Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/34/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. G. XXX/X, t. č. na slobode, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.03.2024 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.03.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol A. B. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza pod č. -56 zo dňa 08.09.2023, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že sa mal dopustiť prečinu opilstva podľa Tr. zák. na skutkovom základe, že po tom, čo sa dňa 17.06.2023 od poludňajších hodín približne do 19: 00 hod. sám a dobrovoľne dostal do stavu intoxikácie alkoholom, ktorý u neho vyústil do stavu alkoholovej opitosti patologického (patického) charakteru a teda nemožnosti ovládať svoje konanie dňa 17.06.2023 v presne nezistenom čase približne od 19:00 hod. do 21:00 hod. v rodinnom dome na adrese H. XXX/XX, XXX XX D. obývanom poškodenými I. E. J. a I. E. K.. a nachádzajúcom sa vo vlastníctve poškodeného L. M. presne nezisteným spôsobom prekonal jeho oplotenie, následne rozbil jeho uzamknuté vchodové drevené kazetové dvere a poškodil alebo zničil veci vo vlastníctve poškodeného L. M., konkrétne: sklenenú výplň dvierok krbu a šamotovú tehlu krbu, sklenenú výplň krídla plastového okna, žalúzie na okne, zrkadlo, sklenené výplne na dvoch interiérových dverách, mikrovlnnú rúru značky Moulimex a veci vo vlastníctve poškodeného I. E. st., konkrétne: rustikálna vitrína a dva kusy skriniek k nej náležiace, pričom následne tento dom opustil a zaspal v záhradnom domčeku na gauči, kde zotrval až do príchodu poškodeného I. E. K., ktorý následne privolal na miesto hliadku polície, v dôsledku čoho spôsobil poškodenému L. M. škodu v celkovej výške 775 Eur a poškodenému I. E. st. škodu v celkovej výške 60 Eur, pretože pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný.

Podľa bola poškodená Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol i to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za arbitrárne a len nekriticky preberajúce výhradne závery vo veci pribratého znalca. Otázka nepríčetnosti či zmenšenej príčetnosti je totiž otázka právna a jej posúdenie prináleží výlučne orgánom činným v trestnom konaní a súdu na základe skutočností vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov, pričom znalecký psychiatrický posudok je len jedným z podkladov na vytvorenie presvedčenia o tejto otázke a musí byť

hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami. Za takéto skutočnosti je pritom aj naďalej primárne nutné považovať vyjadrenia obžalovaného, ktorý počas celého priebehu prípravného konania v podstate konštantne ohľadom otázok týkajúcich sa jeho konzumácie alkoholu uvádzal, že „takto, ako som bol opitý teraz (v čase spáchania stíhaného skutku), sa mi to stane trikrát do roka, ale takýto veľký prúser sa mi ešte v opitosti nestal“, „keď si vypijem len pivo, tak je to v poriadku, vtedy alkohol tolerujem, keď to kombinujem s tvrdým alkoholom, tak nastáva skrat, nestáva sa to vždy, ale som si vedomý tejto skutočnosti“, „takéto skraty mávam 2-3x do roka“ a napriek tomu však v deň spáchania skutku vypil “6-7 becheroviek a pivo“. Hoci sa v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 tieto svoje tvrdenia zrejme v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti nevierohodným spôsobom zmenil tak, že za „skraty“ považuje stav „ťažkej opice“, resp. stav „kedy sa potácal a nevedel rozprávať“, všetky tieto aj naďalej poskytujú obraz o ňom ako o dlhodobom konzumentovi alkoholu vo väčších množstvách, čo u neho opakovane v minulosti vyústilo až do neschopnosti ovládať svoje konanie. Naposledy uvedené je dokonca umocnené aj ďalšími závermi vo veci znaleckého posudku, v zmysle ktorých bol u neho zistený chorobný sklon (závislosť) k požívaniu alkoholu, psychostimulancií a kanabinoidov, absentuje jeho kritickosť k závislosti, motivácia a vôľa k zmene. Na základe týchto záverov by tak bolo možné v analogických prípadoch do budúcna vysloviť absurdný záver, že akákoľvek osoba závislá na alkohole, ktorá by sa pod jeho vplyvom dopustila spáchania trestného činu, by bola zbavená trestnej zodpovednosti len na základe toho, že by si svoje konanie nepamätala, príp. toto konanie by bolo zvláštne. Práve neakceptovanie takejto úvahy pritom zrejme v predmetnom trestnom konaní viedlo jednak súd prvého stupňa v prípade dvoch rozhodnutí a taktiež Krajský súd v Trenčíne v prípade ďalších dvoch rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe v štádiu pred aj po podaní obžaloby k vysloveniu, že závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých obžalovaný nemohol v danom prípade predpokladať vznik psychickej poruchy – patickej ebriety, nie sú dôkazom, ktorý by svedčil v jeho prospech a nepredstavujú oslabenie v tom čase materiálnej stránky väzby, teda dôvodnosti vznesenia obvinenia. Aj pokiaľ ide o tento znalecký posudok ako celok, je nutné konštatovať celkovú nelogickosť jeho záverov, ktoré neboli vyvrátené, ale umocnené výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 a sú taktiež v rozpore s výpoveďami poškodených I. E. J. a I. E. ml. a svedka M. H.. Všetky tieto pochybnosti následne viedli k podaniu jeho návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 18.01.2024, ktorý mal spočívať v pribratí iného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v zmysle , ktorý návrh bol však súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2024 odmietnutý. Toto ďalšie znalecké dokazovanie však považuje aj naďalej za kľúčové pre posúdenie otázky trestnej zodpovednosti obžalovaného, na ktorú napadnutý rozsudok žiadnym spôsobom komplexne a vierohodne nedáva odpoveď. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok, pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Tr. zák. Zároveň navrhol, aby vec podľa bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že súd prvého stupňa sa pri formulovaní právneho záveru o jeho nepríčetnosti správne priklonil k znaleckému psychiatrickému posudku ako k základnému a primárnemu zdroju, ktorý mal k dispozícii. Zastáva opačný názor ako prokurátor, keď napadnutý rozsudok by bolo možné považovať za arbitrárny v prípade, ak by súd prvého stupňa ignoroval závery znaleckého posudku a výpoveď znalca. Má za to, že ohľadom erudovanosti a jasnosti záverov znaleckého psychiatrického posudku niet žiadnych pochybností. Znalec tieto závery viackrát zrozumiteľne odprezentoval ako v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní. Aj keď otázka príčetnosti je právna otázka, platí, že súd nemôže svoje závery formulovať svojvoľne – arbitrárne, ale jednoznačne vychádza zo znaleckého psychiatrického posudku. Za týmto účelom bol do trestného konania pribratý aj znalec – psychiater. Navyše tento znalecký posudok nie je v rozpore ani s ostatnými zabezpečenými dôkazmi, ako to tvrdí prokurátor. Výpovede poškodených I. E. J. a I. E. ml. a svedka M. H. jednoznačne potvrdzujú závery znaleckého posudku, že sa jednalo o patickú ebrietu, ktorá je psychózou, kde osoba má hrubo narušený kontakt s realitou, konanie tejto osoby je nelogické, dezintegrované, chýba absolútne motivácia na takéto konanie. On sám nemôže posúdiť svoju príčetnosť alebo nepríčetnosť v čase skutku. A nie je to možné urobiť ani z jeho výpovedí, pretože sú laické, neerudované, je jednoduchý človek, ktorý sa nevie vyjadrovať, navyše si skutok nepamätal. Súd prvého stupňa sa teda v napadnutom rozsudku veľmi podrobne a správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora, · obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, · obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca, s tým, že ľutuje toho, čo sa stalo, alkohol už nepožíva, pracuje.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal najmä nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov – , pričom zotrval aj na svojom návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania na odstránenie pochybností o správnosti skutkových zistení –

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, ktoré mu umožnili vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, prečo súd prvého stupňa napokon rozhodol v prospech obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel teda aj odvolací súd k záveru, že i keď vykonané dôkazy preukazujú, že stíhaný skutok sa stal a tento napĺňa (inak) znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zák. a že tieto (prečin opilstva podľa Tr. zák.) spáchal práve obžalovaný A. B., ktorý ale nebol v čase jeho spáchania pre nepríčetnosť trestne zodpovedný –

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aj nasledovne (citácie):

S prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 37/2023 znalca MUDr. Sergeya Chernykha, jeho podrobnú výpoveď na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy aj ďalšie vykonané dôkazy, ktorými sú výpovede svedkov E. K., H. na hlavnom pojednávaní, prečítaná výpoveď svedka E. st. z prípravného konania, oboznámená ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou, ktoré dôkazy preukazujú stav miesta činu po skutku, ktorý spáchal obžalovaný, je možné konštatovať, že obžalovaný sa síce dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu podanou obžalobou, ale absentuje jeho trestná zodpovednosť za tento skutok, pretože podľa názoru súdu bolo preukázané, že konal v stave nepríčetnosti, respektíve vzhľadom na závery konštatované v znaleckom posudku a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní existujú výrazné pochybnosti, či obžalovaný bol v čase skutku príčetný, čo je podmienkou trestnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovanému nebola konaní preukázaná vedomá nedbanlivosť v zmysle a ani nevedomá nedbanlivosť v zmysle . Zo záverov znaleckého posudku a taktiež z vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že v čase skutku bol obžalovaný v stave patickej ebriety, čo je duševná porucha úplne výnimočného charakteru, s ktorou obžalovaný nemal žiadnu skúsenosť a nemohol predpokladať, že sa môže do takéhoto stavu dostať, a to aj napriek značnej skúsenosti s požívaním alkoholu a zistenou závislosťou na alkohole. Do takéhoto

stavu sa môže dostať ktokoľvek, nielen alkoholik, ale aj abstinent, pri požití akéhokoľvek aj minimálneho množstva alkoholu, pričom stav patickej ebriety môže nastať aj v čase, keď odoznieva vplyv požitého alkoholu na organizmus. Podľa znalca obžalovaný aj napriek predchádzajúcej skúsenosti s požívaním alkoholu nemohol predpokladať vzhľadom na okolnosti a osobné pomery, že sa privedie do takéhoto stavu.

