Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-24-2009.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/24/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľky: F. X., bytom Q. W. K., J..X..L.. R., D. F. - XX, I. A. H., I. XXXXX, U..M..F., zastúpená opatrovníkom Z. V.. Q., M. M. XX D. XXth M., I. A. H., Š. I. A., U., zastúpená advokátom JUDr. Štefanom Dedákom, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporcom: 1. Š. F., bytom Z. XX, Bratislava, 2. L. N., bytom Z. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva a neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľka F. X., nar. X.X.XXXX, bytom Q. W. K., J.. X.. L.. R., D. F. - XX, I. A. H., I. XXXXX, U.. M.. F.., štátna občianka USA je vlastníkom pozemku parcelné číslo XXXX/X, s výmerou 601 m2, charakterizovaného ako záhrady, v katastrálnom území M. W., okres Bratislava R., obec Bratislava
- W. Č. M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava.
Súd určuje, že na pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou 601 m2 charakterizovaného ako záhrady v katastrálnom území M. W., okres Bratislava R., obec Bratislava W. Č. M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava neviazne záložné právo v prospech odporcu v 2. rade.
Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 8.247,88 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 383,34 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2009 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku parcelné číslo XXXX/X, s výmerou 601 m2, charakterizovaného ako záhrady, k. ú. M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Zároveň sa návrhom na začatie konania domáhala určenia, že na tomto pozemku neviazne záložné právo v prospech odporcu v 2. rade. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že vlastníčkou hore uvedenej nehnuteľnosti je viac ako 30 rokov, pričom naposledy jej vlastnícke právo bolo potvrdené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 13C 120/1978. 17.10.2008 právny zástupca navrhovateľky zistil, že na katasterportáli, t. j. v evidencii nehnuteľnosti na internete je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný odporca v 1. rade, na základe kúpnej zmluvy č. V-25252/08 zo dňa 5.9.2008. V časti C - ťarchy je na liste vlastníctva uvedený ako záložný veriteľ odporca v 2. rade, na základe záložnej zmluvy V-26855/08 zo dňa 9.10.2008. Navrhovateľka ani iná osoba za ňu konajúca však nikdy nepreviedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ani ju nezaložila, nikdy neuzatvárala žiadnu zmluvu,
na základe ktorej by existoval dôvod, prečo by nemala byť zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, resp. neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť nehnuteľnosť založená.
Navrhovateľka bola rozhodnutím Najvyššieho súdu štátu New York, U.S.A zo dňa 20.6.2000 vyhlásená za nespôsobilú na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník - Z. V.. Q., ktorý bol od toho dňa jediný oprávnený vykonávať právne úkony za navrhovateľku. Ani opatrovník navrhovateľky neurobil žiaden právny úkon majúci za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. jej zaťaženie. Zmluvu, na základe ktorej odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zmluvu, na základe ktorej bola nehnuteľnosť založená v prospech odporcu v 2. rade možno považovať za absolútne neplatné právne úkony a navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.2.2009. Vo vyjadrení uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva od pána L. O. E. N.. Odporca potom, ako s menovaným uzavrel kúpnu zmluvu podal návrh na zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra. Kataster odporcu ako vlastníka riadne zapísal, preto je odporcu v 1. rade potrebné považovať za vlastníka nehnuteľnosti. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, kataster v rámci katastrálneho konania listiny preskúmal, preto navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť.
Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 23.2.2010. Vo vyjadrení uviedol, že odporcovi v 1. rade požičal 2.100.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.9.2008 na dobu dvoch mesiacov. Účastníci súčasne, v ten istý deň uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pre prípad, keby odporca v 1. rade nebol schopný pôžičku vrátiť v dohodnutej lehote. Odporca v 2. rade nemal žiadne pochybnosti o tom, že odporca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľnosti, pretože bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri. Z uvedeného dôvodu navrhol návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľky, výsluchom odporcu v 1. rade, výsluchom odporcu v 2. rade, listinnými dôkazmi - výpisom listu vlastníctva č. XXXX, spisovým materiálom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Úradom justičnej kriminálnej polície v Bratislave ČVS: KRP-5/ OEK-BA-2009-BG, kúpnou zmluvou zo dňa 26.8.2008, zmluvou o pôžičke zo dňa 17.9.2008, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 17.9.2008, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že s pozemkom, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Bratislava - M. W., ktorého je vlastníčkou, nikdy nedisponovala, ani nikoho nepoverila prostredníctvom svojho opatrovníka na dispozíciu s nehnuteľnosťou, preto neexistuje dôvod, pre ktorý by nemala byť ako vlastníčka pozemku zapísaná v katastri nehnuteľností. Vo veci bolo podané trestné oznámenie pre zločin podvodu podľa Trestného zákona a Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave uznesením zo dňa 26.1.2009 začalo vo veci trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, číslo konania ČVS: KRP-5/OEK-BA-2009-BG.
Zo zápisnice o výsluchu svedka L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., zo dňa 15.4.2009 /č. l. 73/ v horeuvedenej trestnej veci, z trestného spisu súd zistil, že L. O. mal tetu /otcovu sestru/, ktorá sa volala E. Ú.. Menovaná bývala na Slavíne, neskôr sa presťahovala na Februárku. Na Slavíne mala aj záhradu, o ktorej mu hovorila, že ju nevládze obrábať a že je to pre ňu ďaleko a preto ju L. O. daruje. L. O. chodieval často do Bratislavy s Kremnickým divadlom a pri jednej takej návšteve Bratislavy ho teta zobrala k notárovi, nevedel uviesť ku ktorému a tam podpísal nachystané papiere. Nevedel čo podpisuje, listiny nečítal a ani si žiadne kópie listín, ktoré podpisoval nezobral. Vtedy mohol mať 25 rokov, teda k opísanej udalosti došlo pred 27 rokmi. Niekedy v roku 2008 prišiel za L. O. synovec W. O. a zisťoval, či L. O. má pozemok v Bratislave, pretože na pozemok má kupca. L. O. mu odpovedal, že je to možné, že vlastní pozemok v Bratislave. Neskôr mu W. O. povedal, že záležitosť preveril, že vlastní pozemok v Bratislave a že ho môže predať. Doniesol mu na podpis papiere, nejakú kúpnu zmluvu a návrh na vklad, L. O. všetky listiny podpísal u notára v Žiari nad Hronom bez toho, aby si ich prečítal. Krátko na to mu prišiel z katastra list, že treba doložiť listiny preukazujúce vlastníctvo k nehnuteľnosti. L. O. preto volal W. O., ktorý mu sľúbil, že papiere tam odnesie. L. O. sa nepamätal, že by mal list vlastníctva týkajúci sa pozemku, ktorý mu darovala teta. Tiež nevedel, ako sa W. O. a Š. Á. dozvedeli o tom, že vlastní záhradu v Bratislave. Kúpnu cenu za predaj pozemku nedostal.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. G., nar. 25.8.1981, zo dňa 1.4.2009 /č.l.120/ v horeuvedenej trestnej veci, z trestného spisu súd zistil, že pracuje ako vedúca kancelárie riaditeľa Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Z výpovede menovanej súd tiež zistil, že katastrálny spis V 25252/08, predmetom ktorého je predaj nehnuteľnosti v Bratislave na Slavíne medzi odporcom v 1. rade a pánom O. sa na katastri nenachádza. Spis hľadali viacerí zamestnanci katastra, nenašiel sa však, preto pristúpili k jeho rekonštrukcii a vyzvali účastníkov katastrálneho konania - odporcu v 1. rade a pána O., aby katastru predložili listiny tvoriace prílohu návrhu na vklad. Menovaní žiadosť prevzali, avšak požadované listiny nezaložili. Zároveň kataster požiadal Okresný súd Bratislava I, kde sa nachádza archív štátneho notárstva, aby im zaslal zmluvu medzi pánom O. a pani X.. To, že sa jednalo o staršiu zmluvu si pamätala V.. G., ktorá povoľovala vklad. Okresný súd však katastru oznámil, že zmluva medzi uvedenými účastníkmi sa v archíve nenachádza a katastru predložil zmluvu medzi pánom W. Y. a navrhovateľkou, na ktorej však nie je registrácia štátnym notárstvom.