Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-51-2010.pdf
PDF · 77.87 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/51/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: F. s.r.o., B. XXXX/X,. XXX. XX. T., IČO XX. XXX. XXX. , zastúpeného Mgr.Z. Z. , advokátkou so sídlom v T., L.N. XXXX/X. proti odporcovi: JUDr.M. S., advokát so sídlom v T., N..M.R.Š. č.X , IČO XX XXX XXX o zaplatenie 1.503,93 eura s prísl. takto:
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.503,93 eura spolu s úrokmi z omeškania z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Partizánske sp.zn.4C/99/2008 bol zaviazaný navrhovateľ zaplatiť protistrane náhradu trov konania v sume 45.307,50 Sk a túto povinnosť si splnil na základe výzvy právneho zástupcu protistrany, ktorým bol odporca , avšak následne protistrana a to manželia H. sa v exekučnom konaní domáhali náhrady tých istých trov konania podľa toho istého exekučného titulu a navrhovateľ v exekučnom konaní zaplatil oprávneným náhradu trov konania v sume 1.503,93 eura ako aj trovy exekúcie. Keďže vyčerpal všetky právne inštitúty na vrátenie sumy 1.503,93 eura, tak listom zo dňa 30.9.2009 vyzval odporcu na vrátenie trov konania , avšak odporca na výzvu nereagoval.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že skutkový stav v tejto veci nie je sporný a je pravdou, že navrhovateľ mu zaplatil trovy konania v súlade s ustanovením §-u 149 OSP a pokiaľ manželia H. podali návrh na začatie exekučného konania , tak toto ich konanie nemohol ovplyvniť a mal od nich plnú moc nielen na zastupovanie ale aj na prijatie finančných plnení , pričom v súdnom konaní im nebola prisúdená náhrada trov konania v plnej výške a po ukončení sporu urobil vyúčtovanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Partizánske sp.zn.4C/99/2008 ako aj s predloženými dokladmi a zistil, že na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn.4C/99/2008 prebiehalo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, kde navrhovateľmi boli M. H. s manželkou H. a odporcom F. s.r.o. T., pričom navrhovateľov na základe plnej moci zo dňa 8.2.2007 zastupoval JUDr.M. S. , ktorému navrhovatelia ako advokátovi udelili okrem iného plnomocenstvo aj na vymáhanie nárokov a prijímanie plnenia nárokov. V uvedenom súdnom konaní rozsudkom zo dňa 10.4.2008 na čl.188 súd rozhodol vo veci samej a zároveň aj o náhrade trov konania a to tak, že odporcu F. s.r.o. T. zaviazal zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v sume 45.307,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2008 a vykonateľnosť v časti zaplatenia náhrady trov konania dňa 16.12.2008. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.19Co/187/2008-226 zo dňa 23.10.2008 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený a zároveň bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania v sume 24.270,- Sk do 3 dní do rúk JUDr.M. S..
Listom zo dňa 9.1.2009 vyzval odporca navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania v zmysle rozsudku O.s. Partizánske č.k.4C/99/2008 zo dňa 10.4.2008 a to v sume 45.307,50 Sk ako aj na základe rozsudku KS v Trenčíne č.k.19Co 187/2008 zo dňa 23.10.2008 v sume 24.270,- Sk , čo v prepočte spolu predstavovalo sumu 2.309,50 eura a žiadal, aby navrhovateľ trovy zaplatil na jeho účet. Uvedenú povinnosť si navrhovateľ splnil dňa 14.1.2009 keď na účet odporcu zaslal sumu 2.309,50 eura. Následne však v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.62Er 272/2009 sa oprávnení M. H. s manželkou H. proti povinnému F. s.r.o. T. domáhali vymoženia pohľadávky v sume 1.503,93 eura s prísl. a to na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k.4C/99/2008-188 zo dňa 10.4.2008 , ktorým im bola priznaná náhrada trov konania v sume 45.307,50 Sk a návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj na povolenie odkladu exekúcie v uvedenom exekučnom konaní bol zamietnutý. Taktiež podnet navrhovateľa na podanie mimoriadneho dovolania smerujúci proti uzneseniu OS Trenčín zo dňa 11.6.2009 v konaní sp.zn.62Er 272/2009 bol Krajskou prokuratúrou v T. odložený s poukazom na skutočnosť, že podľa exekučného titulu vznikla povinnému povinnosť uhradiť trovy konania priamo oprávneným a tento exekučný titul je záväzný v exekučnom konaní a podľa ich názoru advokátovi JUDr.S. chýbala aktívna vecná legitimácia na vymáhanie trov konania vo vlastnom mene.
Podľa navrhovateľa v exekučnom konaní už zaplatil oprávneným vymáhanú sumu 1.503,93 eura spolu s trovami exekúcie a zároveň listom zo dňa 30.9.2009 vyzval odporcu na vrátenie trov konania , ktoré mu boli zaslané na účet dňa 14.1.2009.
Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je podaný dôvodne a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný a sporné medzi nimi zostalo iba právne posúdenie veci , keď právoplatným rozsudkom súdu bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť protistrane, ktorú na základe plnej moci zastupoval ako advokát odporca náhradu trov konania v sume 45.307,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a následne na základe výzvy odporcu si navrhovateľ svoju povinnosť aj dobrovoľne splnil. Je pravdou, že vo výroku rozsudku nie je uvedené, že náhradu trov konania treba zaplatiť advokátovi , avšak uvedená povinnosť vyplýva priamo zo zákona a to z ustanovenia §-u 149 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, kde sa výslovne uvádza, že ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov , povinný zaplatiť ju advokátovi. Keďže navrhovateľ si dobrovoľne v zmysle zákona splnil svoju povinnosť, tak na strane odporcu nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie a potom bolo už len povinnosťou odporcu vykonať vyúčtovanie voči svojim klientom. Podľa názoru súdu povinnosť navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporcovi ako advokátovi nemusela byť uvedená vo výroku rozsudku, pretože táto jeho povinnosť vyplýva priamo zo zákona a navrhovateľ si túto povinnosť aj riadne splnil. Pokiaľ následne na základe toho istého rozsudku musel zaplatiť náhradu trov konania niekomu inému, ako advokátovi, ktorý zastupoval účastníka , ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, tak bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane niekoho iného a nie tohto advokáta. Uvedenú skutočnosť mal zobrať do úvahy exekučný súd, ktorý rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a aj keď je pravdou, že nebolo jeho povinnosťou skúmať exekučný titul, tak sa mal
vysporiadať so skutočnosťou, že trovy konania boli už dobrovoľne uhradené v zmysle §-u 149 ods.1 OSP a mal na túto skutočnosť reagovať a nie iba postupovať prísne formalisticky podľa exekučného titulu a pokiaľ tak exekučný súd neurobil, tak došlo k tomu, že tá istá pohľadávka bola dvakrát uhradená a teda na strane toho, kto neoprávnene prijal plnenie podľa exekučného titulu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Na strane odporcu však k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože prijal plnenie , ktoré mu bolo riadne vyplatené v zmysle zákona a to §-u 149 ods.1 OSP a preto ani odporca nemôže byť zaviazaný na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že väčšiu časť zaplatenej náhrady trov konania tvorila náhrada trov právneho zastúpenia , teda tých finančných prostriedkov, ktoré odporcovi podľa zákona mali byť vyplatené za jeho zastupovanie v súdnom konaní a pokiaľ si tieto trovy právneho zastúpenia privlastnil niekto iný, tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Súd nemôže súhlasiť ani s právnym názorom uvedeným v liste Krajskej prokuratúry T. zo dňa 17.8.2009 , ktorá poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.4Cdo 122/03 zo dňa 24.4.2004 , pretože uvedený prípad sa týkal inej právnej veci odlišnej od právnej veci prejednávanej v tomto súdnom konaní a zaoberal sa aktívnou vecnou legitimáciou advokáta na vymáhanie trov konania vo vlastnom mene v exekučnom konaní. V tomto rozhodnutí však tiež je výslovne uvedené, že náhrada trov konania sa platí na účet advokáta a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil advokát a teda advokát je platobným miestnom na zaplatenie náhrady trov konania. Zároveň súd poukazuje aj obsah plnomocenstva, ktoré bolo udelené odporcovi jeho klientmi a podľa ktorého bol okrem iného aj splnomocnený prijímať za svojich klientov plnenie nárokov.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.503,93 eura spolu s úrokmi z omeškania nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v v sume 90 eur a to za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .