Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-34-2008.pdf
PDF · 121.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/34/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik mesta Košice a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, proti odporcom 1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T., Q. č. XX a 2/ V. J., nar. X.X.XXXX, bytom v T., L. D. XX, právne zast. Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, IČO: 30 798 841, v konaní o zaplatenie 16.712,-Sk (554,74 eura) s prísl. takto
rozhodol:
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 549,75 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne od 19.9.2009 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 15 eur splatných vždy do 30-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom, ktorým rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
Voči odporcovi v 1. rade v celom rozsahu a voči odporcovi v 2. rade v časti o zaplatenie 4,99 eura a úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 554,75 eura od 1.7.2005 do 18.9.2009 návrh zamieta.
V časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad úrokovú sadzbu 6 % ročne od 1.7.2005 do zaplatenia konanie zastavuje.
Odporca v 2. rade je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33,26 eura v lehote do 31.12.2010.
Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade odporcovi v 1 rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2007 žiadal, aby súd odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 16.712,- Sk so 7 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2005 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedol, že je vlastníkom električky T-3, č. vozňa 390, 391. Dňa 4.5.2005 o 7:55 hod. v Košiciach na Slaneckej ceste došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič - odporca v 2. rade, vozidlom Renault Clio/91, ev.č. ZH XXXXX, ktorého držiteľom podľa evidencie dopravného inšpektorátu bol v čase nehody odporca v 1. rade. Vozidlo Renault Clio/91 bolo bez poistenia. Pri uvedenej dopravnej nehode bola poškodená električka navrhovateľa, navrhovateľ na opravu vozidla vynaložil sumu 16.712,-Sk, ktorá škoda mu napriek výzvam nebola uhradená.
V právnej veci bol tunajším súdom vydaný dňa 17.5.2007 platobný rozkaz č.k. 28Ro/47/2007-13, proti ktorému podal odporca v 1. rade odpor, odporcovi v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Na základe uvedeného súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
V odpore odporca v 1. rade uviedol, že je pravdou, že doviezol motorové vozidlo Renault Clio, VF: XCXXBXXXXXXXXX ako nepojazdné na vozíku na územie SR a takto motorové vozidlo dňa 12.7.2002 aj riadne preclil. Jednalo sa o motorové vozidlo, ktoré bolo určené na súčiastky a preto ho ani neprihlásil na dopravnom inšpektoráte, pretože nebolo určené na prevádzku na miestnych komunikáciách. Neskôr bol odporca v 1. rade oslovený O. T., nar. X.X.XXXX, T., C. 5, ktorý mal záujem o toto motorové vozidlo s tým, že si ho vie technicky dať do poriadku a neskôr si ho vie aj riadne sprevádzkovať. Ako protihodnotu za toto motorové vozidlo ponúkol odporcovi v 1. rade motorové vozidlo VW, ev.č. KE XXX AC, F Takto si odporca v 1. rade a O. T. motorové vozidlá vymenili, O. T. odporcovi v 1. rade vystavil splnomocnenie, aby motorové vozidlo vedel riadne prihlásiť na svoje meno. Uviedol, že T. na druhú stranu plnomocenstva dopísal, že sa jedná o výmenu za motorové vozidlo Renault Clio 1,4. Odporca v 1. rade a O. T. si motorové vozidlá odovzdali a následne odporca v 1. rade prihlásil motorové vozidlo VW na svoje meno a toto aj užíval a neskôr ho ďalej predal. Uviedol, že tieto skutočnosti sa dajú overiť na dopravnom inšpektoráte. Uviedol, že dňa 3.10.2002 prestal byť vlastníkom nepojazdného, na cesty neurčeného, motorového vozidla Renault Clio a výmenou sa stal vlastníkom iného motorového vozidla. Uviedol, že nevie, kto a akým spôsobom neskôr toto vozidlo predal alebo iným spôsobom previedol na odporcu v 2. rade a či sa tento stal jeho vlastníkom. Uviedol, že pri výmene motorového vozidla boli prítomní aj dvaja svedkovia a to jeho syn P. Y. a G. C.. Poukázal aj na to, že v zázname o dopravnej nehode je uvedené ev. č. motorového vozidla ZH XXXXX, pričom takéto ev.č. motorových vozidiel už neexistujú a teda buď sa jedná o chybu v zápise alebo neplatnú ŠPZ a preto aj touto skutočnosťou by sa mal súd zaoberať. Navrhol žalobu voči jeho osobe zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 21.4.2010 navrhovateľ v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania zobral žalobný návrh čiastočne vo výške presahujúcej sadzbu úrokov 6 % späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.