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne V.. F. G., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 1.4.2009 /č. l. 125/ v horeuvedenej trestnej veci, z trestného spisu súd zistil, že pracuje ako vkladárka na oddelení vkladov Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Katastrálny spis V-25252/08, predmetom ktorého bol predaj nehnuteľnosti v Bratislave na Slavíne medzi odporcom v 1. rade a pánom O. jej bol riadne pridelený vedúcou ako rýchlostný vklad, o návrhu musela rozhodnúť v lehote 15 dní. V.. G. si na spis pamätala, lebo ako príloha k návrhu na vklad bola priložená kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou s bydliskom v USA a pánom O.. Zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom, išlo o overenú fotokópiu zmluvy. V čase, kedy V.. G. rozhodovala o vklade, bola v evidencii v katastri zapísaná ako vlastníčka navrhovateľka a z toho dôvodu bolo dôležité predloženie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a pánom O.. K návrhu na vklad bola tiež pripojená kúpna zmluva uzatvorená medzi pánom O. a odporcom v 1. rade. V.. G. si overila, že predmetom kúpnych zmlúv sú identické nehnuteľnosti, a vklad povolila. Osobne ju prekvapilo, že pán O. ako posledný vlastník nehnuteľnosti nebol zapísaný v katastri ako vlastník ani po toľkých rokoch a bola tam uvedená navrhovateľka. Stáva sa aj v súčasnosti, že na kataster sa predkladajú na zápis aj takéto zmluvy, dodatočne po rokoch. Keď sa na takejto zmluve nachádza pečiatka registrácie, ona už nepreveruje pravosť takejto zmluvy.
Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že dňa 26.8.2008 uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej ako kupujúci nadobudol pozemok zapísaný na LV č. XXXX k. ú. M. W.. Kataster prevod realizoval a odporca v 1. rade je stále zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktorú nadobudol v dobrej viere. Súčasťou návrhu na vklad do katastra bola zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorená medzi pánom O. a odporcom v 1. rade, ktorú mal odporca v 1. rade k dispozícii, rovnako mal k dispozícii aj návrh na vklad do katastra. Súčasťou tohto návrhu bola aj kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosť p. O. od navrhovateľky. Išlo o jeden jediný originál tejto zmluvy, registrovanej štátnym notárstvom, ktorý odporca v 1. rade priložil k návrhu do katastra a on si žiadnu kópiu tejto zmluvy neurobil, nemal teda k dispozícii kópiu takejto zmluvy, preto ju nemohol poskytnúť ako dôkaz ani v trestnom konaní a nemohol ju poskytnúť ani tomuto súdu. Odporca v 1. rade návrh na vklad do katastra podal 26.8.2008, vklad bol povolený 5.9.2008. Následne potom s odporcom v 2. rade 17.9.2008 uzavrel písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si od odporcu v 2. rade požičal 2.100.000,- Sk. Odporca v 2. rade mu poskytol peniaze v hotovosti, odporca v 1. rade sa už presne nepamätal na aký účelom si požičal peniaze. Tiež nevedel uviesť, kde došlo k odovzdaniu peňazí v hotovosti. Odporca v 1. rade je podnikateľom. obchoduje s nehnuteľnosťami, preto si často požičiava peniaze a s odstupom času si nemôže na takéto veci pamätať. V ten istý deň /17.9.2008/ odporca v 1. rade uzavrel s odporcom v 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej nadobudnutú nehnuteľnosť založil v prospech odporcu v 2. rade pre prípad, ak by mu peniaze nevrátil. Odporca v 1. rade chcel pôvodne pozemok predať a s pánom O. sa dohodol, že kúpnu cenu za pozemok mu zaplatí potom, keď pozemok predá. Pozemok sa mu však predať nepodarilo.
Z výpovede odporcu v 2. rade súd zistil, že s odporcom v 1. rade sa spoznal prostredníctvom spoločníka pán X., ktorý mu o odporcovi v 1. rade poskytol kladné preferencie. Pán X. s odporcom v 1. rade obchodoval, mal s ním dobré skúsenosti. Odporca v 2. rade pozná odporcu v 1. rade asi 3 roky. Pán X. ho informoval o tom, že odporca v 1. rade potrebuje krátkodobú pôžičku, on bol ochotný mu požičať, preto spísali písomnú zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva. Odporca v 2. rade pracuje v developerskej oblasti, disponuje veľkými objemami peňazí, u neho je bežné, že má 2 mil. Sk k dispozícii aj v hotovosti. Požičané peniaze teda nevyberal z banky, mal takúto hotovosť, poskytol ju odporcovi v 1. rade. Na účel pôžičky sa ho nepýtal. Po uplynutí doby splatnosti odporcu v 1. rade žiadal, aby mu peniaze
vrátil, odpovedal mu, že momentálne nemá peniaze na vrátenie, pretože ešte nezrealizoval obchod, z ktorého mal tieto peniaze získať, preto mu odporca v 2. rade navrhol, že nehnuteľnosť ponúkne v dobrovoľnej dražbe a získané peniaze použije na uspokojenie svojich nárokov. Odporca v 1. rade s týmto postupom súhlasil.
Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. M. W. súd zistil, že ako vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 601m2 bola pôvodne zapísaná navrhovateľka a následne odporca v 1. rade na základe kúpnej zmluvy V
- 25252/08 z 5.9.2008. V časti C ťarchy je v liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech odporcu v 2. rade podľa V - 26855/08 zo dňa 9.10.2008. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním.
Predmetom konania v tomto prípade bolo určenie vlastníctva nehnuteľnosti, pozemku parcelné číslo XXXX/X, s výmerou 601 m2, charakterizovaného ako záhrady, k.ú. M. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a určenie, že na tomto pozemku neviazne záložné právo v prospech odporcu v 2. rade. Skúmajúc opodstatnenosť návrhu navrhovateľky, súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou uzatvorených zmlúv, na ktoré poukazoval odporca v 1. rade a na základe ktorých sa odporca v 1. rade stal vlastníkom nehnuteľnosti, keďže navrhovateľka tvrdila, že nikdy žiadnu zmluvu, predmetom ktorej by bol horeuvedený pozemok neuzavrela.
Odporca v 1. rade mal k dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa 26.8.2008, uzatvorenú medzi odporcom v 2. rade ako kupujúcim a L. O. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 601 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, k. ú. M. W.. Túto zmluvu súdu na vyžiadanie zaslala aj Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo k uvedenému pozemku L. O.. On sám vo výpovedi pred políciou nikdy netvrdil, že uzavrel akúkoľvek zmluvu s navrhovateľkou. Vo výpovedi uvádzal, že mu darovala pozemok jeho teta E. Ú.V.. L. O. však vo výpovedi nešpecifikoval, o aký pozemok vôbec išlo, pretože nikdy žiadne listiny, ktoré podpisoval nečítal a nemal ich kópie. Kataster súdu na výzvu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou a L. O. nezaslal, z výpovedí pracovníčok katastra E. G.Š. a V.. F. G. v trestnom konaní vyplynulo, že katastrálny spis, kde by sa zmluva mala nachádzať sa stratil. V rámci rekonštrukcie spisu kataster oslovil archív štátneho notárstva a požiadal ho, aby mu zaslali uvedenú zmluvu. Z archívu však prišla negatívna odpoveď a ani v archíve štátneho notárstva sa takáto zmluva nenachádza. Odporca v 1. rade tvrdil, že mal k dispozícii jeden jediný originál tejto zmluvy, ale priložil ho k návrhu na vklad do katastra ako prílohu návrhu. Neurobil si z tejto zmluvy kópiu pre vlastnú potrebu. Odporca je právnikom, podniká v oblasti realít, t.j. musí vedieť, aké dôležité je mať zmluvy, na základe ktorých nadobúda vlastníctvo k nehnuteľnosti, navyše, keď L. O. nikdy nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri. Táto skutočnosť musela byť a bola odporcovi v 1. rade známa, pretože