Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-159-2008.pdf
PDF · 114.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-8C/159/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa O. H. M., právne zast. JUDr. Ľ. K., advokátom A. N.. A. H. XX/XX-XXX,. P. B. proti odporcom I/ I. C., nar. XX.. X.. XXXX,. a II/ E. C., nar. XX.XX.XXXX,. obaja bytom P. B., R. XXXX/XXX,. obaja právne zastúpení JUDr. E. C., advokátkou A. N.. A. H. XX/XX,. P. B. v konaní o určenie hranice takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že hranica medzi parc. KN-C č. 1961 o výmere 669 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV č. 279 k.ú. H. M. a parc. KN C č. 1741, ktorá je časťou pôvodnej parc. KN-E č. 2271 o výmere 4 596 m2 k.ú. H. M. zapísanej na LV č. 1979 je vedená v mieste, ktoré je na geometrickom pláne vyhotovenom Ing. F. S. pod č. 8C 159/2008, overeným S. K. dňa 29.10.2009 pod č. 690/2009 vyznačené červenou čiarou.
Súd u r č u j e , že vlastníkom parc. KN-C č. 1961/2 o výmere 20 m2 k.ú. H. M. , ktorá je odčlenená od parc. KN-C č. 1961 geometrickým plánom vyhotoveným Ing. F. S. pod č. 8C 159/2008, overeným S. K. dňa 29.10.2009 pod č. 690/2009 j e navrhovateľ.
Odporcovia I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 199,- € a trovy právneho zastúpenia 186,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ľ. K., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu na určenie priebehu hranice medzi pozemkami uviedol, že je výlučným vlastníkom parc.č. KN-C 1741 (užívaná ako obecná cesta) , ktorá bola súčasťou parcely č. KN-E 2271 „ostatné plochy" o výmere 4596 m2 zapísanej na LV č. 1979 k.ú. H. M. a táto parcela susedí s parc.č. KN- C 1961 „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 669 m2 zapísanej na LV č. 279 k.ú. H. M., ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcov. Uviedol, že odporca 2/ v roku 2009 znemožnil riadne užívanie obecnej cesty - parc. KNC 1741 tým, že prechod po ceste zúžil na 80 cm vychádzajúc z toho, že zabratá časť cesty je jeho vlastníctvom . Odporca tak absolútne znemožnil všetkým, ktorí cestu dlhodobo užívali a ktorí neboli v jej užívaní žiadnym spôsobom rušení, riadne sa po ceste dostať do oblasti zvanej O.. Ďalej uviedol, že mal snahu sa s odporcami dohodnúť a pri hľadaní riešenia zistil, že pri zápise vlastníckych práv odporcov došlo k administratívnej chybe, ktorá je viditeľná v súbore popisných informácii a v súbore geodetických informácií. Navrhovateľ uviedol, že pri vyhotovovaní a zakresľovaní geometrického plánu pri THM meraniach v roku 1983, na základe ktorého bola vyhotovená a zakreslená parc. č- KN-C 1961 (vo vlastníctve odporcov), nebola rešpektovaná pôvodná katastrálna mapa, v dôsledku čoho došlo k posunutiu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami v jeho neprospech a to tak, že z pôvodne rovnej hranice medzi parcelou v jeho vlastníctve (obecná cesta) a pôvodnou parc.č. KN-E 2267 (z ktorej bola neskôr vytvorená parcela vo vlastníctve odporcov), bola hranica nakreslená zalomená, čím zasiahla do
jeho parcely a zmenila sa tak aj celková výmera parcely. Navrhovateľ uviedol, že má naliehavý právny záujem na riadnom určení priebehu hranice a zároveň aj na určení vlastníctva k spornej časti parcely, ktorá bola nesprávne "pričlenená" k parcele odporcov,pričom určenia vlastníctva sa domáhal zmenou návrhu , ktorú zmenu súd na pojednávaní dňa 12.4.2010 uznesením pripustil.