Odporca v 2. rade sa na pojednávaní vyjadril, že z obsahu spisového materiálu vyplýva jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu navrhovateľovi, avšak uviedol, že nesúhlasí s uplatnenou výškou náhrady škody. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplynulo, že si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za materiál vynaložený na opravu a za cenu práce vynaloženú pri oprave jeho zamestnancami. Pokiaľ sa jedná o cenu práce, ktorá bola vypočítaná podľa interného metodického pokynu navrhovateľa, odporca v 2. rade namietol, že pre uplatnenie náhrady škody nebolo dôvodné postupovať podľa tohto metodického pokynu, uviedol, že navrhovateľ si mal uplatniť len náhradu sumy, vo výške ktorej vyplatil zamestnancom mzdu a to sumy 2.799,-Sk. Ďalej namietol, že navrhovateľ odporcu v 2. rade predžalobnou výzvou nežiadal o zaplatenie pohľadávky a preto v časti príslušenstva žiadal, aby pre prípad, že ho súd zaviaže na náhradu škody, aby ho na platenie úrokov zaviazal až od doručenia žalobného návrhu. Zároveň požiadal o možnosť zaplatenia dlhu v splátkach vzhľadom na svoju sociálnu situáciu.
Vo veci súd vykonal dokazovanie stanoviskom navrhovateľa, výsluchom odporcov v 1. a 2. rade, výsluchom svedkov W.. P. E. a O. T., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 4.5.2005, interným Hlásením o dopravnej nehode, interným Vyúčtovaním škody č. 19/PKD/2005, Zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 4.5.2005, interným Pracovným listom navrhovateľa o prácach na oprave poškodeného vozidla, výdajkami materiálu na opravu poškodeného motorového vozidla, interným predpisom navrhovateľa - Doplnkom č. 1 k záväznému pokynu EFN 1/97, splnomocnením zo dňa 3.10.2002 uzavretým medzi O. Kozmom a odporcom v 1. rade, dokladmi o preclení motorového vozidla Renault Clio a potvrdením KR PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, odd. evidencie vozidiel, o údajoch z evidencie vozidiel, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Podľa Záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného OR PZ v Košiciach II, Okresný dopravný inšpektorát, zo dňa 4.5.2005, č. ORP-517/ODI-II-2005, došlo dňa 4.5.2005 o 7:55 hod. v Košiciach na Slaneckej ceste k dopravnej nehode osobného motorového vozidla Renault Clio/91, ev.č. ZH XXXXX/XX a
električky T-3, č. vozňa 390, 391, pričom vodičom osobného motorového vozidla bol odporca v 2. rade, vodičom električky bol G. I., zamestnanec navrhovateľa. Za držiteľa osobného motorového vozidla Renault Clio bol v zázname označený odporca v 1. rade, za držiteľa električky navrhovateľ. Podľa záznamu boli pri dopravnej nehode poškodené na električke ľavé bočné plechy vozňov a metla, na osobnom motorovom vozidle došlo k poškodeniu kapoty, nárazníka, obidvoch predných blatníkov a predného čela. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič J. (odporca v 2. rade) viedol vozidlo v Košiciach po ul. Čingovskej, kde chcel s vozidlom sa napojiť na Slaneckú cestu, kde v dôsledku nepozornosti narazil do ľavého boku tam premávajúcej električky vodiča I.. Nehodu zavinil odporca v 2. rade, ktorý porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. Záznam o dopravnej nehode bol podpísaný orgánom PZ, poškodeným vodičom a odporcom v 2. rade ako vinníkom dopravnej nehody.
