Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-430-2002.pdf
PDF · 102.1 KB
No categories available
16C/430/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu B. a sudkýň JF. a M. v právnej veci žalobcu T., proti žalovanému: B., o zaplatenie 86.344,70 Sk s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. novembra 2007, č.k. 16C 430/2002- 188 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené po sumu 24.000,- Sk s prísl..
Vo zvyšujúcej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 24.000,- Sk s prísl. a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou zo dňa 20.5.2002 domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 86.344,70 Sk ( 2.866,11 eur) s prísl., z titulu vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy o montáži zariadenia na alternatívny pohon na LPG do jeho osobného motorového vozidla a z titulu náhrady škody, ktorá mu v dôsledku vadnej montáže predmetného plynového zariadenia vznikla.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:
1/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 86.344,70 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy začínajúc od 24.8.2002 až do zaplatenia to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
2/ z a mi e t o l žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne z istiny 86.344,70,- Sk od 31.3.2001 do 23.8.2002;
3/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 11.630,- Sk a
4/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť štátu trovy vo výške 4.157,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie založil na zistení, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 28.12.2000 k uzavretiu ústnej zmluvy o vykonaní montáže zariadenia na pohon LPG do auta žalobcu za cenu 24.000,- Sk, ktorú žalobca ako objednávateľ, po vykonaní montáže žalovanému ako zhotoviteľovi aj zaplatil. Žalobca osobne už v januári 2001 a vo februári 2001, následne aj písomne dňa 31.3.2001, 12.4.2001, 7.5.2001 a 27.5.2001 reklamoval u žalovaného vady vykonanej montáže, žiadal o zrušenie zmluvy, odstránenie namontovaného zariadenia na pohon LPG a o vrátenie ceny 24.000,- Sk, ktorú za namontovanie zariadenia žalovanému zaplatil. Žalovaný ani po jednej z týchto reklamácií k ich vybaveniu nepristúpil.
Zo znaleckého posudku č. 47/2007 zistil, že namontovanie splyňovacieho zariadenia do auta žalobcu žalovanou spoločnosťou nebolo kompletné a takéto nekompletné zariadenie nemalo možnosť normálne a bezporuchovo pracovať. Žalovaný mal vady zariadenia odstrániť, teda mal ho doplniť do kompletného stavu a po preskúšaní odovzdať v bezporuchovom stave žalobcovi.
Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ust. § 652 ods. 1, 2, § 653 ods. 1,2, § 654 a § 655 Občianskeho zákonníka uzavrel, že z obsahu Protokolu o technickej kontrole plynového zariadenia v aute žalobcu zo dňa 28.12.2000 je jednoznačne preukázané, že uvedené zariadenie bolo do auta žalobcu namontované práve žalovanou spoločnosťou a zmluva účastníkov je zmluvou podľa § 652 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne zmluvou o úprave veci. Žalobca si oprávnene uplatnil voči žalovanému právo zo zodpovednosti za vady podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne právo na zrušenie zmluvy, pretože vada úpravy sa vyskytla viackrát opakovane v záručnej dobe. Preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú cenu za túto úpravu, čo je suma 24.000,- Sk a keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi túto cenu nevrátil, zaviazal ho na jej zaplatenie.
Pokiaľ žalobca si v tomto konaní popri nároku zo zodpovednosti za vady vo výške 24.000,- Sk uplatnil aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla na jeho vozidle z vady namontovaného splyňovacieho zariadenia, spolu vo výške 62.344,70 Sk, v zmysle ust. § 510 Občianskeho zákonníka a ust. § 420 Občianskeho zákonníka uzavrel, že znaleckým posudkom č. 47/2007 je preukázané, že vadne namontované zariadenie k pohonu vozidla alternatívne na LPG vo vozidle žalobcu, žalovanou spoločnosťou dňa 28.12.2000 jednoznačne zapríčinilo vo vozidle žalobcu jednotlivé poškodenia, ktoré vznikli v dôsledku vadného zariadenia na pohon LPG, ktoré ohodnotil znalec sumou 63.188,40 Sk. Žalovaná spoločnosť zodpovedá aj za uvedenú škodu, pretože porušila právnu povinnosť uvedenú v ust. § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dňa 28.12.2000 vykonala vadnú úpravu veci - namontovanie zariadenia na pohon LPG do auta žalobcu a v príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej povinnosti, vadné zariadenie spôsobilo v aute žalobcu škodu vo vyššie uvedenom rozsahu. Keďže žalovaná spoločnosť v konaní nepreukázala, že túto škodu nezavinila (§ 420 ods. 3 Obč. zákonníka), zaviazal ju na zaplatenie náhrady škody žalobcovi vo výške 62.344,70 Sk s odôvodnením, že žalobca žiadal iba takúto náhradu škody.
Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody a s vrátením ceny za namontované plynové zariadenie, spolu vo výške 86.344,- Sk až dňa 24.8.2002, pretože žaloba o zaplatenie takejto sumy mu bola doručená dňa 23.8.2002, kedy ešte mohol dlh dobrovoľne zaplatiť. Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania 17,6 % dlžnej istiny už od 31.3.2001, zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 31.3.2001 do 23.8.2002 a žalobcovi s poukazom na hore uvedené zdôvodnenie priznal iba nárok na úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dlžnej istiny od 24.8.2002 do zaplatenia dlhu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania, keďže žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (len čo do časti úrokov z omeškania).
Rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu trovy, ktoré platil na znalečnom a v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na výsledok konania zaviazal žalovaného na zaplatenie trov štátu.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Menovite namietal, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, i znalci vo svojich posudkoch absolútne nerešpektovali v tom období platný zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a vyhl. č. 116/1997 Z.z., lebo žalobca na predmetné vozidlo nemal schválenú technickú spôsobilosť na prevádzku s LPG, resp. alternatívnym pohonom a teda na prevádzku s týmto pohonom vozidlo nemohol používať. Žalobca nedodržal povinnosti vyplývajúce z uvedených právnych predpisov ani pokyny hoci svojim podpisom na Protokole o technickej kontrole plynového zariadenia č. XXX/XXXX Mi potvrdil, že bol riadne poučený o obsluhe, prevádzke a bezpečnostných predpisov zariadenia na alternatívny pohon s kvapalným plynom propan-butan.
Spochybňoval aj vierohodnosť posudku SUDOST Žilina o povahe vady a vzniku následnej škody, nakoľko táto firma podľa centálneho informačného systému DATAGAS nie je evidovaná ako oprávnená firma a Ing. O. ako technik plynových zariadení. Ďalej uviedol, že uvedenému posudku chýba aspoň fotokópia technického preukazu, bez ktorého spochybňuje identifikáciu vozidla.
Poukázal tiež na to, že žiadnu dokumentáciu od vozidla doteraz súdu nikto nepredložil a nikto nevidel ani poškodené časti, a neposudzoval konkrétne vozidlo. Žalobca nemá doklady ani o montáži zariadenia, o úhrade, nemá záručný list, nemá Prevádzkové a bezpečnostné pokyny k obsluhe plynového zariadenia, nemá certifikácie od zariadení, ani žiaden doklad o tom, kedy bola montáž vykonaná. Na vozidlo nemá chválenú technickú dokumentáciu, čiže jazdil na ňom na vlastnú zodpovednosť. Z jeho strany ide o úmyselné a dobré premyslené podvodné konanie a súd prvého stupňa rozhodol na základe nepriamých dôkazov.
K odvolaniu pripojil list Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Stropkove zo dňa 29.1.2008, Protokol o technickej kontrole plynového zariadenia namontovaného na motorovom vozidle zo dňa 28.12.2000, Prevádzkové a bezpečnostné pokyny Q. (autorizovaného dovozcu zariadení pre pohon zariadení vozidiel s kvapalneným propán-butánom typu L. SR) a ďalšie listinné dôkazy.
Z obsahu vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu vyplýva, že navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby o úroky z omeškania i s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
V posudzovanej išlo o žalobcom dva uplatňované nároky, a to nárok zo zodpovednosti za vady podľa ust. § 653 a nasl. Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla v zmysle ust. § 510 v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
V časti týkajúcej sa prvého z uplatnených nárokov (nároku zo zodpovednosti za vady podľa § 653 a nasl. Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa dostatočne zistil potrebný skutkový stav, vyvodil z neho správny právny záver a svoj rozsudok aj náležite odôvodnil. S jeho závermi sa v plnom rozsahu v tejto časti stotožnil aj odvolací súd a na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku v uvedenej časti k veci dodáva:
Platná právna úprava na platnosť zmluvy o oprave a úprave veci (ust. § 652 až § 656 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje písomnú formu. Zmluva je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Týmito náležitosťami je dohoda o predmete opravy alebo úpravy veci, t.j. dohoda o tom, aké opravy alebo úpravy a čoho sa majú vykonať a dohoda o odplatnosti opravy, resp. úpravy veci. Na základe platnej zmluvy o oprave a úprave veci objednávateľovi vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci, a zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má opravovaná alebo upravovaná vec pri prevzatí veci, alebo ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. Táto zodpovednosť je objektívna a nie je pritom rozhodujúce, či vady vznikli nesprávnym výkonom opravy alebo úpravy, alebo v dôsledku vadného materiálu použitého pri oprave alebo úprave, ak zhotoviteľ na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa neupozornil (§ 653 Občianskeho zákonníka).