Odporkyňa 1/ sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomne a žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že parc.č. KN-C 1961 „zastavaná plocha a nádvorie" o výmere 669 m2 zapísaná na LV č. 279 k.ú. H. M. patrí do BSM odporcov 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy z r. 1996. V čase nadobudnutia bola nehnuteľnosť evidovaná na katastrálnej mape tak, ako ju kúpili a nevykonali žiadne úpravy ani faktické a ani právne, nemá vedomosť o tom, že by ich pozemok, hranica, zasahovala do vlastníctva iného subjektu. Poukázala na skutočnosť, že keď v roku 2006 mali v úmysle pozemok si oplotiť a požiadali o súhlas s drobnou stavbou navrhovateľa, navrhovateľ s tým súhlasil, pričom podkladom bolo presné vyznačenie oplotenia kopírujúce hranicu pozemku ,ako bola vyznačená na katastrálnej mape a taký je aj stav v súčasnosti. Poprela, že by vykonala akékoľvek úpravy, ktoré by boli v rozpore so zákonom, alebo že by zabraňovala komukoľvek vo výkone jeho práv. Zároveň uviedla, že jej vlastnícke právo musí požívať rovnakú ochranu ako právo navrhovateľa.
Odporca 2/ sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Pred tým, než súd začal vo veci samej konať, zisťoval svoju právomoc konať a teda či nie sú splnené podmienky na administratívne prejednanie veci ( zákon č.162/1995 Z.z.) . Súd však zistil, že v danom prípade došlo aj k porušeniu vlastníckeho práva , ktoré vyžaduje určenie novej hranice, a teda sa nejedná len o zrekonštruovanie pôvodnej hranice medzi susediacimi pozemkami a z tohto dôvodu je daná právomoc súdu na konanie vo veci samej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, nariadil v konaní znalecké dokazovanie, vykonal ohliadku na mieste samom, oboznámením výpisov z LV č. 279 k.ú. H. M., LV č. 1979 k.ú. H. M., vyjadreniami S. K. P. B., oboznámením Záznamu podrobného merania zmien (čl. 12-14 spisu), kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1996, oboznámením oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 09.11.2006, oboznámením geometrického plánu Ing. F. S. zo dňa 20.10.2009 (čl. 84-86 spisu), výsluchom znalca a zistil nasledovné:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc.č. KN-C 1741 (užívaná ako obecná cesta) , ktorá bola súčasťou parcely č. KN-E 2271 „ostatné plochy" o výmere 4596 m2 zapísanej na LV č. 1979 k.ú. H. M..
Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parc.č. KN-C 1961 „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 669 m2 zapísanej na LV č. 279 k.ú. H. M.. Parcela vo vlastníctve odporcov bola zameraná v roku 1983 pri technickohospodárskych meraniach a bola vytvorená z pôvodnej parc.č. KN-E 2267. Obe parcely mali v minulosti a aj aktuálne majú spoločnú hranicu.
Z vyjadrenia S. K. P. B. vyplýva, že pôvodná KN-E parcela č. 2267 mala s parcelou KN-E č. 2271 ideálne rovnú hranicu bez lomov. Pri THM bola táto hranica zameraná chybne, v tom smere, že boli zakreslené aj lomy a parcela odporcov tak zasiahla do parcely navrhovateľa, čím došlo aj k zmene výmery oboch parciel. Zo správy je ďalej zrejmé, že v čase, keď odporcovia nadobudli na základe kúpnej zmluvy vlastníctvo k nehnuteľnosti, bol prevzatý stav , ako bol zakreslený v roku 1983, teda chybný, ktorý je príčinou, že parcela navrhovateľa je v smere do osady O. nepriechodná. Parcela č. KN-C 1741 k.ú. H. M. bola pre potreby majetko-právneho vysporiadania navrhovateľa zameraná v teréne, podľa pôvodnej katastrálnej mapy a bolo zistené pochybenie. Zo záznamu podrobného merania zmien geodeta Ing. V. H. má ísť pôvodná hranica z bodu 2-122 cez bod 1 do bodu 2-132 (čl. 12-14 spisu) t.j. s jedným zalomením v bode 1, tak, že okolo parcely odporcov sa dá prechádzať ďalej po ceste v smere do osady O..
