Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/45/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcov 1./ G.mu P. 17, 071 01 Michalovce, zastúpenému JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom, Štefánikova 60, Michalovce, o ochranu vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcov, aby prikázal parcelu č. 777/2, vedenú na F.. Topoľany a parcelu č. XXX/X, vedenú na LV č. XXXX k.ú. Topoľany v podiele 21/27 z celku, do vlastníctva žalovanému za náhradu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcov o zriadenie vecného bremena k parcelám uvedeným vo výroku I. rozsudku z a m i e t a.

III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 290,38 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 27.2.2009 domáhali voči žalovanému ochrany vlastníckeho práva. Uviedli, že žalobkyňa v 1. rade Eva Kotorová je výlučnou vlastníčkou parcely č.. o výmere 3 510 m2, ktorá je zapísaná na F.. Topoľany a žalobcovia v 1. až v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/2 o výmere 6 472 m2 v podiele 21/27 z celku. Na časti uvedených parciel stoja nehnuteľnosti, ktoré patria do vlastníctva žalovaného Ing. Kačura. Na parcele XXX/X stojí budova žalovaného postavená na parcele číslo 418 a zapísaná na LV č. 5765 k.ú. Topoľany. Na parcele 767/2 stoja tri budovy, a to na parcelách 405,406 a 409/2 a zapísané na F. k.ú. Topoľany. Žalovaný užíva pozemky žalobcov bez dohody so žalobcami aj napriek tomu, že žalobcovia mali záujem na úprave vlastníckych vzťahov k pozemkom. Žalobcovia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva odvolávajúc sa na ustanovenie Obč.zák. a na SR. Vzhľadom na to, že nedošlo medzi žalobcami a žalovaným k dohode o užívaní a náhrade za užívanie pozemkov, žiadali aby súd prikázal pozemky, ktoré patria žalobcom do výlučného vlastníctva žalovaného za použitia Obč.zák. k Obč.zák s odvolaním sa na českú judikatúru XXCdo XXXX/XX. . Podaním zo dňa 30.12.2009, ktoré potom žalobcovia upresnili na pojednávaní dňa 21.4.2010 žiadali, aby súd rozšíril návrh o ďalší „alternatívny“ petit pre prípad, že súd dospeje k inému právnemu názoru na vyriešenie ekonomicky nerovného postavenia účastníkov, a to zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného užívať nehnuteľnosti žalobcov za úhradu.

Žalovaný s návrhom žalobcov nesúhlasil. Uviedol, že je pravda, že jeho nehnuteľnosti stoja na častiach parciel, ktoré patria žalobcom. Namietal však, žeby tieto pozemky užíval bez právneho dôvodu, pretože účinnosťou zák. č. 229/91 Zb., nastal medzi vtedajším užívateľom sporných nehnuteľností podľa § 22

ods. 2 citovaného zákona nájomný vzťah zo zákona, ktorý trvá doposiaľ. Uviedol, že mal snahu upraviť ich vzájomné vzťahy a bol ochotný odkúpiť pozemky žalobcov, prípadne uzavrieť nájomnú zmluvu, avšak za prijateľnú cenu a nie za cenu, ktorú navrhovali žalobcovia. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že nie je možné pre daný vzťah aplikovať ustanovenie § 135c Obč.zák., pretože tento je možné aplikovať iba v prípade "čiernych stavieb" stavieb na pozemkoch vlastníka. Ani jedna jeho stavba v objekte areálu v Topoľanoch takou nie je. Žalovaný vlastníctvo k budovám nadobudol na základe kúpy od predchádzajúceho vlastníka.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. 777/2 vedenej na F.. Topoľany a podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 767/2 vedenej na F. k.ú. Topoľany v podiele 7/27 z celku. Žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 767/2 zapísanej na F. k.ú Topoľany v podiele 7/27 a žalovaný v 3. rade je tak isto podielovým spoluvlastníkom parcely 767/2 vedenej na LN. k.ú. Topoľany v podiele 7/27 z celku. Žalobkyňa v 1. rade nadobudlo vlastnícke právo k parcele č. 777/2 darovaním, kúpou a dedením. K parcele č.767/2 nadobudla vlastnícke právo darovaním. Žalobcovia v 2. a v 3. rade nadobudli vlastnícke právo k parcele 767/2 dedením a osvedčením podľa zákona

Na parcele 777/2 stojí budova žalovaného postavená na parcele číslo 418 a zapísaná na LV č. 5765 k.ú. Topoľany. Na parcele 767/2 stoja tri budovy žalovaného, a to na parcelách 405,406 a 409/2 a zapísané na LV č. 5765 k.ú. Topoľany. Ku všetkým nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný vlastnícke právo kúpou.

