podľa konanie o odvolaní žalovaného zastavil.

Žalobca žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pochybil, keď neuznal námietku k znaleckému posudku R. pokiaľ išlo n náhradu bolestného. Majú za to, že tento nárok nie je premlčaný, pretože žaloba bola podaná včas najmä s poukazom na dôkazy založené v znaleckom posudku R., kde bol určený dátum ustálenia zdravotného stavu po 30.3.2000. Ďalej namietal, že súd sa nevyporiadal s jeho nárokom na úroky z omeškania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného podal odvolanie proti výroku ktorým bolo žalobe vyhovené. V tejto časti žiadal zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu vzniklých trov. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že znaleckými posudkami bolo vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia na 400 bodov. Pre prvú z hodnotených položiek 220 a), iné následky poranenia pľúc jednostranné nepovažoval znalec za potrebné vyhodnotiť ju najvyšším počtom bodov ( 400 ), ale ohodnotil tieto následky len počtom 300 bodov, čím nevyužil svoje možnosti vyplývajúce mu z vyhlášky aj sadzobníka. Čo sa týka druhej z hodnotených položiek 298 b) obmedzenie hrudníka a zrasty pľúc následkom poranenia pľúc a hrudnej steny stredného stupňa, ide o následky stredne ťažké, to znamená, že uvedené zranenie nesúvisí s takým poškodením zdravia, ktoré je výnimočné a nedá sa dostatočne vyjadriť základným odškodnením. V tejto súvislosti poukázali na fakt, že žalobca nie je invalidným dôchodcom, nebol pred úrazom aktívnym športovcom a žiadnym spôsobom nebola preukázaná mimoriadna aktivita žalobcu v spoločenskom a pracovnom živote, takže následky poranení mu nespôsobili vyradenie z pracovných aktivít. Nesúhlasia preto so zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia na 25 násobok základného bodového ohodnotenia. Žalobca odmietol navrhnutú klimatickú liečbu v rámci rekonvalescencie z poranenia. Podľa odvolateľa mu kúpeľná liečba mohla zdravotné komplikácie korigovať, preto pre postoj žalobcu k liečbe považujú za neetické na jednej strane odmietnuť lekárom odporúčanú liečbu a na druhej strane žiadať finančné zadosťučinenie za nedostatočnú kvalitu života po nehode. Nesúhlasili so stanoviskom súdu, že ide o slobodné rozhodnutie žalobcu, ktoré je potrebné rešpektovať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa , v spojení s ust. a zistil, že boli dôvody čiastočne pre potvrdenie a čiastočne pre zrušenie rozhodnutia.

Predmetom tohto konania je odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré spôsobil žalovaný žalobcovi dopravnou nehodou.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd pokiaľ ide o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj so správnosťou dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Aj podľa odvolacieho súdu následky, ktoré zanechal úraz na žalobcovi pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňujú priznanie 25 násobku bodového ohodnotenia. Žalobca je skutočne vyradený z aktivít, ktoré realizoval pred úrazom, hlavne pokiaľ ide o športové aktivity, starostlivosť o dieťa, prácu v záhrade a okolo domácnosti zohľadniac terajšiu psychickú záťaž, stratu fyzickej kondície, únavu a zníženú výkonnosť v porovnaní so stavom, ktorý mal pred úrazom. Tá skutočnosť, že sa odmietol podrobiť ďalšej liečbe, nemôže mať vplyv na priznanie násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Je to skutočne osobné právo občana, ktorý bol poškodený na zdraví, či využije ďalšie možnosti liečby alebo sa zmieri s terajším zdravotným stavom a bude sa snažiť zvýšeným úsilím tieto následky prekonať. Nebyť toho, že došlo k úrazu, nebol by povinný sa podrobovať akejkoľvek liečbe, ani predchádzajúcim lekárskym zákrokom, pretože jeho zdravotný stav to nevyžadoval. Preto tieto následky musí znášať žalovaný v celom rozsahu.

Z toho dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku sťaženia spoločenského uplatnenia za vecne správne. Preto rozsudok podľa potvrdil v tomto výroku.

Pokiaľ však ide o výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá, v tejto časti podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutočný stav a vec nedostatočne zdôvodnil, preto je v zamietavej časti rozsudok nepreskúmateľný.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobca upravil žalobu podaním z č. l. 99 zo dňa 5.6.2006. Dňa 6.6.2006 súd prvého stupňa pripustil zmenu tejto žaloby. Na pojednávaní dňa 30.6.2009 pred súdom prvého stupňa však žalobca znovu zmenil žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 31.499,80 € titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 3.9.2005 do zaplatenia. O tomto procesnom návrhu žalobcu však súd prvého stupňa nerozhodol. V rozhodnutí vo veci samej potom priznal žalobcovi nárok len do výšky 19.425,51 €, ale z rozhodnutia ktorým zamietol žalobu nie je možné zistiť, či zamietol len žalobu o bolestné, alebo aj o priznanie 6 % úroku z omeškania od 3.9.2005.

Pokiaľ ide o rozhodnutie ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o náhradu bolestného z dôvodu premlčania, odvolací súd udáva, že aj v tejto časti rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pretože sa súd prvého stupňa nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia s tým, prečo pri určení počiatku behu premlčacej lehoty vychádzal zo znaleckého posudku R. a nie zo znaleckého posudku R., keď títo znalci rozdielne určili možnosť objektívne zistiť výšku bolestného v rozdielnych obdobiach, ktoré mali vplyv na včasnosť podania žaloby. R. vo svojom posudku, aj na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 2.12.2008 uviedol, že bolesti u žalobcu sa ukončili jednoznačne v apríli r. 2000. Následne po tomto dátume sa uskutočňovali rôzne chirurgické kontroly, ktoré však už nepovažoval za základné. Preto vychádzal z toho, že ustálený zdravotný stav u žalobcu bol v apríli 2000. Podľa znalca R. dňa 27.9.1999 žalobca absolvoval posledné chirurgické vyšetrenie, kde už možno charakter poranenia považovať za stacionárny a bola navrhnutá iba klimatická ( kúpeľná liečba ). V závere znaleckého posudku potom uviedol, že jednoznačne bolo možné vyčísliť bolestné u žalobcu po prvýkrát dňa 16.10.1999 po ukončení práceneschopnosti. Vzhľadom na závažnosť tvrdení oboch znalcov, ktoré sú rozdielne, bolo potrebné zistiť ich konfrontáciou, prípadne ďalším dokazovaním, kedy v skutočnosti došlo k definitívnemu zisteniu nemennosti zdravotného stavu žalobcu rozhodujúceho pre posúdenie bolestného. Súd prvého stupňa však takýto dôkaz nevykonal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a s ním súvisiace výroky o trovách účastníkov a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok alebo pre nezrozumiteľnosť dôvodov a účastníkovi konania bola týmto rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, znamená to odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním. Objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu, preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje dostatočné dôvody alebo nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne zamerať dokazovanie na zistenie kedy mohol žalobca prvýkrát zistiť výšku bodového ohodnotenia za bolestné a to nepochybným spôsobom, potom rozhodnúť o celom predmete konania a rozhodnutie odôvodniť podľa tak, aby bolo presvedčivé.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § ods. 3 rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.