Podľa Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného spol. SLOVEXPERTA s.r.o. dňa 4.5.2005, bolo obhliadnuté vozidlo navrhovateľa - električka, a bolo zistené poškodenie ľavého predného blatníka, konzol ľavých bočných 6x, krytu podvozku 2x, lievika pieskovača ľavého predného krytu rámu č. 1, krytu motora generátora, krytu kaloriféru, ľavých predných zásteriek + konzoly, krytu podvozku 3, krytu podvozku 4 a poškodená bola ochranná metla ľavá.
Vodič poškodeného motorového vozidla - električky na internom doklade navrhovateľa označenom ako Hlásenie o dopravnej nehode, ohlásil svojmu zamestnávateľovi - navrhovateľovi, dopravnú nehodu zo dňa 4.5.2005 o 7:55 hod., ku ktorej došlo na cestno-koľajovom prechode za zastávkou Kostol smerom k OC Važec, účastníkom ktorej bolo motorové vozidlo Renault Clio, ev.č. ZH XXXXX s vodičom V. J. - odporcom v 2. rade. Podľa hlásenia dopravnú nehodu šetrilo oddelenie dopravných nehôd v Košiciach ako aj oblastný dispečer p. V.. K nehode došlo tak, že vodič osobného motorového vozidla prichádzajúci z vedľajšej cesty nedal prednosť električke, následkom čoho došlo k zrážke, ktorej už ohlasovateľ G. I. nemohol zabrániť.
Z Vyúčtovania škody č. 19/PKD/2005 vyhotoveného dňa 23.5.2005 navrhovateľom, vzniknutej poškodením električky ev. č. 390, dňa 4.5.2005, na cestno-koľajnicovom prechode za zastávkou Kostol osobným motorovým vozidlom Renault Clio, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval celkovú spôsobenú škodu vo výške 16.712,-Sk. Škoda bola vyúčtovaná v uvedenej výške na základe ceny 28,45 hod. práce vynaloženej navrhovateľom pri oprave električky a to vo výške 14.375,- Sk a na základe ceny materiálu potrebného na opravu vo výške 2.336,72 Sk a to konkrétne za 0,5 l farby CAR U 1000, 5 ks brúsneho papiera 120, 1 l farby CAR 5182, 48 kg 2mm plechu a 1,5 kg tmelu Super.
Súčasťou uvedeného vyúčtovania škody č. 19/PKD/2005 bol Pracovný list, podľa údajov ktorého odpracovali na oprave havarovaného vozidla, električky č. 390, štyria pracovníci celkom 28,45 hodiny. Podľa rozpisu prác bola vykonaná oprava všetkých poškodených častí karosérie, výroba nových dielcov z plechu a bola vykonaná oprava náterov. Použitý bol materiál na základe výdajok a to 1,5 kg tmelu, 5 ks brúsneho papiera, 1 l farby CAR - zelená, 0,5 l farby CAR - biela a 2 mm plech. Celková mzda pracovníkov, ktorí vykonali práce na oprave poškodenej električky bola vo výške 2.779,-Sk.
Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom povereného zástupcu k vyúčtovanej výške škody 16.712,- Sk uviedol, že táto bola vypočítaná ako cena za 28,45 hodiny prác odpracovaných pri oprave električky v sadzbe 500,-Sk/1 normohodina, t.j. 28,45 x 500,- Sk = 14.225,- Sk, pričom pokiaľ je vo vyúčtovaní uvedená suma14.375,- Sk, jedná sa o chybu v počítaní. K uplatnenej sadzbe 500,-Sk/1 normohodina uviedol, že ju navrhovateľ uplatnil na základe interného predpisu - Doplnku č. 1 k záväznému pokynu EFN 1/97 - Fakturácia výkonov a služieb v rámci spoločnosti, ktorý bol účinný v organizácii navrhovateľa od 1.10.2003, a táto suma zahŕňa v sebe aj správnu a prevádzkovú réžiu navrhovateľa, nielen mzdy zamestnancov podieľajúcich sa na oprave. Poukázal, že sa jedná v prípade sadzby 500,-Sk/1 normohodinu o štandardnú sumu, ktorá v danom čase bola platná aj v rôznych autoservisoch.