Zo správy katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Michalovce čl. 83 vyplýva, že budovy, ktorých časť vlastní aj žalovaný Ing. Kačur, sú súčasťou hospodárskeho dvora, ktoré vlastnil niekdajší Štátny majetok Strážske a aj neskôr boli súčasťou hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov.

Z katastrálnej mapy predloženej žalobcom vyplýva, že budovy, ktoré vlastní žalovaný a ktoré stoja na častiach parciel patriacim žalobcom, sú súčasťou hospodárskeho dvora, na ktorom sa nachádza viacero hospodárskych budov. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Jána Calka, v ktorom je k znaleckému posudku zakreslený areál hospodárskeho dvora v Topoľanoch. Budova patriaca žalobcovi a označená ako stavba na parcelách č. 418/3 , 418/2 a 418/1, stojí na časti parcely patriacej do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade a to 777/2 a ďalšie dve budovy označené č. 405/2, 406/2, 405/1, 406/1 a budova 409/2 stoja na časti parcely 767/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. až v 3. rade.

Z kúpnych zmlúv, ktoré predložila do konania žalobkyňa v 1. rade vyplýva, že z areálu hospodárskeho dvora predala parcely, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, a to 403, 409 a 433 za cenu 350,- Sk za m2, a to v roku 2008. Parcelu č. 6426/2 predala za sumu 299,19 Sk za m2 a tak isto parcely zapísané nB. a XXXX. predala za cenu 299,19 Sk za m2.

Žalovaný predložil súdu nájomné zmluvy, z ktorých vyplýva, že v uvedenom hospodárskom dvore vystupuje ako nájomca pozemkov, na ktorých stoja jeho budovy, za dohodnutú cenu nájmu 100 Eur za 1 ha zastavanej plochy, za 1 500,- Sk za 1 ha zastavanej plochy, resp. 1 100,- Sk za ročný prenájom hektára zastavanej plochy.

Žalobcovia aj na pojednávaní zotrvali na svojich tvrdeniach, že ako vlastníci pozemkov ich nemôžu dlhodobo užívať z tohto dôvodu, že na nich stoja budovy žalovaného. Ten ich užíva bez toho, aby žalobcom platil za pozemky nájomné. Tým získava neoprávnený majetkový prospech, preto sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom spôsob, akým súd poskytne ochranu vlastníkom pozemkov, nechávali na zváženie súdu. Znovu navrhovali buď prevod pozemkov do vlastníctva žalovaného, alebo zriadenie vecného bremena. v celom rozsahu dôvodná.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 124 Obč.zák., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Obč. zákonníka

Podľa § 126 ods. 1 Obč.zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 135c ods. 1 Obč.zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Obč.zák. pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Obč.zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 142 ods. 3 Obč.zák., pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci, môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Podľa § 151o ods. 1 Obč.zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Obč.zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Žalobcovia sa domáhali, aby súd prikázal parcely, ktoré sú v ich vlastníctve, a na ktorých stoja budovy žalovaného, do jeho vlastníctva. Svoj nárok právne odôvodňovali ustanovením Obč.zák. a ustanovením Obč.zák. s odvolaním sa na právo ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckych práv. Podľa názoru súdu, takáto ochrana vlastníckeho práva nie je možná. v ustanovení umožňuje prikázať neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ vlastník pozemku s takýmto postupom súhlasí. Súd poukazuje na to, že v konkrétnom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia , pretože takýto postup je možný iba v prípade neoprávnených stavieb, a to aj v prípade, ak pripustíme použitie pre opačný postup, teda prikázanie vlastníctva pozemku vlastníkovi budovy. V konaní bolo preukázané, že stavby, ktoré patria žalovanému, nie sú neoprávnenými stavbami, a teda aplikácia ustanovenia je vylúčená. V konaní nebolo sporné, že v prípade nehnuteľností, ktoré patria žalovanému, ide o budovy, ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora, ktorý bol postavený pred niekoľkými desiatkami rokov a slúžil pre poľnohospodársku výrobu. Je zjavné aj to, že budovy boli postavené na cudzom pozemku, avšak neboli postavené v rozpore s vtedy platným právom. Podľa aj zák. , ktoré upravovali podmienky poľnohospodárskej výroby, bolo možné zriaďovať poľnohospodárske budovy za účelom poľnohospodárskej výroby aj na cudzích pozemkoch. Ako vyplýva z listov vlastníctva aj vyjadrenia žalovaného, žalovaný nehnuteľnosti riadne zakúpil od predchádzajúceho vlastníka, preto nie je možné v jeho prípade hovoriť o neoprávnenosti stavieb a teda o možnosti aplikácie ustanovenia Obč.zák. Na území Slovenskej republiky existuje množstvo stavieb, ktoré boli súčasťou poľnohospodárskych podnikov, a ktoré nemajú vyporiadané vzájomné vzťahy s vlastníkmi pozemkov. Žalobcovia sa odvolávali na ochranu svojho vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie Obč.zák. a na SR, pretože nemôžu užívať svoje vlastníctvo, lebo na ňom stoja budovy žalovaného. Súd v tomto kontexte poukazuje, že podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Nie je možné bez súhlasu, resp. proti vôli vlastníka, prikázať mu vlastníctvo k pozemku, na ktorom jeho stavba stojí. Žalobcovia takisto odmietli ponuku žalovaného na odpredaj budov do ich vlastníctva. Vlastník budovy aj vlastník pozemku požívajú rovnakú právnu ochranu, preto si svoje vzájomné vzťahy nemajú možnosť riešiť inak ako cez záväzkové vzťahy. V konečnom dôsledku to vyplynulo aj z dôkazov, ktoré boli predložené zo strany obidvoch sporových strán, pretože predkladali kúpne zmluvy o predaji pozemkov vlastníkom budov alebo predkladali zmluvy o nájme pozemkov vlastníkmi budovy. Medzi účastníkmi konania k takýmto dohodám nedošlo. Riešenie situácie pomenovali sami žalobcovia vo svojom záverečnom prednese pred súdom, keď uviedli, že zo strany žalovaného dochádza k "neoprávnenému majetkovému prospechu". Ak sa obidve strany sporu o užívaní pozemkov nedohodli, žalobcovia majú jedinú zákonnú možnosť ochrany svojho vlastníckeho práva, a to žalovať vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.Ustanovenie je zákonným obmedzením vlastníckeho práva vlastníka stavby ako sankcia za porušenie práva iného, pretože postavil stavbu na cudzom pozemku, aj keď na to nemal právo. Žalovaný pri nadobudnutí vlastníckeho práva k budovám neporušil žiadnu povinnosť, pretože vlastníctvo k stavbe nadobudol kúpou od predchádzajúce vlastníka a sám na cudzom pozemku nestaval. Je teda rovnakým vlastníkom stavby ako sú žalobcovia vlastníkmi pozemkov. Z uvedeného dôvodu žalovaný musí požívať rovnakú zákonnú ochranu svojho vlastníckeho práva ako žalobcovia.

