Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41C/167/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu K. L., nar. X.XX.XXXX, bytom R., B. XX, zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému R&E&M s.r.o., so sídlom R., E. 14, IČO: 36 603 155, zastúpený JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o vyplatenie diét a náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom diét sumu 3.099,81 eura, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume 955,98 eura

v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté i o náhrade trov tohto konania.

odôvodnenie:

Pôvodne sa žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.4.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia mzdy vo výške 56.437,55 Sk s príslušenstvom.

Návrh na začatie konania žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzavretú pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil do práce dňa 20.10.2006 a vykonával prácu vodiča v nákladnej medzinárodnej doprave s miestom výkonu EU. Pracovný pomer mal dohodnutý na dobu neurčitú. V návrhu uviedol, že so žalovaným sa dohodli na podmienkach mzdy, ktoré boli upravené Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve. V dodatku č. 1 bolo dohodnuté, že žalovaný poskytne žalobcovi paušálnu sumu 50 eur/deň, pričom paušálna suma zahŕňala stravné a cestovné. V skutočnosti žalovaný žalobcovi namiesto dohodnutých 50 eur za deň uhradil v decembri 2006 sumu 5.000,-Sk, 21.12.2006 sumu 40.000,-Sk, 19.1.2007 sumu 32.637,-Sk. Okrem toho nemecký partner žalovaného poskytol žalobcovi zálohu vo výške 796 eur (v prepočte 27.286,-Sk) a 283 eur (v prepočte 9.700,-Sk). Takto žalovaný poskytol žalobcovi celkove sumu 114.623,-Sk. Žalobca má za to, že podľa pracovnej zmluvy mu mal žalovaný uhradiť za odpracované dni v októbri 2006 za 11 dní 550 eur (v prepočte 20.561,75 Sk, t.j. 11 x 50), v novembri 2006 za 30 dní 1.500 eur (v prepočte 54.552,-Sk, t.j. 30 x 50), v decembri 2006 za 19 dní 950 eur (v prepočte 33.764,90 Sk, t.j. 19 x 50), v januári 2007 za 27 dní 1.350 eur (v prepočte 46.475,10 Sk, t.j. 27 x 50), vo februári 2007 za 9 dní 450 eur (v prepočte 15.706,80 Sk, t.j. 9 x 50). Spolu mal teda žalovaný žalobcovi uhradiť 171.060,55 Sk. Žalovaný tak dlhuje žalobcovi na mzde podľa pracovnej zmluvy vo výške 56.437,55 Sk.

Na základe žalobného návrhu bol v predmetnej veci vydaný Okresným súdom Košice II platobný rozkaz č. -18 zo dňa 21.4.2008, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Žalovaný v odpore uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú nepravdivé, nakoľko žalovaný si splnil voči žalobcovi všetky mzdové nároky za obdobie od októbra 2006 do februára 2007, pričom za obdobie

od októbra do decembra 2006 žalobcovi vyplácali paušálnu odmenu 50 eur za jeden deň na základe dohodnutých platobných podmienok a dňa 5.1.2007 podpísal žalobca so žalovaným dodatok k pracovnej zmluve, v ktorej dohodli odmenu 42 eur za deň. Žalovaný zároveň poukázal na to, že od nárokov žalobcu bola odpočítaná cena spojleru vo výške 8.500,-Sk, s čím žalobca súhlasil a taktiež suma 20.000,-Sk, s čím taktiež žalobca súhlasil. Za obdobie od 19.2.2007 do 2.3.2007 bola žalobcovi vyplatená v rámci PN mzda za 10 dní.

