Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-62-2010.pdf
PDF · 89.04 KB
No categories available
5Co/62/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: T. Š., nar. X.X.XXXX,. bytom Ľ. Z. XX,. B. proti odporcovi: SR - zastúpený Ú. G., K. a K. S., C. 2, P.O.B. XX, B., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 5C/9/2004-254 zo dňa 30.9.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/9/2004-254 zo dňa 30.9.2009, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu spolu s opravným uznesením p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 5C/9/2004-254 zo dňa 30.9.2009 rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že navrhovateľka sa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávny úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.. Žiadala súd, aby vydal rozsudok, že Okresný úrad K. N. M., katastrálny odbor, svojim postupom - nezapísaním údajov do katastra nehnuteľnosti v súlade s dedičským osvedčením D 836/94, Dnot 167/97 porušil svoje povinnosti dané mu katastrálnym zákonom, a preto titulom nesprávneho úradného postupu bol zaviazaný zaplatiť jej majetkovú ujmu vo výške 63.467,55 Sk a nemajetkovú ujmu vo výške 80.000,- Sk, spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovami konania. Navrhovateľka uviedla, že osvedčením o dedičstve D 836/94, Dnot 167/94 po otcovi zdedila aj parcelu č. 4645 TTP s výmerou 5607 m2, zapísanú na LV č. 5668 k.ú. K. N. M.. Na poručiteľa bola zapísaná v 1-ici a podľa uvedeného uznesenia ona z tejto parcele zdedila polovicu, teda 1-inu. Katastrálny odbor OÚ v K. N. M. v rozpore s uvedeným uznesením o dedičstve jej zapísal ako vlastníctvo iba 1/8-inu a keďže vedela, že na otca ostala ešte časť parcely stále zapísaná, informovala sa u príslušných orgánoch, čo sa stalo so zvyškom parcely, list vlastníctva jej nechceli vydať. Dva roky ju zavádzali, ignorovali jej žiadosti a vysvetlenie. Ako známej vlastníčke jej nemali vyvlastniť časť parcele. Vyvlastňovacie rozhodnutie jej doručili. Až po dlhšom čase jej bolo vyvlastňovacie rozhodnutie zaslané a zistila, že peniaze má uložené na SPF Ž.. Na ich vydanie musela doložiť overené dedičské rozhodnutie. Bolo jej zámerne znemožňované dostať sa k jej peniazom a nakladať s jej vlastníctvom. Materiálnu ujmu vypočítala ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti na základe verejného prísľubu vo výške 150,- Sk/m2 a sumou, ktorá jej bola vyplatená na základe vyvlastnenia, t.j. 42.052,50 Sk. Žiadala zaplatiť sumu 63.078,75 Sk ako rozdiel súm 105.131,25 Sk (700,875 m2 x 150,- Sk ) - 42.052,50 Sk + administratívne náklady vo výške 388,80 Sk a trovy konania.
Materiálnu ujmu vo výške 80.000,- Sk žiadala za poškodenie dobrého mena, zvýšenie psychickej záťaže, prežívania stresov a celkovej morálnej ujmy.
Odporca poukazoval na nedôvodnosť návrhu. Zákon č. 58/1969 nedefinuje pojem škody, ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v súlade s § 20 aplikovať všeobecnú úpravu, teda podľa ust. § 422 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V časti, v ktorej sa teda navrhovateľka domáha práva na náhradu nemajetkovej ujmy, navrhol návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 63.078,75 Sk poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR, v ktorých je obsiahnutý výklad, kedy existuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou. Podľa týchto rozhodnutí musí ísť o vzťah priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 29.6.1999, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a K. N. M. ako kupujúcim, na základe ktorej predala navrhovateľka svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1/8-ina, pričom dohodnutá kúpna cena bola vo výške 60,- Sk/m2. Pokiaľ bol vlastnícky podiel navrhovateľky k pozemku o veľkosti 1/8-ina vyvlastnený rozhodnutím Okresného úradu v K. N. M. č. ŽP 99/07290/FZ1 zo dňa 5.11.1999 za rovnakú cenu, za akú kúpnou zmluvou navrhovateľka previedla svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, nie je potom zrejmé, v čom má spočívať škoda. K. N. M. uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 25.6.1999 schválilo výkup pozemkov za cenu 60,- Sk/m2 pod výstavbu ložiskového závodu I.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.1999 navrhovateľka vedela, že predáva svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu k pozemku podľa osvedčenia o dedičstve D 836/94, Dnot 167/94, preto už pri podpise kúpnej zmluvy mohla navrhovateľka vedieť o nesprávnosti zápisu na príslušnom LV, keďže sa v ňom uvádza, že nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 5668 pod B5 v podiele 1/8-iny na navrhovateľku. Túto nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka dedičským rozhodnutím D 836/94, Dnot 167/94.
