Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/102/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobkyne : G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., B. XXX, prechodne vo G., Č.. E.Z. XX, zastúpená JUDr. Karolom Žirkom, advokátom, so sídlom Turčianske Teplice, SNP 588/89, proti žalovaným : 1. Stavebné bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, so sídlom v Galante, Esterházyovcov 709/12, IČO 34 099 069, zastúpený : JUDr. Petrom Wolfom, advokátom, so sídlom Galanta, 29. augusta č. 9/9, 2. K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S., B. XXX/XX, zastúpený : JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, 3. Q. F., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S., B. XXX/XX, zastúpená JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, 4. Mesto Galanta, Galanta, Mierové námestie 1, IČO : 305 936, o nahradenie vyhlásenia vôle a o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému v 1. rade priznáva náhradu trov konania v sume 2 813,57 Eur, ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť do rúk JUDr. Petra Wolfa, advokáta so sídlom Galanta, 29. augusta č. 9/9 a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania v sume 2 061,10 Eur, ktorú sumu je povinná žalobkyňa zaplatiť do rúk advokátky JUDr. Andrey Čechovičovej, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou zo dňa 11.3.1998 žiadala súd, aby nahradil súhlas vôle žalovaného za účelom predaja bytu do jej vlastníctva. Žalobu odôvodňovala tak, že na základe rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn.: v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: sa stala výlučnou nájomníčkou 3-izbového družstevného bytu s kuchyňou a príslušenstvom, nachádzajúceho sa v Galante, na B. M. Č.. XXX v bloku X/A č. bytu XX. Ešte v roku 1992, vtedy ešte s bývalým manželom požiadala družstvo o prevod predmetného bytu do jej vlastníctva, avšak bezvýsledne. Po právnej stránke žalobu odôvodňovala s poukazom na v znení zmien a tak isto na uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve, ktorú uzatvorila so žalovaným.

V priebehu konania, žalobkyňa rozšírila žalobný petit a žiadala súd, aby určil, že je neplatná zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade o prevode vlastníctva predmetného bytu a súčasne určil, že je aj neplatná kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim žalovaným v 4. rade a kupujúcimi žalovanými v 2. a 3. rade ohľadne prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, zapísaných u Správy katastra S. na LV č. XXXX R. S., časť A.: parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m 2, zastavané plochy a nádvoria a časť E.: XXX/XX XXX alebo

žiadala vydať alternatívny petit v zmysle, ktorého žalovaný v 1. rade je povinný žalobkyni z titulu náhrady škody zaplatiť 1 200 000,- Sk.

Súd na pojednávaní konanom dňa 19.4.2007 za účasti účastníkov konania v súlade s ust. , pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu žalobkyni, nakoľko sa jedná o kvantitatívnu zmenu.

Na tom istom pojednávaní súd rozhodol, aj o pripustení do konania žalovaného v 2. a v 3. rade. Uznesenie o pripustení do konania žalovaných, uznesenie vo veci č.k. -162 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2007.

Žalobkyňa teda prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala po podaní žaloby, a to konkrétne dňa 2.11.2006, aby súd rozhodol o neplatnosti zmluvy a súčasne nahradil vôľu žalovaného za účelom uzatvorenia zmluvy o prevode bytu, alternatívne zaviazať žalovaného v 1. rade na náhradu škody vo výške 1 200 000,- Sk. Stranu žalovanú označil žalovanými 1., 2., 3. napriek tomu, že zmluva ohľadne prevodu spoluvlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach bola uzatvorená medzi žalovanými v 2. a 3. rade a Mestom Galanta, ktorá skutočnosť žalobkyni bola jasná už pri podaní zmeny žalobného petitu. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, súd do konania pripustil žalovaného v 2., a 3. rade a súčasne rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu. Vzhľadom na úpravu na zmenu žalobného petitu, súd vyzval žalobkyňu na doplatenie súdneho poplatku, proti ktorému uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie, resp. požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku dňa 6.6.2007. V tomto podaní zmätočne žalobkyňa na strane žalovaného označila aj Mesto Galanta. Súd žalobkyňu neoslobodil od platenia súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu dňa 1.8.2007 voči uzneseniu zo dňa 12.7.2007 vo veci č.k. -174 podala odvolanie, v ktorom tak isto uvádzala žalovaného vo 4. rade, hoci sama žalobkyňa nežiadala do konania pripustiť žalovaného v 4. rade a o takomto pripustení súd ani nerozhodoval.