Odporkyňa 1/ v písomnom vyjadrení uviedla, že vlastníctvo k parc. KN-C č. 1961 „zastavaná plocha" o výmere 669 m2 a na nej postaveného rodinného domu súp.č. 671 a stodoly nadobudli do BSM spoločne
s odporcom 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.1996 od pôvodných vlastníkov. Zmluva bola zapísaná S. K. P. B. a vklad bol povolený pod V 1424/96. Nehnuteľnosti riadne užívali a v roku 2006 ohlásili navrhovateľovi stavbu drobnej stavby - plota s tým, že stavba bude kopírovať hranice parcely č. 1961 tak ako bola zakreslená na katastrálnej mape a tak ako nehnuteľnosť nadobudli do svojho vlastníctva. Dňa 06.11.2006 dal navrhovateľ súhlas k vybudovaniu drobnej stavby.
Odporca 2/ vypovedal, že mal záujem dohodnúť sa s navrhovateľom tak, že by na spornom pozemku bola závora, od ktorej by mali kľúče dotknutí vlastníci nehnuteľností O., aby sa k svojmu majetku dostali , ale u navrhovateľa sa nestretol s pochopením. Ďalej vypovedal, že keď tadiaľ, teda po ceste, chodia nákladné autá,čím sa narúša statika ich chaty a tomu chce zabrániť.
Svedkyňa B. B., po nahliadnutí do fotodokumentácie vypovedala, že pozemok , ktorý sa užíva ako obecná cesta, slúžil od nepamäti na prechod z H. M. do osady (časti) O., cesta sa užívala, udržiavala, nikde nemala vedomosť o tom, že nemôže cestu užívať, resp. nikdy jej v užívaní a prechode nikto nebránil cesta bola kamenistá a nie vždy do O. išla autom, ale prechod bol o šírke, že sa dalo ísť aj autom. Vypovedala, že odporca 2/ v poslednom období časť cesty odhradil a autom sa po ceste už ísť nedá, len pešo. Potvrdila, že autom chodievala okolo domu (chaty) odporcov.
Svedkyňa E. T. vypovedala, že v roku 1993 kúpili s manželom v O. C. a potrebovali ju opravovať, a teda po ceste chodili aj na nákladnom aute , a to aj dome odporcov. Z informácií od svojho syna vie, že autom sa už k chate nedostane, pretože na ceste sú poukladané kamene.
Svedkyňa O. H. vypovedala, že okolo domu odporcov po ceste do O. chodila „odjakživa" a nikto jej v tom nebránil.
Svedok Ing. J. Z. vypovedal, že spolu s ostatnými dotknutými vlastníkmi nehnuteľností v O., ktorí užívali cestu z M. , založili Združenie na ochranu svojich vlastníckych práv, pretože sa nevedia k svojmu majetku po ceste dostať autom, pretože cesta je v začiatku zúžená na 80 cm. Vypovedal, že sa obrátili na navrhovateľa , aby vec riešil , ale odporca 2/ akúkoľvek dohodu odmieta s tým, že je to jeho pozemok a oni si majú nájsť inú cestu.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil uznesením zo dňa 16.04.20089 č.k. 8C/159/2008-47 znalca z odboru geodézia a kartografie Ing. F. S., ktorému uložil zúčastniť sa na súdom nariadenej ohliadke na mieste samom a v zmysle záverov zistených na ohliadke vypracovať geometrický plán.
Dňa 02.06.2009 bola za účasti súdu a znalca vykonaná ohliadka na mieste samom. Odporca 2/ uviedol, že nehnuteľnosť kupoval bez presného zamerania nehnuteľností, ale na podklade katastrálnej mapy a výpisu z LV. Tiež uviedol, že cestu užívali všetci, ako sa komu chcelo a bolo to viditeľné aj podľa vyjazdených koľají a až po tom, čo sa rozhodol pozemok oplotiť, na čo dostal od navrhovateľa súhlas, dal nehnuteľnosť zamerať a na základe zamerania vytýčil plot a naviezol kamene, pričom pred tým cestu udržiaval, kosil a staral sa o ňu, odpratával hlinu, ktorá stekala z kopca.
Znalec na ohliadke uviedol, že chyba sa stala, keď navrhovateľ nemal pri kúpe nehnuteľností geometrický plán ,ale kúpa sa realizovala len na podklade fotogrametrického podkladu, ktorý však nie je pre vytyčovanie vlastníctva smerodajný.
Svedok R. R. na ohliadke vypovedal, že po ceste do O. chodieval aj traktorom a nikoho sa na prejazd nepýtal, až keď začali spory, ale odporca mu nakoniec prejazd povolil.