Listom zo dňa 13.6.2005 vyzval navrhovateľ odporcu v 1. rade na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou na jeho električke, na základe vyúčtovania škody č. 19/PKD/2005 vo výške 16.712,-Sk z dôvodu že motorové vozidlo odporcu v 1. rade, ktorým bola škoda spôsobená, v čase dopravnej nehody
nebolo poistené. Náhradu škody žiadal zaplatiť v lehote do 15 dní. Podľa pripojenej fotokópie poštovej doručenky, výzva bola odporcovi v 1. rade doručená dňa 16.6.2005.
Na základe žiadosti o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel oznámilo KR PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, odd. evidencie vozidiel, listom zo dňa 24.4.2008, č.p.: KRP-4043/DI-4-2008, že neeviduje zahraničné evidenčné čísla a preto nie je možná lustrácia evidenčného čísla ZH XXXXX.
Odporca v 1. rade vypovedal, že dňa 30.6.2002 zakúpil vo Švajčiarsku od svojho zamestnávateľa motorové vozidlo Renault Clio a to bez akejkoľvek evidenčnej značky. Toto motorové vozidlo previezol na územie SR na inom motorovom vozidle s prívesom - ťahačom, na ktorom bolo motorové vozidlo Renault Clio naložené. Dňa 2.7.2002 toto motorové vozidlo doviezol na územie SR a preclil, o čom predložil doklad. Uviedol, že zaplatil clo vo výške asi 4-6.000,-Sk a vozidlo preclil ako motorové vozidlo určené na náhradné diely. Následne vymenil toto dovezené motorové vozidlo za motorové vozidlo Ford Escort s jeho držiteľom p. T.. Odporca v 1. rade uviedol, že na základe návrhu p. T. sa dohodli na výmene motorových vozidiel, ktoré boli zhruba v rovnakej cene, na základe ktorej dohody uviedol, že on odovzdal T. originál technického preukazu a colný doklad a T. vyhotovil pre odporcu v 1. rade splnomocnenie na prepis jeho motorového vozidla Ford Escort na dopravnom inšpektoráte na osobu odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade uviedol, že na základe tejto plnej moci on motorové vozidlo Ford Escort, ev.č. KE XXX AC, prihlásil na svoje meno na dopravnom inšpektoráte, následne ho ďalej predal. Uviedol, že čo robil T. s nadobudnutým motorovým vozidlom, nevie a nemá o tom žiadne vedomosti. Po obdržaní výzvy od navrhovateľa - listu zo dňa 13.6.2005, zisťovala skutočnosti ohľadom dopravnej nehody manželka odporcu v 1. rade u navrhovateľa. Následne odporca v 1. rade vyzval odporcu v 2.rade doporučeným listom, aby vyporiadal svoje záväzky voči navrhovateľovi, ktoré boli spôsobené dopravnou nehodou. Na základe uvedených skutočností zotrval odporca v 1. rade na tom, že za dopravnú nehodu nie je zodpovedný a teda nezodpovedá ani za spôsobenú škodu a navrhol žalobu zamietnuť.
Odporca v 1. rade predložil splnomocnenie, ktorým ho O. T. splnomocnil na všetky právne úkony spojené s motorovým vozidlom Ford Escort, ev.č. KE XXX AC, podpis splnomocniteľa bol notársky overený. Na zadnej strane tejto plnej moci je poznámka urobená odporcom v 1. rade, že sa jedná o výmenu vozidla za motorové vozidlo Renault Clio 1,4. Zároveň predložil doklady o preclení dovezeného motorového vozidla Renault Clio 1,4 dňa 2.7.2002.
