Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-12-2008.pdf
PDF · 99.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-4C/12/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateliek: 1/ H. P., bytom W. nad J., L. XXX, 2/ T. B., bytom X., P. XX, Česká republika, 3/ Z. R., bytom D. X., U. XXXX, Česká republika, 4/ Q. P., bytom W., Jiráskova XX, K. republika, 5/ Z. D., bytom P. T., B. XXX, Česká republika, všetky právne zastúpené JUDr. Miroslavom Bobákom, advokátom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti odporcovi: Lesy SR, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, odštepný závod Trenčín so sídlom v Trenčíne, Hodžova 38, právne zastúpenému Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou v Trenčíne, Hasičská 3, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 15. decembra 2008, č. k. 4C/12/2008-110 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľky 1/-5/ s ú p o v i n n é zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 666,28 eur, k rukám Mgr. Xénie Tobolkovej Jarošovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek o uloženie zákazu odporcovi ťažiť drevo z lesných pozemkov vo vlastníctve navrhovateliek, zapísaných na LV č. 221 katastrálne územie Z. pod K. vrchom, presne špecifikovaných vo výroku rozsudku a určil, že navrhovateľky v 1/ až 5/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne odporcovi nahradiť 100% trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. §§ 123 a 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 40 ods. 1, 41 ods. 3, §13, § 2 písm. a), § 36, § 22 a nasl. zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z listu vlastníctva č. 221 pre k. ú. Z. pod K. vrchom, obec W. vyplýva, že navrhovateľky v 1/ až 3/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami zapísaných nehnuteľností, každá v podiele 1-ina a navrhovateľky v 4/ a 5/ rade každá v podiele 1/8-ina. Taktiež z predloženého listu vlastníctva č. XX pre k. ú. Z. pod K. vrchom obec W. vyplýva, že odporca je vedený ako správca nehnuteľností vo vlastníctve SR, ktoré boli nadobudnuté na podklade Hospodárskej zmluvy P-846/224/1970. Súd konštatoval, že v danom prípade vlastnícke právo k predmetným lesným pozemkom je v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedené duplicitne spolu s obmedzujúcou poznámkou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca na predmetných lesných pozemkoch odborne hospodári na základe platného lesného hospodárskeho plánu do roku 2011, ktorú činnosť vykonáva v súlade so zákonom o lesoch. Súd ďalej konštatoval, že v priebehu konania navrhovateľky nepreukázali, že by osvedčili ukončenie užívacích práv odporcu k lesným pozemkom, kedy odporca tieto lesné pozemky obhospodaruje na základe zákona o lesoch a v zmysle hospodárskych opatrení na základe platného lesného hospodárskeho plánu, vyhotoveného a schváleného v zmysle zákona o lesoch, medzi ktoré v zmysle tohto zákona patrí aj ťažba. Súd
konštatoval, že v danej veci nebolo preukázané, že by odporca vykonávaním ťažby dreva na lesných pozemkoch neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateliek k týmto lesným pozemkom, a to z dôvodu, že ťažbu dreva je odporca oprávnený vykonávať podľa platného lesného hospodárskeho plánu (v zmysle zákona o lesoch), platného do 31.12.2011. Navrhovateľky v konaní nepreukázali, že by ako spoluvlastníčky lesa podali žiadosť v zmysle § 43 zákona o lesoch o predčasnú obnovu plánu alebo zmenu plánu. Naviac súdu nepredložili žiaden dôkaz o tom, že odporca ťažbu vykonáva neoprávnene. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 a § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V súlade s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd zároveň rozhodol, že navrhovateľky v 1/ až 5/ rade spoločne a nerozdielne zaplatia odporcovi náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľky v 1/ až 5/ rade, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Majú za to, že súd prvého stupňa nesprávne prejednanú vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietali, že súd nesprávne posúdil existenciu tzv. duplicitného vlastníckeho práva, teda že dvaja rozdielni vlastníci majú právo tú istú nehnuteľnosť držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že táto skutočnosti nebola medzi účastníkmi sporná. Toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže ich právny zástupca na pojednávaní 2.12.2008 upozornil na skutočnosť, že odporca odvíja svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od tzv. hluchého listu vlastníctva č. XX, vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre kat. úz. Z. pod K. vrchom, v ktorom nie je uvedená žiadna majetková podstata. Naproti tomu, ony svoje vlastnícke právo preukazujú listom vlastníctva č. XXX, vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre k. ú. Z. pod K. vrchom, kde sú predmetné pozemky vedené ako majetková podstata. Pre súd ako štátny orgán bolo podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzným predložené osvedčenie o dedičstve zo dňa 2.9.2004 sp. zn. 4D/111/2004, ktoré má charakter právoplatného rozhodnutia súdu, a preto naň mal súd ex offo prihliadať. Zdôraznili, že súd opomenul skutočnosť, že od 1.9.2005 zákon o lesoch zaviedol pri hospodárení v lesoch pojem obhospodarovateľ lesa, ktorým je podľa § 2 písm. p) zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. Podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch je však obhospodarovateľ lesa povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia do 15-tich dní od vzniku oprávnenia. Takéto oprávnenie odporcovi k predmetným pozemkom v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek však od 1.9.2005 nikdy nevzniklo. Majú za to, že odporca nie je vlastníkom, správcom a ani obhospodarovateľom lesných pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek, a preto neobstojí odôvodnenie súdu o oprávnení odporcu vykonávať ťažbu dreva na uvedených lesných pozemkoch podľa platného lesného hospodárskeho plánu v zmysle § 40 ods. 1 zákona o lesoch. Lesný hospodársky plán je iba nástrojom hospodárenia v lesoch a sám osebe nezakladá pre nikoho žiadne užívacie právo k lesným pozemkom. Naviac predmetný lesný hospodársky plán, na ktorý sa súd odvoláva, bol schválený rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 22.1.2001, teda v súčasnosti už podľa zrušenej právnej normy, a to zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.