Dňa 28.11.2007 žalobkyňa v časti uplatnenej škody zobrala návrh späť, v ktorom vyjadrení opätovne uvádzala žalovaného vo 4. rade.

Súd uznesením zo dňa 4.3.2008 vo veci č.k. -205 pripustil, aby do konania pristúpil na strane žalovaného Mesto Galanta a súd konanie v časti náhrady škody vo výške 1 200 000,- Sk, zastavil. Súčasne aj pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle posledného vyjadrenia žalobkyne s upresnením týkajúceho sa žalovaného vo 4. rade.

Na základe zisteného skutkového a právneho stavu vo veci súd dňa 30.6.2008 žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

Krajský súd v Trnave dňa 16.12.2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v časti o nahradenie prejavu vôle potvrdil a v zostávajúcich častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave v časti neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade o prevode vlastníctva predmetného bytu a neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 2. a 3. rade so žalovaným v 4. rade ohľadne prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe a žiadala súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Predovšetkým poukazovala na naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, ktorý spočíva v tom, že žalobkyňa, ktorej bolo súdom priznané právo byť nájomníčkou predmetného bytu chce byt mať vo svojom vlastníctve. Okrem toho právny zástupca žalobkyne uviedol, že uzatvorením právnych úkonov bolo zneistené právo žalobkyne vlastniť byt ako aj podiel na nehnuteľnostiach a s bytom disponovať. Na základe rokmi trvajúceho sporu žalobkyňa už má vyriešenú bytovú situáciu, avšak má 19 ročného syna,

ktorému by chcela previesť svoje vlastnícke právo na nehnuteľnosti. Účastníci zmluvného vzťahu mali vedomosť o existencii tohto sporu a napriek tejto skutočnosti došlo k uzatvoreniu právnych úkonov.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, pretože kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovanými v 2. a 3. rade je absolútne platná.

Právna zástupkyňa žalovaných v 2. a 3. rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože podľa jej názoru kúpne zmluvy sú platné. Poukázala na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby.

Žalovaný vo 4. rade uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy mal k dispozícii list vlastníctva, z ktorého vyplynulo vlastnícke právo k bytovej nehnuteľnosti v prospech žalovaných v 2. a 3. rade.

Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dokladmi: s výzvami pred podaním žaloby, s výzvou o prevode členských práv, zmluvou o budúcej zmluve o prevode bytu z družstevného vlastníctva do vlastníctva člena, podstatnými obsahmi pripojených spisov sp. zn.: XXC XXX/XX, XC XX/XX, nájomnou zmluvou, vyjadrením SBD Galanta, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 38/03, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. , rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , listom vlastníctva č. XXXX, XXXX a po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, súd sa oboznámil s originálom kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy, podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. , , a zistil tento skutkový stav vo veci.

SKUTKOVÝ STAV :

Manželstvo žalobkyne so žalovaným v 2. rade bolo rozvedené pred tunajším súdom dňa 19.4.1993 vo veci č.k. -26, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.1993. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť pováh účastníkov konania, ako aj rozdielnosť ich názorov a pohľadov na bežný život.

Žalobkyňa na tunajší súd dňa 13.12.1993 podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý návrh však v priebehu konania zobrala v plnom rozsahu späť, z ktorého dôvodu súd dňa 3.3.1995 uznesením vo veci č.k. -69 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.1995.

Na tunajšom súde sa viedlo aj konanie vo veci navrhovateľa Juraja Csanakyho proti bývalej manželke o zrušenie práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu. Z obsahu spisu vyplýva, že počas trvania ich manželstva bol manželom pridelený družstevný byt. Súd rozsudkom zo 7.6.1993 vo veci č.k. -18 zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu a za ďalšiu nájomníčku, ako aj členku družstva určil v tomto konaní žalobkyňu. Súd súčasne zaviazal žalovaného v 2. rade predmetný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. V rámci odvolacieho konania o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý dňa 12.10.1993 vo veci sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 11.3.1998 žalobkyňa na tunajší súd podala predmetnú žalobu, ktorou žiadala nahradiť súhlas vôle žalovaného za účelom uzatvorenia zmluvy o prevode družstevného bytu do jej vlastníctva. V priebehu tohto konania žalovaný v 1. rade dňa 10.12.1998 podal žalobu o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu podľa z dôvodu, že žalobkyňa ešte vo februári 1993 sa odsťahovala, prestala platiť nájomné a byt neužívala. Na základe vykonaného dokazovania súd privolil k výpovedi z nájmu bytu, ktorý rozsudok napadol mimoriadnym dovolaním Generálny prokurátor SR s tým, že navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, pretože rozsudkom bol porušený zákon. Namietal vady podľa , a Poukázal na , ktorým bolo okrem iného dňom 1.10.2001 z vypustené ustanovenie