Svedok C. B. na ohliadke vypovedal, že cestu z H. M. do O. okolo chaty odporcov užíval od roku 1973 a nikdy mu nikto nebránil v užívaní, veď cesta bola obecná. Po ceste chodil pešo, vozom, neskôr autom. Až teraz tam autom nechodí, jednak že má nové auto a jednak preto, že na ceste sú navozené kamene. Vypovedal, že k zmene na ceste okrem kameňov došlo aj minulý rok, keď premiestnili kríž, ktorý bol pod chatou odporcov. Na svoju chatu chodieva každý týždeň.
Svedok M. T. na ohliadke vypovedal, že cestu užíval od roku 1997, pretože v roku 1993 kúpili v O. chatu a tú prerábali. Po ceste chodili pešo aj autami. Cesta bol dostatočne široká, teraz je však zahradená v jednom mieste nasypanými kameňmi a je užšia ako bola v minulosti, autom sa prejsť nedá.
Svedok Ing. P. Z., CSc, na ohliadke vypovedal, že cestu z M. do O. bezproblémovo užívali od 90-tych rokov, kedy v O. kúpili chatu. Po ceste chodili aj nákladnými autami aj pešo, v užívaní im nikto nebránil až kým odporca nenasypal na cestu kamene a odvtedy sa dá tadiaľ ísť len pešo. Spory začali cca pred 3 rokmi. Ďalej vypovedal, že po tom ako sa začali spory, mal záujem s odporcom 2/ uzavrieť nejakú dohodu ale odporca všetko odmietol. Bola aj zmienka o rampe, ale navrhovateľom navrhovaná šírka rampy bola taká, že nákladné auto by neprešlo . Uviedol, že kovové stĺpiky už boli na ceste osadené. Poukázal na to, že so statikou stavby mechanizmy nič nemajú a podľa jeho názoru ide o kúpeľňu, ktorú odporca pristavil tak, že zasahuje do cesty.
Svedkovia R. S., L. K. a S. C. na ohliadke zhodne uviedli, že cesta z M. do O. sa užívala dávno v minulosti a musí to tak zostať, aby sa dostali ľudia k svojmu majetku, bola obecná, nikto nikomu v prechode nebránil až do teraz keď sú tam kamene. Cesta sa užívala pešo aj vozmi.
V priebehu konania sa účastníci za účasti právnych zástupcov dohodli, že trvajú na vyhotovení geometrického plánu znalcom Ing. S.. Navrhovateľ mal tiež záujem sporný pozemok od odporcov odkúpiť.
Navrhovateľ súdu oznámil , že k uzavretiu dohody nedošlo, zmarenie jej možnosti pripísal odporcom.
Dňa 29.03.2010 doručil Ing. F. S. súdu Geometrický plán č. 8C/159/2008 zo dňa 20.10.2009 overený S. K. v P.. B. pod č. 690/2009.
Znalec na pojednávaní vypovedal, že hranicu zakreslil a zameral na podklade katastrálnej mapy spred r. 1983, na základe vyjadrenia správy katastra P.. B. s prihliadnutím na merania Ing. H. a stav, ako je zakreslený červenou čiarou na GP zodpovedá pôvodnému stavu pred chybným zameraním ,za súčasného zachovania bezproblémového prístupu odporcov na svoje nehnuteľnosti a dotknutých osôb po obecnej ceste.
Na otázku právnej zástupkyne odporcov znalec vypovedal, že hranica sa posunula o cca 20 m2 (o výmeru novovytvorenej parc. č KN-C 1961/2 ), ktorá by mala vlastnícky patriť navrhovateľovi, tak, ako vyplýva z predloženého GP (čl. 84-86 spisu).
