Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-298-2007.pdf
PDF · 103.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15C/298/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľov 1/A. T., rod. P., B. XX, 2/P. T., E. T. č. XXXX/XX, K., 3/M. D., B. XX, 4/V. D., B. XXX, 5/J. K., C. pod H. č. XX, K., 6/I. Č., L., ul. V. č. XXX, Česká republika, 7/A. Š., O. - P., ul. U. č. XXXX/XX, Česká republika, 8/M. V., S., ul. D. č. XXXX/XX, 9/ I. V., N., ul. H. č. XXX, Česká republika, zastúpených JUDr. E. G. H., advokátkou AK, B. 2, K. proti odporcovi: S. P. F., B., B. XX v konaní o určenie vlastníckeho práva
rozhodol:
Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/4-iny k nehnuteľnostiam, vedených na LV č. 738, k.ú. B., okres K.-okolie, parcela č. 249/29 o výmere 2558 m2, parcela č. 256/11 o výmere 2921 m2, parcela č. 262/10 o výmere 4234 a parcela č. 264/5 o výmere 2427 m2 - orná pôda a parcela č. 702/32 o výmere 691 m2, parcela č. 702/171 o výmere 92 m2 a parcela č. 702/172 o výmere 3 m2 - porasty, patria do dedičstva po nebohom J. T., zomrelom 22.12.1980 a nebohej A. T., rod. G., zomrelej 4.5.1981.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. E. G. H., advokátke AK, B. X,. K. náhradu trov konania vo výške 2.179,70 eur na účet vedený U. B. S. a.s. číslo účtu XXX. XXXX. XXX/XXXX. a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia upraveným návrhom žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, čo odôvodnili tým, že navrhovatelia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vedenej na LV č. 738, k.ú. B. vo veľkosti podielov a navrhovateľ v 1. rade 2/24-iny a 1/12- ina, navrhovateľ v 2. rade 1/24-ina a 1/24-ina, navrhovateľ v 3. rade 1/24-ina a 1/24- ina a navrhovateľ v 4. rade 2/24-iny a 1/12-ina. Ako ďalší spoluvlastník podielu vo veľkosti 2/4-ín tejto nehnuteľnosti je vedený na LV A. V., právnym titulom nadobudnutia podielu bolo vydržanie podľa č.d. 4588 z 13.12.1950.
Navrhovatelia v 5. až 13. rade sú dedičmi po nebohej M. V., rodenej T., ako dcéry poručiteľa a po poručiteľke A. T., rod. G..
Ďalej uviedli, že predmetom rozhodnutia súdu o povolení zápisu č.d.4588/50 predchádzalo konanie zo dňa 29.7.1947, za účasti J. T., A. T., a to podľa geometrického plánu zo dňa 25.10.1931. V skutočnosti sa však tohto konania už A. V. nezúčastnil, pretože zomrel dňa 29.11.1943. A. V. bol uvedený v tejto zápisnici z toho dôvodu, nakoľko nemal žiadnych potomkov, zomrel bezdetný a manželka bola už v tom čase tiež nebohá, podieloví spoluvlastníci si to chceli dať po právnej stránke do poriadku. A. V. spoločne aj so svojou manželkou až do smrti užívali tento pozemok, ale už aj spolu s J. T., ktorý pomáhal A. V. pri obhospodarovaní pozemku a navrhovatelia majú vedomosť, že bola medzi nimi dohoda, ktorá sa uskutočnila tak, že A. V. ústne daroval nehnuteľnosť J. T. a jeho manželke ešte za života s tým, že ich
dochová a postará sa o nich v starobe. V čase, keď došlo k darovaniu, A. V. bol už v pokročilom veku a záležitosti ohľadom vybavovania prevodu pozemkov sa neuskutočnilo. J. T. spoločne s manželkou sa osobne starali o A. V. a jeho manželku. Po smrti A. V., J. T. neprestal pozemok užívať a obhospodaroval ho naďalej. Tieto pozemky kosil. Po roku 1989 začal otec navrhovateľov v 1. až v 4. rade B. T., syn J. T. vysporiadavať vlastnícke vzťahy k tomuto pozemku, avšak z dôvodu, že na LV bol uvedený A. V., nevedel tento právny stav dať do poriadku. Po celý čas, aj po vrátení pozemkov z JRD, otec navrhovateľov B., užíval a staral sa o nich. Navrhovatelia preto majú zato, že predmetné nehnuteľnosti vydržali ešte ich právni predchodcovia.