Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/57/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne v 1. rade V. T., bytom U. XX a žalobcu v 2. rade N. T., bytom U. XX, oboch zastúpených splnomocneným zástupcom RNDr, T. T., bytom B., I. X proti žalovanému v I. rade G. U., so sídlom v U., IČO: XXXXXXXX, žalovanej v II. rade F. T., bytom U. XXX, oboch žalovaných právne zastúpených advokátom JUDr. U. F., so sídlom C.. L., M.. G. X, v konaní o zriadenie vecného bremena, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobcovia podali na súd žalobu proti pôvodne žalovaným G. U., L. U. a F. T., ktorým sa pôvodne domáhali určenia, že zmena označenia parcely číslo 44 z potoka na miestnu komunikáciu a prevod parcely číslo 44 ako neknihovanej, vedenej podľa parcelného registra ako potok, vo výmere 197 m2 ako miestna komunikácia z vlastníctva N. F., podľa identifikácie parciel zo dňa 28.8.1998, nachádzajúcej sa v obci U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva číslo 1337 na G. U. je neplatné a žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku sprístupniť časť parcely číslo 44 a uviesť ju do pôvodného stavu.

Na výzvu súdu na odstránenie nejasností a neurčitosti žaloby žalobcovia ďalším podaním doplnili žalobu v tom, že žalovaní sú povinní sprístupniť časť parcely číslo 44 prechádzajúcej do parcely číslo 27/2 tak, ako to vyznačili na priloženom grafickom znázornení. Zároveň navrhli, aby na náklady žalobcov bolo vykonané presné geometrické zameranie novovytvoreného prechodu.

Pred začatím pojednávania dňa 14.1.2003 žalobcovia netrvali na časti žaloby, ktorou sa domáhali zmeny označenia parcely číslo 44 a vyslovenia neplatnosti prevodu parcely číslo 44 ako neknihovanej z vlastníctva N. F. na G. U.. Zotrvali na časti žaloby, ktorou navrhli, aby súd zriadil na parcelách číslo 27/3 a 27/2 katastrálne územie U. vecné bremeno v prospech žalobcov a obyvateľov obce U., ktoré spočíva v práve prechodu cez uvedené nehnuteľnosti podľa geometrického plánu vyhotoveného za tým účelom, pričom vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú a bezplatne. Neskôr upresnili žalobu, ktorej zmena bola pripustená tak, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateľov na parcelách číslo 27/3 a 27/2, katastrálne územie a Obec U., ktoré spočíva v práve prechodu cez uvedené nehnuteľnosti podľa geometrického plánu vyhotoveného za tým účelom, ktoré vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú a bezplatnú.

Tunajší okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -236, zo dňa 13. 02. 2008, ktorý bol zrušený Uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -259, zo dňa 27. 02. 2009. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že povinnosťou súdu I. stupňa bude vyzvať žalobcov na v žalobnom petite predloženému presnému vymedzeniu práv a im zodpovedajúcich povinností žalovaných. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že popri ich rodinnom dome číslo súpisné XX, postavenom na parcele číslo 58, zapísanej na liste vlastníctva číslo 35, katastrálne územie a G. U. a ďalšími za týmto domom a pozemkom zaradenými nehnuteľnosťami patriacimi vlastníckym právom žalobcom vedie parcela číslo 44 zapísaná v pozemkovej knihe Okresného úradu C. L., katastrálny odbor ako parcela číslo 44, katastrálne územie U., neknihovaná, vedená podľa parcelného registra ako potok. Táto nikdy potokom nebola, vždy išlo o pozemok slúžiaci ako prechod obyvateľom obce U.. Takto ho aj žalobcovia využívali až do roku 1954 najmä na prechod k potoku, na ktorom stál mlyn a píla. V roku 1962 však na časti tejto pozemnoknižnej parcely číslo 44 - prechodu, zasiahol časťou stavby svojho rodinného domu pôvodne žalovaný v 2. rade L. U., ktorý dom postavil na základe platného stavebného povolenia. Zároveň si oplotil pozemok okolo rodinného domu, čím zamedzil v časti pôvodný prechod k mlynu a píle. Podľa vedomostí žalobcov časť tohto obecného pozemku zastavaná časťou rodinného domu L. U., on do svojho vlastníctva od obce zatiaľ nezískal. Žalobcovia stále majú potrebu využívať služby mlyna a píly, keď v dôsledku nemožnosti používať pôvodný prechod po celej PK parcele číslo 44, musia použiť inú cestu, dvojnásobne dlhšiu cestu. Žalovaný v 1. rade tento stav toleruje. Aj žalobcovia by mali záujem o kúpu časti parcely č. 44, vedúcu priamo popod okná ich rodinného domu. Sú si vedomí toho, že obnovenie prechodu v pôvodnom stave nie je objektívne možné v dôsledku zastavania parc. č. 44 rodinným domom L. U.. Žiadali, aby im bolo umožnené v časti používať novozriadený prechod cez dvor, pôvodne žalovaných 2. a 3.(L. U., F. T.), okolo ich rodinného domu.