Odporca v 2. rade vypovedal, že si pamätá, že bol s osobným motorovým vozidlom Renault Clio, účastníkom dopravnej nehody. Uviedol, že motorové vozidlo kúpil so švajčiarskou poznávacou značkou od predávajúceho T. za sumu 47.000,-Sk, ktorú mu v hotovosti vyplatil. Uviedol, že motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, pretože odporca v 2. rade nemal potrebné doklady, aby vozidlo poistil. Motorové vozidlo kúpil na základe sprostredkovania ponuky kúpy svojim synom R. J.. Uviedol, že jeho syn je mestským policajtom a prisľúbil mu, že do jedného mesiaca vozidlo, ktoré zakúpil, bude papierovo v poriadku. Odporca v 2. rade uviedol, že vozidlo kúpil v r. 2002 a do predmetnej dopravnej nehody s ním takmer tri roky jazdil. K dopravnej nehode uviedol, že vychádzal s motorovým vozidlom Renault Clio z vedľajšej cesty na hlavnú, bol povinný dať prednosť električke, avšak nepresným vyhodnotením dopravnej situácie prednosť nedal a došlo k stretu motorového vozidla Renault Clio a električky. Uviedol, že dopravná nehoda bola šetrená políciou. Pokiaľ sa jedná o poškodenie električky uviedol, že on okrem poškodených plechov na ľavej strane predného vozňa električkovej súpravy, žiadne iné poškodenie nevidel a vyjadril sa, že z toho titulu považuje náhradu škody za neprimeranú.
Svedok W.. P. E. vo funkcii staršieho referenta odd. dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ v Košiciach, vyšetroval predmetnú dopravnú nehodu zo dňa 4.5.2005 a jeho podpis sa nachádza aj na Zázname o dopravnej nehode. Na otázku, na základe akých skutočností zapísal do Záznamu o dopravnej nehode za držiteľa osobného motorového vozidla Renault Clio, ev.č. ZH 76478, odporcu v 1. rade, odpovedal, že účastník dopravnej nehody, t.j. odporca v 2. rade, musel predložiť nejaký doklad, na základe ktorého on napísal odporcu v 1. rade za držiteľa motorového vozidla. Uviedol, že bežne sa držiteľ motorového vozidla zisťuje na základe predloženia osvedčenia o motorovom vozidle. V tomto prípade osvedčenie o evidencii predložené byť nemohlo, keďže vozidlo Renault Clio jazdilo so zahraničnou poznávacou značkou.
Svedok O. T. potvrdil, že bol svojho času držiteľom čierneho osobného motorového vozidla zn. Renault Clio, ktoré malo švajčiarsku evidenčnú poznávaciu značku. Uviedol, že zbežne pozná odporcu v 1. rade, o ktorom sa vyjadril, že dovážal zo zahraničia na územie SR motorové vozidlá na súčiastky alebo na prihlásenie. Po nahliadnutí do písomného splnomocnenia, ktorým splnomocnil odporcu v 1. rade na všetky právne úkony spojené s motorovým vozidlom Ford Escort, ev.č. KE XXX AC, uviedol, že bol držiteľom motorového vozidla Ford Escort a pripustil, že toto motorové vozidlo vymenil za motorové vozidlo Renault Clio so švajčiarskou poznávacou značkou práve s I. Y.. Uviedol, že vymenené motorové vozidlo na dopravnom inšpektoráte nezaevidoval, ani ho zaevidovať nechcel, tvrdil, že ho kúpil na súčiastky. Uviedol, že následne ho posunul ďalej a to predal otcovi svojho bývalého kolegu z mestskej polície R. J., t.j. odporcovi v 2. rade. Uviedol, že v r. 2005 s motorovým vozidlom Renault Clio už nemal nič spoločné.