Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-351-2000.pdf
PDF · 117.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-6C/351/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Mariánom Vladovičom v právnej veci žalobkyne M. H., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V., J. K. XXX/X,. proti žalovanej A. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V., M. XXX,. zastúpenej J.. I. B., advokátom, V. K., B. XXX,. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedených na Katastrálnom úrade B. B., Správa katastra V. K. pre obec a k.ú. V. na LV č. 83 ako parcela č. 1444 (predtým parcela č. 288/21) zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXX o výmere 419 m2 a parcela č. 1446 (predtým parcela č. 288/1) záhrada o výmere 188 m2, nehnuteľnosti sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej protihodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 2.325,- Eur (70.042,-Sk) v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh žalobkyne na zaplatenie náhrady nákladov za investície a opravy z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žalobkyňa žiadala súd, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na Správe katastra V. K. pre Katastrálne územie V. na LV č. 83, EL č. 1222 ako parc. č. 288/21 zastavaná plocha, rodinný dom súp. č. XXX o výmere 353 m2 a parc. č. 288/1 záhrady o výmere 328 m2, nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty protihodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej a uložil žalovanej povinnosť nahradiť jej trovy konania. V písomnom návrhu žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v 3/4, ktoré aj užíva odporkyňa, ktorá je jej sestrou, je spoluvlastníčkou v 1/4. Pred podaním návrhu na súd žalobkyňa vyzvala na mimosúdne riešenie spoluvlastníckych vzťahov a to listom zo dňa 16. 03. 2000 s tým, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné. V roku 1970 poskytla žalovanej sumu 25.000,-Sk na dokončenie jej rodinného domu vo V., v ktorom žalovaná býva a v roku 1980 sumu 40.000,-Sk na kúpu motorového vozidla značky L. XXXX, ktorú v čase podania návrhu žalovaná užívala, ďalej navrhla žalovanej, aby jej bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel. K dohode však medzi nimi nedošlo. Na prvých pojednávaniach sa žalobkyňa pridržiavala svojho písomného návrhu a uvádzala, že vyplatením odporkyni celkove sumu 65.000,-Sk túto vyplatila z jej spoluvlastníckeho podielu, preto žiada sumy 25.000,-Sk a 40.000,-Sk započítať na hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej a preto navrhuje, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené bez uloženia povinnosti žalovanej nahradiť
protihodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Následne potom uvádzala, že nehnuteľnosti podstatným spôsobom zhodnotila, pretože tu vykonala rozsiahle rekonštrukčné práce, vložila investície, čo môžu potvrdiť svedkovia T. K., K. K., A. D., ktorí tieto stavebné úpravy a práce vykonávali. Okrem toho v roku 1997 financovala kompletnú plynoinštaláciu rodinného domu, na ktorú zaplatila sumu 42.971,-Sk. V súčasnosti predmetné nehnuteľnosti výlučne užíva. Po zrušení veci krajským súdom k skutočnosti, či bolo potrebné vymeniť hornú konštrukciu a škridlovú krytinu udávala, že túto bolo potrebné vymeniť, vymenili ju celú a taktiež aj škridlu. Bolo to v roku 1981. Žalovaná o tom vedela a vedela aj to, že toto bolo potrebné vykonať. Bolo potrebné vymeniť aj okná a dvere, tiež zárubne. Nebolo to však vykonané v jeden rok, ale mohlo to byť vykonané niekedy v roku 1982, pretože všetko toto sa robilo postupne, keďže v tom čase bola už rozvedená. Tak isto bola vymenená vo všetkých miestnostiach rodinného domu aj podlaha, pretože