Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/323/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: B. Š., trvale bytom N. XXXX/X, Z., zastúpený JUDr. Janou Slávikovou, bytom Staré záhrady 24, Bratislava, proti odporcovi: R. T., trvale bytom V. X, Z., zastúpený Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Holíčska 28, Bratislava, o neplatnosť závetu takto

rozhodol:

Súd určuje, že alografný závet N. Š.R., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX zo dňa 19. 12. 2005 je n e p l a t n ý.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 389,03 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý na účet Okresného súdu Z. R. zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 358,56 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29. 05. 2007 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - závetu poručiteľky N. Š., rod. Y. zo dňa 19. 12. 2005.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, s N. Š., rod. Y. (ďalej aj len "poručiteľka") sa zosobášili na prianie poručiteľky tesne pred jej smrťou dňa 17. 01. 2006. Po smrti poručiteľky dňa 23. 01. 2006, sa navrhovateľ v následnom dedičskom konaní dozvedel, že manželka zanechala závet spísaný vo forme Notárskej zápisnice N 11/99, zo dňa 08. 02. 1999, ktorým celý svoj majetok zanechala navrhovateľovi, pričom zároveň zanechala závet alografný zo dňa 19. 12. 2005, ktorým poručiteľka odkázala celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojmu krstnému synovi - odporcovi. Navrhovateľ má za to, že alografný závet je neplatný, nakoľko nevyjadruje slobodnú a vážnu vôľu poručiteľky a bol urobený v tiesni a pod nátlakom. Poručiteľka v septembri roku 2005 ochorela na rakovinu, ktorá mala veľmi progresívny priebeh. O poručiteľku sa v čase jej choroby starala jej sestra p. O. T., ktorá zneužila ťažký zdravotný stav poručiteľky a odkázanosť na jej starostlivosť a poručiteľku prinútila zmeniť závet v prospech jej syna - odporcu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že sa p. O. T. snažila získať ako svedkov závetu susedky, ktorým závet na podpis predložila bez toho, aby pred nimi poručiteľka prehlásila, že ide o jej skutočnú vôľu. Susedky závet podpísať odmietli. Poručiteľka v čase, keď závet podpisovala, nebola pri plnej psychickej spôsobilosti, nakoľko v tom čase brala morfium, ktoré obmedzuje psychické a vôľové vlastnosti. Svedkovia, ktorý sa zúčastnili podpisu závetu, boli výlučne priateľmi odporcu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti teda odôvodňujú záver, že závet je neplatný.

K návrhu sa vyjadril právny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný. Závet zo dňa 19. 12. 2005 je platný a spísaný v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o údajnú nespôsobilosť poručiteľky na spísanie závetu, sám navrhovateľ uvádza, že bola mesiac po jeho spísaní spôsobilá uzavrieť manželstvo a to aj podľa lekárskeho potvrdenia. Svedkovia závetu v dedičskom konaní uviedli, že sa zúčastnili podpisu závetu, kedy poručiteľka prejavila svoju vôľu odkázať svoj majetok odporcovi. Navrhuje preto návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie prednesom poverenej zástupkyne navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom doc. MUDr. Ľ. O., CSc., znaleckým posudkom W.. W. Č. a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, najmä alografným závetom zo dňa 19. 12. 2005, pričom zistil tento skutkový stav:

Z Poslednej vôle zo dňa 19. 12. 20005 vyplýva, že ide o alografný závet, ktorým poručiteľka odkazuje celý svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok svojmu krstnému synovi - odporcovi. Závetom súčasne ruší svoju vôľu zo dňa 01. 02. 1999 zapísanú v Osvedčovacej knihe č. l. XXX/XX u JUDr. V., ktorou svoj majetok odkázala navrhovateľovi. Posledná vôľa bola okrem poručiteľky podpísaná svedkami W. X. a Y. W., ktorí podpisom potvrdili, že boli prítomní a s obsahom súhlasia.

