Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/884/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Y.. P. Obermanovou v právnej veci navrhovateľa U. kancelária poisťovateľov, O. cesta XX, X., zast. H. - U. poisťovňa, a.s., J. rad 4, Bratislava, proti odporkyni V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., L. XX, zast. JUDr. Patrikom V., s r.o., so sídlom Hlavná 6, Košice, o zmenu rozsudku, takto

rozhodol:

Návrh v časti o určenie, že J., a.s. nie je povinný platiť mesačnú rentu odporkyni od 1.4.2002 do 31.12.2003 z a m i e t a.

V prevyšujúcej časti za obdobie od 1.1.2004 konanie o nároku navrhovateľa z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti rozhodnutia v časti o zastavení konania súd postúpi vec Sociálnej poisťovni, pobočke Košice, Festivalové námestie 1, Košice.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa U. poisťovňa, a.s. sa podaným návrhom domáhala zmeny rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach sp. zn. XXCXXXX/XXXX zo dňa 23.2.1987 tak, že DPMK nie je povinné od 1.4.2002 platiť mesačnú rentu. Návrh odôvodňoval zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo v dôsledku nadobudnutia účinnosti a rekodifikáciou (ďalej ) od 1.4.2002, pričom došlo k zmene výpočtu náhrady nákladov na výživu pozostalých, ktorá podľa ust. , , nesmie úhrnom prevýšiť sumu, do ktorej by patrila zomrelému náhrada za stratu na zárobku podľa ust. až 3 , a poskytuje sa najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by dovŕšil 65 rokov veku. Poukázal na to, že predmetným rozsudkom Mestského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zn.

XXCo/XXX/XX zo dňa 20.5.1978 bol J. zaviazaný uhrádzať mesačnú rentu 285.- Kčs pre odporkyňu z titulu náhrady nákladov na výživu pozostalých, a to v súvislosti so smrťou jej manžela Y. L. pri dopravnej nehode dňa 19.9.1985. Z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Slovenská poisťovňa, a.s. prevzala povinnosť DPMK vyplácať rentu odporkyni, ktorú vypláca od 1.11.1986 mesačne v sume XXX.-Sk ,aj v čase podania predmetného návrhu, z dôvodu, že jej manžel dňa 19.9.1985 utrpel pracovný úraz, za ktorý zodpovedá J. a smrťou manžela jej uchádza výživa, pričom od 1.4.2004 navrhovateľ výplatu ušlej výživy odporkyni pozastavil.

V prejednávanej veci tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.10.2004 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 4.314.-Sk, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi nevzniklo právo domáhať sa zmeny rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach zo dňa 23.2.1987 sp. zn. , preto nie je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania navrhovateľa uznesením z 30.10.2006 sp. zn. XCo/XX/ XXXX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vyslovil právny názor, v zmysle ktorého je nepochybne daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní a úlohou súdu prvého stupňa riadiac sa týmto právnym názorom bude posúdiť nárok navrhovateľa, či je právne legitímny a zaoberať sa vecou samou.

Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas do času pojednávania, nakoľko ospravedlnenie adresoval tunajšiemu súdu k nesprávnej sp. zn. XXC XXX/XXXX, pričom dôvodom bola kolízia termínu, ktorý dôvod súd nepovažoval ani za vážny na odročenie pojednávania už aj a vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj formu spoločnosti navrhovateľa, kde je možné zabezpečiť účasť zamestnanca na pojednávaní a súd za danej dôkaznej situácie rozhodoval podľa výsledkov vykonaného dokazovania, po zistení tohto skutkového stavu:

Navrhovateľ zotrval v priebehu konania na tom, že rekodifikáciou došlo k novému spôsobu jednak pri stanovení výšky aj doby výplaty výživy pozostalým a reagujúc na túto právnu úpravu bolo aj pozastavené vyplácanie renty odporkyni v marci 2004. V čase podania návrhu v júni 2002 nebohý manžel odporkyne Y. L., nar.29.12.1929, bol by už vo veku 65 rokov, ako má na mysli ust. , na ktorý aj odkazuje ust. pri spôsobe určenia tohto nároku, preto sa navrhovateľ domáhal zmeny rozsudku od 1.4.2002, teda od doby účinnosti . Na daný prípad sa vzťahovalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle vyhl. č. 423/91 Zb., a tu vlastne za poisteného, ktorým bol DPMK, prevzal navrhovateľ vyplácanie záväzku v zmysle rozhodnutia bývalého Mestského súdu v Košiciach z 23.2.1987, pričom ust. cit. vyhl. oprávňovalo navrhovateľa na podanie tohto žalobného návrhu, pretože ak má poistený proti poškodenému alebo inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, na znížení dôchodku, alebo na zastavení jeho výplaty, prechádza toto jeho právo na poisťovňu za predpokladu, ak túto sumu zaplatila alebo dôchodok vypláca. S poukazom na ust. navrhovateľ zmenil aj svoje označenie v konaní, nakoľko z uvedeného zákona prešli práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu od 1.1.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Navrhovateľ ďalej poukázal v konaní na ust. , v zmysle ktorého úprava náhrady straty na zárobku a nákladov na výživu pozostalých sa uskutoční aj u tých zamestnancov, u ktorých táto náhrada patrila do 31.3.2002, a to aj u tých, u ktorých bolo právoplatne rozhodnuté do tohto dátumu. Argumentovala aj tým, že čistý mesačný príjem nebohého manžela odporkyne v zmysle pôvodného rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach predstavoval sumu 2.814.- Kčs a podľa potvrdenia o výške vdovského dôchodku odporkyne z októbra 2001 jej dôchodok sa menil a bol vo výške 4.195.- Sk, teda bol vyšší ako v čase pôvodného rozhodovania súdu, z ktorého sa vychádzalo pri stanovení pôvodnej výšky ušlej výživy. K námietke odporkyne, týkajúcej sa valorizácie zárobku jej nebohého manžela, navrhovateľ poukázal na platnú právnu úpravu v nariadeniach vlády, podľa ktorých je možné

valorizáciu vykonať len v prípade, ak sa jedná o nárok súvisiaci s pracovným úrazom, ale valorizáciu priemerného zárobku nebohého nie je možné aplikovať v prípade nároku renty z titulu ušlej výživy.

Odporkyňa prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne podala písomné vyjadrenie, v ktorom okrem námietky aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní argumentovala aj tým, že nemá retroaktívnu účinnosť, teda nemôže sa podľa neho riadiť vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov pred jeho účinnosťou, a preto nie je možné rozhodnutím súdu zmeniť ani povinnosť vyplácania náhrady na výživu pozostalých v danom prípade, keď nárok na ňu vznikol odporkyni pred účinnosťou Zákonníka

práce, t.j. do 31.3.2002, keďže vznik práva odporkyne sa riadi právnym predpisom platným v r. 1986. Bola toho názoru, že bývalý zamestnávateľ jej nebohého manžela DPMK je povinný uhrádzať jej náhradu na výživu pozostalých až do jej smrti. Z uvedených dôvodov navrhla zamietnuť návrh v celom rozsahu. Odporkyňa pred súdom zotrvala na názore, že mesačná renta jej mala byť vyplácaná až do jej smrti, avšak prestali jej rentu vyplácať od apríla 2004. Zdôrazňovala predovšetkým skutočnosť, že jej manžel ako zdravý človek šiel do práce a viac sa nevrátil, zomrel vo veku nedožitých 56 rokov a keby ešte pracoval a nešiel do dôchodku, tak by viac zarábal.

Právna zástupkyňa odporkyne poukázala tiež na to, že ak by súd návrhu vyhovel s dátumom od 1.4.2002, ako to požadoval navrhovateľ, musel by sa zaoberať otázkou nároku na náhradu vyplatených súm v čase od 1.4.2002 do 1.4.2004, čo považuje odporkyňa za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože zákonodarca to tak nemyslel. Ak by sa navrhovateľ riadil zákonom, tak by ex lege zastavil vyplácanie renty odporkyni 1.4.2002, a nedomáhal sa takejto zmeny rozhodnutím súdu, nakoľko ak takýto nárok tu je, tak vyplýva priamo zo zákona.