táto už bola zastaralá a v niektorých miestnostiach bola aj navlhlá. Mohlo to byť v rokoch 1982 a v roku 1983. Uzatvorenie predsiene bolo vykonané tiež, pretože to bolo urobené pre jej prestarlú matku, keďže mala len malú izbu a bolo potrebné urobiť aj verandu. Toto sa vykonalo v čase, keď sa osadili nové okná. Vzhľadom na to, aby dom nevyzeral škaredo a tiež aj pretože už vonkajšia omietka bola zastaralá dali nový brizolit a kabrinec, pretože chcela, aby dom dobre vyzeral. Ďalšia skutočnosť, ktorá sa uskutočnila v rodinnom dome bolo vymenenie celej kúpeľne a ústredného kúrenia, čo sa uskutočnilo v roku 1981. V tom čase sa urobila aj nová letná kuchyňa, kotolňa, špajza, garáž a sklad. Pokiaľ boli dávané nové žľaby so zvodmi, lemovky a parapety, tieto sa robili v čase, keď sa vymieňali na dome okná. V roku 1984 až 1985 sa postavili nové chlievy a v roku 1997 sa vykonala plynofikácia rodinného domu. Žalovaná o všetkom čo investovala do rodinného domu vedela, nedohodli sa na výške, ani na náhrade týchto investícií, pretože keď žalovaná s manželom potrebovali peniaze, prišli za ňou, aby ich vyplatila z rodičovského domu a sumu, ktorú od nej v tejto súvislosti pýtali bezo zvyšku im vyplatila. Ona im ponúkala aj viacej, ale švagor povedal, že všetko toto stačí, koľko dali. Pokiaľ sa týka súhlasu k prístavbe, nevedela sa k tomuto žalobkyňa vyjadriť, či teda žalovaná s tým súhlasila, alebo nie, ale nikdy jej nepovedala, že to nemá a nesmie robiť, pristavať a tvrdila stále, že žalovaná o všetkom vedela. Potvrdila to aj tá skutočnosť, že manžel žalovanej jej pomáhal pri výmene okien. Žalobkyňa zaslala súdu aj stanovisko k návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, v ktorom udávala, že v doposiaľ vydaných rozhodnutiach okresný súd pochybil tým, že ňou vynaložené investície premietol priamo do výšky sumy, ktorú uložil zaplatiť s titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel. Lenže zohľadnil len náklady vynaložené na plynofikáciu domu, avšak nezistil ako sa touto investíciou trvalo zhodnotila celá nehnuteľnosť. Mala pripomienky k znaleckému posudku I.. M. H., ale aj k znaleckému posudku I.. M. N.. Vo svojom vyjadrení tiež udávala, že jej matka H. F. nepotvrdila skutočnosť, že by nebola odovzdala žalovanej peniaze, resp. že by to boli jej peniaze (žalobkynine), ktoré ona odovzdala žalovanej. Okresný súd pri ostatnom rozhodnutí pochybil, že ňou vynaložené investície premietol priamo do výšky sumy, ktorú uložil zaplatiť titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel, že zohľadnil len náklady vynaložené na plynofikáciu domu. Nezistil, že ako sa touto investíciou trvalo zhodnotila celá nehnuteľnosť.
Žalovaná žiadala súd, aby rozhodol tak, že súhlasí, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov, potvrdila, že nehnuteľnosti nie je možné reálne deliť a ona ani nemá záujem ich užívať a preto súhlasila s tým, aby boli tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žiadala ale vyplatiť svoj spoluvlastnícky podiel, v súčasnej dobe okolo 90.000,-Sk (2.987,50 Eur). Tvrdila, že žalobkyňa jej nezaplatila hodnotu spoluvlastníckeho podielu v žiadnej výške, na finančnom vyporiadaní hodnoty spoluvlastníckeho podielu sa nikdy nedohodli, nie je pravda, že by sa vzdala svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobkyne. Ďalej uviedla, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi zdedila 1/4 nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a žalobkyňa zdedila druhú štvrtinu, pričom ich matka zdedila 1/2. Nemala vedomosť o tom, že matka svoj podiel darovala žalobkyni hoci vzťahy so žalobkyňou neboli zlé, stretávali sa a komunikovali spolu. Poukázala na to, že v roku 1970 dostala ako