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listami vlastníctva, výsluchmi svedkov, ako aj ostatným obsahom spisu a a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že po roku 1990 začal vybavovať tieto pozemky, avšak zistil, že na nich je evidovaný ešte nebohý A. V.. Tieto pozemky začal ešte pred rokom 1990 vybavovať otec navrhovateľov B. T.. Po jeho smrti chcel dať do poriadku tieto právne veci a záležitosti navrhovateľ v 1. rade. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že v roku 1947 na obecnom úrade bola spísaná zápisnica, avšak nebolo možné, aby bol prítomný pri spisovaní tejto zápisnice A. V., pretože tento zomrel v roku 1943. Starý otec navrhovateľa - J. T. predmetné parcely užíval s manželkou A. T.. Dohodli sa s V., nakoľko bývali spolu, že pokiaľ ich dochovajú, tak im pozemky daruje. Navrhovateľ mal zato, že tieto nehnuteľnosti nadobudli titulom vydržania ešte ich právni predchodcovia, pričom na predmetné pozemky chodili oni ako deti ešte pracovať. Ďalej uviedol, že medzi A. V. a J. T. existovala len ústna dohoda, ohľadom darovania týchto nehnuteľností. Obe rodiny bývali v jednom dome, na jednom dvore a spoločne hospodárili. A. V. zomrel ako bezdetný. Z týchto predmetných nehnuteľností, jedna parcela sa nachádza pri vleku v obci, jedna je presne oproti domu navrhovateľa a niektoré sú v užívaní družstva.
Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že taktiež má vedomosti ohľadom darovacej zmluvy z počutia, J. T. bol jeho starý otec a preto má zato, že nehnuteľnosť môže patriť titulom vydržania po jeho právnych predchodcov, nakoľko to užíval jeho starý otec J. T., stará matka A. T., potom tieto nehnuteľnosti užíval B. T., ktorý bol strýkom navrhovateľa v 2. rade a M. V., ktorá bola krstná matka, a taktiež to užívala aj jeho matka A. P..
Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že jeho predkovia predmetnú nehnuteľnosť užívali, pričom on na tieto nehnuteľnosti chodil pracovať ešte ako chlapec.
Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že 25 rokov bývala v tejto obci, neskôr sa presťahovala do Košíc. Mala vedomosť o tom, že bola uzavretá ústna darovacia zmluva, má vedomosť o tom, o ktoré pozemky sa jedná, nakoľko na tieto pozemky chodili ako deti pracovať a pomáhať starým rodičom. Bolo to asi v období, keď mala 12-13 rokov, pričom si pamätá, že jej stará matka povedala, že idú na lúku, ktorá bude ich. Ďalej navrhovateľka uviedla, že vychovávali ju starí rodičia.
Navrhovateľka v 4. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že má vedomosť o tom, že jej matka a strýko jej povedali o zmluve, ktorá bola spísaná na obecnom úrade, avšak i napriek všetkému úsiliu sa k tejto zmluve nevedela dostať. Mala vedomosť, že medzi T. a V. existovala ústna zmluva s tým, že keď dochová T. V., tam mu bude patriť táto pôda. Taktiež má vedomosť o tom, kde sa presne tieto parcely nachádzajú. Zároveň uviedla, že všetci starší občania, ktorí žijú v B., ale možno že aj tí mladší vedeli presne, čo patrí im a čo patrilo T. a V. a každý vie, že tieto parcely V., užívali právni predchodcovia navrhovateľov. Celú túto nehnuteľnosť užívali jej právni predchodcovia.