ods. 1, písm. h) a i), tak isto namietal aj postup súdu, ktorým bola Viere Csanakyovej odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd SR dňa 24.2.2004 vo veci sp. zn. MCdo 38/03 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2004. Najvyšší súd SR odôvodnil rozhodnutie tak, že tunajší súd nemal dôvod na odročovanie pojednávaní a keďže v tom konaní žalovaná si neprevzala zásielku, súd mohol postupovať v súlade s ust. Napriek doručovaniu zásielky prostredníctvom OO PZ Vrútky, súd menovanej ustanovil opatrovníka pre konanie v súlade s ust. Z tohto dôvodu považoval Najvyšší súd SR rozhodnutie za nesprávne a námietku Generálneho prokurátora za dôvodnú. Čo sa týka ďalších námietok Generálneho prokurátora, námietka spočívajúca v nesprávnej aplikácii nebola dôvodná, pretože podľa , bolo zakotvené, že začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončí súd podľa doterajších predpisov, a preto použitie ust. , , bolo správne.

Po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, súd dňa 4.4.2006 rozhodol tak, že návrh zamietol, pretože na základe uznesenia SBD č. 52/2003 z 9.4.2003 bol byt pridelený žalovanému v 2. rade a jeho manželke ako nájomcovi, ktorý dňa 7.5.2003 so žalovaným v 1. rade uzatvoril Zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalovaný v 2. a 3. rade nadobudli vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností dňa 12.1.2003. Na základe tejto skutočnosti SBD Sládkovičovo a Galanta stratilo aktívnu legitimáciu na podaní predmetnej žaloby.

Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade o prevode vlastníctva bytu podľa , ktorým sa mení a dopĺňa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. V XXXX/XX z XX.X.XXXX sa žalovaní v 2. a 3. rade stali vlastníkmi bytového domu č. XX, súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, dom č. XX, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X a bytového domu č. XX, súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X.

Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade so žalovaným vo 4. rade uzatvorili kúpnu zmluvu č. V XXXX/XX zo X.X.XXXX, pričom sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podieli XXX/XX XXX, a to parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa dňa 28.4.2003 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala uložiť Stavebnému bytovému družstvu Sládkovičovo a Galanta nescudziť a ani nezaťažiť predmetný družstevný byt. Tunajší súd uznesením návrhu žalobkyne vyhovel, avšak odvolací súd dňa 30.9.2003 vo veci č.k. -18, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2003, napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby súd mohol žalovanému predbežným opatrením uložiť povinnosť nenakladať s bytom, ktorý v čase rozhodovania nebol už v jeho vlastníctve.

PRÁVNY STAV :

Návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( ).

Právny záujem na určovacej žalobe je daný v stave aktuálnej, objektívnej právnej neistote medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje ich právne postavenie a nemožno odstrániť tento stav inými právnymi prostriedkami. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahu, ktoré sú touto neistotou ohrozené.

V zmysle čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu ( ).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a tým aj neplatnosť právneho úkonu ide vždy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom sa tu nemyslí nielen , ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. V tejto súvislosti možno dobré mravy stručne charakterizovať ako základné, všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi. Ide o všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku ako sú poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov.

Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

V danom prípade predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právnych úkonov, a to neplatnosti uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva bytu zo žalovaného v 1. rade do bezpodielového vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade a neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi a predávajúcim žalovaným vo 4. rade.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. za ďalšiu nájomníčku a aj členku družstva bola určená žalobkyňa s tým, že žalovanému v 2. rade mala zabezpečiť náhradný byt. Žalobkyňa od r. 1993 byt neužívala, pretože ešte pred rozvodom manželstva opustila spoločnú domácnosť. V konaní súdu túto skutočnosť odôvodňovala tým, že žalovaný v 2. rade ju fyzicky napádal. Z rozvodového spisu táto skutočnosť však nevyplýva, pričom žalobkyňa o fyzických útokoch v konaní hovorila, avšak túto skutočnosť nepreukázala. Za príčinu rozvratu súd považoval povahové nezhody medzi manželmi a ich rozdielne pohľady na život. V žiadnom prípade príčinou rozvodu manželstva nebolo správanie žalovaného v 2. rade tak, ako to opísala žalobkyňa. Žalobkyňa v zmysle rozhodnutia súdu mala povinnosť žalovanému v 2. rade zabezpečiť náhradný byt a až po zabezpečení náhradného bytu mal žalovaný v 2. rade povinnosť z bytu sa vypratať. Keďže žalobkyňa svoju povinnosť v zmysle rozhodnutia súdu si nesplnila, žalovaný v 2. rade v predmetnom byte naďalej ostal bývať. Je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že zákon nikde nestanovuje dokedy mala povinnosť žalobcovi v 2. rade zabezpečiť náhradný byt. Na druhej strane si je však potrebné uvedomiť, že od r. 1993 uplynulo 17 rokov a počas tejto doby svoju povinnosť za účelom užívania bytu ako nájomníčky si nesplnila. Je pochopiteľné, že vzhľadom na vzťahy, ktoré medzi bývalými manželmi pretrvávali, nechcela ako nájomníčka byt obývať spolu s bývalým manželom, avšak nič neurobila preto, aby byt mohla užívať ako nájomníčka. Dokonca zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že za byt nájomné a za služby spojené s užívaním bytu neplatila od odchodu zo spoločnej domácnosti, t. zn. od r. 1993, pretože tieto úhrady platil výlučne žalovaný v 2. rade. Bolo skutočne úmyslom žalobkyne obývať predmetný byt, keď v r. 1993 opustila spoločnú domácnosť, presťahovala sa do Vrútok, kde začala pracovať a jej v tom čase maloletý syn v mieste bydliska začal navštevovať školu? Súdu sa skôr javí, že jej úmyslom bolo

sa odsťahovať z Galanty a začať žiť v mieste trvalého bydliska jej otca, ku ktorému sa aj nasťahovala po odchode z Galanty.

Táto opísaná skutočnosť, bola aj dôvodom pre podanie žaloby o privolenie k výpovedi z nájmu bytu. Konanie skončilo v neprospech žalobkyne, ktoré rozhodnutie z procesného hľadiska bolo zrušené. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR, súd ďalej vo veci konal a sama žalobkyňa v tomto konaní žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie SBD Sládkovičovo a Galanta, pretože už v tomto čase družstvo nebolo vlastníkom bytu, pretože na základe zmluvy o prevode vlastníctva, vlastníkmi bytu sa stali žalovaní v 2. a 3. rade. Pre súd je nepochopiteľné, prečo už v tomto konaní žalobkyňa nenamietala neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva, pretože ak by súd sa zaoberal neplatnosťou zmluvy a dospel by k názoru, že právny úkon je neplatný, v takom prípade, plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením ( ), ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). V takom prípade, družstvo by malo aktívnu legitimáciu na podaní žaloby a súd sa mohol zaoberať meritom veci.

Na druhej strane je pravdou, že žalobkyňa má právo voľby, ktoré využila a v tomto konaní namietala neplatnosť právnych úkonov. Neplatnosť právnych úkonov oprela o ust. a .

Na základe zisteného skutkového stavu vo veci, súd mal za preukázané, že tunajší súd vo veci sp. zn. dňa 11.10.2002 privolil žalobkyni k výpovedi z nájmu bytu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2002. Výpovedná lehota uplynula dňom 31.3.2003. Byt, ktorý bol predmetom tohto sporu SBD Sládkovičovo a Galanta na základe uznesenia predstavenstva č. XX/XXXX pridelil členovi družstva, a to žalovanému v 2. rade a jeho manželke a na základe jeho žiadosti uzatvorilo zmluvu o prevode vlastníctva so žalovanými v 2. a 3. rade. Správa katastra Galanta, Katastrálny úrad Trnava vklad vlastníckeho práva povolil dňa 12.5.2003. Súčasne žalovaní v 2. a 3. rade uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným v 4. rade dňa X.X.XXXX, t. zn., že obidva právne úkony boli uzatvorené v čase existencie právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu, na základe ktorého súdu privolil žalobkyne k výpovedi z nájmu bytu.

Žalobkyňa nepoukázala vo svojej výpovedi alebo v písomných vyjadreniach ani jedenkrát na dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. . V zmysle tohto zákonného ustanovenia je potrebné si uvedomiť, že platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. T. zn. že v čase uzatvorenia obidvoch právnych úkonov právne úkony svojím obsahom alebo účelom neodporovali zákonu, ani ho neobchádzali a tak isto sa nepriečili dobrým mravom. Súd na toto tvrdenie podporne poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované pod R 88/2001 a R 87/2001.

Súd nevzhliadol neplatnosť právneho úkonu ani v zmysle pretože tento zákon žalovanému v 1. rade umožňoval za daného skutkového stavu previesť vlastníctvo na žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí ako nájomcovia mali prednostné právo na odkúpenie bytu.

Súd uvádza, že k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným v 2. a 3. rade predchádzal právoplatný rozsudok v konaní tunajšieho súdu sp. zn. , uplynutie výpovednej doby, uzatvorenie nájomnej zmluvy a nakoniec samotný prevod a vklad vlastníckeho práva Správou katastra Galanta.

V prípade úspešnosti výsledku tohto konania v prospech žalobkyne by žalobkyňa musela preukázať naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože v prípade vyhovenia žaloby by sa jej právne postavenie mohlo zmeniť. O takýto prípad v danej veci nejde, a to z dôvodu, že obidva právne úkony sú platné, uzatvorené v súlade so zákonom, ako aj v súlade s dobrými mravmi v čase ich uzatvorenia.

Nakoniec súdu nedá, aby neuviedol, že skutočne ide o niekoľkoročný spor, pričom bývalí manželia po rozvode manželstva prešli mnohými konaniami. Žalobkyňa v tomto konaní a opakovane v konaní

sp. zn. podávala námietku zaujatosti voči sudkyniam JUDr. Magdaléne Krajčovičovej, JUDr. Eve Foltánovej a nakoniec voči všetkým sudcom v tom čase pôsobiacich na tunajšom súde. Ani jedna námietka zaujatosti však s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dôvodná nebola. Je potrebné si však položiť otázku, či skutočne žalobkyňa sa správala ako nájomníčka bytu a členka družstva, keď od r. 1993 byt neužívala a podľa názoru súdu ani nemala v úmysle ako nájomníčka ho užívať, pretože z tohto okresu sa odsťahovala a nemala úmysel naďalej tu zotrvať a bývať. Všetky jej kroky, ktoré smerovali po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti tomuto tvrdeniu nasvedčujú. Nakoniec na predposlednom pojednávaní sám právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nemieni predmetný byt obývať, ale v prípade, ak by bola vlastníčkou bytu, tento by previedla na svojho syna. Samozrejme, že ako vlastníčka bytu by na takýto právny úkon mala právo, ale toto tvrdenie spochybňuje jej úmysel predmetný byt obývať. Alebo súd si má túto skutočnosť vykladať tak, že keby žalobkyňa bola vlastníčkou bytu, byt by predala a získala zaň finančné prostriedky? Na druhej strane taký postup by bol v rozpore s právom žalovaného v 2. rade, ktorý mal právo na pridelenie náhradného bytu v čase rozhodnutia súdu. Žalobkyňa však neurobila ani jeden právny krok k tomu, aby bývalému manželovi zabezpečila náhradný byt.

Z hore uvedených dôvodov, súd žalobu v časti neplatnosti právnych úkonov zamietol.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala nahradenia súhlasu vôle žalovaného za účelom predaja bytu do jej vlastníctva, neplatnosti zmlúv a náhrady škody. V prvých dvoch nárokoch žalobkyňa bola neúspešná, a preto žalovaným prináleží náhrada trov konania podľa Tretí nárok (náhrada škody) žalobkyňa v priebehu konania zobrala späť, pričom súd priznal náhradu trov konania aj v tejto časti v zmysle s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

R 49/1993, v zmysle ktorého ak navrhovateľ návrh vezme späť a nejde o prípade podľa , druhá veta z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. T. zn., že žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali v konaní plný úspech. Právni zástupcovia náhradu trov konania vyčíslili, ktorú súd priznal účastníkom konania.

