Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-16-2005.pdf
PDF · 98.53 KB
No categories available
19C/16/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. X.X.XXXX,. bytom A. XX/X,. L. proti odporcovi v 1. rade: S. R. zast. Ú. V. S. R., N.. S. č.X,. B. v zast. J.. M. T., advokátom, so sídlom XX.A.. č.X,. B., v 2. rade: S. R. zast. M. F. S., Š. X,. B., v 3. rade: S. R. zast. M. V. S., P. X,. B., v 4. rade: S. R. zast. M. S. SR, Ž. N. XX, B. v 5.rade S. R. zast. M. H. S., M. XX, B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 76,35,- Eur na účet J.. M. S., advokáta č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. a vo výške 99,80,-Eur na účet J.. M. T., advokátky, č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX,. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcom v 2, 3., 4.a 5. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2004 a doplneným dňa 17.2.2005 domáhal od odporcu v 2.rade zaplatenia istiny vo výške 60.562,-Sk s príslušenstvom, titulom náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Návrh odôvodnil tak, že mu vznikla škoda tým, že S. R. - príslušné štátne orgány nesprávne postupovali a umožnili činnosť za pomoci masívnej reklamnej kampane spoločnosti H. S. o.c.p., a.s. Nerešpektovali zákon č.566/2001 Z.Z. a iné platné zákony, napriek tomu, že nebankové subjekty z tejto činnosti poberali nemalé dane. V súvislosti s umožnenou činnosťou H. S. o.c.p., a.s. a tým, že príslušné štátne orgány nesprávne postupovali, mu spôsobili škodu vo výške 60.562,-Sk.
Navrhovateľ v priebehu konania rozšíril návrh na začatie konania tak, že žiadal uložiť odporcom v 1. a 3. až 5.rade povinnosť zaplatiť mu každý po 15.000,-Sk titulom dostatočného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 17 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z., pričom súd uznesením túto zmenu návrhu pripustil.
Odporca v 1.rade uviedol, že podľa § 24 ods.1 zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, pre kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu
vybavovania petícií a sťažností. Poukázal nato, že nie je účastníkom zmenkového obchodu, porušením ktorého mala navrhovateľovi vzniknúť údajná škoda. Navrhovateľ nijako nepreukázal, akým nesprávnym úradným postupom odporcu v I. rade mu mala vzniknúť údajná škoda, pričom je presvedčený, že zodpovednosť odporcu v I. rade za škodu v zmysle cit. ust. § 18 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu nemôže byť založená, nakoľko odporca v I. rade v rámci plnenia svojich úloh nespôsobil navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom žiadnu škodu a preto žiadal návrh zamietnuť.
Odporca v 2. rade považoval návrh voči S. R. v zastúpení M. F. S. za neopodstatnený a neoprávnený. Žiadal návrh zamietnuť, namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.10.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie "správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť" alebo správ. spol., a.s." Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že nejde o investičnú spoločnosť. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu s tzv. nebankovým subjektom, ktorý si dostatočne nepreveril a preto musí znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom "Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie". Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.
19C 16/05 - 94
Uviedol, že samotné výpisy z obchodného registra potvrdzujú, že obchodná spoločnosť H. S. o.c.p., nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, resp. správcovská spoločnosť. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu - zmluvy o pôžičke si každý musí zvážiť a preveriť riziká. Zmluvy o pôžičke sa uzatvorili v zmysle § § 657 a 658 Občianskeho zákonníka na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán.
Odporca v 3. rade žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľovi vznikla škoda tým, že so spoločnosťou H. S. o.c.p., uzavrel zmluvu, na základe ktorej odovzdal uvedenému subjektu peňažný vklad, ktorý mu nebol vrátený potom, čo uvedená spoločnosť uzavrela svoje pobočky. Zmluvu uzavrel navrhovateľ z vlastnej vôle a na základe vlastného rozhodnutia a to i napriek tomu, že už v priebehu roka 2000 boli občania Slovenskej republiky aj prostredníctvom tlače upozorňovaní na veľké riziko spojené s vložením peňažných prostriedkov do tzv. nebankových subjektov.
Slovenská republika prostredníctvom príslušných ústredných orgánov štátnej správy nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s týmito spoločnosťami záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.
Odporca v 4. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal nato, že nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný, uvedená právna vec nepodlieha režimu zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V danom prípade išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými
spoločnosťami, ktoré pôsobili pri výkone svojej činnosti ako bežné podnikateľské subjekty na základe ustanovení Obchodného zákonníka, pričom ich činnosť nepodliehala dohľadu štátu.
Odporca v 5. rade navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej, resp. právnickej osobe do záväzkového vzťahu a uzatvárať zmluvy o pôžičke s právnickými osobami. Slovenská republika nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek mnohým upozorneniam zo strany štátu a jeho orgánov vstúpili s nebankovými subjektami do záväzkového vzťahu a na základe svojho dobrovoľného konania im zverili svoje peňažné prostriedky. V uvedenej právnej veci nie je pasívne legitimovaný a predmetná právna vec nepodlieha právnemu režimu zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 2,3,4,5 rade, keď sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, predvolanie mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní okrem odporcu v 3. a 5.rade neospravedlnili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Rimavskej Sobote, vyjadreniami odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmenkou zo dňa 19.11.2001, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že uzavrel s H. S. o.c.p., a.s. zmluvu o pôžičke. Zo zmenky č.0138728 zo dňa 19.11.2001 súd zistil, že H. S. o.c.p., a.s. vystavila túto vlastnú zmenku na meno navrhovateľa, s tým že mu dňa 19.2.2002 za ňu zaplatí 60.562,-Sk.
Spoločnosť H. S. o.c.p., a.s. si svoje povinnosti nesplnila, bol na ňu vyhlásený konkurz.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorými sú:1/ existencia škody /majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch/, 2/ nesprávny úradný postup štátu, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit.ust. § 18 ods.1 zák.č.58/1969 Zb. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o pôžičke a následnom vystavení zmenky navrhovateľovi odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp. nemohli porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov ich činnosti. Navrhovateľ uzavrel s nebankovým subjektom zmluvu o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorý vznikol v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne. Na základe zmluvy vznikol medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou H. S. o.c.p., a.s. súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Tu platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon /čl.2ods.2 Ústavy SR/. Štát mal v zmysle zák.č. 385/1999 Z.z. kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci o kolektívne investovanie nešlo,
pretože obchodná spoločnosť H. S. o.c.p., a.s. nevykonávala činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond.
Keďže nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa §18 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu, odporcovia za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedajú, potrebné je však uviesť, že náhrady škody sa navrhovateľ domáhal iba voči odporcovi v 2.rade.
Súd je toho názoru, že odporca v 2. rade za škodu nezodpovedá ani podľa ust.§ 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú prevenciu v občianskoprávnych vzťahoch a jeho porušenie je porušením právnej povinnosti so vznikom zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ako bolo uvedené vyššie
19C 16/05 - 95
odporcovia nemohli zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľom a nebankovým subjektom na základe občianskoprávnej zmluvy o pôžičke. Z tohto hľadiska odporcom potom nemožno vytýkať, že si nepočínali tak, aby navrhovateľ neutrpel škodu na majetku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh voči odporcovi v 2.rade ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal voči odporcom v 1. a 3. až 5.rade uloženia povinnosti zaplatiť mu každý po 15.000,-Sk titulom zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 17 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla. Podmienky pre priznanie majetkovej satisfakcie sú existencia zásahu, neoprávnenosť zásahu a ich príčinná súvislosť.
Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v zmysle citovaných ustanovení je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a skutočnosť, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených zákonom.
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je zákonom špeciálnym a upravuje podmienky vzniku zodpovednosti a rozsah náhrady, ktorá sa odškodňuje.
Podľa tohto zákona nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy ako náhradu škody. Zákon č. 58/1969 Zb. totiž nemá nijaké ustanovenie, ktoré by umožňovalo odškodniť nemajetkovú ujmu takej povahy, na akú poukazuje navrhovateľ.
Súd zastáva názor, že v tejto časti nároku je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom s poukazom na § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 1.7.2004, pretože k nesprávnemu úradnému postupu od ktorého navrhovateľ odvodzuje škodu došlo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.
Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa aj v časti priznania nemajetkovej ujmy zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní.
Úspešnému odporcovi v 1. rade vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
Právny zástupca J.. M. S. vykonal nasledovné úkony právnej služby:
1.prevzatie zastúpenia dňa 24.3.2005 a príprava zastúpenia, 2.písomné podanie na súd dňa 5.4.2005. Právny zástupca odporcu v 1.rade si uplatnil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1.000,--Sk ( i keď podľa názoru súdu mu prináležala odmena vo vyššej sume), súd mu priznal v uplatnenej výške t.j. 2 x 1000,-Sk plus režijný paušál 2x 150,-Sk t.j. spolu 2.300,-Sk = 76,35,-Eur.
Trovy právneho zastúpenia advokátom J.. M. S. celkovo predstavujú sumu 76,35,-Eur.
Právna zástupkyňa odporkyne J.. M. T. vykonala nasledovné úkony právnej služby:
účasť na pojednávaní dňa 12.10.2009 a dňa 22.2.2010, tarifná odmena á- 34,86 Eur ( 2x ) plus režijný paušál 1x 6,95,-Eur plus 1x 7,21,-Eur plus 19%DPH - 15,93Eur t.j. spolu 99,80,-Eur.
Trovy právneho zastúpenia advokátkou J.. M. T. celkovo predstavujú sumu 99,80,-Eur.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Úspešným odporcom v 2., 3., 4., 5., rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im v konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava 1, písomne, v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
19C 16/05 - 96
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.