Podaním zo dňa 20.10.2008 žalobca žiadal, aby súd pripustil rozšírenie návrhu o sumu 46.446,80 Sk a tak zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 102.884,35 Sk (3.414,68 eura) s príslušenstvom, nakoľko žalobca si v pôvodnom žalobnom návrhu uplatnil len nároky vyplývajúce z diét v zmysle dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 20.10.2006. Rozšírenie návrhu žalobca odôvodnil tým, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 20.10.2006 boli dohodnuté aj mzdové podmienky. Základná mzda za vykonanú prácu bola dojednaná v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce, pričom v pôvodnom návrhu si tento nárok žalobca neuplatnil. Žalobca mal za to, že mu žalovaný nezaplatil minimálnu mzdu za celé obdobie vykonávania pracovnej činnosti (za obdobie od októbra 2006 do februára 2007), pričom minimálnu mzdu za rok 2006 uplatnil v sume 8.800,-Sk. Z titulu zaplatenia mzdy za uvedené obdobie si v predmetnom podaní žalobca tak uplatnil za október 2006 za 11 dní sumu 3.226,-Sk (8.800/30x11), za november 2006 za 30 dní sumu 8.800,-Sk, za december 2006 za 19 dní 5.393,-Sk, za január 2007 za 27 dní 7.664,-Sk, za mesiac február 2007 za 18 dní sumu 5.657,- Sk. Z titulu nezaplatenia mzdy takto žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 30.740,-Sk. Okrem toho žalobca v predmetnom podaní žiadal o doplatenie diét za 9 dní v mesiaci február 2007, nakoľko v mesiaci február 2007 žalobca odpracoval pre žalovaného 18 a nie 9 dní.

Ďalším podaním zo dňa 1.6.2009 žalobca súdu oznámil, že vykonal opätovne prepočet miezd a diét, pričom zistil, že mzda bola v plnej výške uhradená. V dôsledku toho berie návrh o náhradu mzdy späť v celom rozsahu a žiada konanie zastaviť. Vychádzajúc z opätovných prepočtov a prepočtov eura na Sk, žalobca má za to, že v októbri 2006 bol 11 dní na služobnej ceste, za čo mu prislúcha 11 x 50 eura, t.j. 550 eura, kurz v mesiaci október 2006 bol 35,973, čo v prepočte je 19.785,-Sk. V novembri 2006 bol na služobnej ceste 30 dní, za čo mu prislúcha 30 x 50 eura, t.j. 1500 eura, kurz v mesiaci november 2006 34,870, čo v prepočte je 52.305,-Sk. V decembri 2006 bol na služobnej ceste 19 dní, za čo mu prislúcha 19 x 50, t.j. 950 eura, kurz v mesiaci december 34,279, čo v prepočte je 32.565,-Sk. V januári 2007 bol na služobnej ceste 27 dní, za čo mu prislúcha 27 x 50, t.j. 1.350 eura, kurz v mesiaci január 2007 34,275, čo v prepočte je 46.276,-Sk. Vo februári 2007 bol na služobnej ceste 18 dní, za čo mu prislúcha 18 x 50, t.j. 900 eura, kurz v mesiaci február 2007 34,279, čo v prepočte je 30.851,-Sk. Spolu mal mať teda žalobca zaplatené na diétach 181.782,-Sk. Z tejto sumy žalobca odpočítal, čo mu žalovaný poskytol formou osobnej spotreby v zahraničí za rok 2006 (december 2006) 470 eura, v prepočte 16.111,-Sk, kurz v prepočte 34,279 a za rok 2007 (január 2007) 796 eura, v prepočte 27.286,-Sk, kurz v prepočte 34.279. Pritom žalovaný mu na účet uhradil sumu 5.000,-Sk dňa 1.12.2006 a v hotovosti mu vyplatil sumu 40.000,-Sk dňa 21.12.2006. Spolu teda žalovaný uhradil žalobcovi na diétach len sumu 88.397,- Sk. Žalobca má za to, že v skutočnosti mu mal žalovaný zaplatiť sumu 181.782,-Sk. Po odpočítaní toho, čo žalovaný uhradil vo výške 88.397,-Sk, zostáva nedoplatok vo výške 93.385,-Sk (3.099,81 eura).