Navrhovateľ predložil súdu výpočet ušlej výživy zo dňa 8.10.2004, v ktorom vychádzal zo spomínaného rozsudku Mestského súdu v Košiciach v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorých bol čistý mesačný zárobok nebohého manžela odporkyne z rozhodného obdobia r. 1984 po odpočítaní dane zo mzdy v sume 2.814.- Sk a priemerný čistý mesačný zárobok odporkyne bol stanovený na sumu 1.002.- Sk. Z týchto príjmov súd pre odporkyňu priznal ušlú výživu v sume 285.- Kčs od 1.11.1986. Po nadobudnutí účinnosti od 1.4.2002 bola navrhovateľom vyplácaná renta odporkyni prepočítaná podľa ust. tak, že čistý mesačný zárobok nebohého 2.814.- Sk bol porovnaný s vdovským dôchodkom odporkyne k 1.10.2001 v sume 4.195.- Sk a ušlá výživa odporkyni nevychádza, čo bolo dôvodom na zastavenie vyplácania renty odporkyni a tiež vzhľadom na ust. , podľa ktorého sa poskytuje renta najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by nebohý dovŕšil 65 rokov veku. Predložil súdu niekoľko právoplatných rozhodnutí súdov s poukazom na to, že ide o obdobné právne veci, v ktorých súdy navrhovateľovi vyhoveli. Zastával názor, že okolnosti rozhodujúce pre posúdenie tohto nároku spočívajú v tom, že výška poberaného dôchodku odporkyne ďaleko presahuje výšku pôvodného priemerného zárobku nebohého jej manžela, z ktorého súd vychádzal pri stanovení renty titulom výživy pozostalých a právna úprava, podľa ktorej bol tento nárok odporkyni priznaný jasne stanovuje, za akých podmienok je nárok možné priznať, teda len vtedy, ak nie je krytý sociálnymi dávkami alebo dávkami sociálneho zabezpečenia.

Odporkyňa trvala na tom, aby poisťovňa pokračovala vo výplate renty naďalej z dôvodu, že išlo o smrteľný úraz jej nebohého manžela. Po zmene právneho zástupcu v konaní zmenila aj právnu argumentáciu svojej obrany v konaní, podľa ktorej v danom prípade DPMK, aj Slovenská štátna poisťovňa boli povinné prispievať odporkyni za jej mŕtveho manžela ako štátne organizácie pozostalostnú rentu a išlo o záväzok štátu, ktorý bol plnený prostredníctvom štátnej organizácie - Slovenskej štátnej poisťovne pozostalej manželke za muža, ktorý zahynul pri výkone zamestnania v štátnej organizácii. Namietala, že je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní občana, keď štát predá štátnu spoločnosť a svoj záväzok prevedie na tretiu osobu a následne dočasnou zmenou legislatívy tento záväzok zruší bez adekvátnej kompenzácie. Z toho dôvodu ide v danom prípade

o porušenie záväzku štátu. Právny zástupca odporkyne poukázal na okolnosti vzniku Slovenskej štátnej poisťovne a podmienky prevodu majetku štátu na iné osoby, a v tom smere navrhol preukazovať, akým spôsobom bol zmluvne vysporiadaný prevod existujúcich záväzkov Slovenskej poisťovne z povinného zákonného poistenia z obdobia pred rokom 1989. Zastával názor, že navrhovateľ nevyhnutne potreboval k podaniu predmetnej žaloby proti odporkyni rozhodnutie Slovenskej kancelárie poisťovateľov o tom, že chce žalovať odporkyňu. Navrhol vypočuť ako svedka bývalého riaditeľa DPMK na okolnosti povinnosti navrhovateľa plniť náhradu škody za DPMK. Pri aplikácii účinného od 1.4.2002 do 1.1.2004 na prípad odporkyne by došlo ku kolízii s princípom právneho štátu. Rozobral situáciu pri aplikácii pravej a nepravej retroaktivity, pri ktorej by nemalo dôjsť k zhoršeniu práv, ktoré niekto nadobudol v minulosti. Ak by súd mal priznať navrhovateľovi jeho nárok na základe a a , , znamenalo by to, že už v r. 1994 zanikol nárok odporkyne na pozostalostnú rentu a tým pádom by navrhovateľ mohol

od nej požadovať vrátenie neprávom poskytnutej renty za 8 rokov v sume 27.360.- Sk. Takáto aplikácia právnej normy a súdne rozhodnutie by bolo v rozpore s ďalším uznávaným princípom právneho štátu, a to princípom právnej istoty, z toho dôvodu aplikácia citovaných ustanovení je očividne neústavná. Navrhol, aby súd po zvážení uvedených argumentov a vykonaní navrhovaných dôkazov aplikoval ust. a , spôsobom, ktorý je v súlade s SR a na základe toho návrh v celom rozsahu zamietol a priznal odporkyni náhradu trov konania.