dar od svojej matky sumu 25.000,-Sk, pretože bola v nepriaznivej finančnej situácii. Tieto peniaze jej darovala matka, nie žalobkyňa. Neskôr niekedy v roku 1980 jej matka poskytla sumu 20.000,-Sk s tým, že tieto peniaze tiež daruje, ale neskôr ich žiadala vrátiť, preto jej sumu 15.000,-Sk vrátila. Vždy však jednala so svojou matkou, matka jej poskytovala finančné prostriedky a nikdy tieto neboli poskytnuté zo strany žalobkyne. Pokiaľ sa týka zhodnotenia nehnuteľností zo strany žalobkyne, nežiada vyplatiť podiel z preukázaného zhodnotenia. Zrušením veci krajským súdom sa k veciam, ktoré žalobkyňa vykonala na nehnuteľnosti vyjadrila tak, že nevie povedať, kedy došlo k výmene krovnej konštrukcii a škridlovej krytiny, ale toto všetko bolo potrebné vykonať a bolo potrebné vymeniť celú krovnú konštrukciu a škridlovú krytinu. Tiež si myslí, že bolo potrebné vymeniť aj okná, dvere a zárubne. Bolo to vykonané ešte za pomoci jej manžela. Vie tiež, že sa vykonávala výmena podlahy, ale v ktorom čase, v ktorom
roku to bolo, uviesť nevedela. Bol tiež daný nový brizolit z vonkajšej strany, kedy to bolo, nepamätala sa. Pokiaľ sa týka výmeny kúpeľne, táto podľa jej názoru bola použiteľná aj v pôvodnom stave, ale keďže si to žalobkyňa mohla dovoliť, tak to urobila a zväčšila kúpeľňu, aby to mohla mať pohodlnejšie. Došlo aj k výmene ústredného kúrenia z dôvodov, že sa zavádzal do domu plyn. Garáž, sklad pre uhlie, kotolňa, letná kuchyňa bolo vykonané už predtým, mohlo to byť niekedy v roku 1980 a skončiť do konca roku 2000. Pokiaľ sa týka skutočnosti, či so všetkým týmto, čo žalobkyňa vykonala na rodinnom dome súhlasila, odpovedala, že sa jej na toto nikto nepýtal, pričom uviedla, že žalobkyňa má dosť peňazí, nech si robí vo svojom dome čo chce. K námietke premlčania uviedla, že žiada, aby súd námietku premlčania bral tak, že ju vznáša na náhradu nákladov, ktoré investovala žalobkyňa a tiež aj na dar a poskytnuté finančné prostriedky, ktoré jej však dala jej matka.
Na začiatku celého sporu v roku 2000 bola vypočutá matka účastníčok konania H. F., ktorá v tom čase udávala, že sa nehnevá ani s jednou zo svojich dcér. Vie ako to všetko bolo s finančnými prostriedkami a s domom. Zo začiatku, keď žalobkyňa žila s ňou a jej manželom v spoločnej domácnosti sporili na jednu vkladnú knižku. Keď sa potom žalobkyňa vydala, peniaze nedávali na ich vkladnú knižku, ale sporili si sami. Je pravdou, že žalobkyňa dala žalovanej v roku 1970 čiastku 20.000,-Sk, bolo to z jej peňazí, tieto si ona zarobila. Tieto peniaze ona ako svedkyňa nemohla dať, pretože ona spolu s manželom mali peniaze na kúpu domu. Pokiaľ vie, tak tieto peniaze boli použité pri výstavbe domu. Peniaze žalovanej dala v čase, keď žalobkyňa bola v práci. Tieto peniaze mala žalobkyňa doma uložené, neboli uložené na žiadnej vkladnej knižke. Bol pri tom prítomný aj jej nebohý manžel a manžel žalovanej. Potom dala druhýkrát žalovanej 40.000,-Sk, čo bolo asi v roku 1979. Táto suma bola vybratá z vkladnej knižky, ktorá bola založená na meno jej manžela. Pokiaľ prebiehalo dedičské konanie, tu nebolo povedané, že žalovaná bola vyplatená z rodinného domu. Svedok J. K., manžel žalovanej, bol tiež vypočutý, ktorý na pojednávaní udával, že asi pred 30 rokmi matka účastníčok konania darovala jeho manželke 25.000,- Sk na preklenutie finančných problémov s výstavbou ich rodinného domu, neskôr im dala určitú sumu peňazí na kúpu motorového vozidla, ale nepamätal sa presne v akej výške a kedy to bolo. Žalobkyňa nevyplatila jeho manželke hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Má vedomosť, že existovala vkladná knižka na meno matky alebo otca účastníčok, ale či tam sporila peniaze aj žalobkyňa uviesť nevedel.