Uznesením zo dňa 24.6.2009 v súlade s ust. súd pripustil zmenu návrhu navrhnutú žalobcom v zmysle podania žalobcu zo dňa 20.10.2008 a 1.6.2009 a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 1.020,38 eura (30.740,-Sk) a diéty vo výške 3.099,81 eura (93.382,-Sk) s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2007 do zaplatenia.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V danom prípade vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie mzdy (v podaní žalobcu zo dňa 1.6.2009 označenom ako náhrada mzdy) späť v celom rozsahu. Žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasil, avšak

požadoval náhradu trov konania. Na základe týchto skutočností a v súlade s citovaným zákonným ustanovením, súd konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. v časti o zaplatenie mzdy vo výške 1.020,38 eura (30.740,-Sk) zastavil.

V prevyšujúcej časti návrh, t.j. návrh na zaplatenie diét vo výške 3.099,81 eura a vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume 955,98 eura, súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania.

O návrhu na zaplatenie diét vo výške 3.099,81 eura a vzájomnom návrhu žalovaného na náhradu škody v sume 955,98 eura súd ďalej jednal v rámci konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

Žalovaný bol v konaní od počiatku zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou. V predmetnej veci súd vytýčil viacero pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný (pretože súd považoval za potrebné žalovaného v konaní vypočuť) a na ktoré sa žalovaný ani raz nedostavil (29.10.2008, 21.1.2009, 4.3.2009, 1.4.2009, 6.5.2009, 24.6.2009, 23.9.2009, 28.10.2009, 2.12.2009, 20.1.2009, 3.3.2010). Zároveň súd uznesením sp. zn. zo dňa 29.5.2009 uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 200 eur, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2009, nakoľko žalovaný svojim konaním maril postup súdu. Na poslednom pojednávaní dňa 3.3.2010 právna zástupkyňa žalovaného opätovne ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti a opätovne žiadala pojednávanie z uvedeného dôvodu odročiť. Žiadala, aby súd vykonal ako dôkaz výsluch žalovaného (p. B. R. - konateľa žalovanej spoločnosti). Súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalovaného na odročenie termínu pojednávania, nakoľko mal za to, že zo strany žalovaného ide o prieťahy a od roku 2008 mal žalovaný dostatok možností, pokiaľ mal, predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. To však žalovaný neurobil. Na druhej strane právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd konal a rozhodol na vytýčenom pojednávaní. Preto súd dňa 3.3.2010 pojednával v neprítomnosti žalovaného, za účasti jeho právnej zástupkyne.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Návrhom na začatie konania, Výsledkami šetrenia Inšpektorátu práce Košice, Pracovnou zmluvou, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, Platobným rozkazom, Odporom žalovaného, Výpismi z účtov, Výdavkovými pokladničnými dokladmi, Dohodou o skončení pracovného pomeru, Výplatnými páskami, Cestovnými príkazmi, ostatnými Podaniami žalobcu i žalovaného Výpismi hovorov a faktúrami Orange, ostatným spisovým materiálom, pričom iné dôkazy neboli navrhnuté ani označené. Ďalej súd vykonal výsluch svedkyne a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 20.10.2006 uzavrel žalobca (zamestnanec) so žalovaným (zamestnávateľom) pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával u žalovaného profesiu: vodič v nákladnej medzinárodnej kamiónovej doprave, s miestom výkonu práce ER (BE, F, D). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 20.10.2006. V čl. III. bod 7 pracovnej zmluvy (Náhrady pri zahraničných pracovných cestách) dohodli paušálnu sumu stravného v inej ako slovenskej mene podľa a o cestovných náhradách, a to z dôvodu častej zmeny pracoviska vyplývajúcej z osobitnej povahy zamestnania. V čl. III. bod 8 pracovnej zmluvy zamestnanec a zamestnávateľ ďalej dohodli, že cestovné náhrady, náhrady výdavkov a iných plnení pri zahraničných pracovných cestách poskytne zamestnávateľ bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca v inej ako slovenskej mene (EUR) vedeného v banke po skončení hodnotiaceho obdobia.

Dňa 20.10.2006 uzavreli žalobca i žalovaný súčasne i Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, v ktorom dohodli paušálnu odmenu v sume 50 eura na deň. V zmysle dodatku č. 1 k pracovnej zmluve paušálna suma zahŕňala stravné, vreckové v zmysle o cestovných náhradách.