Predmetom rozhodovania súdu v prejednávanej veci bol nárok navrhovateľa na zrušenie povinnosti DPMK, a.s. vyplácať mesačnú rentu odporkyni od 1.4.2002 (aj keď v petite návrhu neuviedol, že odporkyni, je zrejmé, že ide o plnenie odporkyni) z dôvodu zmeny pomerov tak, ako to predpokladá ust. Zmenu pomerov videl v tom, že došlo k rekodifikácii od 1.4.2002, pričom náhrada nákladov na výživu pozostalých prináleží podľa ust. a výška tejto náhrady sa odvoláva na ustanovenia , teda došlo k zmene výpočtu nákladov na výživu pozostalých a vzhľadom na to, že nebohý manžel odporkyne by vek 65 rokov dosiahol v r. 1994, znamená to zánik povinnosti DPMK, resp. navrhovateľa, ktorý z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevzal povinnosť vyplácať ušlú výživu odporkyni ako pozostalej. Z uvedeného dôvodu je nutné zmeniť rozsudok Mestského súdu v Košiciach zo dňa 23.2.1987 sp. zn. XXC/XXXX/XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.5.1987 sp. zn.XXCoXXX/XX, ktorý v súvislosti so smrťou manžela odporkyne pri dopravnej nehode 19.9.1985 určil povinnosť DPMK uhrádzať rentu po 285.- Kčs mesačne odporkyni z titulu náhrady nákladov na výživu pozostalých. Pred Mestským súdom v Košiciach bol predmetom konania nárok odporkyne podľa ust. na náhradu nákladov na výživu pozostalých, ktorý nárok sa posudzoval podľa stavu ku dňu smrti zomrelého jej manžela, ktorý výživu počas svojho života poskytol. Kritériom pre určovanie výšky bol analogicky postup ako pri určovaní výšky výživného na manžela, ktorú by určil súd, keby nebolo došlo ku škodovej udalosti. Súd v tom čase vychádzal z priemerného zárobku zomrelého manžela odporkyne a zárobku odporkyne ku dňu smrti jej manžela a z rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorú mal manžel odporkyne voči nej a dospel k záveru, že odporkyňa bola odkázaná na výživu zomrelého manžela, preto priznal jej mesačnú rentu 285.- Kčs. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výška príspevku na výživu pozostalých odo dňa smrti manžela odporkyne bola nemennou konštantou tak, ako aj východiskové sumy zárobkov odporkyne a jej nebohého manžela k tomuto dňu, a tak isto nemožno následne valorizovať priemerný zárobok zomrelého Y. L., lebo valorizácia priemerného zárobku uskutočňovaná pre oblasť pracovného práva nariadeniami vlády, naposledy nar.č.128/92 Zb. sa týka výlučne výpočtu priemerného zárobku na účely náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite priamo úrazom poškodenému pracovníkovi. Nemožno preto vychádzať z predpokladu, že ak by manžel odporkyne nebol 19.9.1985 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode, zomrel, zarábal by v nasledujúcich obdobiach podstatne viac. Prijatím (), ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2002, s výnimkou ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom do Európskej únie (), bola obmedzená doba výplaty náhrady nákladov na výživu pozostalým oproti predchádzajúcej úprave, a to v do

65. roku veku zomrelého. Túto právnu úpravu uvedenú v prevzal aj novelizovaný ( ) s účinnosťou od X.X.XXXX.

Z prechodných a záverečných ustanovení platného z vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (), sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31.3.2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31.3.2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.

Súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že nebohý manžel odporkyne by už v čase ku dňu podania žalobného návrhu bol dovŕšil vek 72 rokov (ku dňu 29.12.2002 by bol mal 73 rokov veku), a s poukazom na všeobecnú zmenu spoločenských a ekonomických podmienok by zrejme bola jeho sústavná

pracovná schopnosť obmedzená, resp. úplne vylúčená popri poberaní starobného dôchodku. Taktiež súd považoval za nesporné, že výška pôvodne poberaného dôchodku odporkyne v čase rozhodovania Mestského súdu v Košiciach o jej nároku v sume 1.290.- Sk sa rokmi podstatne zmenila, keď v súčasnosti odporkyňa poberá starobný a vdovský dôchodok priznaný od 1.1.2010 vo výške 331,30 eur mesačne, a teda sa javí, že náhrada nákladov na výživu pozostalých je u odporkyne plne hradená dávkami dôchodkového zabezpečenia. Svedčia o tom správa Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 26.1.2009 ( valorizácia vdovského dôchodku odporkyne mohla ovplyvniť výplatu dávky a tak došlo k podstatnej zmene pomerov a tým k zastaveniu vyplácania), ako aj správa Sociálnej poisťovne v Bratislave zo 7.5.2008, ktorou oznámila výšku dôchodkových dávok odporkyne za r. 2004-2008.

Sporná otázka medzi účastníkmi konania týkajúca sa aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní bola vyriešená právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Košiciach z 30.10.2006, ktorým je tunajší súd viazaný ( § 226 Os.p.)a podľa neho v konaní aj postupoval a nestotožnil sa s názorom právneho zástupcu odporkyne o potrebe vydania osobitného rozhodnutia Slov. kancelárie poisťovateľov, že dáva súhlas alebo pokyn na podanie predmetného návrhu Allianz- Slovenskej poisťovni a.s., a to s poukazom na ust. , ktorý výslovne ustanovuje, že nároky vyplývajúce zo zákonného poistenia prechádzajú zo zákona na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktoré vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa (po zmene Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s.). V tom smere súd nepovažoval za nutné doplňovať dokazovanie podľa návrhov odporkyne.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania neuviedol časové ohraničenie, dokedy navrhuje zrušiť povinnosť DPMK, a.s platiť rentu odporkyni a z toho možno logicky vyvodiť, že navrhol zrušiť túto povinnosť od 1.4.2002 do budúcna.

Podľa ust. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti z ročných dávok, alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov

.

Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala zmena pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Zmenou pomerov sa rozumie taká zmena v pomeroch, ktorá nastala nezávisle od vôle oprávnenej a povinnej osoby. Zmenu pomerov je potrebné vidieť v tom, že sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Prijatím ustanovenia zákonodarca pripustil možnosť zmeny právoplatného rozsudku, čo znamená, že rozhodnutia majú mať účinnosť len za nezmenených pomerov. Ku zmene súdneho rozhodnutia podľa cit. ust. musia byť splnené viaceré podmienky. V prejedávanej veci boli tieto splnené, keď okrem podania návrhu navrhovateľom, v ktorom uviedol, akej zmeny a ktorého pôvodného rozhodnutia sa domáha - čo je spôsobilý predmet zmeny, bola splnená aj základná podmienka na vecný predpoklad prípustnosti zmeny rozsudku podľa a to následná zmena okolnosti,

ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky a trvanie dávok alebo splátok. Dôvodom ku zmene rozsudku podľa je vždy len podstatná zmena okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie už prisúdených opakujúcich sa dávok alebo splátok, ale taktiež taká ich zmena, ktorá má vzápätí zánik samotného nároku.

Spôsobilým predmetom zmeny podľa § 163 Os.p. je aj výrok rozsudku ukladajúci povinnosť plniť náhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorá patrí pozostalým, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého. Náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie úhrnom prevýšiť sumu, do ktorej by patrila zomretému náhrada za stratu na zárobku podľa § 201 ods. 1 až 3; poskytuje sa najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca v ktorom by dovŕšil 65 rokov veku.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa upravuje vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne.Na úpravu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vzťahujú primerane ustanovenia o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu ( až 3 ).Pre vznik nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých je rozhodujúci stav v čase smrti zamestnanca. Ďalšie trvanie povinnosti poskytovať náhradu nákladov na výživu sa potom posudzuje vždy s prihliadnutím na tento pôvodný stav.

Súd v prejednávanej veci sa riadil názorom, že podstatnou otázkou v konaní bolo, podľa ktorého právneho predpisu sa posudzuje úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých. Vychádzal z prechodných ustanovení v znení učinnom od 1.4.2002 a z ust. , , podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých () sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.

v znení účinnom od 1.4.2002 prevzal do ustanovenia znenie ustanovenia v znení účinnom do 31.3.2002 v tom, že náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých sa poskytuje najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku, a tiež prevzal , že náhrada nákladov prislúcha, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovaného z toho istého dôvodu ( ). Z obsahu citovaných ustanovení vyplýva, že trvanie nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých je časovo obmedzené vekom zomretého a nesmie sa poskytovať dlhšie, ako by prislúchala zomretému podľa , t.j. najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku ( v znení účinnom do 1.4.2002). Táto úprava platila aj v znení v znení účinnom od 1.4.2002 do 31.12.2003, ako je zrejme z ustanovenia .

Vychádzajúc z citovaných zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že povinnosť platiť mesačnú rentu odporkyni z titulu náhrady nákladov na výživu pozostalých v sume 285.- Sk zo strany DPMK a.s .v Košiciach zanikla zo zákona v čase, keď by nebohý Jozef L. - manžel odporkyne dovŕšil 65 rokov veku, t.j. dňom 29.12.1994. Odporkyni pritom nesporne nezodpovedá štát, ale bývalý zamestnávateľ jej nebohého manžela, ktorého povinnosť platiť náhradu na výživu pozostalých odporkyni bola ohraničená dosiahnutím určitého veku zomrelého zamestnanca. Za danej situácie súd nemôže skúmať už zmenu pomerov na strane odporkyne ako poškodenej pre posúdenie opodstatnenosti predmetnej žaloby, pretože tá už nemôže ovplyvniť samotný zánik nároku odporkyne na náhradu nákladov na výživu pozostalých. Skúmanie zmeny pomerov by bolo dôvodné len v tom prípade, ak by odporkyni pozostalostná renta patrila a ak by jej navrhovateľ, ktorý prevzal na seba povinnosť výplaty mesačnej renty podľa rozsudku Mestského súdu v Košiciach zo dňa 23.2.1987 sp. zn. XXC/XXXX/XX za DPMK z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, naďalej rentu vyplácal. Ako je zrejmé z predložených dôkazov a stanoviska

navrhovateľa, predmetnú rentu už nevypláca od 1.4.2004, kedy pozastavil jej vyplácanie po novom prepočte jej výšky a taktiež z dôvodu uvedeného v ust. v znení účinnom od 1.4.2002, keď dospel k názoru, že odporkyni ako pozostalej ušlá výživa naďalej nepatrí. Predmetnou žalobou si uplatnil nárok na zmenu uvedeného rozsudku Mestského súdu v Košiciach, avšak tá bola podaná v čase, keď už nárok na pozostalostnú rentu odporkyni zanikol.

Prijatie o sociálnom poistení prinieslo zmeny, ktoré zasiahli aj do právomoci súdu. Z ust. cit. zákona je zrejmé, že okrem iného boli zrušené aj ustanovenia § až 213 (), takže jediným nárokom upraveným z titulu pracovného úrazu zoslala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone o sociálnom poistení, pričom nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých ( v znení účinnom do 1.1.2004 ),zodpovedá nárok na pozostalostnú úrazovú rentu ( zákona o sociálnom poistení) tak, že zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

Následkom vyššie uvedených skutočností, keď vo veciach nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania uplatnených na súde, aj vzniknutých do 1.1.2004 je daná právomoc súdu, súd návrh v časti určenia, že DPMK a.s. nie je povinné platiť mesačnú rentu odporkyni za obdobie od 1.4.2002 do 31.3.2004 zamietol s poukazom na zánik nároku odporkyne na pozostalostnú rentu zo zákona, ktorý nie je potrebné deklarovať rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na to, že z právomoci súdu je po zohľadnení § 272 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vyňatý nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých za obdobie po 31. decembri 2003, lebo tento nárok sa od 1.1.2004 zo zákona považuje za pozostalostnú úrazovú rentu (§ 272 ods. 4 cit. zák.), o ktorom v súlade s § 172 ods. X, 3 písm. a/ cit. zákona rozhoduje Sociálna poisťovňa, súd uplatnený nárok navrhovateľa za obdobie od 1.1.2004 už nebol oprávnený skúmať, z toho dôvodu v tejto časti konanie zastavil a po právoplatnosti rozhodnutia v časti o zastavení konania postúpi vec Sociálnej poisťovni, pobočke v Košiciach, ktorá je oprávnená o pozostalostnej rente za obdobie po 1.1.2004 rozhodnúť podľa , a to s poukazom na ust. v spojení s ust. § a ods. 1

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ nemal v konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Odporkyňa bola v konaní úspešná a ako účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia( § 151 ods. 1 Os.p). Ak účastník v lehote podľa ods.1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia:, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí( ods.2 cit .ust .O.sp.).

Vzhľadom na to, že odporkyni okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevznikli, čo je zrejmé z obsahu spisu a právny zástupca odporkyne nevyčíslil trovy v lehote podľa O.sp., ale až 5 pracovný deň po vyhlásení rozhodnutia (3.3.2010), súd postupoval v súlade s ods. 2 cit. ustanovenia , keďže náhradu trov konania odporkyni nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.