Svedok K. K. udával, že žalobkyňa mu je príbuznou, je jeho kmotrou. Pamätá si, že pred 20 rokmi vykonával práce na rodinnom dome kde býva žalobkyňa. Vymieňal okná, dvere, prerábala sa kúpeľňa, vymieňali sa zárubne v dome, vaňa, WC, dávala sa dlažba, obkladačky. Vykonával aj on niektoré murárske práce. Tieto práce si u neho objednala žalobkyňa, ona mu aj vyplatila peniaze. Jej matka do toho nezasahovala, nevie však koľko mu bolo za práce vyplatené. Pokiaľ sa týka stavby garáže a chlievov, nevie kedy sa tieto práce vykonávali.
Svedok A. D. na pojednávaní udával, že nie je v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi, ale môže potvrdiť, že zavádzal ústredné kúrenie v dome, kde býva žalobkyňa. Táto si práce objednala a zaplatila mu, ale koľko to uviesť nevedel. Potvrdil, že sa podieľala na prácach aj žalovaná, pomáhala, v tom čase vychádzali spolu dobre. Za práce mal zaplatené, kto a z akých peňazí to bolo a z čích peňazí, o to sa nezaujímal.
Nakoniec bol vypočutý aj svedok T. K., ktorý udával, že žalobkyňa ho požiadala, aby vykonal určité drobné opravy v rodinnom dome. Keďže ju poznal, túto priateľskú výpomoc vykonal a to zapojenie bojlera, taktiež zapojil nové WC a batériu v kuchyni a vymenil ventily. Niektoré práce vykonal zadarmo, za niektoré mu žalobkyňa zaplatila. Nevie však presne o akú sumu sa jednalo. Jednalo sa v tom čase o bežné opravy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov H. F., J. K., K. K., A. D., T. K., oboznámil sa s podaním žalobkyne zo dňa 16. 03. 2000, listami žalovanej žalobkyni založenými v prílohovej obálke spisu, rozhodnutím - Notárskou zápisnicou ŠN vo V. K. zo dňa 10. 06. 1985, znaleckým posudkom znalca I.. M. H., listom vlastníctva č. 83, kópiou z katastrálnej mapy, rozhodnutím o určení súpisného čísla stavby zo dňa 02. 04. 1997, fotokópiou nehnuteľností, ako aj pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 3C 199/83, 4C 584/81, spisom ŠN V. K. N XXX/XX a D 546/71, ďalej znaleckým posudkom I.. M. N. a vyjadrením žalobkyne.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil z výpisu Katastra nehnuteľností B. B. Správa katastra V. K. pre obec a k.ú. V. a to z výpisu z LV č. 83, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou parcely č. 1444 (predtým parcela č. 288/21) - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2 a parcely č. 1446 (predtým parcela č. 288/1) - záhrady o výmere 188 m2 na základe Darovacej zmluvy č. R XXX/XX. zo dňa 10. 06. 1985 a rozhodnutia Štátneho notárstva č. k. D 546/71 zo dňa 06. 03. 1972 a to v 3/4 a žalovaná spoluvlastníčkou týchto parciel na základe rozhodnutia Štátneho notárstva V. K., č. k. D 546/71 zo dňa 06. 03. 1972 a to v 1/4. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne od roku 1970, pričom od tej doby ich čiastočne zhodnotila a stará sa o ich údržbu. Takto v rokoch 1981 až 1985 vymenila celú hornú konštrukciu domu a škridlovú krytinu, okná, dvere, zárubne domu, podlahu, uzatvorila predsieň, opravila vonkajšiu omietku, vymenila celú kúpeľňu, žľaby, parapety. Postavila sklad, garáž, vymenila kúrenie, postavila kotolňu, chlievy. V roku 1997 urobila plynofikáciu celého rodinného domu. O všetkých investíciách žalovaná vedela, nedohodla sa však s ňou, že či to môže robiť, nedohodla sa na výške so žalovanou, ani na náhrade investícií. Pokiaľ sa týka plynofikácie, ako to bolo prezentované, o tomto súhlas žalovaná v podstate nedala. Na preukázanie skutočnosti, či a do akej miery žalobkyňa v skutočnosti zhodnotila spoločnú nehnuteľnú vec investíciami, pripadne iným spôsobom na posúdenie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľností pred začatím zhodnocovacích prác a po nich, súd