Dňa 9.3.2007 podpísal žalobca so žalovaným Dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa pracovný pomer žalobcu so žalovaným končí dňom 9.3.2007 dohodou.

Z dôvodu nevyplatenia mzdy a cestovných náhrad podal žalobca podnet Inšpektorátu prácu Košice. Inšpektorát práce Košice v správe o výsledkoch šetrenia zo dňa 27.6.2007 okrem iného konštatuje, že zamestnávateľ porušil ustanovenia o cestovných náhradách, pretože žalovanému nevyplatil všetky cestovné náhrady za dobu trvania pracovného pomeru, nedodržiaval predpísané termíny na vyúčtovanie pracovných ciest a uspokojenie nárokov z nich vyplývajúcich a pri zahraničných pracovných cestách žalobcovi a ostatným zamestnancom nevyplácal stravné a vreckové v cudzej mene, ale v slovenskej mene.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracoval ako vodič medzinárodnej dopravy a žalobu podal z dôvodu, že mu žalovaný nevyplatil mzdové nároky. Nevyplatil mu ani diéty, tak ako sa dohodli na 50 eura denne. V októbri odrobil 11 dní a prvú zálohu dostal až v decembri v sume 5.000,-Sk. Keď došiel domov, boli už Vianoce, nedostal žiadne peniaze, i keď mal odrobených 2,5 mesiaca. Preto povedal žalovanému, že v januári nenastúpi do práce, ak mu nedá nejakú zálohu. Vtedy mu žalovaný vyplatil v hotovosti 40.000,-Sk a zároveň sľúbil, že ak v januári nastúpi, dorovná mu október, november a december. V januári mu žalovaný uhradil na účet sumu 32.637,-Sk. Viacej od žalovaného nič nedostal. Vo februári keď sa vrátil z turnusu, znovu žiadal žalovaného, aby mu uhradil nedoplatok za október až december, január a február. Žalovaný mu však odmietol vyplatiť z dôvodu, že mu poškodil auto a stiahol mu za telefón. Žalobca však so zrážkami nesúhlasí, nakoľko auto bolo na leasing, má povinné havarijné poistenie a škodu hlásil. Pokiaľ sa jedná o telefón, pracovné záležitosti riešil z firemnej karty a keď volal domov, volal z vlastného telefónu. Žalovanému preto nie je nič dlžný. Vylučuje, aby bol podpísal dodatok , ktorým by sa dohodli na znížení diét zo sumy 50 eura denne na sumu 42 eura denne. Taký dodatok by vôbec nebol podpísal a za týchto podmienok by v januári 2007 nebol nastúpil do práce.

Zo záznamu o poškodení vozidla zo dňa 14.3.2007, ktorý je podpísaný žalobcom i žalovaným, súd zistil, že žalobca v mesiaci október 2006 poškodil vozidlo žalovaného zn. N. L. e.č. KE XXX EJ. Poškodené boli spojler ťaháča na prvej strane + držiak a spojler ťahača pri nádrži, čím bola spôsobená škoda vo výške 8.800,-Sk. Pri zistení poškodenia vozidla zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec spôsobenú škodu aj odstráni do 25.3.2007. Ak škoda nebude uhradená do uvedeného termínu, zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli o zúčtovaní za škodu v mesiaci marec a to hotovostnou platbou.

Z výsluchu H. E. súd zistil, že je konateľkou žalovanej spoločnosti a zároveň pracuje ako účtovníčka od apríla 2006. Je sestrou konateľa žalovanej spoločnosti p. B. R.. Svedkyňa uviedla, že vo vzťahu k žalobcovi má žalovaný všetko vysporiadané. Pokiaľ sa jedná o diéty, tie boli zamestnancom vyplácané najsamprv vo výške 50 eura mesačne, neskôr vo výške 42 eura mesačne. Pripravila dodatky k zmluvám, ktoré dala štatutárovi, aby ich dal na podpis zamestnancom. Za zamestnávateľa podpísala dodatok sama, nakoľko bola taktiež konateľkou žalovanej spoločnosti. Dôkazy, ktorými by preukázala vyplatenie diét žalobcovi, nemala k dispozícii.