Práva objednávateľa z titulu zodpovednosti za vady upravuje ust. § 655, ktoré rozlišuje, či ide o vady odstrániteľné alebo o vady neodstrániteľné. Pri odstrániteľnej vade má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady, najneskôr v dohodnutej lehote, s tým, že pokiaľ zhotoviteľ v dohodnutej lehote vadu (inak odstrániteľnú) neodstráni alebo ak sa táto vada vyskytne znova, objednávateľ má právo výberu
- buď zruší zmluvu, alebo uplatní právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy veci. Pri neodstrániteľnej vade má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne uzavrel, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva o úprave veci podľa uvedenej právnej úpravy, predmetom ktorej bolo namontovanie zariadenia na pohon LPG žalovaným do auta žalobcu za cenu 24.000,- Sk, a ďalej, že žalovaný na základe tejto zmluvy uvedené zariadenie do auta žalobcu aj namontoval a žalobca ako objednávateľ po vykonaní montáže žalovanému dohodnutú cenu montáže i zaplatil. Je bez právneho významu, že žalobca nemá písomnú zmluvu o úprave veci, písomnú objednávku, či iné doklady o montáži, pokiaľ skutočnosť uzavretia predmetnej ústnej zmluvy o vykonaní montáže zariadenia na pohon LPG do vozidla žalobcu jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania (svedecké výpovede M. a najmä obsah Protokolu o technickej kontrole plynového zariadenia).
Za tohto stavu, vzhľadom i na znalecky preukázaný výskyt neodstrániteľných vád vykonanej úpravy súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca dôvodne uplatnil proti žalovanému právo z titulu jeho zodpovednosti za vady, keď jednostranným právnym úkonom zrušil zmluvu o úprave veci a správne na tom základe v tejto časti žalobe vyhovel.
Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca (resp. obaja účastníci) prípadne pri prestavbe vozidla porušili povinnosti vyplývajúce z vtedy platnej právnej úpravy (zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinný od 1.4.1997, zrušený dňom 1.2.2009 v znení platnom do 31.12.2000), ak prestavba vozidla bola vykonaná bez toho, aby na ňu dal vopred povolenie príslušný okresný úrad (§ 113 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z.z. v relevantnom znení). Prípadný nedostatok uvedeného povolenia totiž nezakladá dôvod na zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za vady vykonanej úpravy vozidla.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené po sumu 24.000,- Sk s prísl., ako vecne správny.
Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa ale neboli vo zvyšujúcej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 24.000,- Sk s prísl. z dôvodu žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorá mu z vady vykonanej úpravy vozidla vznikla.
Okrem práva zo zodpovednosti za vady má objednávateľ právo na náhradu škody, ktorá z vady vznikla (§ 510 Občianskeho zákonníka). Ujma, ktorá spočíva vo vade vykonanej oprave, či úprave veci (t.j. vo vadnom plnení zhotoviteľa), je napraviteľná v rámci zodpovednosti za vady. Škodou sa mieni ujma, ktorá vznikla následkom vadného plnenia zhotoviteľa a zakladá nárok na náhradu škody. Oba nároky môžu existovať vedľa seba, potrebné je ich však rozlišovať, keďže sú založené na rozdielnych predpokladoch vzniku zodpovednosti.
Za škodu, ktorá vznikla ako následok vadnej opravy alebo úpravy veci zhotoviteľ zodpovedá podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. To znamená, že v konaní o žalobe o náhrade škody je súd okrem zistenia a posúdenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu povinný i bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného.
Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Uvedené ustanovenie rieši situáciu, keď škoda nie je výsledkom len konania škodcu, ale aj samotného poškodeného. Takáto skutočnosť musí byť vzatá do úvahy a jej dôsledkom je, aby poškodený niesol škodu na vlastnom majetku buď pomerne alebo celkom. Na strane poškodeného sa totiž môže jednať o výlučné zavinenie alebo pomerné zavinenie - v tom prípade nesie poškodený škodu v tom pomere, v akom jeho konanie či opomenutie prispelo ku vzniku škody.
Protiprávny úkon poškodeného môže pôsobiť súbežne so zavinením škodcu, či so škodnou udalosťou vyvolávajúcou objektívnu zodpovednosť, alebo tiež môže prispieť až následne ku zväčšeniu rozsahu vzniknutej škody (či ide o zodpovednosť škodcu objektívnu, či subjektívnu).
Protiprávny úkon je zákonným predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a môže zakladať i spoluúčasť poškodeného na vzniku škody. Protiprávnym konaním poškodeného je tiež porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Je totiž povinnosťou každého chovať sa tak, aby nespôsobil škodu a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale i voči sebe samému. Protiprávnosť konania poškodeného však nie je nevyhnutným predpokladom jeho spoluúčasti na vzniku škody, keďže pri hodnotení jeho účasti na škode je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré na jeho strane viedli ku vzniku škody.
Pokiaľ teda v priebehu súdneho konania vyjdú najavo také skutkové okolnosti na strane poškodeného, ktoré boli príčinou poprípade jednou z príčinu vzniku škody, nemožno vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu za vzniknutú škodu.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa síce pri svojom rozhodnutí o druhom z uplatnených nárokov žalobcu, t.j. o nároku na náhradu škody, ktorá mu z vadného plnenia žalovaného vznikla, správne vychádzal z ust. § 510 v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pochybil však, keď vec neposudzoval aj s vyššie uvedených hľadísk, t.j. keď neskúmal dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného a za subjekt výlučne zodpovedný na spôsobenie škody určil bez ďalšieho len žalovaného. Stotožniť sa preto možno s dôvodmi odvolania žalovaného, v ktorých vytýkal v tejto časti súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď neprihliadal na ním tvrdené právne významné skutočnosti, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. c/, g/, a f/ O.s.p.).
Právna úprava premávky na pozemných komunikáciách platná v relevantnom období medzi povinnosťami vodiča upravovala o.i. i povinnosť použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky a predpisovala aj povinný postup vodiča v prípade zistenia počas jazdy, že vozidlo alebo náklad ustanovené podmienky nespĺňa (§ 4 ods. 2 písm. a/, ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z.) a osobitne ustanovovala aj podmienky konštrukcie a prevádzky motorových vozidiel, ktoré ako palivo pre hnací motor používajú LPG. Okrem iného ukladala pri prevádzke takýchto vozidiel, ak počas jazdy vozidla vznikne porucha spôsobujúca technickú nespôsobilosť podľa § 76 vozidlo odstaviť (§ 75 ods. 1 písm. e/ a § 76 vyhl. č. 116/1197 Z.z.).
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca si uplatnil právo zo zodpovednosti za vady u žalovaného preukázateľne najneskôr 30.3.2001, kedy už vedel o vadnosti zariadenia na pohon LPG. Pokiaľ vozidlo napriek tomu naďalej používal (ako sa to javí z obsahu spisu) jeho konanie by bolo potrebné hodnotiť ako porušenie vyššie uvedených vtedy platných právnych predpisov, ktorým prispel k zväčšeniu rozsahy škody na vozidle. V prípade takéhoto záveru by škodu, ktorú si v konaní proti žalovanému uplatňuje, nebolo možné pričítať výlučne žalovanému a potrebné by bolo určiť vzájomný vzťah medzi konaním poškodeného a škodcu a teda posúdiť pomerné rozdelenie škody.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. vo zvyšujúcej napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, doplniť dokazovanie v naznačených smeroch, t.j. na zistenie dôvodov pre prípadné obmedzenie zodpovednosti žalovaného za škodu v dôsledku spoluzavinenia žalobcom, vyporiadať sa v tomto smere s odvolacími námietkami žalovaného a len potom uzavrieť, či resp. v akom rozsahu je v tejto časti žaloba dôvodná a znovu vo veci rozhodnúť.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania a podľa výsledku konania aj o náhrade trov štátu (§ 224 ods. 1, § 148 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.