pribral do konania znalca z odboru stavebníctva. Znalec I.. N. vo svojom znaleckom posudku udával, že určil hodnotu, ako aj trhovú cenu nehnuteľností, zohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa vymenila celú strechu, žľaby, okná, dvere, zárubne, podlahovú krytinu, dala novú omietku, urobila novú kúpeľňu, ústredné kúrenie, plyn, postavila prístavbu letnej kuchyne, špajzy, kotolne, garáže, chodníkov, dreveného prístrešku, skladu za garážou, prístrešok nad pivnicou a chlievy. Zhodnotením týchto skutočností znalec dospel k záveru, že všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti vrátane prác a investícií, ktoré žalobkyňa vykonala na tejto nehnuteľnosti, predstavuje sumu 19.700 Eur (593.482,20 Sk). Do tejto všeobecnej hodnoty boli započítané - rodinný dom, ktorý bol ohodnotený na sumu 13.790,20 Eur, garáž vo výške 1.104,43 Eur, drobné stavby a to dva chlievy, sklad, prístrešok nad pivnicou, prístrešok nad terasou a drevený prístrešok v sume 1.497,40 Eur, ploty a to pred domom a v záhrade, spolu 366,51 Eur, studňa 101,29 Eur a vonkajšie úpravy v celkovej sume 1.318,84 Eur, do ktorej boli započítané vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, plynová prípojka, elektrická prípojka, betónová plocha, chodník do garáže, podzemná pivnica, vonkajší záchod, pričom pokiaľ sa týka plynovej prípojky, táto bola vykonaná v hodnote 79,73 Eur. Ešte boli vypočítané a ohodnotené aj pozemky v celkovej sume 1.541,78 Eur. Ďalej znalec vo svojom posudku uviedol všeobecnú hodnotu nehnuteľností pred rokom 1980, pričom vo svojom posudku uviedol, že rodinný dom pred rokom 1980 mal hodnotu 7.099,36 Eur, plot pred domom 185,36 Eur a studňa v sume 97,16 Eur. Boli ohodnotené aj vonkajšie úpravy spred roku 1980 v hodnote 339,31 Eur, do ktorých boli započítané vodovodná prípojka, domáca vodáreň, elektrická prípojka, betónový chodník, podzemná pivnica a vonkajší záchod. Pokiaľ sa týka parciel, na ktorých tieto nehnuteľnosti sú, predstavujú sumu 1.541,78 Eur. Zo všetkého a to najmä zo znaleckého posudku znalca I.. N. potom vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností pred rokom 1980 predstavovala sumu 9.300,-Eur. Na pojednávaní sa znalec I.. N. k svojmu vypracovanému písomnému posudku ešte vyjadril, najmä však na otázky účastníkov konania a udával, že ako je z písomne vypracovaného posudku zrejmé, v posudku sú dve všeobecné hodnoty. Jedna predstavuje hodnotu zhodnotenia rodinného domu, t. j. všeobecná hodnota vrátane všetkých rekonštrukčných prác, ktoré boli vykonané od roku 1980 ku dňu obhliadky. V tomto prípade opotrebené nehnuteľnosti počítal analytickou metódou, kde zohľadnil roky zhotovenia jednotlivých prác žalobkyňou. Druhá všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená z pôvodného rodinného domu aký stav, technický stav, bol pred rokom 1980. Zistil tento stav pri ohliadke, na základe vyjadrenia žalobkyne. Žalovaná sa na ohliadku nedostavila a preto sa k tejto skutočnosti nevyjadrila. V tomto prípade opotrebenie nehnuteľností počítal lineárnou metódou, bral do úvahy a uvažoval o tom, ako by tá nehnuteľnosť, ktorá bola postavená nebola na nej vykonaná žiadna práca, neboli vložené žiadne investície. Rozdiel týchto dvoch hodnôt vyjadril hodnotu zhodnotenia rodinného domu, rekonštrukčnými prácami, ktoré na tomto dome realizovala žalobkyňa. Pokiaľ došlo k rozdielu v znaleckých posudkoch medzi jeho znaleckým posudkom a posudkom, ktorý vypracoval I.. H. poukazoval na to, že tento vypracoval znalecký posudok v roku 2001 a od tej doby už uplynula doba 8 rokov. Vidieť tu cenový nárast nehnuteľností, ku koeficientu výpočtu pozemkov udával, že vychádzal z vyhlášky a stanovil