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bol platný v rozhodnom období, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa ust. § 427 ods. 1, 2 Obč. zák, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 428 Obč. zák, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ust. § 422 ods. 1 Obč. zák, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 Obč. zák, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 Obč. zák, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť podľa § 427 majú predovšetkým osoby, ktoré vykonávajú dopravu, rozhodujúce je, aby vykonávanie dopravy bolo hlavnou činnosťou takej osoby. Nie je rozhodujúce, akou silou sú poháňané dopravné prostriedky, ktoré táto osoba používa. Rovnakú zodpovednosť ako osoba vykonávajúca dopravu, má i prevádzkovateľ
niektorých, ale nie všetkých, dopravných prostriedkov. Pojem prevádzkovateľ nie je definovaný, býva za neho považovaný ten, kto má právnu i faktickú možnosť, aby disponoval vozidlom, čo vždy záleží na konkrétnych okolnostiach.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 4.5.2005 došlo k dopravnej nehode v Košiciach na Slaneckej ceste, účastníkmi ktorej bol odporca v 2. rade ako vodič osobného motorového vozidla Renault Clio s ev.č. ZH XXXXX a vodič G. I., zamestnanec navrhovateľa jazdiaci na električke T-3. Podľa Záznamu o dopravnej nehode, dopravnú nehodu zavinil vodič J. - odporca v 2. rade, ktorý v dôsledku nepozornosti narazil do ľavého boku premávajúcej električky vodiča I., čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z..
Pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na električke navrhovateľa poškodením ľavých bočných plechov vozňa a metly, konkrétne podľa Zápisu o poškodení, vyhotoveného obhliadkou poškodenej električky Slovexpertou s.r.o., došlo k poškodeniu ľavého predného blatníka, ľavých bočných konzol 6x, krytu podvozku 1 - 4, lievika pieskovača, ľavého krytu rámu č. 1, krytu motora generátora, krytu kaloriféru, ľavej prednej zásterky + konzol a ochrannej metly ľavej.
Medzi porušením povinnosti vodiča odporcom v 2. rade a spôsobenou škodou je daná príčinná súvislosť, keďže k poškodeniu električky došlo pri dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca v 2. rade.
Na základe uvedeného mal preukázanú občianskoprávnu zodpovednosť odporcu v 2. rade za spôsobenú škodu, na základe ktorej odporcovi v 2. rade vznikla povinnosť z titulu tejto zodpovednosti navrhovateľovi škodu nahradiť.
Opravu poškodenej električky jej uvedením do predošlého stavu, si zabezpečil navrhovateľ sám vo vlastnej réžii. Z predloženého vyúčtovania škody č. 19/PKD/2005 vyhotoveného navrhovateľom a jeho príloh - pracovného listu a výdavkových dokladov, mal súd preukázané, že škoda navrhovateľa spočívala v jeho nákladoch vynaložených na uvedenie poškodenej električky do pôvodného stavu. Za tým účelom navrhovateľ spotreboval materiál uvedený vo vyúčtovaní v celkovej cene 2.336,72 Sk a štyria zamestnanci navrhovateľa odpracovali celkom 28,45 hodín. Vychádzajúc z Doplnku č. 1 k záväznému pokynu EFN 1/97 - Fakturácia výkonov a služieb v rámci spoločnosti vyčíslil navrhovateľ a uplatnil si cenu práce vo výške 500,-Sk za jednu hodinu, čo za 28,45 hodiny predstavuje cenu práce vo výške 14.225,-Sk. Súd považoval takto vyúčtované náklady navrhovateľa (2.336,72 Sk + 14.225,- Sk) vynaložené na odstránenie poškodení električky za dôvodné vo výške 16.561,72 Sk, t.j. po prepočte prijatým konverzným kurzom 549,75 eura a v tejto časti preto žalobnému návrhu vyhovel.