S takýmto odôvodnením sa odvolací súd po preskúmaní veci stotožnil a k odvolacím námietkam prokurátora uvádza nasledovné:

Je pravdou, že otázka nepríčetnosti je právnou otázkou, ktorej posúdenie prináleží však nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj súdu.

Podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.

Zodpovednosť páchateľa za trestný čin spáchaný v nepríčetnosti spôsobenej patologickou opitosťou je v zmysle § 23 Tr. zák. vylúčená len vtedy, ak si páchateľ predtým, než sa rozhodol požiť alkohol, nebol ani nemohol byť vedomý svojej dispozície pre podobné stavy po požití alkoholu.

Odvolací súd poukazuje na niektoré tvrdenia obžalovaného v tomto trestnom konaní, napr. že „takýto veľký prúser sa mi ešte v opitosti nestal“, „takýto výpadok, ako v tomto prípade, nemal nikdy“, „ešte nikdy nebol tak opitý, že si nepamätal pol dňa“, „v tomto prípade ho vyplo a nevedel vôbec nič“ a „nikdy predtým sa mu nestalo, že po požití alkoholu sa prebral na nejakom mieste a nevedel, ako sa tam dostal“, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu práve naopak podporujú závery znalca MUDr. Sergeya Chernykha (znaleckého posudku č. 37/2023), že obžalovaný napriek svojej dlhodobej skúsenosti s konzumom psychoaktívnych látok nemohol predpokladať vznik stavu nepríčetnosti a išlo u neho o abnormálnu reakciu na požitie alkoholu, ktorá u neho nastala vôbec po prvýkrát.

Taktiež je potrebné uviesť, že prokurátor v odvolaní v podstate namietal „nedostatky“ znaleckej činnosti a záverov znalca (ktorého do trestného konania pribral policajt, nad ktorým vykonával dozor prokurátor), o ktorých „nedostatkoch“ musel vedieť pred podaním obžaloby, čo inak vyplýva aj z odôvodnenia obžaloby. I keď v písomných dôvodoch svojho odvolania poukazoval na celkovú nelogickosť záverov znaleckého posudku č. 37/2023, tento znalecký posudok navrhol v obžalobe na hlavnom pojednávaní len oboznámiť, teda nenavrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní znalca za účelom odstránenia ním namietaných logických nejasností (bod 3/ návrhov na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní).

Teda prokurátor si ešte pred podaním obžaloby mohol byť vedomý aj rozhodnutia vo veci samej, ktoré bude v jeho neprospech. V prípravnom konaní, ktorého je „pánom,“ inak nemal za potrebné priberať do konania iného znalca, a to ani po tom, čo bol vo veci vypočutý v prípravnom konaní (k záverom znaleckého posudku) aj znalec MUDr. Sergey Chernykh.

Pokiaľ prokurátor poukazoval aj na právne závery uvádzané konajúcimi súdmi v rozhodnutiach o väzbe obžalovaného, odvolací súd k tomu uvádza, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, ale nemusia byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti, ktoré sú potrebné k odôvodneniu odsúdenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom dospel odvolací súd aj k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým odmietol návrh prokurátora na pribratie iného znalca do konania ( ), pretože otázku nepríčetnosti obžalovaného bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu možné „vyhodnotiť“ inými, skôr navrhnutými a aj vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd len zopakuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, ktoré mu umožnili vo veci spravodlivo rozhodnúť v súlade s , pričom všetky tieto dôkazy súd následne správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Na záver sa odvolací súd aj „podivuje“ nad postupom prokurátora, keď tento nepodal sťažnosť voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým obžalovanému uložil ihneď po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Totiž ak prokurátor podal odvolanie vo veci samej – voči napadnutému rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, mal podľa názoru odvolacieho súdu potom využiť i opravný prostriedok voči rozhodnutiu o uložení ochranného liečenia, ktoré na oslobodzujúci rozsudok nepochybne „nadväzovalo.“ Naviac takéto uznesenie súdu prvého stupňa trpí aj zjavnou nesprávnosťou, keď o uložení ochranného liečenia bolo rozhodnuté podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktoré sa vzťahuje na prípad, keď páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, čo nie je prejednávaný prípad.

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie o podanej obžalobe.

Nesprávnosť napokon nezistil odvolací súd ani vo vzťahu výroku o náhrade škody, pretože pre prípad oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je obligatórnou povinnosťou každého poškodeného odkázať s jeho riadne a včas uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom ( ).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.