Písomným podaním z 15. 12. 2009 navrhli, aby súd vydal rozsudok, ktorým zriadi vecné bremeno na KN- C parc. č. 27/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2 v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 43606032-58/2009 z 27. 11. 2009 a to prechod pešo cez pozemok parc. č. 27/9 a oddelenie a určenie vlastníckych práv k parc. č. 27/2, 27/6, 27/7, 27/8, 27/9 pre zápis na list vlastníctva, overený Správou katastra C.. L. dňa 14. 12. 2009 pod č. 1095/2009. Vecné bremeno má spočívať práve k prechodu pešo v prospech žalobcov. K svojmu návrhu pripojili 1 ks fotokópie geometrického plánu geodeta Ing. P. W., vyhotoveného 15. 09. 2009 č. 43606032-58/2009, autorizačne overeného Ing. T. U. dňa 27. 11. 2009 a úradne overeného Správou katastra C.. L. dňa 04. 12. 2009. Týmto podaním reagovali žalobcovia na Uznesenie tunajšieho okresného súdu č.k. -263 zo 17. 06. 2009 na odstránenie vád žaloby.

Žalobcovia vo svojich výpovediach na pojednávaniach a na ohliadke na mieste samom dňa 12. 12. 2003 uviedli, že nemôžu trpieť konanie žalovaného v I. rade, ktorý dovolil, aby prechod k píle a mlynu bol zastavaný časťou rodinného domu pôvodne žalovaného II. L. U., keď k tomuto novopostavenému domu nevybudovala prístupovú cestu. Žalovaní L. U. a F. T. majú jediný prístup k svojmu domu, cez ponechanú časť pôvodného prechodu, PK parc. číslo 44, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve obce. Žalobcovia to musia znášať tak, že popod okná ich domu majú prístup peši a dopravnými prostriedkami, jednak žalovaní aj ďalší vlastníci nehnuteľností, domov, postavených okolo pôvodného prechodu. Títo si svoje nehnuteľnosti oplotili a zamedzili tak žalobcom prechádzať po trase pôvodného prechodu k potoku a na pílu. Žalobcovia chodia plákať a prať prádlo na potok; žalobca 2. príležitostne používa pílu na odpílenie dreva, prípadne na brúsenie kotúčových píl. K potoku a píle musia obchádzať po ceste okolo kostola a cintorína.

Ohliadkou na mieste samom dňa 12. 12. 2003 súd zistil, že k potoku a píle vedie obecná cesta okolo kostola a cintorína. Ide o vedľajšiu ulicu súbežnú s predmetným bývalým prechodom, neknihovanou pozemnoknižnou parcelou číslo 44 tak, ako to vyplýva aj z katastrálnych máp, ktoré sú prílohou spisu.