Súd zamietol žalobný návrh voči odporcovi v 2. rade v časti o zaplatenie 150,-Sk, t.j. 4,98 eura, v ktorej časti navrhovateľ si nesprávne nárok na náhradu škody uplatnil, keďže pri počte 28,45 hodiny a cene práce za 1 hod./500,-Sk, celková cena práce predstavuje len sumu 14.225,-Sk a nie sumu 14.375,-Sk, tak ako nesprávne cenu odpracovaných hodín vyúčtoval navrhovateľ vo vyúčtovaní č. 19/PKD/2005
V celom rozsahu súd zamietol žalobný návrh voči odporcovi v 1. rade, vzhľadom na zistený skutkový stav. Súd v konaní nemal preukázané, tak ako tvrdil navrhovateľ, že odporca v 1. rade bol prevádzkovateľom osobného motorového vozidla Renault Clio, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode a teda nemal za preukázané, že by bola daná objektívna zodpovednosť odporcu v 1. rade. V konaní nebolo preukázané ani výpoveďou vyšetrujúceho príslušníka PZ, por. P. E., z akého dôvodu a na základe akých skutočností odporcu v 1. rade označil do záznamu o dopravnej nehode za držiteľa motorového vozidla. Naopak, výpoveď odporcu v 1. rade, predložené splnomocnenie a výpoveď svedka O. T., ako aj výpoveď odporcu v 2. rade, nasvedčujú tomu, že odporca v 1. rade nebol v čase dopravnej nehody držiteľom osobného motorového vozidla Renault Clio, ktorým bola spôsobená škoda.
Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ust., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prípade nároku na náhradu škody bol odporca v 2. rade povinný navrhovateľovi škodu zaplatiť, len čo ho na náhradu škody vyzval. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol vyzval odporcu v 2. rade na náhradu spôsobenej škody. Súd preto vychádzal z toho, že odporca v 2. rade sa o požiadavke navrhovateľa na náhradu škody preukázateľným spôsobom dozvedel až doručením žalobného návrhu. Žalobný návrh bol odporcovi v 2. rade doručený dňa 18.9.2009 a od nasledujúceho dňa, t.j. od 19.9.2009 sa dostal do omeškania s finančným plnením, preto navrhovateľovi vznikol návrh na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 %. Keďže si však navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 6 % ročne, súd na základe jeho návrhu zaviazal odporcu v 2. rade na povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 6 % ročne od 19.9.2009 do zaplatenia z dlžnej sumy 549,75 eura. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne od 1.7.2005 do 18.9.2009 súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný, keďže navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporcu v 2. rade vyzval na náhradu škody a teda že by sa bol odporca v 2. rade dostal do omeškania už dňom 1.7.2005.
V časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad úrokovú sadzbu 6 % od 1.7.2005 do zaplatenia, v ktorej navrhovateľ vzal návrh späť, súd podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe zistenej sociálno-ekonomickej situácie odporcu v 2. rade, ktorý podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bol od 1.7.2007 minimálne do 10.11.2009 poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, a to od 1.9.2009 vo výške 181,37 eura mesačne a ktorému odporcovi v 2. rade, podľa jeho vlastného vyjadrenia od 15.4.2010 bol priznaný predčasný starobný dôchodok vo výške 254 eur, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu, a z ktorého dôchodku bola zrazená suma 159 eur v prospech exekúcie vedenej proti nemu (odporcovi v 2. rade), a na základe jeho žiadosti o povolenie zaplatiť dlh v splátkach určil, že dlh môže splniť v splátkach, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Nezaplatením niektorej splátky stane sa zročným celý dlh.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s uplatnením práva, ktoré trovy navrhovateľa spočívajúce v trovách za zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.002,-Sk, t.j. po prepočte 33,26 eura je povinný zaplatiť neúspešný odporca v 2. rade.
Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade súd úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov nepriznal vzhľadom na to, že mu žiadne trovy nevznikli. Súdny poplatok, ktorý odporca v 1. rade zaplatil za podaný odpor, budú mu vrátené na základe rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).