Na základe podkladov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že v októbri 2006 bol žalobca 11 dní na služobnej ceste, za čo mu prislúcha 11 x 50 eura, t.j. 550 eura, kurz v mesiaci október 2006 bol 35,973 Sk, čo v prepočte je 19.785,-Sk. V mesiaci november 2006 bol žalobca na služobnej ceste 30 dní, za čo mu prislúcha 30 x 50 eura, t.j. 1500 eur, kurz v mesiaci november 2006 34,870 Sk, čo v prepočte je 52.305,-Sk. V decembri 2006 bol žalobca na služobnej ceste 19 dní, za čo mu prislúcha 19 x 50 , t.j. 950 eura, kurz v mesiaci december 34,279 Sk, čo v prepočte je 32.565,-Sk. V januári 2007 bol žalobca na služobnej ceste 18 dní, za čo mu prislúcha 18 x 50 , t.j. 900 eura, kurz v mesiaci február 2007 34,279 Sk, čo v prepočte je 30.851,-Sk. Spolu mal mať žalobca zaplatené na diétach 181.782,-Sk.

Z podkladov predložených žalobcom súd ďalej zistil, že zo sumy 181.782,-Sk žalovaný poskytol žalobcovi formou osobnej spotreby v zahraničí za rok 2006 (decembri 200) sumu 470 eura, kurz v mesiaci december 34,279 Sk, čo v prepočte činí 16.111,-Sk. Za rok 2007 žalovaný poskytol žalobcovi

(január 2007) 796 eura, kurz v mesiaci január 2007 34,279 Sk, čo v prepočte činí 34.279,-Sk. Ďalej žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 5.000,-Sk dňa 1.12.2006 a v hotovosti mu vyplatil sumu 40.000,- Sk dňa 21.12.2006. Spolu teda žalovaný uhradil žalobcovi na diétach sumu 88.397,-Sk.

Po odpočítaní toho, čo žalovaný žalobcovi v skutočnosti uhradil (88.397,-S) a čo mal uhradiť (181.782,- Sk), nedoplatok na diétach predstavuje sumu 93.385,-Sk (3.099,81 eura).

Podľa ust. v platnom znení o cestovných náhradách (ďalej len zákon o cestovných náhradách), pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách, zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa ust. § 10 zákona o cestovných náhradách, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane ich náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ust. § 3 až 9, ak zákon o cestovných náhradách neustanovuje inak.

Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma.

Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín.

Podľa ust. § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách, so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchýlne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.

Podľa ust. § 14 zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov vreckové v cudzej mene vo výške 5 % až 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

Podľa ust. § 34 zákona o cestovných náhradách, náhrady podľa zákona o cestovných náhradách možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca , ako aj na jeho oprávnené záujmy.

Podľa čl. III. bod 7 pracovnej zmluvy zo dňa 20.10.2006, z dôvodu častej zmeny pracoviska vyplývajúcej z osobitnej povahy zamestnania poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi paušálnu sumu stravného v inej ako slovenskej mene podľa a 13 ods. 5 zák. č o cestovných náhradách.

Podľa čl. III. bod 8 pracovnej zmluvy zo dňa 20.10.2006, cestovné náhrady, náhrady výdavkov a iných plnení pri zahraničných pracovných cestách poskytne zamestnávateľ bezhotovostným prevodom na

účet zamestnanca v inej ako slovenskej mene (EUR) vedeného v banke po skončení hodnotiaceho obdobia, ak sa nedohodnú inak.