Žalovaného v 1. rade zastupoval advokát JUDr. Róbert Bockanič do 1.12.2009 a od 1.12.2009 JUDr. Peter Wolf, ktorému súd priznal náhradu ako poslednému advokátovi, ktorý zastupoval úspešného účastníka za tieto úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava dňa 23.11.2006...499,57 Eur + RP 5,44 Eur,

- vyjadrenie k žalobnému návrhu dňa 30.11.2006 ...499,57 Eur + RP 5,44 Eur,

- pojednávanie 19.4.2007 .............499,57 Eur + RP 5,91 Eur

- pojednávanie 30.6.2008..............499,57 Eur + RP 6,31 Eur.

Náhrada za stratu času 4 x 0,5 hodiny 19.4.2007 = 4 x 9,86 (1/60 z 591,58 Eur za rok 2007 ), teda 39,43 Eur.

Náhrada za stratu času 4 x 0,5 hodiny 30.6.2008 = 4 x 10,56 (1/60 z 632,54 Eur za rok 2008), teda 42,22 Eur.

Náhrada za pohonné hmoty - benzín, 2 x 100 km (19.4.2007 a 30.6.2008).

Priemerná spotreba podľa priloženej kópie technického preukazu je 6,0/100km x 1,33 Eur/liter.

Teda spolu 200km - 2 x 6 litrov x 1,33 Eur, činí 15,93 Eur.

Amortizácia vozidla - 200km x 0,18 Eur v zmysle opatrenia MPSVR SR č. , čo teda činí 36,51 Eur, t.j. spolu trovy 4 x 499,57 Eur, 2 x 5,44 Eur, 1 x 5,91 Eur, 1 x 6,31 Eur, 1 x 39,43 Eur, 1 x 42,22 Eur, 1 x 15,93 Eur, 1 x 36,51 Eur = 2 155,48 Eur x 1,19 DPH = 2 565,03 Eur.

+ náhrada za tieto úkony právnej služby :

- 1 úkon právnej pomoci - 1/13 z 721,40 Eur, čo činí 55,49 Eur,

- 1 režijný paušál - 1/100 z 721,40 Eur, čo činí 7,21 Eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,

- 1 úkon právnej pomoci - 1/13 z 695,41 Eur, čo činí 53,49 Eur,

- 1 režijný paušál - 1/100 z 695,41 Eur, čo činí 6,95 Eura,

Vyjadrenie sa k meritu veci a k doplneniu dokazovania ...

.......................................55,49 Eur + 7,21 Eur,

Pojednávanie ...........................55,49 Eur + 7,21 Eur.

Celkove spolu .................................. 2 813,57 Eur.

Žalovaných v 2. a 3. rade zastupovala JUDr. Andrea Čechovičová, ktorej súd priznal náhradu vo výške 2 061,- Eur za tieto úkony právnej služby :

- r. 2006 - prevzatie a príprava zastupovania ....499,57 Eur - režijný paušál ..................................5,44 Eur

- 15.2.2007 účasť na pojednávaní - odročené bez prejednania - odmena v 1..................................t.j. 124,88 Eur

- Režijný paušál................................... 5,91 Eur,

- strata času 2 x...................................19,72 Eur

cestovné TA-GA a späť

7,5 l x 36,62:100 + 6,20x 40 km ....................11,88 Eur

- 30.6.2008 zastupovanie na pojednávaní..............499,57 Eur

režijný paušál ......................................6,31 Eur

strata času 2 x 317 ..............................21,04 Eur

cestovné TA-GA a späť

7,5 l x 44,01 Sk : 100 + 5,20 x 40 km ..............11,29 Eur

V celkovej sume ................................1 742,58 Eur

+ trovy právneho zastupovania za úkony :

- ako 1/13 výpočtového základu (po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 39 832 Eur ( 1 200 000,-Sk)

- 16.12.2009 účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Trnave ......................................53,49 Eur,

- 23.3.2010 vyjadrenie k predmetu sporu ........55,49 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní 29.3. a 31.3.2010 ..110,98 Eur,

- režijný paušál 1 x 6,95, 3 x 7,21 ............28,58 Eur,

- strata času 4 x 12,02 Eur ....................48,08 Eur,

- cestovné FA-GA a späť 29.3. a 31.3.2010 ...............

/7,5 l x 1,25 Eur/: 100+0,18 x 40 km .......10,95 Eur x 2 ...............................................21,90 Eur.

Spolu ........................................318,52 Eur,

Celkove spolu ...............................2 061,10 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.