východiskovú hodnotu. Východiskovú 50-korunovú hodnotu majú obce vo všeobecnosti a to do 2000 obyvateľov, ale pri určovaní koeficientu polohovej diferenciácie už táto vyhláška nepozná obce do 2000 obyvateľov, ale obce do 5000 obyvateľov. Tým došlo k zvýšenie tohto koeficientu aj v danom prípade, keďže sa jedná o obec do 5000 obyvateľov. Ďalej súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila na súde náhradu investícií. Tieto investície boli v znaleckom posudku rozpísané a premietli sa aj pri výške hodnoty nehnuteľností. Ako to vyplýva aj z rozhodnutia krajského súdu pritom na uplatnenie práva na
súde titulom náhrady za vykonané dielo súd považuje deň 05. 09. 2002, ktorý je dňom kde žalobkyňa popísala ňou vykonané práce v predmetnom dome, požiadala o vyčíslenie hodnoty prác a odpočítanie od hodnoty nehnuteľností. Pokiaľ sa týka ďalšej skutočnosti súd bol toho názoru, že v konaní bolo preukázané (potvrdila to najmä matka účastníčok konania pri svojom výsluchu), že žalovaná obdržala cestou svojej matky sumu 829,80 Eur (25.000,-Sk), pričom tieto peniaze podľa tvrdenia tejto svedkyne boli vo vlastníctve žalobkyne, pričom matka ich odovzdala žalovanej len preto, že žalobkyňa v tom čase nebola doma. Jednalo sa o dar zo strany žalobkyne pre žalovanú a v podstate žalovaná túto skutočnosť ani nepoprela len tvrdila, že tieto finančné prostriedky jej dala matka a nie žalovaná. Pokiaľ sa týka ďalšej sumy a to 1.327,80 Eur (40.000,-Sk), prípadne sumy vyššej, o ktorej sa počas konania hovorilo a o ktorej každá z účastníkov uvádzala inú verziu jej poskytnutia, resp. prijatia, súd dospel k záveru, že ak by išlo o pôžičku ako to počas celého konania prezentovala žalobkyňa, žalovaná namietala túto skutočnosť a keďže namietala aj premlčanie tejto sumy, súd konštatuje premlčanie tejto sumy, keďže sa v danom prípade jedná o bezdôvodné obohatenie.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa pritom môže prihliadať aj na to, či a do akej miery niektorý z pôvodných podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod.. V danom prípade podľa súdnej praxe je v prípadoch hodnôt vynaložený na cudziu nehnuteľnosť (aj hodnôt vynaložených na podiel iného spoluvlastníka) je pohľadávka z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred adaptáciou a po nej, pretože podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Pokiaľ sa týka posudzovania plynutia premlčacej doby v zmysle horecitovaných ustanovení zákona, najmä pri posudzovaní premlčacej doby na náhradu nákladov investujúceho spoluvlastníka podľa ustálenej súdnej praxe ak ide o nutnú opravu, či údržbu domu v bežnej záležitosti, resp. aj nie v bežnej, ale ak investujúci spoluvlastník dal súhlas, pritom i mlčky s prácami, ide o majetkové právo pre uplatňovanie ktorého platí trojročná premlčacia doba plynúca od doby vynaloženia nákladov. Pri nie nevyhnutnej oprave, čo je vždy nebežná záležitosť, platí trojročná premlčacia doba od vynaloženia nákladov, ak sa účastníci nedohodli inak. Pri nákladoch na nutnú opravu, či údržbu ak nejde o bežnú záležitosť, kedy nebol daný súhlas neinvestujúceho spoluvlastníka ide o nárok z bezdôvodného obohatenia, kedy premlčacia doba plynie od vynaloženia nákladov. Jediný prípad, kedy premlčacia doba plynie od okamihu zániku podielového spoluvlastníctva je situácia, ak niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu, alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov. Totiž pri takomto posledne uvedenom prípade až pri zániku podielového spoluvlastníctva vzniká na strane neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov
pri vyporiadaní bezdôvodné obohatenie vo výške zhodnotenia ich podielov. Na premlčanie sa v takomto prípade vzťahuje horecitované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka a pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih zániku podielového spoluvlastníctva.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V danej veci obidve podielové spoluvlastníčky súhlasili s jeho zrušením a tak isto aj vyporiadaním. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobkyňa a žalovaná nejaví žiaden záujem o ich užívanie, resp. vlastníctvo. Pomer spoluvlastníctva v súčasnosti pred rozhodnutím je taký, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou 3/4 podielu rodinného domu a žalovaná v pomere 1/4. Keďže ohľadom zrušenia spoluvlastníctva u účastníkov bola zhoda na jeho zrušenie, súd rozhodol, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a to podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedených Správou katastra V. K. pre obec a k. ú. V. na LV č. 83 ako parcela č. 1444 (predtým parcela č. 288/21) - zastavené plochy, rodinný dom súpisné číslo XXX. o výmere 419 m2 a parcela č. 1446 (predtým parcela č. 288/1) - záhrady o výmere 188 m2, nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené, nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd rozhodol aj o výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Pritom bral do úvahy aj tú skutočnosť, aké investície žalobkyňa vložila do nehnuteľnosti, tým ich zhodnotila, zisťoval, či niektoré nehnuteľnosti nie sú samostatne postavené len žalobkyňou, vyhodnotil či a ak, ktoré investície - ich náhrada nie sú premlčané. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 05. 09. 2002 popísala ňou vykonané práce na nehnuteľnosti - dome, požiadala o vyčíslenie hodnoty prác a odpočítanie od hodnoty nehnuteľnosti, pričom súd tento deň považoval za uplatnenie práva na súde titulom náhrady za vykonané investície. Pritom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa rekonštrukčnými stavebnými prácami zhodnotila svoj podiel 3/4, ale aj podiel žalovanej 1/4. Zo zabezpečených dôkazov, najmä však účastníčok konania súd zistil, že žalobkyňou v skutočnosti v rokoch 1980 - 1985 boli vykonané práce a to výmena strešnej konštrukcie, výmena strešnej krytiny, výmena okien, dverí, zárubní, podlahy, kúpeľne, boli vymenené žľaby so zvodmi, lemovky a parapety, ústredné kúrenie, uzatvorila sa predsieň, dala nová omietka, postavila sa garáž, sklad pre uhlie, kotolňa, letná kuchyňa a vybudoval sa nový vodovod. V roku 1997 sa vykonala plynofikácia domu. Pred vykonanými prácami, t. j. pred rokom 1980 všeobecná cena nehnuteľnosti t. j. rodinného domu, plotu, studne, vonkajších úprav a pozemkov bola 9.300,-Eur (280.171,80 Sk). Ako to bolo zistené a ohodnotené aj znalcom, po vykonaní všetkých prác, ktoré udávala žalobkyňa a vykonanie týchto prác bolo aj potvrdené žalovanou, všeobecná hodnota nehnuteľnosti v súčasnej dobe predstavuje sume 19.700,- Eur (593.482,-Sk). Do tejto sumy sú zahrnuté stavby a to rodinný dom a garáž, drobné stavby, ploty, studňa, vonkajšie úpravy a pozemky. Pritom garáž je samostatným objektom. Tak, ako to bolo doposiaľ už viackrát uvádzané, žalovaná v podstate so všetkými stavebnými prácami, ktoré žalobkyňa vykonala a tým zhodnotila celú nehnuteľnosť, súhlasila. Ako to bolo horeuvedené, všetky práce na nehnuteľnosti boli vykonané v rokoch 1980 - 1985 a plynofikácia v roku 1997. Keďže súd deň 05. 09. 2002 bral za deň, kedy žalobkyňa si uplatnila právo na súde titulom náhrady za vykonané investície, žiadala tieto odpočítať, súd udáva, že v zmysle citovaných ustanovení § 101 až § 107 Občianskeho zákonníka, je náhrada investície premlčaná. Žalovaná totiž vzniesla námietku premlčania aj na investície.