evidencia vlastníkov nehnuteľností sa jednak nachádza na internete a je verejne dostupná a odporca v 1. rade zmluvu prikladal k návrhu práve preto, že L. O. nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri. Kataster súdu na výzvu zaslal len taký list vlastníctva, kde bola ako vlastníčka pozemku zapísaná navrhovateľka a následne odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade sa tak ocitol v dôkaznej tiesni, nepreukázal, že vlastníctvo k pozemku nadobudol od svojho právneho predchodcu, L. O. ako to tvrdil. L. O. nikdy nebol oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, pretože nebol jej vlastníkom, ak pozemok predal, na nadobúdateľa - odporcu v 1. rade, previedol na odporcu v 1. rade viac práv ako sám mal, preto je takýto právny úkon absolútne neplatným a nemožno na neho prihliadnuť. Následne odporca v 1. rade, keďže nenadobudol vlastnícke právo k pozemku, nemohol s ním disponovať a založiť v prospech odporcu v 2. rade zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Aj takýto právny úkon je absolútne neplatným z rovnakých dôvodov. Súd sa stotožnil v danej veci s právnym názorom navrhovateľky a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania. Voči odporcovi v 1. rade sa navrhovateľka domáhala práva na určenie, že je vlastníčkou pozemku. Do spisu založila znalecký posudok č. 85/2008, vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Dubeňom zo dňa 22.7.2008, z ktorého vyplýva, že znalec na výpočet všeobecnej hodnoty pozemku, ktorý bol predmetom sporu použil dve metódy a to metódu polohovej diferenciácie, na základe ktorej stanovil všeobecnú hodnotu pozemku 10.385.280,- Sk a porovnávaciu metódu, na základe ktorej stanovil všeobecnú hodnotu pozemku 17.900.000,- Sk. Pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta za
zastupovanie súd vychádzal z priemeru všeobecných hodnôt pozemku stanovených znalcom, v súlade s § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Priemer všeobecných hodnôt pozemku predstavuje výšku 14.142.640,- Sk /10.385.280,- Sk + 17.9000.000,-Sk : 2 = 14.142.640,- Sk/. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby potom predstavuje výšku 1.362,61 € /41.050,- Sk/. Trovy konania navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade v sume 8.247,88 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia za 5 úkony právnej služby á 1.362,61 € / prevzatie a príprava zastúpenia 30.12.2008, podanie návrhu vo veci samej 13.1.2009, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie zo dňa 16.3.2009, podanie vo veci samej zo dňa 27.7.2009, účasť na pojednávaní 23.2.2010 + 1x náhrada hotových výdavkov á 6,31 € + 3 x náhrada hotových výdavkov á 6,95 € + 1x náhrada hotových výdavkov á 7,21 € + DPH v sume 1.300,96 € /19% z 6.847,16 €/. Súd nepriznal navrhovateľke uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu a nahliadnutie do spisu, pretože nejde o úkony právnej služby podľa citovanej vyhlášky.
Voči odporcovi v 2. rade sa navrhovateľka domáhala práva na určenie, že nehnuteľnosť nie je založená v prospech odporcu v 2. rade. Trovy konania navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade v sume 383,34 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, 1x á 48,63 € /prevzatie a príprava zastúpenia 30.12.2008, 2x á 53,49 € /podanie návrhu vo veci samej 13.1.2009, podanie vo veci samej 27.7.2009/ 1x á 55,49 /účasť na pojednávaní 23.2.2010/ + 1x náhrada hotových výdavkov 6,31 €, +2x náhrada hotových výdavkov á 6,95 € + 1x náhrada hotových výdavkov á 7,21 + DPH v sume 45,32 /19% z 238,52 €/. Výšku tarifnej odmeny za úkon právnej služby súd určil v súlade s § 11 ods. 1 písm a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal navrhovateľke uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu a nahliadnutie do spisu, pretože nejde o úkony právnej služby podľa citovanej vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.