Žalovaný v I. rade k žalobe uviedol, že neknihovaná PK parc. číslo 44 v kat. úz. U. nikdy nebola potokom. Vždy to bol prechod slúžiaci pre obyvateľov a občanov obce, ktorí ho využívali na cestu z mlyna k potoku. Podľa zákona číslo o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemku s účinnosťou od 1.9.1995 sa stal tento pozemok vlastníctvom obce. Obec požiadala v roku 1991 bývalý Okresný úrad, katastrálny odbor v C. L. o zápis neknihovaného pozemku PK parc.

č. 44 do svojho vlastníctva. Pri tomto zápise bolo zapísané, že len časť tejto neknihovanej parcely je identická ako parcela číslo CKN 44 o výmere 197 m2 zastavané plochy a nádvoria, s určeným spôsobom využitia ako pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčasti, zapísané na liste vlastníctva číslo 1337 vo vlastníctve Obce U.. Zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej neknihovanej parcely 44 je stále neidentický.

V priebehu konania okrem parcely CKN 44 bola identifikovaná ďalšia časť pozemnoknižnej parcely číslo 44 ako parcela číslo CKN 27/3 o výmere 17 m2, tiež zastavané plochy a nádvoria, tiež vedené na liste vlastníctva číslo 1337 vo vlastníctve G. U..

Žalovaný v I. rade nespochybnil tvrdenia žalobcov, že po vydaní stavebného povolenia na stavbu rodinného domu právneho predchodcu žalovanej L. U., bola časť parcely pozemnoknižnej číslo 44 začlenená aj do jeho stavebného pozemku, čím bol prechod uzavretý. Stalo sa to z toho dôvodu, že mlyn už viac ako 10 rokov služby pre obyvateľov neposkytoval. Ak žalobcovia majú stále potrebu používať potok a pílu, môžu sa tam dostať po miestnej komunikácii vybudovanej ako prístupová komunikácia v obci k píle a potoku. Podľa jeho názoru parcela číslo 44 slúžila len na prístup pešo a okrem pôvodne žalovaného II. L. U., ktorý na časti pôvodného prechodu vybudoval rodinný dom, aj žalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti a rodinného domu susediacimi s bývalým prechodom, PK parcelou číslo 44, si na nej vybudovali bez stavebného povolenia a povolenia obce žumpu.

Pôvodne žalovaný v II. rade L. U. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. , D/not 301/2008 vystaveného JUDr. P. F., ako súdnou komisárkou, notárkou so sídlom v C.. W., ktoré nadobudlo právoplatnosť 01. 02. 2010, dedičkou polovice rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, postaveného na KN parc. č. 27/7, spolu s oplotením a hospodárskou budovou - maštaľou, vonkajšími úpravami (vodovodná prípojka, žumpa, vstupná brána, bránka) ako aj s pozemkami C-KN parc. č. 43/l záhrady o výmere 135 m2 a C-KN parc. č. 43/2, zast. plochy a nádvoria o výmere 105 m2 nadobudla dedička F. T. v celosti k predmetu dedičstva. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, a to z listu vlastníctva č. 163 Katastrálneho úradu v S., Správy katastra C.. L. pre obec a katastrálne územie U. bola F. T. už v minulosti podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom 1. Súd preto po úmrtí pôvodne žalovaného II. L. U. pokračoval v konaní s jeho právnou nástupkyňou F. T., z dôvodu univerzálnej sukcesie. Žalovaná v II. rade návrhom navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že jej právny predchodca L. U. postavil svoj rodinný dom v 60-tych rokoch na základe platného stavebného povolenia s vedomím, že prístup bude mať zabezpečený po časti pozemku číslo 44, čo aj v súčasnosti realizuje. Iný prístup k pozemku a domu nemá.