Právna zástupkyňa odporcov namietala geometrický plán, s tým že nerešpektuje záujmy jej klientov, k čomu znalec uviedol, že zakreslil hranicu a tým vznikla cesta tak, ako bola užívaná v minulosti.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 80 písm c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal ochrany vlastníckeho práva podaním určovacej žaloby, z dôvodu ktorého súd primárne musel skúmať naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice a v tej súvislosti aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože hranica z hľadiska jej pojmového vymedzenia, vždy de facto vymedzuje dva predmety dvoch vlastníckych práv. Určením hranice teda dôjde k určeniu, ktorá časť zo spornej plochy v prírode pripadne tomu ktorému vlastníkovi - účastníkovi konania. V danom prípade mal súd existenciu naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice a vlastníckeho práva za preukázaný.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc č. KNE 1741 k.ú. H. M., ktorá bola vytvorená z pôvodnej parc.č. KNE 2267, ktorá hraničila s parc.č. KN-E č. 2271 , z ktorej vznikla parc.č. KN-C 1961 k.ú. H. M. vo vlastníctve odporcov. Hranica medzi nehnuteľnosťami nebola sporná, parcela č. KN-C 1741 , už aj v čase, kedy tvorila súčasť pôvodnej KNE parc. , sa užívala ako obecná cesta. Uvedená hranica medzi nehnuteľnosťami bola pri technicko-hospodárskych meraniach začiatkom 80-tych rokov minulého storočia nesprávne zakreslená a zameraná, čo preukazuje jednak znalecké dokazovania a jednak správa S. K. P. B..
Odporcovia nadobudli parc.č. KN-C 1961 do svojho vlastníctva v stave, ako bola zakreslená nesprávne, sami však o tejto skutočnosti nemohli vedieť, pretože vychádzali zo stavu v katastrálnej mape. Súd mal tiež za preukázané, že odporcovia najmenej 10 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva mali vedomosť o tom, že okolo ich rodinného domu a pozemkov, ktoré sú ich vlastníctvom, vedie cesta, ktorá je užívaná ako cesta obecná pešo, vozom aj autami a nikomu v užívaní cesty nebránili a do roku 2006 neurobili žiaden úkon, ktorý by kohokoľvek v užívaní cesty (parc.č. KN-C 1741 ) obmedzoval a stav rešpektovali. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané skutočné správanie sa navrhovateľov a ich právnych predchodcov v tom smere, že v užívaní cesty nebol žiaden problém až do doby, keď sa odporca 2/ rozhodol svoju nehnuteľnosť ohradiť a zistil, že jeho parcela zasahuje do cesty, ktorú následne v istom bode zúžil tak, že sa po ceste nedalo prechádzať vozidlami. Konanie odporcu nebolo v rozpore so zákonom. Následne však boli odporcovia, po zistení chybného zápisu na S. K., navrhovateľom opakovane vyzvaní na riešenie situácie dohodou, na čo naliehali aj vlastníci nehnuteľností v O., ktorí mali znemožnený prístup na svoje nehnuteľnosti spôsobom, ako boli zvyknutí. Odporca s dohodou nesúhlasil a to ani v priebehu konania, ani po vykonanom znaleckom dokazovaní, kedy bolo zrejmé, že administratívnou chybou došlo k posunu hranice v neprospech navrhovateľa a tento stav je nezákonný.
Súd sa zaoberal aj možnosťou vydržania vlastníckeho práva odporcami k spornej časti nehnuteľnosti a túto otázku prejuduciálne vyriešil tak, že k vydržaniu nedošlo.
Podľa ust. § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa usta. § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Je nesporné, že až do vydania povolenia na osadenie oplotenia, spornú časť neužívali odporcovia ako svoju vlastnú, ale ju užívali všetci , ktorí sa po predmetnej ceste potrebovali dostať k svojim nehnuteľnostiam , a to aj autami. Je teda zrejmé , že až po vytýčení hranice pre povolenie oplotenia v roku 2006, sa odporcovia začali k tejto spornej časti parcely správať ako jej vlastníci . Preukázateľne boli dobromyseľní, že im toto právo patrí , pretože podľa snímky z mapy a aj vytýčenia oplotenia sporná
časť bola vedená ako súčasť ich pozemku. K vydržaniu vlastníctva podľa ust. §134 však nedošlo, pretože nie je splnená 10-ročná lehota nakladania so spornou časťou pozemku ako s vlastnou. Do roku 2006 jednoznačne užívali pozemok v stave len po obecnú cestu.
S poukazom na závery znaleckého dokazovania a na výpoveď znalca, ktorý jednoznačne vypovedal v tom smere, že pôvodná hranica medzi KNE parcelami prebiehala inak, ako bola vyznačená v katastrálnom operáte po r. 1983, súd určil priebeh hranice tak, ako je vyznačený červenou farbou na Geometrickom pláne zo dňa 20.10.2009 č. 8C/159/2009. Hranica sporných nehnuteľností tak bude zodpovedať pôvodnej hranici medzi pôvodnými KNE parcelami tak, ako boli zakreslené v katastrálnej mape pred rokom 1983, kedy došlo k chybe pri technickohospodárskych meraniach. Šírka cesty v spornom bode (kde odporca zložil kamene) bude zodpovedať skutočnosti, že cesta sa užívala aj vozmi, keďže bude široká 3 m.