V danom prípade v Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 20.10.2006 zamestnanec a zamestnávateľ dohodli paušálnu sumu vo výške 50 eura na deň titulom stravného a vreckového v zmysle o cestovných náhradách.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa zo dňa 20.10.2006. Účastníci konania si dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Žalobca si splnil svoje povinnosti voči žalovanému tým, že ako vodič nákladnej medzinárodnej dopravy počas zahraničných pracovných ciest vykonával práce pre žalovaného. Na druhej strane si žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv so žalobcom, keď žalobcovi nevyplatil v celom rozsahu stravné pri zahraničných pracovných cestách v súlade so o cestovných náhradách (t.j. diéty). Medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca bol na zahraničnej pracovnej ceste v čase od 20.10.2006 do 18.2.2007 s malými prestávkami, keď bol žalobca doma. Spornou ostáva výška paušálnej sumy stravného dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným formou dodatku k pracovnej zmluve. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že paušálna suma stravného pri zahraničných pracovných cestách činí 50 eura denne v zmysle dodatku č. l k pracovnej zmluve. Paušálna suma stravného vo výške 50 eura denne bola prezentovaná a zdokladovaná žalobcom. Žalobca vylučuje podpísanie ďalšieho dodatku k pracovnej zmluve, ktorým by dohodol so žalovaným zníženie paušálnej sumy stravného pri zahraničnej pracovnej ceste na sumu 42 euro denne. Na druhej strane žalovaný popiera dohodnutú výšku paušálnej sumy 50 euro denne, uznáva len paušálnu sumu 42 euro denne, avšak dôveryhodným spôsobom zníženie paušálnej sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách súdu napriek výzve súdu nepreukázal (napríklad predložením originálu predmetného dodatku, keďže žalobca popieral pravosť podpisu). Žalovaný totiž predložil do spisu len fotokópiu predmetného dodatku, na ktorom však žalobca popiera pravosť jeho podpisu. Čo sa týka zahraničných pracovných ciest, konkrétne v mesiaci október 2006 bol žalobca na zahraničnej pracovnej ceste v rozsahu 11 dní, v mesiaci november 2006 v rozsahu 30 dní, v mesiaci december 2006 v rozsahu 19 dní, v mesiaci január 2007 v rozsahu 27 dní a v mesiaci február 2007 v rozsahu 18 dní. Rozsah zahraničných pracovných ciest vo vyššie uvedenom rozsahu nebol spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania. Pri paušálnej sume 50 euro denne mal mať teda žalobca zaplatené na diétach 181.782,-Sk. Podľa podkladov, ktoré mal súd k dispozícii, žalobcovi bolo na diétach uhradené len 88.782,- Sk. Po odpočítaní toho, čo žalovaný mal uhradiť a uhradil, rozdiel (nedoplatok) na diétach tak činí 93.385,-Sk (3.099,81 eura). Iné dôkazy zo strany žalovaného predložené neboli. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil žalobu o vyplatenie diét za dôvodnú, žalobnému návrhu preto vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného titulom diét k zaplateniu sumy 3.099,81 eura.

V predmetnej veci súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v podaní doručenom súdu dňa 12.3.2009 predložila právna zástupkyňa žalovaného listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise na čl. 72 - 83. Zároveň na pojednávaní dňa 4.3.2009 predložila ďalšie dôkazy, ktorými mala preukázať tú skutočnosť, že žalovaný žalobcovi na diétach nič nedlhuje. Keďže žalobca na niektorých listinách namietal pravosť svojho podpisu, súd porovnal predložené fotokópie s podkladmi z účtovníctva, ktoré predložila súdu právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní. Porovnaním súd zistil, že v účtovníctve žalovaného sú priložené i fotokópie (nie originály) napríklad výdavkových pokladničných dokladov svedčiacich o prevzatí finančných čiastok zo strany žalobcu, ktoré však nie sú dokladmi v zmysle zákona o účtovníctve. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil tieto dôkazy predložené žalovaným ako nepresvedčivé.

Žalovaný v rámci konania vzájomným návrhom sa domáhal i náhrady škody vo výške 955,98 eura. Vzhľadom na doteraz nepredložené dôkazy o náhrade škody z strany žalovaného, vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody v sume 955,98 eura súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté i o náhrade trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.