Za nedôvodný považoval súd aj návrh žalobcov o zriadenie vecného bremena. Žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré by spočívalo v jeho práve užívať pozemky žalobcov za úhradu. Vecné bremená sú inštitútom , ktorý umožňuje obmedziť vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zákon ustanovuje, že vecné bremená môžu vznikať len písomnou zmluvou, na základe závetu, dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Pretože vecné bremená obmedzujú vlastnícke práva, súd ako príslušný orgán môže síce zriadiť vecné bremeno, ale iba v zákonom stanovených prípadoch ( Obč.zák., Obč.zák. a Obč.zák.) U žalobcov nejde ani o jeden z týchto prípadov. Podľa ustanovenia je možné usporiadať pomery medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkmi stavby aj inak, najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Musí však ísť o neoprávnené stavby, pričom stavby žalovaného stojace na pozemkoch žalobcov nie sú neoprávnenými stavbami. Ustanovenie Obč.zák. umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to na jeho návrh. Zákon teda aktívnu vecnú legitimáciu na podanie

návrhu dáva vlastníkovi stavby a nie vlastníkovi pozemku. V prejednávanej veci nie je možná ani aplikácia ustanovenia , pretože nejde o vyporiadanie podielových spoluvlastníkov. Ak by mu súd v rozpore s citovanými ustanoveniami návrhu žalobcov vyhovel, neoprávnene a v rozpore so zákonom by zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného.

v zaručuje, že vlastníci majú rovnaké práva a povinností a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastnícke práva sú absolútne práva, a ich obmedzovanie je možné len v medziach zákona a na základe zákona. Nárok žalobcov je v rozpore s touto zásadou, pretože sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva na úkor iného vlastníka bez zákonného rámca. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcov na prikázanie vlastníctva pozemku žalovanému a návrh na zriadenie vecného bremena zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech.

Trovy žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 290,38 Eur.

Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004. Odmena za jeden úkon právnej pomoci bola určená podľa § 11 ods. 1 v sume 53,49 Eur za rok 2009 a 55,49 Eur za rok 2010. Žalovanému v zmysle § 14 vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej pomoci po 53,49 Eur v roku 2009 a za 1 úkon po 55,49 Eur v roku 2010, a to za prevzatie zastúpenia, za vyjadrenie k návrhu a za účasť na pojednávaniach 11.11.2009 a 21.4.2009, spolu 215,96 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 4 úkony právnej pomoci vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 6,95 Eur v roku 2009 a 1 x 7,21 Eur v roku 2010, spolu 28,06 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 244,02 Eur. Táto suma bola zvýšená o 19% DPH 46,36 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a to na 290,38 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)