Odporca vzniesol námietku premlčania. Poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 29.6.1999, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako predávajúcim a K. N. M. ako kupujúcim, na základe ktorej navrhovateľka predala svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8-iny k pozemku, ktorý bol evidovaný na LV č. 5668 parc. č. 4645 k.ú. K. N. M.. Z tejto zmluvy bolo zrejmé, že navrhovateľka predávala spoluvlastnícky podiel, o ktorom vedela, že nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý získala podľa osvedčenia o dedičstve D 836/94, Dnot 167/94. Okresný súd námietku premlčania posudzoval podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že nárok navrhovateľky je premlčaný, nakoľko premlčacia doba 3 roky začala plynúť odo dňa, keď sa poškodená, teda navrhovateľka, dozvedela o škode. Pri podpise kúpnej zmluvy dňa 29.6.1999 navrhovateľka vedela, aká je výška jej spoluvlastníckeho podielu podľa dedičského rozhodnutia D 836/94, Dnot 167/94. Z uvedenej kúpnej zmluvy vyplynulo, že predáva 1/8-inu parcely E-4645 TTP o výmere 56,07 m2, pričom podľa dedičských rozhodnutí zdedila 1-inu uvedenej parcely. Keďže žalobu podala až 26.6.2003, súd považoval nárok za premlčaný. Preto návrh na začatie konania zamietol.
Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka nepreukázala ani vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré musia byť súčasne (kumulatívne) splnené sú: protiprávne konanie (nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Zodpovednosť podľa zák. č. 58/1969 Zb. je zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. V danom prípade prvostupňový súd má za to, že išlo o nesprávny úradný postup správy katastra, keď navrhovateľke nesprávne zapísala podiel podľa dedičského rozhodnutia a v tomto smere nevykonala nápravu. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škoda, ktorá sa má uhradiť a nie jej rozsah, preto bolo potrebné aplikovať všeobecnú úpravu - ust. § 442 Občianskeho zákonníka a vo všeobecnosti chápať škodu ako ujmu, ktorá: nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Materiálnu ujmu si navrhovateľka vyčíslila ako rozdiel medzi verejný prísľubom 150,- Sk a sumou, ktorá jej bola vyplatená na základe vyvlastnenia - uznesenia miestneho zastupiteľstva v K. N. M. č. 8/99 zo dňa 24.6.1999 - 60,- Sk + administratívne náklady. Navrhovateľka použila pojem verejný prísľub a aj keď
Občiansky zákonník tento pojem pozná, nejde o verejný prísľub ako jednostranný právny úkon podľa § 850 Občianskeho zákonníka, nakoľko týmto úkonom niekto verejne vyhlási, že poskytne plnenie inému, ak splní podmienky určené vo verejnom prísľube. V danej veci bola suma iba navrhovaná, hovorilo sa o nej, písalo sa o nej v tlači. Ako navrhovateľka uviedla, boli rôzne šumy o jej výške, ale nikdy nebola verejne prisľúbená, keď schválená bola vo výške 60,- Sk. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka dňa 29.6.1999 odpredala Mestu K. N. M. svoj podiel po 60,- Sk/m2 a za takú istú sumu jej bola aj parcela vyvlastnená. Súd má za to, že navrhovateľke škoda nevznikla a túto si nemôže uplatňovať, ako rozdiel medzi sumou, ktorá bola navrhovaná, teda 150,- Sk a prezentovaná v tlači a sumou, ktorá bola na základe uznesenie mestského zastupiteľstva schválená uznesením č. 8/99 zo dňa 24.6.1999. Mesto - K. N. M. vo svojom vyjadrení jednoznačne uviedlo, že nemá vedomosť ani doklady o tom, že by sa citované pozemky vykupovali, resp. vyvlastňovali pred alebo po vydaní uznesenia mestského zastupiteľstva K. N. M. č. 8/99 zo dňa 24.6.1999 za inú cenu. Cena týchto pozemkov podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. v znení vyhl. č. 608/1992 Zb. a vyhl. č. 265/1993 Z.z. je 2,- Sk/m2 podľa BPEJ. Navrhovateľka v konaní výšku škody nepreukázala. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p.. Súd prihliadol na majetkové pomery navrhovateľky, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, iný príjem nemá a taktiež na tú skutočnosť, že Správa katastra v Kysuckom Novom Meste nesprávne úradne postupovala, keď navrhovateľke nesprávne zapísala podiel podľa dedičského rozhodnutia a nevykonala v tomto smere opravu, čím sa stala jedným z článkov reťazca príčin a následkov. Preto aj keď bol odporca v konaní úspešný, s poukazom na citované zákonné ustanovenie mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázala na to, že podstatou jej návrhu bola tá skutočnosť, že si Správa katastra v Kysuckom Novom Meste neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zákona a nepodávala jej informácie, ktoré žiadala a mala na ne nárok. Roky ignorovala vykonať opravu, ktorú jej umožňoval zákon vo vlastnej kompetencii, keďže podklady - právoplatné uznesenie o dedičstve mala k dispozícii. Takýmto spôsobom ako občan nebola informovaná žiadnym spôsobom čo sa deje s jej vlastníctvom, aj keď je vlastníkom známym, nemohla sa včas a účinne brániť proti takým zásahom, ako je vyvlastňovanie či scudzenie - prepis na iné osoby. Informácie v prípade výkupu pre I. K. boli dostupné len tým, ktorí sa zdržiavajú v K. N. M. a chodia na schôdze či na úrady, kde si môžu prečítať vyhlášky. Pretože od orgánu katastra nemohla získať informácie, nemohla tušiť, čo sa deje s jej vlastníctvom. Všetky je postupy a písomnosti, ktoré musela adresovať kvôli tejto nezákonnosti katastrálneho orgánu, prokuratúre, orgánov OÚ v K. N. M., úradu geodézie atď., ju stáli nemalo energie, času a finančných prostriedkov na papier, poštovné, telefonáty, získavanie informácii, fotokópii a iné s tým súvisiace potreby. Suma za pozemok za m2 bola pôvodne deklarovaná K. N. M., že bude 150,- Sk. Takto je to uvedené aj v zápisnici zo zasadnutia poslancov Mesta K. N. M., ktorú osobne videla. Podobnú informáciu je poskytli neskôr iné osoby, že sa ide vykupovať po 150,- Sk/m2. Prekvapená bola neskôr cenou v kúpnej zmluve, ale núdza ju prinútila, že aj za túto cenu podiel odpredala. Odporca účelovo poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že dobrovoľne odpredala svoj podiel a to za 60,- Sk/m2. Žiaľ za dohodnutú kúpnu cenu v SR označujú a akceptujú orgány cenu, ktorú nanúti subjekt, ktorý chce pôdu získať; nejde o žiadnu dohodu, len o nútený súhlas s predloženou kúpnou cenou, zmluvou a jej obsahom. Podstatou veci v tomto prípade nie je to, že jej vyvlastnený podiel bol vyvlastnený za rovnakú cenu, za akú predala podiel. Podstatou žaloby je nesprávny či nezákonný postup katastrálneho orgánu, ktorý v rozpore s právnou listinou skreslil jej obsah a poškodil ju na vlastníctve a tým aj na právach nesúhlasiť s odpredajom ďalšej časti vlastníctva za nadiktovanú cenu, možnosť napadnúť účelový znalecký posudok, resp. rozhodnutie výške ceny za m2. Nesúhlasí s tým, že ide o premlčanie nároku - o veci sa mohla dozvedieť až z úradnej listiny a keďže jej kataster nevydával LV, nemohla zistiť, že pôda zmizla. Súd si nesprávne osvojil, že premlčacia lehota začala plynúť od momentu podpisu kúpnej zmluvy na jej podiel. Vtedy netušila, že časť zapísanú na otca vyvlastnia. Odvolateľka považuje námietku premlčania za účelovú. Preto s poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd jej odvolaciemu návrhu vyhovel.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že namietaným pochybením Okresného úradu K. N. M., katastrálneho odboru právo navrhovateľky vyplývajúce z jej spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti nezaniklo - zápis do katastra nehnuteľnosti
na základe osvedčenia o dedičstve sa vykonáva záznamom, ktorý podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Možnosť navrhovateľky disponovať príslušným spoluvlastníckym podielom, t.j. možnosť tento spoluvlastnícky podiel speňažiť za výhodnejších podmienok ako tomu bolo na základe rozhodnutia o vyvlastnení, zanikla až právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení. Namietané pochybenie Okresného úradu K. N. M., katastrálneho odboru teda nebolo priamou príčinou škody. Aj pokiaľ by bola existencia škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou preukázané, právo na náhradu škody by bolo premlčané, keďže žaloba bola podaná až po uplynutí objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania práva na náhradu škody by bolo potrebné žalobu zamietnuť aj keby boli preukázané podmienky zodpovednosti žalovanej škody, ktorej náhrady sa navrhovateľka domáha. Podľa odporkyne neboli tieto podmienky zodpovednosti za škodu preukázané. Odporca preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil.
Navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, keďže si ich postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. riadne nevyčíslil, odvolací súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.