Navrhovateľ na pojednávaní zo dňa 23. 01. 2008 k veci uviedol, že podľa jeho názoru poručiteľka nebola na spísanie závetu spôsobilá, nakoľko trpela závažným onkologickým ochorením. Navrhovateľ pred uzavretím manželstva s poručiteľkou musel predložiť potvrdenie o psychickej spôsobilosti poručiteľky, a až následne ich zosobášili. Má za to, že také isté potvrdenie bolo vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky potrebné i pre uskutočnenie platného právneho úkonu spísania závetu.

Odporca na pojednávaní zo dňa 23. 01. 2008 k okolnostiam spísania závetu uviedol, že mu matka p. O. T. povedala, aby sa prišiel rozlúčiť s tetou, že mu chce niečo povedať. Keď prišiel, poručiteľka mu oznámila, že chce zrušiť závet, ktorý predtým napísala, a z dôvodu, že on je jej jediný krstný syn, chce svoj majetok odkázať jemu. Zároveň ho požiadala, aby zabezpečil niekoho, kto závet napíše a tiež svedkov. Na prianie poručiteľky prišiel so svedkami - slečnou Q., rod. W. a p. X.. Kým poručiteľka podpisovala závet v prítomnosti svedkov, odporca bol spolu s matkou v kuchyni. Po podpísaní mu závet dala matka, ktorej ho dala poručiteľka, odložil si ho a z bytu odišiel.

Z výpovede svedkyne Y. Q. súd zistil, že niekedy v decembri roku 2005 ju odporca požiadal, či by nebola prítomná ako svedok pri podpisovaní závetu jeho tety. Nakoľko súhlasila, v deň podpisu závetu sa zišli v byte poručiteľky, kde poručiteľka pred svedkyňou a p. X. vyhlásila, že jej poslednou vôľou je odkázať formou závete jej byt krstnému synovi - odporcovi. Následne závet podpísala a podpísali ho aj svedkovia.

Svedok W. X. k veci uviedol, že bol odporcom požiadaný, aby bol svedkom pri podpise poslednej vôle jeho tety. Poručiteľka pri podpise povedala, že ide o jej poslednú vôľu. Na závet svedok vlastnoručne napísal "boli sme prítomní, s obsahom súhlasíme" a tento podpísal.

Z výpovede svedkyne R. Š., susedky poručiteľky, vyplýva, že ju p. T. žiadala, aby podpísala listinu, ktorou poručiteľka všetok svoj majetok odkazuje odporcovi. Listinu svedkyni dala pani M.. Následne prišla p. T., či už listinu podpísala. Svedkyňa jej oznámila, že listinu nepodpíše, nakoľko o danej veci nič nevie a s poručiteľkou sa o tom nikdy nebavila. Pani T. reagovala tak, že si to zariadi inak.

Z výpovede svedkyne G. M. vyplýva, že je susedkou poručiteľky a chodila ju často navštevovať. V decembri pri jednej z návštev poručiteľka pred svedkyňou podpísala listinu, v ktorej bolo uvedené, že svoj majetok prenecháva odporcovi. Poručiteľka po podpise povedala, že nechce aby ostal navrhovateľ bezdomovcom. Potom bola svedkyňa pani T. požiadaná, aby aj s pani Š. listinu podpísali tiež. Na to svedkyňa povedala, že sa poradí s pani Š. a dajú vedieť ako sa rozhodli. Následne listinu podpísať bez prítomnosti právnika odmietli. Počas návštev poručiteľka vždy vedela kto je, nikdy nehovorila z cesty, normálne sa rozprávali, akurát sa jej niekedy ťažšie hovorilo. Poručiteľku chodievali aj s pani Š. navštevovať bez akýchkoľvek problémom pred žiadosťou o podpis listiny aj po tom, čo podpísať listinu odmietli.

Z výpovede svedkyne O. T. vyplýva, že poručiteľka bola jej sestra.. Niekedy v roku 1999 u nej poručiteľka odložila vlastnoručne napísaný závet, ktorým svoj majetok odkázala navrhovateľovi. Keď poručiteľka ochorela, starala sa o ňu. Keď bola poručiteľka v nemocnici, svedkyni povedala, že chce svoj majetok odkázať odporcovi. Síce nesúhlasila, ale na opakované naliehanie poručiteľky závet spísala ako vedela a dala ho na podpis susedám, ako to žiadala poručiteľka. Pani Š. nebola doma, preto prišla len p. M., ktorej poručiteľka svoju poslednú vôľu prečítala. Následne susedky závet nepodpísali, preto ho zahodila. Synovi potom povedala, že sa už v danej veci angažovať nebude, a ak chce nech si to zariadi sám. Dňa 19. 12. 2005 bola síce prítomná v byte, nie však priamo pri podpise nového závetu. Tento nikdy nevidela ani nevie kto si ho zobral. Poručiteľka bola podľa nej počas choroby duševne v poriadku, až neskôr v nemocnici pred smrťou mala nejaké výpadky.

Z notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX vyplýva, že poručiteľka dňa 08. 02. 1999 zriadila vo forme notárskej zápisnice závet, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľná majetok odkázala navrhovateľovi.

Z výmenného lístku MUDr. V. F. z OIS Intenzívnej starostlivosti (č. l. 53) vyplýva, že pacientka (poručiteľka) bola odporučená na odborné konziliárne vyšetrenie (psychiatrické) z dôvodu, že bola depresívna. Z následného psychiatrického vyšetrenie Doc. MUDr. Ľ. O. CSc. uskutočneného toho istého dňa súd zistil, že pacientka menovanému psychiatrovi povedala, že chce uzavrieť manželstvo so svojím druhom. Vie čo jej je, a vie ako to skončí, prežíva to ťažko, ale zvláda to. Niet príznakov duševnej poruchy.

Zo znaleckého posudku Doc. MUDr. Ľ. O. CSc. vyplýva, že poručiteľka umierala na následky metastatického procesu zhubného nádoru, o čom vedela. Trpela depresiou, preto okrem ďalšej rady liekov brala antidepresíva. Mala silné bolesti, dychovú nedostatočnosť, bola imobilná. V stave medzi dvoma hospitalizáciami a po ťažkom bronchoskopickom vyšetrení podpísala závet ktorý je predmetom sporu. Pri zdravotnom stave, v ktorom sa nachádzala poručiteľka, môže psychický stav pacienta kolísať od terminálneho/koncového stavu až po jasné vedomie. Vyšetrenie psychického stavu poručiteľky pred podpísaním závetu neexistuje, preto je možné sa len domnievať, v akom psychickom stave vtedy bola. Znalec poručiteľku vyšetroval pred uzavretím manželstva, kedy bol jej stav zlepšený, ale v čase podpísania závetu bol jej telesný aj psychický stav iný. Podľa názoru znalca vo všeobecnosti onkologický pacient, liečený pre depresiu a pod vplyvom rady liekov, pod vplyvom jasného a ťažkého konca nemôže byť plne spôsobilý vykonať závažné rozhodnutie. Preto sa s veľkou pravdepodobnosťou možno domnievať, že poručiteľka vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nebola plne spôsobilá urobiť právny úkon - podpis závet a vedieť pochopiť význam a dôsledky svojho činu.

Znalec Doc. MUDr. Ľ. O. CSc. na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky možno predpokladať aj alternatívu že bola, a zároveň aj že nebola spôsobilá na zriadenie závetu. Vzhľadom na skúsenosti znalca, tento sa priklonil k alternatíve, že nebola. Vychádzal najmä z toho, že dva dni pred podpisom závetu absolvovala bronchoskopiu a za pár dní bola opäť hospitalizovaná. Pokiaľ ide o psychiatrické vyšetrenie pre účely uzavretia manželstva, toto bolo len bazálne konziliárne vyšetrenie, nie znalecký posudok. Pri vypracovaní znaleckého úkonu nebral do úvahy výpovede svedkov, ktorí boli s poručiteľkou v kontakte.

Z kontrolného znaleckého posudku MUDr. W. Č. vyplýva, že poručiteľka podľa odborného názoru znalca nebola plne duševne spôsobilá urobiť právny úkon- podpísať dňa 19. 12. 2005 závet a pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu. Znalec toto svoje stanovisko zdôvodňuje závažným onkologickým ochorením poručiteľky, v rámci ktorého prekonala embolickú príhodu, mala úporné bolesti a jej základné životné funkcie boli už v posudzovanom čase ohrozené. Znalec v tomto kontexte vyhodnotil psychický stav poručiteľky ako Depresívnu reakciu s obrazom ťažkej depresívnej epizódy avšak postupne, iniciálne (zasahujúce už do času spísania závetu), a teda ešte nekonštantne, s kvalitatívnou poruchou vedomia na podklade vyššie uvedeného fyzického stavu. Úsudkové schopnosti poručiteľky boli z dôvodu tohto diagnostického zistenia hrubo porušené, depresívne prežívanie a ďalšie, neustálené zmeny psychického stavu, zásadne skresľovali jej vnímanie reality a adekvátne vyhodnocovanie dôsledkov svojho konania. Znalec súhlasil so závermi znaleckého posudku Doc. MUDr. Ľ. O., CSc., že poručiteľka nebola duševne spôsobilá na zriadenie závetu.

Znalec MUDr. W. Č. na pojednávaní k svojmu znaleckému posudku uviedol, že závery, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku sú odborne správne a objektívne. Zmapoval celistvý priebeh vývoja stavu poručiteľky. Uviedol, že kvalitu vedomia poručiteľky negatívne neovplyvňovali lieky, ktoré užívala, naopak tieto boli užívané za účelom zmiernenia príznakov. Kvalitu vedomia ovplyvňovala samotná onkologická diagnóza, bolesť a embólia. Znalec uviedol, že z vyšetrenia ktoré poručiteľka absolvovala pred uzavretím manželstva nebolo spoľahlivo preukázané, že poručiteľka bola v danom čase spôsobilá na uzavretie manželstva. Dôvodom je, že išlo len o bežný konziliárny psychiatrický servis, vyšetrenie bolo uskutočnené z dôvodu depresívneho syndrómu poručiteľky, pričom záznam je veľmi stručný. Poručiteľka zbavená spôsobilosti na právne úkony nebola, nakoľko spád onkologického ochorenia bol tak rýchly, že nebol dôvod k takémuto postupu. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku zohľadnil aj výpovede svedkov. Je toho názoru, že svedkovia uvádzali, že poručiteľka bola duševne v poriadku, títo nereflektovali celistvú jasnosť vedomia poručiteľky, nakoľko s ňou boli len krátky čas, príležitostne, nie niekoľko hodín denne. Svedkovia svojím laickým vnímaním objektívne nemohli zhodnotiť psychické funkcie poručiteľky. Znalec uviedol, že za časové obdobie, ktoré boli s poručiteľkou svedkovia, si ani lekár, psychiatra nevynímajúc, nemusí všimnúť že ide o pacienta s poruchou kvality jasnosti vnímania. Podľa znalca je nepochybné, že poručiteľka nebola schopná pochopiť význam závetu, pričom i rozdiel medzi hovoreným slovom a konaním je príznakom psychickej zmätenosti.

Poverená zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu. Závet považuje za neplatný, z dôvodu, že nie je prejavom slobodnej a vážnej vôle poručiteľky, nakoľko táto v čase jeho spísania bola vážne chorá a brala medikamenty na báze morfínov, ktoré mali vplyv na jej psychický stav. Taktiež bol urobený v tiesni a pod nátlakom jej sestry - matky odporcu, pričom táto zneužila odkázanosť poručiteľky na jej starostlivosť a v čase, keď bol navrhovateľ v zamestnaní jej dala podpísať závet v prospech odporcu. Závet je tiež v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporca počas života neprejavoval o poručiteľku žiadny záujem. Neplatnosti alografného závetu svedčí aj jeho obsah, kde sa uvádza, že poručiteľka závet spísala, pričom to nie je pravda, nakoľko bol spísaný inou osobou. Taktiež sa v ňom uvádza, že ruší svoj holografný závet zo dňa 01. 02. 1999, pričom pokiaľ by bola pri plnom psychickom vedomí musela by vedieť, že tento už zrušila závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice zo dňa 08. 02. 1999. Pokiaľ poručiteľka potrebovala psychiatrické vyšetrenie pred uzavretím manželstva, toto potrebovala aj pred spísaním závetu. Skutočnosti, že závet zo dňa 19. 12. 2005 je neplatný, svedčí aj skutočnosť, že poručiteľka pri podpise závetu, ktorý bol v prospech odporcu, pred susedou uviedla, že nechce aby bol navrhovateľ bezdomovcom, čo svedčí rozporu medzi vnútornou vôľou a vonkajším prejavom vôle.

V priebehu konania zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach aj právny zástupca odporcu, ktorý ďalej k veci uviedol, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť závetu. Z výpovede svedkyne - susedy, ktorá poručiteľku často navštevovala jednoznačne vyplýva, že poručiteľka nemala žiadne prejavy duševnej disharmónie. Pokiaľ ide o závery znalcov, ktorí zazáverovali, že poručiteľka v čase spísania závetu nebola na tento úkon spôsobilá, sú len jedným z dôkazov a treba ich hodnotiť v celkovom kontexte vykonaného dokazovania, najmä svedecké výpovede svedkov. Je nelogické, aby poručiteľka na právny úkon uzavretia manželstva spôsobilá bola a na právny úkon spísania závetu nie.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a v konaní bol preukázaný.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorým nevzbudzuje pochybnosti, čo ním chcel poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť závetu sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok jednak v zmysle , , , , ako aj špecifických podmienok podľa ustanovenia až . Závet, ktorý je predmetom tohto konania má formu alografného závetu. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že závet síce spĺňa formálne požiadavky, ktoré pre tento druh právneho úkonu ustanovuje zákon, nakoľko však bol urobený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, právny úkon je v tomto prípade v zmysle neplatný.

Jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Rovnaký dôsledok, a teda absolútna neplatnosť právneho úkonu, nastáva aj za okolností, že osoba síce formálne zbavená spôsobilosti na právne úkony nie je, avšak právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. S poukazom na uvedené, a na skutočnosť, že poručiteľka spôsobilosti na právne úkony nebola, súd skúmal, či poručiteľka v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu trpela duševnou poruchou. Nakoľko v čase začatia konania bola poručiteľka už po smrti, súd vychádzal najmä zo znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie Doc. MUDr. Ľ. O. CSc., a MUDr. W. Č., a tiež z výpovedí svedkov, ktorí boli s poručiteľkou v rozhodnom období v styku (t. j. december 2005).

Z vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom MUDr. O. i kontrolným znaleckým posudkom MUDr. Č. má súd za preukázané, že vzhľadom na závažné onkologické ochorenie, ktorým poručiteľka trpela, a ktoré bolo sprevádzané úpornými bolesťami s vedomím jasného konca, poručiteľka v tomto terminálnom štádiu života, nemohla byť spôsobilá urobiť právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania, pričom na uvedenom závere sa zhodli obaja znalci. Ako uviedol MUDr. Č.Ň., poručiteľka mala úsudkové schopnosti natoľko hrubo porušené, že zásadne skresľovali jej vnímanie reality a adekvátne vyhodnocovanie dôsledkov svojho konania, v dôsledku čoho si poručiteľka nemohla uvedomovať dôsledky a význam svojho závetu, a teda ani byť spôsobilá na urobenie tohto právneho úkonu. Hoci právny zástupca odporcu závery znaleckých posudkov spochybňoval, súd má za to, že znalecké posudky a najmä kontrolný znalecký posudok MUDr. Č. podal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku duševnej spôsobilosti poručiteľky urobiť právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto sporu. Znalec svoje závery náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na záver znalca o nespôsobilosti poručiteľky zriadiť závet. Súd sa so závermi znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne svedčia nespôsobilosti poručiteľky na právny úkon zriadenia závetu, stotožnil. Súd nemôže preskúmavať správnosť odborných záverov znalca, nakoľko k tomu nemá dostatočné odborné vedomosti. Znalecký posudok v konaní hodnotí ako jeden z dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ ide o tvrdenia právneho zástupcu odporcu, ktorý uviedol, že výpovede svedkov nepotvrdzujú duševnú nespôsobilosť poručiteľky a sú v rozpore so znaleckými posudkami, súd má za to, že výpovede svedkov záverom znaleckého posudku zásadne neodporujú. Skutočnosť, že v obmedzenom čase, ktorý p. Š. a p. M. (susedky) s poručiteľkou strávili, poručiteľka nemala prejavy duševnej poruchy, ktoré by svedkovia spozorovali neznamená, že poručiteľka v danom čase netrpela duševnou poruchou. Navyše svedkovia p. Q. a p. X., ktorí boli prítomní pri podpise závetu, poručiteľku pred podpisom závetu nepoznali ani ju nikdy nevideli. Svedkovia svojím laickým vnímaním objektívne nemohli zhodnotiť psychické funkcie poručiteľky a už vôbec neboli spôsobilí posúdiť jej duševný stav. Za časové obdobie, ktoré s poručiteľkou strávili, by ani lekár, ktorý je odborníkom, nemusel rozpoznať, že ide o pacienta s poruchou kvality jasnosti vnímania. Je nepochybné, že subjektívny názor osoby - laika, ktorý s posudzovanou osobou strávil len relatívne krátky čas, nemôže byť postavený nad tvrdenia odborníka/ov, ktorí fyzický a duševný stav poručiteľky hodnotili komplexne vo svetle všetkých známych skutočností. Pokiaľ ide o výpovede odporcu a jeho matky, ktorí vypovedali, že poručiteľka bola v čase zriadenia závetu duševne v poriadku, súd ich výpovede vyhodnotil ako účelové. Odporca mal osobný záujem na platnosti závetu, ktorého predpokladom bola aj duševná spôsobilosť poručiteľky na jeho zriadenie. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že ďalšou svedkyňou, ktorá uviedla, že poručiteľka bola v čase zriadenia závetu duševne v poriadku, bola odporcova matka, t. j. osoba, ktorá je vo vzťahu k odporcovi blízkou osobou. Navyše z konania odporcu a jeho matky, ktoré predchádzalo podpisu závetu zo dňa 19. 12. 2005 je nepochybné, že títo sa pokúšali uskutočniť podpis závetu v rozpore so zákonom, keď žiadali svedka - p. Š. o podpísanie závetu bez toho, aby bola prítomná pri jeho podpise poručiteľkou, a teda bez toho, aby pred svedkyňou poručiteľka vyhlásila, že ide skutočne o jej poslednú vôľu. Uvedené v konaní potvrdili svedkyne - p. Š. a p. M., a v neposlednom rade aj samotná O. T. - matka odporcu. Významnou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje duševnej nespôsobilosti poručiteľky je aj fakt, že podľa výpovede svedkyne - susedy M., poručiteľka pri podpise závetu v prospech odporcu povedala, že nechce aby navrhovateľ zostal bezdomovcom. Uvedené, je podľa názoru súdu dôkazom nesúladu vôle a prejavu vôle poručiteľky, čo taktiež odôvodňuje záver, že poručiteľka bola zmätená a dezorientovaná, a teda nebola spôsobilá urobiť právny úkon - zriadiť závet a pochopiť dôsledky svojho konania. Rovnako súd pri rozhodovaní prihliadol i na skutočnosť, že v texte závetu sa jeho autor síce zmienil o predchádzajúcom závete zo dňa 01. 02. 1999, avšak pokiaľ by bola navrhovateľka pri plnom psychickom vedomí, musela vedieť, že tento závet už predtým zrušila závetom vo forme notárskej zápisnice zo dňa 08. 02. 1999.

Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu odporcu, ktorý namietal skutočnosť, že nakoľko bola poručiteľka podľa konziliárneho vyšetrenia dňa 17. 01. 2006 spôsobilá na uzavretie manželstva, musela byť spôsobilá aj na právny úkon zriadenia závetu zo dňa 19. 12. 2005, súd toto tvrdenie považuje za irelevantné. V zmysle zákona i platnej judikatúry sa posúdenie nedostatku spôsobilosti na právny úkon, v prípade osoby ktorá spôsobilosti na právne úkony zbavená nebola, musí viazať na okamih urobenia právneho úkonu, pričom duševný stav osoby sa musí k tomuto konkrétnemu okamihu zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín, v tomto prípade najmä psychiatrie. Ako uviedli znalci z odboru psychiatrie, v čase, keď bol sporný právny úkon urobený, poručiteľka bola vo veľmi zlom fyzickom stave, medzi dvomi hospitalizáciami a po ťažkom bronchoskopickom vyšetrení, ktoré mali výrazný vplyv aj na jej psychický stav. Zlý psychický stav a z neho vyplývajúca porucha kvality vedomia, má podľa znalcov pôvod práve v závažnom onkologickom ochorení a teda fyzickom stave. Pri zdravotnom stave, v akom bola poručiteľka môže psychický stav kolísať od terminálneho stavu až po stav jasného vedomia, a to najmä v závislosti od stavu fyzického, ktorý bol v čase zriadenia závetu zhoršený. Sama skutočnosť, že psychický stav poručiteľky bol pred uzatvorením manželstva skúmaný a zazáverované, že v danom čase niet duševnej poruchy, neodôvodňuje záver, že v čase zriadenia závetu, bola poručiteľka na urobenie tohto úkonu taktiež spôsobilá. K danému vyšetreniu navyše obaja znalci uviedli, že išlo len o bežné konziliárne vyšetrenie, nie znalecký posudok. Súd má pritom z výmenného lístka MUDr. F. za preukázané, že vyšetrenie u psychiatra bolo nariadené z dôvodu pretrvávajúcej depresie poručiteľky, nie z dôvodu, že táto chcela uzavrieť manželstvo. Uvedené vyplynulo až zo samotného vyšetrenia, preto nebolo dostatočne podrobné a dôsledné. Posúdenie spôsobilosti poručiteľky na uzavretie manželstva približne mesiac po zriadení závetu nebolo predmetom tohto konania, a vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, a teda že spôsobilosť osoby sa posudzuje vo vzťahu ku konkrétnemu okamihu urobenia právneho úkonu, uvedené ani nebolo právne významné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu

- závetu, poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon v zmysle zákona nespôsobilou. Súd preto určil, že závet poručiteľky zo dňa 19. 12. 2005 je neplatný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré si navrhovateľ uplatnil, a ktoré pozostávajú z:

1/ zaplatený súdny poplatok - 99,58 Eur

2/ zaplatený preddavok na znalečné - 289,45 Eur

(preddavok zložený v sume 663,88 Eur na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. - 72, nespotrebovaná časť preddavku vrátená v sume 374,43 Eur uznesením sp. zn. - 101)

Trovy konania navrhovateľa spolu 389,03 Eur.

Štát má v zmysle podľa výsledku konania, nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Súd preto odporcu, ktorý bol v konaní neúspešný, zaviazal na náhradu trov štátu v sume 358,56 EUR, ktoré predstavujú znalečné priznané znalcovi MUDr. W. Č. uznesením tunajšieho súdu sp. zn. - 135 za vyhotovenie znaleckého posudku v sume 338,64 Eur a uznesením sp. zn. - 148 za ústne podanie znaleckého posudku v sume 19,92 Eur, ktoré bolo v oboch prípadoch vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.