Súd pri svojom rozhodovaní tiež vyhodnotil aj finančné prostriedky a to či už 25.000,-Sk, alebo 40.000,- Sk, ktoré žalobkyňa mala dať žalovanej či už ako dar, alebo pôžičku. Podľa názoru súdu nebolo žalobkyňou preukázané, že by žalovaná bola vyplatená z jej 1/4 - nového spoluvlastníckeho podielu. Súd sa opiera o to, že žalobkyňa v návrhu na začatie konania tvrdila, že žalovanej v roku 1970 dala 25.000,-Sk a v roku 1980 sumu 40.000,-Sk a preto nemá nárok na výplatu na jej podiel. Z dokumentácie pritom vyplýva, že účastníčky konania v roku 1970 neboli ešte spoluvlastníčkami nehnuteľností, keďže spoluvlastnícky podiel nadobudli až po smrti svojho otca rozhodnutím Štátneho notárstva vo V. K. č. k. D 546/71 zo dňa 06. 03. 1972. V tomto konaní podľa žalobkyne, ale ani jej matky nebolo podané, že žalovaná bola vyplatená z dedičského podielu. Na druhej strane žalobkyňa udávala na jednom z pojednávaní (11. 03. 2008), že žalovanú z rodinného domu vyplatila potom, ako zomrel otec - rok XXXX a to sumou 25.000,-Sk a v roku 1978 - 1979 požičala žalovanej spolu s manželom 40.000,-Sk. V danom prípade išlo o pôžičku. Tak ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, tak aj teraz súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala, že by vyplatila žalovanú zo spoluvlastníckeho podielu.
Súd potom pri rozhodovaní o zaplatení protihodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou žalovanej, vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti pred rokom 1980, keďže po tomto roku bola investičnými prácami táto nehnuteľnosť zhodnotená a tiež pribudli aj ďalšie samostatné objekty (napr. garáž). Hodnota nehnuteľnosti spolu s pozemkami pred rokom 1980 bola 9.300,-Eur (280.171,80 Sk). Súd v horeuvádzanom dospel k záveru, že vložené investície - ich hodnota z dôvodov premlčania nemôžu byť odpočítané od hodnoty nehnuteľnosti a tak isto aj suma 65.000,-Sk (dar a pôžička). Pri určení zaplatenia protihodnoty spoluvlastníckeho podielu vychádzal súd zo sumy 9.300,-Eur (280.171,80 Sk). Žalovaná bola spoluvlastníčkou 1/4, ktorá v danom prípade predstavuje sumu 2.325,-Eur (70.042,-Sk). Súd potom rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 2.325,-Eur (70.042,-Sk) ako protihodnotu spoluvlastníckeho podielu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Na druhej strane návrh žalobkyne na zaplatenie náhrady nákladov za investície a opravy nehnuteľnosti z horeruvedených dôvodov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno navrhnúť exekúciu.