Žalovaná II. predložila do spisu geometrický plán z roku 2007, ktorý si dala vypracovať geodetom T. R. pre potreby určenia vlastníckeho práva, okrem iného aj k nehnuteľnosti parcelné číslo 27/2, na ktorej je postavený dom súp. číslo XXX. Tento je postavený na samostatnej novovytvorenej parcele číslo 27/7 o výmere 100 m2, parcela číslo 27/2, pozemok okolo domu, má potom výmeru 226 m2. Zo zvyšku neknihovanej pozemnoknižnej parcely, ktorá celá podľa geodeta vychádzajúc z parcelného registra a meria 320 m2, k týmto novovytvoreným parcelám 27/2 a 27/7 bolo pričlenených z parcely číslo 44 spolu 80 m2, zvyšok o výmere 240 m2 zrejme predstavuje doteraz identickú časť tejto neknihovanej parcely, a to parcelu číslo CKN 44 o výmere 197 m2 a parcelu číslo CKN 27/3 o výmere 17 m2 a zvyšok je stále neidentický. Podľa grafickej identifikácie parciel z katastrálneho úradu na základe kópie katastrálnej mapy po oznámení správou katastra neknihovaná parcela číslo 44 cesta je vedená bez výmery a táto je doteraz identifikovaná v častiach ako parcela číslo CKN 44 zastavaná plocha o výmere 197 m2, parcela číslo CKN 27/3 zastavaná plocha o výmere 17 m2, parcela číslo 46/1 zastavaná plocha bez výmery a parcela číslo 27/2 zastavaná plocha bez výmery - v užívaní v tom čase žalovaných v II. a III. rade, parcela číslo 46/1 v užívaní V. B. (W.).

Zo správy G. U. bolo zistené, že občanom v U. slúži k píle a mlynskému potoku prístupová komunikácia. Tento potok je vzdialený od domu žalobcov asi 120 m a ďalší dedinský potok tečie od ich domu vo vzdialenosti asi 25 metrov. V obci je vybudovaný vodovod, z ktorého je možné využívať vodu na pranie.

Ing. U. F., vlastník píly zriadenej na potoku v obci U., tunajšiemu okresnému súdu oznámil písomným podaním z 28. 01. 2008, že žalobcovia využívali doteraz služby spojené s prevádzkou píly asi dvakrát ročne. Má vedomosť o tom, že chodia prať prádlo na mlynský potok, nevie uviesť ako často. Z fotokópie rozhodnutia ONV - odboru výstavby v C.. L. z 30. 11. 1963 č. Výst. 4006/327/1963-Sl súd zistil, že pre stavbu rodinného domu v U., na základe žiadosti L. U., ktorá bola povolená výmerom ONV - OV v C.. L. č. Výst. 4354/62-Sl z 19. 12. 1962 bolo udelené užívacie a obývacie povolenie, nakoľko stavebná komisia ohliadkou zistila, že novostavba bola prevedená presne podľa schválených plánov, boli dodržané podmienky povoľovacieho výmeru. Stavba bola dokončená 15. 11. 1963 a od 25. 11. 1963 je k užívaniu a obývaniu súca. Novostavbe bolo určené popisné číslo XXX.

Podľa c) (ďalej len Obč. súd. por.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa n) ods. 1 a 2 (ďalej len Obč. zák.) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151 o) ods. l Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy rozhodol súd ako o zamietnutí žaloby, tak aj o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu okresnému súdu doručený 06. 04. 2001 (č.l. 5 súdneho spisu). Dôvodom je nenaplnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného bremena je veľkým zásahom do absolútneho vecného práva, ktorým je právo vlastnícke, chránené SR. Súd môže zriadiť svojim rozhodnutím vecné bremeno, pokiaľ mu to zákon výslovne umožňuje. Súd môže zriadiť vecné bremeno pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ( Obč. zák.) reálnym rozdelením nehnuteľnosti, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby ( c) ods. 3 Obč. zák.), ako aj v prípade, keď vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak ( o) ods. 3 Obč. zák.).Obsahom právneho vzťahu vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subjektívna povinnosť vyplýva z vymedzenia pojmu vecných bremien, ako zákonom uložená miera nutnosti určitého chovania, teda nutnosti niečo konať, niečo trpieť, alebo niečoho sa zdržať. Subjektívnej povinnosti koreluje subjektívne právo umožňujúce oprávnenému vyžadovať stanovené chovanie povinného subjektu. Žalobcovia nespĺňajú žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktorý by malo byť ich žalobe vyhovené. Nie sú spolu so žalovanými podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, predmetom tohto konania ani nie je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Taktiež nejde o právny vzťah upravený c) ods. 3 Obč. zák. Medzi žalobcami a žalovanými nie je pomer vlastníka pozemku a vlastníka stavby; na výkon vlastníckeho práva k stavbe žalovanej nie je potrebné zriadiť vecné bremeno k pozemku. Nejde ani o prípad o) ods. 3 Obč. zák. - žalobcovia ako vlastníci stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku a ani sa nedomáhajú zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalobcovia sa domáhali zriadiť vecné bremeno cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, kde navrhovali zriadiť novourčený prechod umožňujúci pohyb k potoku a na pílu. Nebolo sporným, že výstavbou rodinného domu právnym predchodcom žalovanej L. U., bolo znemožnené žalobcom naďalej chodiť k potoku a píle pôvodným prechodom. Žalobcovia teda minimálne od roku 1963 (kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej II.) nepoužívali pôvodný prechod k potoku a píle. Možnosti užívať tento prechod sa domáhali až touto žalobou, ktorú súdu doručili 06. 04. 2001, teda o 38 rokov. Na okraj súd podotýka, že služby píly

žalobca v 2. rade podľa vyjadrenia jej majiteľa Ing. F., využíval asi 2-krát ročne. Frekvencia pratia prádla žalobkyňou l. na miestnom potoku nebola preukázaná. Už aj vzhľadom na vek žalobkyne (narodená v roku XXXX) a na skutočnosť, že v rodinnom dome žalobcov je zavedený obecný vodovod, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ustáliť, že žalobkyňa l. chodieva prať na potok tiež len občas. Rozhodujúcim je aj fakt, že žalobcovia môžu realizovať svoj prístup k píle a potoku po riadne vybudovanej miestnej komunikácii, ktorá je prístupovou a vedie neďaleko od domu žalobcov. Zriadenie vecného bremena vo vyššie uvedených zákonných prípadoch by bolo dôvodným len vtedy, ak by žalobcovia nemali inú prístupovú cestu k potoku a k píle. Je irelevantné, že cesta po vybudovanej miestnej komunikácii trvá dlhšie, než po pôvodnom prechode, zastavanou stavbou žalovanej II. v roku 1963. Žalobcovia nepopreli, že skutočným dôvodom podania ich žaloby bolo, že oni si časť prechodu nemôžu ohradiť a priamo popri ich dome cez existujúcu časť prechodu chodí žalovaná II., prípadne rodina B., nielen pešo, ale aj motorovými vozidlami a žalovaný I. bol povinný žalovanej II. a rodine B. vystavať novú prístupovú cestu. Nebolo potom dôvodným ani vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by znamenalo vážny, aj keď len dočasný zásah do vlastníckych vzťahov účastníkov konania.

Súd poukazuje na to, že žaloba žalobcov aj po jej úprave písomným podaním zo dňa 15. 12. 2009 (keďže išlo o úpravu žaloby na výzvu súdu v zmysle § 42 ods. 3 Obč. súd. por., súd nerozhodoval o zmene žaloby) najmä v návrhu o výroku rozsudku nebola úplne presnou, nespĺňala však ani dôvody pre jej odmietnutie. Preto ju súd prejednal a vzhľadom na neodôvodnenosť žalovaného nároku od počiatku ďalej žalobcov na precizovanie žalobného petitu nevyzýval. Okruh účastníkov konania aj žalovaný nárok boli rámcovo vymedzené (zriadenie vecného bremena práva prechodu cez vyššie uvedenú nehnuteľnosť).

Súd nevykonal s poukazom na § 120 obč. súd por. žalobcami navrhnuté znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia geodézie s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmou nedôvodnosť žaloby pre nenaplnenia žiadneho zo zákonných dôvodov umožňujúcich zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Žalovaní ako úspešní v konaní si právo na náhradu trov neuplatnili, preto im nebolo priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vo veci nepríslušný súd 1. stupňa, rozhodnutie súdu 1. stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd 1. stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/), f) rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( § 205 ods. 2 Obč.súd.por.).