Určením hranice tak, ako pôvodne prechádzala, a ako vyplýva z GP, vznikli z parcely č. KN-C 1961 parcely č. KN-C 1961/1 a 1961/2. Parcela č KN-C 1961/1 má menšiu výmeru o novovytvorenú parcelu č. KN-C 1961/2 o výmere 20 m2. Hranica parciel 1961/1 a 1961/2 bude zodpovedať pôvodnej hranici medzi pôvodnými KNE parcelami. Novovytvorená parc.č. KN-C 1961/2 tak musí logicky pripadnúť do vlastníctva navrhovateľa, ako v minulosti (ešte v stave KNE) patrila, čím ostanú zachované vlastnícke práva účastníkov konania tak, ako boli pôvodne určené.
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti musí skonštatovať, že odporcovia (aj keď nie vedome) zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý sa podaním návrhu na súd dôvodne domáhal ochrany svojho práva, z dôvodu ktorého súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil priebeh hranice tak, ako je vyznačený na geometrickom pláne znalca Ing. F. S..
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade navrhovateľ. Trovami konania, ktoré si navrhovateľ v konaní pred súdom uplatnil včas sú trovy právneho zastúpenia a trovy súdneho poplatku 199 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za zastupovanie podľa ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. , § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) podľa ktorých základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, t.j. 48,63 €, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, čo je potrebné aplikovať aj na danú vec. Predmetom konania bolo určenie hranice a následne aj vlatníctva , preto rozhodne hodnota pozemku nepredstavuje cenu práva . V tejto súvislosti súd analogicky poukazuje na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v ktorom sadzobník súdnych poplatkov, konkr. spoločné pozn. k pol.1 a 2 v bode 1/ jednoznačne určujú, že v prípade začatia konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je sa poplatok vyberá podľa písm.b/ týchto položiek. Právny zástupca však žiadal priznať odmenu len vo výške 16,60 € za jeden úkon a súd viazaný jeho návrhom v tomto smere aj rozhodol . Právnemu zástupcovi tak patrí odmena za 6 úkonov právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastupovania( 11.11.2008) + režijný paušál § 16 ods. 3 vyhl. v r. 2008 á 6,30 € (190 Sk), účasť na pojednávaní dňa 15.12.2008 + režijný paušál 6,30 € , účasť na pojednávaní dňa 15.04.2009 + režijný paušál § 16 ods. 3 vyhl. v r. 2009 á 6,95 €, účasť na ohliadke na mieste samom dňa 02.06.2009 + 6,95 €, rokovanie s protistranou dňa 22.06.2009 + 6,95 €, účasť na pojednávaní dňa 12.04.2010 + režijný paušál § 16 ods. 3 vyhl. v r. 2010 á 7,21 €. Celkom tarifná odmena a náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 - 140,26 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí aj náhrada za stratu času a to za čas strávený cestou z miesta sídla právneho zástupcu /P./ namiesto ohliadky H. M. - O. a späť 02.06.2009 a dňa 22.06.2009 a to za 4 polhodiny, 1 polhodina v r. 2009 á 11,58 €, spolu 46,32 €.
Právny zástupca navrhovateľov žiadal priznať náhradu cestovného za špecifikované dva úkony právnej služby a to za účasť na ohliadke a účasť na ďalšom stretnutí s protistranou (odporcami) v H. M.. Súd v tomto smere nemohol návrhu vyhovieť, pretože právny zástupca nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že vykonal cestu osobným motorovým vozidlom, tiež žiaden dôkaz preukazujúci nákup pohonných hmôt. Súd tiež nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa tarifnú odmenu a zároveň náhradu hotových výdavkov za pripravený koncept kúpnej zmluvy, ktorý súd považoval len za písomný výsledok rokovania s protistranou, za ktorý úkon súd odmenu priznal.
Celkovo odmena právneho zástupcu navrhovateľa tak predstavuje sumu 186,58 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.