Svedok Š. O. uviedol, že T. pozná, nakoľko je to brat jeho matky a teda jeho ujo, J. T. býval s manželkou vo svojom dome, ale bol to ten istý dom, v ktorom býval aj A. V., pričom T. obaja dochovali A. V., nakoľko jeho manželka zomrela skôr. Len T. sa starali, nakoľko A. V. už neskôr nemohol ani chodiť, bol na dôchodku. Svedok ďalej uviedol, že kde sa pozemky A. V. nachádzali, popísal, že sa jedná o pozemky na kopaninách pri V. pod P., kde boli asi 4 pozemky, na ktoré chodili T. pracovať. Predtým to boli staré grófske pozemky a od roku 1937 to mohli začať užívať, pretože v roku 1938 prišla okupácia. J. T. bol ujom svedka. Začali tieto nehnuteľnosti užívať preto, lebo sa takýmto spôsobom medzi sebou dohodli.
Svedkyňa A. T. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1947 sa vydala a má vedomosť o tom, že T. dochovali V., pretože oni bývali v jednom dome, pričom tiež má vedomosť o tom, o ktoré pozemky sa jedná, ktoré opísala ako pozemky pri kopaninách pod Krížom a pri Valove a ešte aj ďalej. Na tieto pozemky chodili T. sadiť zemiaky a orať.
Podľa ust. § 145 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka č. 141/1950; ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Navrhovatelia v 1. až v 4. rade sú dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine ako právni nástupcovia poručiteľa B. T..
Z výpisu z listu vlastníctva č. 738 pre k.ú. B. súd zistil, že navrhovatelia v 1. až v 4. rade sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci práve titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch a v časti B1 je evidovaný ako vlastník A. V. v podiele 2/4-ín, pričom titulom nadobudnutia je uvedený z pkv. 136, č.d. 4588 z 13.12.195 titulom skutočnej držby.
Ako už bolo vyššie uvedené A. V., teda nadobudol vlastnícke právo titulom skutočnej držby, uznesením č.d. 4528/50, ktoré doložili do spisu navrhovatelia, z ktorého je zrejmé, že v zápisnici č. 136 sa zapisujú parcely č. 253/29, 255/11, 252/10, 257/5, 260/33, 260/34, 260/170, 260/171, 260/172 odpísané zo zápisnici č. 30 z tejto pozemkovej knihy a zapísalo sa vlastnícke právo A. V. v 2/4-nách, J. T. v 1-ine a A. T. v 1-ine. Táto zápisnica z citovaného uznesenia bola písaná v B. dňa 29.júla 1947, čísla 15 - 633/37 a geometrického plánu zo dňa 25.októbra 1931. I z tohto uznesenia je zrejmé, že zápis v prospech A. V. titulom skutočnej držby bol zapísaný už po jeho smrti, keďže z predloženého úmrtného listu je zrejmé, že tento zomrel dňa 29.11.1943 ako 71 ročný v B. a teda ani nebol prítomný pri spísaní tejto zápisnice.
Z predloženého uznesenia D 855/1933 po neb. A. V., súd zistil, že táto zanechala testament, v ktorom ako testamentárnych dedičov uviedla práve právnych predchodcov navrhovateľov J. T. a jeho manželku A. T., rod. G.. A. V., rod. N. bola manželkou A. V., ktorý už v tom období bol ženatý s druhou manželkou A. M.. V tomto uznesení je uvedené, že J. T. s manželkou budú povinní o svojich trovách pochovať A. V. v tom páde, ak by tento neskoršie zomrel, ako terajšia jeho druhá manželka A. H..
V uznesení je zároveň uvedené, že čo sa týka nehnuteľnosti po A. V., rod. N. v podiele 2/4-ín, tieto medzi sebou dedia v rovnakých čiastkach J. T. a jeho manželka. Toto dedičstvo bolo prejednané dňa 4.mája 1936.
Z uvedeného je teda zrejmé, že testamentárnymi dedičmi sa stali právni predchodcovia navrhovateľov a zároveň títo mali dochovať A. V. v prípade, ak jeho druhá manželka zomrie skôr.
Potvrdili sa teda výpovede oboch svedkov, ktorí uviedli, že právni predchodcovia navrhovateľov J. T. a jeho manželka dochovali neb. A. V. a teda sa o neho aj starali. I obaja svedkovia vo svojej výpovedi zhodne potvrdili, že J. T. s manželkou užíval pozemky, ktoré patrili A. V. a že teda ich začali užívať ešte v období, keď tento oficiálne nebol uvedený, resp. zapísaný ako skutočný držiteľ vlastník, nakoľko tento zápis bol vykonaný až v roku 1950. Je teda zrejmé, že právni predchodcovia sa uchopili držby
týchto nehnuteľností po smrti, resp. užívali tieto nehnuteľnosti i v čase, po roku 1936, teda po smrti prvej manželky A. V., nakoľko ten už v tom období mal 66 rokov a následne k skutočnej držby podľa názoru súdu došlo v roku 1950, ked bol už A. V., zapísaný ako skutočný vlastník predmetných nehnuteľností. Zhodne z výpovedí účastníkov, ako i svedkov vyplynulo, že teda A. V. sa samotného spísania zápisnice v B. v roku 1947 v júli nezúčastnil ( zomrel v roku 1941) a teda sú má zato, že týmto uznesením sa už len deklaroval stav užívací a vlastnícky, ktorý platil do roku 1950, kedy bol A. V. zapísaný ako skutočný vlastník predmetných nehnuteľností. Je teda možné, že A. V. bol uvedený v zápisnici, spísanej v B. dňa 29.7.1947 preto, lebo nemal žiadnych potomkov, zomrel bezdetný.
Skutočnosť, či bola medzi J. T. a A. V., dohoda o tom, že A. V. daruje nehnuteľnosti J. T. a jeho manželke počas života zato, že ich dochová a postará sa o nich na starobu, sa v konaní nepreukázala, i keď vzhľadom na skutočnosti, že J. T. a A. V. žili na jednom dvore, takúto možnosť súd pripúšťa. Po smrti A. V., teda v roku 1941, právny predchodca navrhovateľov podľa výpovede navrhovateľov i svedkov neprestal pozemok užívať.
Súd taktiež zistil, že v období 80-tych rokov pozemky zabralo družstvo a po roku 1989 začal právny predchodca navrhovateľov ich otec B. T. vyporiadavať vlastnícke vzťahy k tomuto pozemku, avšak na LV bol stále vedený A. V.. Aj po vrátení pozemkov z družstevného užívaní, tieto užívali právny predchodcovia navrhovateľov.
Svedkovia navyše vo svojich výpovediach, ako i v čestných prehláseniach, ktoré boli predložené súdu, uviedli, že mali vedomosť aj o skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti mal A. V. darovať na základe darovacej zmluvy právnym predchodcom navrhovateľov J. T. a manželke. Existencia takejto darovacej zmluvy však preukázaná nebola.
Navrhovatelia doložili do spisu aj čestné prehlásenie R. G., ktorá potvrdila skutočnosti, uvádzané svedkami A. T. a Š. O..
Z výpovedí účastníkov konania súd mal zato, že právny predchodcovia navrhovateľov J. T. s manželkou, s predmetnými nehnuteľnosťami nakladali ako so svojimi. Pretože mali zato, že ich nadobudli od A. V.. Časť týchto nehnuteľností prešla do vlastníctva J. T. a jeho manželky riadnym dedením - testamentárnym dedením po A. V. a jeho prvej manželke, ktoré skutočnosti sú zrejmé už z citovaného uznesenia Okresného súdu Košice zo dňa 4.5.1936.
Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Súd v danom prípade použil na konkrétny prípad ust. Občianskeho zákonníka č. 141/1950.
V tomto konaní bola spochybňovaná zástupcom odporcu, nakoľko podľa ich názoru A. V. nemohol v 40-tych rokoch tieto nehnuteľnosti darovať, pretože titulom č.d. bol zapísaný ako vlastník až v roku 1950.
Súd má však zato, keďže už v dedičskom konaní po bývalej manželke A. V. v roku 1936 boli ako testamentárny dedičia nehnuteľnosti uvedení právni predchodcovia navrhovateľov, bola to skutočnosť, ktorá dobromyseľnosť držby právnych predchodcov navrhovateľov k predmetu sporu nespochybňovala, ale práve naopak v dobromyseľnosti, že im spoluvlastnícky podiel k nej patrí, ich mohla len utvrdzovať.
Pre správne posúdenie danej otázky boli rozhodujúce najmä okolnosti, ktoré tu existovali počas celej vydržacej doby, vrátane obdobia vstupu právnych predchodcov - navrhovateľov do držby a nie okolností, ktoré mohli nastať až po uplynutí vydržacej doby.
Súd na základe vykonaného dokazovania má zato, že k uchopeniu držby právnych predchodcov navrhovateľov došlo ešte v 40-tych rokoch a že teda boli splnené podmienky oprávnenej a nepretržitej držby v trvaní 10 rokov v súlade so zákonom č. 141/1950.
Navrhovatelia zároveň v konaní preukázali naliehavý právny záujem a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom náhradu trov, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľov, pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku vo výške 66,50 eur a trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. 655/2004.
Výmera - 12.926 eur x 0,1417 = 1831,61 eur. Z toho 2/4-iny v celkovej výmere nehnuteľnosti , t.j. 915,80 eur a teda hodnota 1 právneho úkonu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky je 915,80 eur a teda hodnota predmetu sporu pri spoluvlastníckom podiele 2/4-ín vychádza zo sumy 915,80 eur.
V súlade s ust. § 13 citovanej vyhlášky, 1 právny úkon je vo výške 51,55 eur.
V súlade s ust. § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, pri zastupovaní 4 osôb - základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, t.j. 51,55 eur x 4 osoby = 206,20 - 20 % - t.j. 154,96 eur a teda 1 právny úkon pri zastupovaní 4 osôb je vo výške 154,96 eur a pri zastupovaní 13-tich osôb, 1 právny úkon je vo výške 536,12 eur.
Z vyššie uvedeného sa jedná o tieto právne úkony: 1/ príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom - 1x154,96 eur, 2/ podanie návrhu dňa 21.12.2007 - 1x154,96 eur, 3/ pojednávanie 25.6.2008 - odročené bez prejedania veci ( § 14 ods. 5 cit. vyhl.1/4-ina - t.j. 38,74 eur), pojednávanie dňa 3.10.2008 , 12.12.2008, 29.5.2009 - t.j. 3x154,96 eur, 4/ vypracovanie písomného podania zo dňa 19.6.2009 - t.j. 1x154,96 eur, 5/ pojednávanie dňa 30.9.2009 - bez prejednania veci - t.j. 38,74 eur, 6/ vypracovanie návrhu na pristúpenie účastníkov do konania zo dňa 26.11.2009 - 154,96 eur, 7/ pojednávanie dňa 2.12.2009, 12.2.2010 ( § 14 ods. 5 1-ina) - t.j. 2x 38,74 eur a pojednávanie dňa 26.3.2010 - za 13 klientov - t.j. 536,12 eur + režijný paušál v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky - 2x178,- Sk - t.j. 11,82 eur, 3x190,- Sk - t.j. 18,92 eur, 5x6,95 eur - t.j. 34,75 eur, 2x7,21 eur, čo teda spolu činí sumu vo výške 1.775,80 eur. Nakoľko právny zástupca je platcom DPH a uplatnil si aj DPH vo výške 19 %, zo sumy 1.775,80 - t.j. 337,40 eur a teda trovy právneho zastúpenia so zaplateným súdnym poplatkom predstavuje sumu vo výške 2.179,70 eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť odporcu na účet vedený v U. B. S. a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.