K podanému odvolaniu navrhovateliek sa písomne vyjadril aj odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateliek ohľadne duplicitného vlastníckeho práva, zdôraznil, že z predložených listinných dôkazov, a to z listu vlastníctva č. XXX, ako aj z listu vlastníctva XX, z pozemnoknižnej vložky č. XXX, ako aj z hospodárskej zmluvy č. 846/224/70 a jej príloh, z vyrozumenia o urobení zápisu v evidencii nehnuteľností 24.10.1980 jednoznačne vyplýva a je teda aj nesporne preukázané, že tie isté nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 46 a neskôr až po roku 1998 boli zapísané aj na LV č. XXX, pričom na oboch týchto listoch vlastníctva bola z vyššie uvedeného dôvodu Správou katastra Bánovce nad Bebravou oprávnene zapísaná obmedzujúca poznámka. Existenciu duplicity vlastníctva v tomto prípade potvrdil a o oprávnenosti zápisu obmedzujúcej poznámky z tohto dôvodu rozhodol aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 26.3.2008, č. k. 11S/74/2007-42, ktorý bol aj potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.8.2009 a v predmetnom rozsudku sa uvádza, že podstata a charakter zistenej skutočnosti dvojitého vlastníctva rozhodne odôvodňuje zápis obmedzujúcej poznámky, pretože jej obsah nie je len informatívny a rovnako konštatoval, že z obsahu
administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané pôvodne vo vložke č. 189 nikdy G. X. ako fyzická osoba nevlastnil a iniciatíva jeho právnych nástupcov bola zameraná na získanie vlastníctva, keď neboli úspešný v reštitučnom konaní sp. zn. 11S/2/1998, kde bolo rozsudkom zo dňa 27. februára 1998 potvrdené rozhodnutie o nevydaní pozemkov, okrem iných aj v Z. pod K. vrchom z vložky č. XXX. Upozornenie právneho zástupcu navrhovateliek na existenciu tzv. hluchého listu vlastníctva č. XX je irelevantné, keďže zápis vlastníctva v prospech SR v správe odporcu bol vykonaný na LV č. XX formou poznámky z toho dôvodu, že sa jednalo o pôvodné nehnuteľnosti, ktoré neboli identické s reálnymi pozemkami, evidovanými na katastrálnej mape a že išlo o pozemky združené vo väčších celkoch, a teda, že táto skutočnosť nemá na vlastnícke právo SR k predmetným pozemkom žiadny vplyv. Zdôraznil, že v LV č. XX je ako vlastník predmetných pozemkov zapísaná SR a ako správca odporca, ktorý oprávnene hospodári na predmetných pozemkoch na základe ust. zákona č. 229/1991 Zb. v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa lesného hospodárskeho plánu na rok 2002 až 2011 pre lesný užívateľský celok vyhlásený rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 22.1.2001. To vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne zo 16.1.2007, č. j. 2007/00003-19. V tomto rozhodnutí je uvedené, že Obvodný lesný úrad v Trenčíne v snahe zistiť spoľahlivo stav veci, vyžiadal si od odporcu výstupy z lesnej hospodárskej evidencie vedenej od začiatku platnosti lesného hospodárskeho plánu, ktorú následne preskúmal a nezistil porušenie záväzných údajov v zmysle zákona č. 100/1977 Zb. a tiež nezistil porušenie ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Odvolací súd preskúmal veci podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie oboznámením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/157/2008, oboznámením spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/2/1998, z neho predovšetkým rozsudok zo dňa 27.2.1998, oboznámil listy vlastníctva č. XX a XXX pre k. ú. Z. pod K. vrchom a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek v 1/ až 5/ rade nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Podľa § 36 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa lesného hospodárskeho plánu alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára (§ 47).
Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, lesný hospodársky plán je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.
Podľa § 41 ods. 3 cit. zákona, plán sa vyhotovuje na obdobie spravidla 10 rokov.
Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub, technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie na odvozné miesto.
Odvolací súd z doplneného dokazovania - spisu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/2/1998 mal preukázané, že navrhovateľky v 1/ až 3/ rade a právna predchodkyňa navrhovateliek v 4/ a 5/ rade si dňa 30.4.1992 uplatnili na bývalom Pozemkovom úrade v Topoľčanoch nárok na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, okrem iného aj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. W., zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 1.10.1997, č. PPLH-41/96 nebolo priznané vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, vedeným pod firmou R. Běták and V. Neusser, Uherský Brod, keď neboli splnené podmienky, uvedené v § 4 uvedeného zákona. Okresný úrad v odôvodnení konštatoval, že nehnuteľnosti boli skonfiškované právnickej osobe, čo je zrejmé zo zápisov v pozemnoknižných vložkách, pamätného protokolu zo dňa 4.1.1937, potvrdenia ONV v Uherskom Brode zo dňa 17.7.1946. Navrhovateľky podali v zákonnej lehote návrh na súdne
preskúmanie uvedeného rozhodnutia a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 27.2.1998, č. k. 11S/2/98-8 preskúmavané rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že rozhodným obdobím, na ktoré sa reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahuje, je doba od 25.2.1948 do 1.1.1990, ak v tejto dobe prešli nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. Pritom dokladom, preukazujúcim toto odňatie je rozhodnutie Predsedníctva SNR zo dňa 5.6.1946, č. 10243/IV/1946, ktorým bol konfiškovaný majetok „Dreviny“ úč. spol. Běták a Neusser v Uhrovci ako právnickej osobe, nech sa nachádza na ktoromkoľvek mieste na území Slovenska. Krajský súd na základe týchto skutočností konštatoval, že nehnuteľnosti neprešli podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. na štát alebo iné právnické osoby v rozhodnom období, a preto nemožno na ich vydanie citovaný zákon aplikovať, pričom za daného stavu sú zbytočné akékoľvek pochybnosti o kvalifikácii „právnickej osoby“ alebo o „nedostatku dôvodov“ na použitie nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktoré sú v uvedenom rozhodnutí jednoznačne a nepochybne uvedené.
V predmetnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej nepochybne vyplýva, a to z LV č. XXX kat. územia Z. pod K. vrchom, že navrhovateľky v 1/ až 5/ rade sú vedené ako podielové spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností, pričom titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je osvedčenie o dedičstve zo dňa 2.9.2004, č. k. 4D/111/2004. Taktiež z LV č. XX pre kat. územie Z. pod K. vrchom, obec W. vyplýva, že odporca je vedený ako správca nehnuteľností vo vlastníctve SR, pričom tieto boli nadobudnuté na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 27.3.1970 č. P-846/224/1970. Na oboch týchto listoch vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená v prvom prípade u listu vlastníctva č. XXX hospodárskou zmluvou, zapísanou na LV č. XX a v druhom prípade u listu vlastníctva č. XX zase osvedčením o dedičstve, zapísaným na LV č. XXX. Ako je zrejmé aj z doplneného dokazovania odvolacím súdom, v konaní Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/74/2007 sa Krajská prokuratúra v Trenčíne domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Bánovciach nad Bebravou, ktorý zapísal uvedené obmedzujúce poznámky na predmetné listy vlastníctva. Táto žaloba bola v prvostupňovom konaní zamietnutá a na základe odvolania Krajskej prokuratúry v Trenčíne vec preskúmal aj odvolací súd - Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom zo dňa 4.8.2009, č. k. 8Sžo/157/2008-84 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil ako vecne správny. Z odôvodnenia predmetného odvolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR nepochybne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 189 kat. úz. Závada pod Čiernym vrchom na vlastníka - právnickú osobu firmu Rudolf Běták a V. Neusser v Uherskom Brode. Tento majetok bol podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. skonfiškovaný. Pri spracovaní a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím z 2.4.1998, č. PPLH-165/1997/41 bol z pozemkovej knihy prevedený údaj o vlastníkovi, keď ako vlastník je uvedený iba G. X.. Následne po G. X. bolo prejednané dedičstvo „novoobjaveného majetku“ osvedčením č. 4D/111/2004 a toto bolo zapísané na LV č. 221 v prospech navrhovateliek v 1/ až 5/ rade, hoci išlo o konfiškovaný majetok. Po konfiškácii boli nehnuteľnosti v zložke č. XXX zapísané na LV č. XX, ktorých vlastníkom sa stal štát v zastúpení odporcu. Nesporne je teda preukázané, že tie isté nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XX a neskôr až po roku 1998 (po vykonaní ROEPu) boli zapísané aj na LV č. XXX s tým, že až po zistení zápisu dvojitého vlastníctva Správa katastra v Bánovciach nad Bebravou na oba listy vlastníctva zapísala obmedzujúcu poznámku.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. - katastrálny zákon, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
V predmetnej veci je zrejmé, že vlastnícke právo účastníkov konania je spochybnené, a preto je v prvom rade potrebné doriešiť otázku vlastníckeho práva. Je pritom irelevantné, z ktorej strany bude žaloba podaná, pričom nemusí ísť iba o určovaciu žalobu ohľadne vlastníckeho práva, ale napríklad aj v konaní o vydanie veci bude súd prejudiciálne skúmať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Pokiaľ by aj odvolací súd v danej veci vychádzal z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v danom prípade zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd je toho názoru, že nie je možné povedať, že by odporca vykonával činnosť v rozpore s platným lesným hospodárskym plánom a zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Je nepochybné, že v súčasnosti odporca oprávnene hospodári na predmetných pozemkoch na základe ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v súlade so zákonom o lesoch č. 326/2005 Z. z. a podľa uvádzaného lesného hospodárskeho plánu na roky 2002 až 2011 pre lesný užívateľský celok (§ 39 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch) vyhlásený rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 22.1.2001. Porušenie hospodárenia v lesoch odporcom
nebolo zistené ani v konaní vedenom Obvodným lesným úradom v Trenčíne (č. 2007/00003), a to na základe žiadosti navrhovateľky v 1/ rade, ktorá sa domáhala prijatia opatrení na základe § 60 zákona o lesoch za účelom zamedzenia škôd na lesných pozemkoch, ktorých je spoluvlastníčkou, uvedených na LV č. XXX pre k. ú. Z. pod K. vrchom, kde sa domáhala zastaviť akúkoľvek činnosť súvisiacu so zákonom o lesoch do doby odovzdania evidenčných dokladov doterajším obhospodarovateľom lesa. Aj v rozhodnutí zo dňa 16.1.2007, vydaným týmto úradom bolo konštatované, že nie je dôvod na uloženie požadovaných opatrení a zastaviť akúkoľvek činnosť súvisiacou so zákonom o lesoch, keď Obvodný lesný úrad v Trenčíne zistil, že odporca hospodári na predmetných lesných pozemkoch podľa platného lesného hospodárskeho plánu a v jeho hospodárení nebolo zistené žiadne pochybenie. Obvodný lesný úrad konštatoval, že po preskúmaní výstupov z lesnej hospodárskej evidencie, vedenej od začiatku platnosti lesného hospodárskeho plánu, nezistil porušenie záväzných údajov, a to v zmysle zákona 100/1977 Zb. o lesoch, ako ani ustanovení následne platného zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z..
S poukazom na tieto skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrh navrhovateliek na uloženie zákazu odporcovi ťažiť drevo z lesných pozemkov vo vlastníctve navrhovateliek zamietol ako nedôvodný a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
V prejednávanej veci bolo totiž nesporne preukázané, že ako navrhovateľky, tak i Slovenská republika sú uvedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci uvedených nehnuteľností, pričom na listoch vlastníctva je zapísaná obmedzujúca poznámka. Pokiaľ teda nebude vyriešená otázka vlastníctva týchto nehnuteľností, nie je možné rozhodnúť o tom, že odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv navrhovateliek, keďže odporca je správca nehnuteľností vo vlastníctve SR a vykonáva svoju činnosť (ťažbu dreva) v súlade s platným lesným hospodárskym plánom a zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v jednom úkone právnej služby, a to podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení - účasť právnej zástupkyne na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 21.4.2010 vo výške 552,69 eur, k tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 7,21 eur a k tomu 19% DPH z odmeny a náhrad v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 106,38 eur. Spolu náhrada trov odvolacieho konania odporcu predstavuje sumu 666,28 eur, ktorú sumu sú navrhovateľky v 1/ až 5/ rade povinné zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporcu Mgr. Xénie Tobolkovej Jarošovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .