Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/20/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľa: P.. B.. P. Q., B. X, C., zastúpený JUDr. Petrom Muríňom, advokátom, Žarnovická 1, Bratislava, proti odporcovi: Vital a.s., Dolné Rudiny 1, 010 91 Žilina, zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Ružová dolina 6, Bratislava, o zaplatenie 19.916,35 EUR (600.000,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.916,35 EUR (600.000,-Sk) spolu s 10% úrokom z omeškania ročne od 26.01.2009 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 1.095,41 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 534,42 Eur na účet Okresného súdu Bratislava II, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.03.1996 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal pôvodného odporcu (Idea s.r.o.) zaplatiť mu sumu 60.000,-Sk titulom autorskej odmeny spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške od 30.04.1994 do zaplatenia. Taktiež žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu nepoužívať dielo užitého umenia, ktorým je návrh kancelárskeho nábytku "Profesionál" a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Dňa 14.06.1996 rozšíril návrh o ďalšieho žalovaného - odporcu v II. rade Vital s.r.o., a v časti žalovanej istiny na sumu 600.000,-Sk, pričom povinnosť nepoužívať dielo žiadal uložiť obom odporcom, a na zaplatenie autorskej odmeny s príslušenstvom a náhradu trov konania žiadal zaviazať oboch odporcov spoločne a nerozdielne.

Uznesením zo dňa 12.02.1997 súd pripustil pristúpenie odporcu v II. rade - Vital s.r.o. do konania.

Podaním, doručeným súdu dňa 02.06.1998, zobral navrhovateľ návrh voči pôvodnému odporcovi v I. rade - Idea s.r.o. - v likvidácii späť, preto súd uznesením zo dňa 03.06.1998 konanie proti odporcovi v I. rade zastavil.

Navrhovateľ zobral vyhlásením do zápisnice dňa 22.04.1999 návrh v časti uloženia povinnosti odporcovi nepoužívať dielo späť, preto súd uznesením zo dňa 18.08.1999 konanie v tejto časti zastavil.

Týmto uznesením zároveň pripustil zmenu petitu, pričom zmeneným petitom sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd odporcu Vital a.s. zaviazal na zaplatenie autorskej odmeny vo výške 600.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške od 30.04.1994 do zaplatenia, a na náhradu trov konania.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. zo dňa 02.10.2001 vo veci rozhodol tak, že návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, a zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 11.200,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -148 zo dňa 16.10.2003 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne nesprávny zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd na základe vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keď o nich a ich pravdivosti neboli dôvodné a závažné pochybnosti, zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľom vytvorený návrh designu kancelárskeho nábytku "Profesionál" vykazuje znaky autorského diela podľa o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších zmien a noviel.

Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že právo autora na autorskú odmenu je majetkovým právom, ktoré vzniká autorovi už vznikom diela a má povahu absolútneho práva, účinného voči každému, pričom predstavuje možnosť požadovať, aby (pokiaľ zákon neustanovuje výnimky § 15 ods. 2, 3) nikto nepoužíval jeho dielo bez poskytnutia odmeny. V zmysle § 13 ods. 1 citovaného zákona autor má nárok na autorskú odmenu zásadne za každé jednotlivé použitie svojho diela, bez rozdielu právneho dôvodu, na základe ktorého k použitiu diela došlo. Nárok na odmenu nie je preto podľa autorského zákona viazaný na skutočnosť stanovenia práva na odmenu v zmluve a vzniká aj z ostatných prípadov použitia a to oprávneného, rovnako ako aj z použitia neoprávneného.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že právny základ nároku je daný. Navrhovateľovi ako autorovi vznikol voči odporcovi nárok na autorskú odmenu, keď odporca jeho dielo používa a v danom prípade nejde o žiadnu výnimku z práva na autorskú odmenu / prípady, keď použitie diela je bezplatné / v zmysle § 15 ods. 2, 3 citovaného zákona.

Odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na zistenie skutkového stavu ohľadne výšky autorskej odmeny, pričom poukázal na potrebu v zmysle nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky autorskej odmeny znalcom. Súd prvého stupňa má rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania.

V ďalšom konaní bol súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný.

V predmetnej veci súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vypočul navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, aj právneho zástupcu odporcu a vykonal znalecké dokazovanie.

Obaja právni zástupcovia sa k veci opätovne vyjadrili písomne i na pojednávaniach.

Právny zástupca navrhovateľa súhlasil s rozhodnutím Krajského súdu, ktoré je pre tunajší súd záväzné, a po ustálení výšky autorskej odmeny znaleckým dokazovaním, navrhol návrhu vyhovieť. Uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ je autorom diela, a jedná sa už len o stanovenie výšky autorskej odmeny.

Má za to, že odporca uznal čo do dôvodu a výšky odmenu uplatňovanú navrhovateľom, a v tejto súvislosti poukázal na rokovanie s odporcom, o ktorom informoval súd písomným podaním (čo je možné považovať za to, že medzi účastníkmi došlo k dohode o výške autorskej odmeny).

Právny zástupca odporcu uviedol, že k mimosúdnej dohode nedošlo. Má za to, že v predchádzajúcom konaní nebol preukázaný objem predaja nábytku "Profesionál", a dokonca ani preukázané, že navrhovateľ je autorom návrhu designu a autorom výkresovej dokumentácie nábytku. Odporca na základe výkresovej dokumentácie, ku ktorej nebolo preukázané autorstvo navrhovateľa, vyhotovil výrobnú dokumentáciu.

Žiadal v konaní dokazovať, v akom rozsahu bolo dielo použité, kto vyhotovil projektovú dokumentáciu a výrobnú dokumentáciu. Uviedol však, že nemá vedomosť o tom, v akom množstve bolo dielo zo strany odporcu použité, ani v akom množstve bolo vyrábané a či je v súčasnosti vyrábané.

Právny zástupca navrhovateľa na to uviedol, že otázka projektovej dokumentácie je nespochybniteľná, nakoľko autorom diela je navrhovateľ. Výrobná dokumentácia je už len technické rozpracovanie samotného projektu, aby mohol byť realizovaný na danom výrobnom stroji. Zo strany navrhovateľa bolo preukázané že je autorom diela, že dielo bolo využívané odporcom, a pokiaľ nie je možné rokovanie medzi navrhovateľom a odporcom použiť ako mimosúdnu dohodu, ide minimálne o dôkaz.

Poukázal na dôkazy vykonané v predchádzajúcom konaní, a to na výpoveď svedka P.. B.. S. C., ktorý vypovedal, že navrhovateľ vymyslel a vytvoril systém kancelárskeho nábytku Profesionál, a na výpoveď samotného odporcu, ktorý uviedol, že nepopiera, že od roku 1994 vyrába nábytok Profesionál bez súhlasu navrhovateľa až doposiaľ.

So znaleckým posudkom č. 7/2007 súhlasil, a poukázal na to, že aj v zmysle znaleckého posudku je požadovaná výška autorskej odmeny primeraná a odmena nie je nadhodnotená, hoci znalec jej výšku určil percentuálne a navrhovateľ žiadal odmenu jednorázovú. So znaleckým posudkom č. 7/2008 súhlasil.

Právny zástupca odporcu so znaleckými posudkami nesúhlasil. Uviedol, že porovnaním skíc designového návrhu navrhovateľa a výrobnou dokumentáciou dospel k záveru, že v časti stolových zostáv bol využitý a využívaný návrh dizajnu vypracovaný navrhovateľom. Čo sa týka návrhu na design skríň, skriniek a vitrín (č. l. 306-311), ich porovnaním s technickou dokumentáciou odporcu zistil, že v tejto časti nebol využitý žiaden návrh dizajnu, ktorého autorom by bol navrhovateľ. Právny zástupca odporcu navrhol súdny zmier s tým, že odporca zaplatí navrhovateľovi paušálnu odmenu vo výške 10.000 Eur. Túto výšku odmeny stanovil odhadom, pretože v súčasnosti už odporca nedisponuje podrobnou fakturáciou, z ktorej by sa dalo ustáliť, ako sa podieľajú na celkovom obrate, dosiahnutom z predaja nábytku Profesionál, samotné stolové zostavy.

Právny zástupca odporcu vzniesol počas konania námietku premlčania žalovanej istiny nad rámec pôvodne žalovanej sumy 60.000,-Sk, súd preto v zmysle námietky skúmal premlčanie, pričom zistil, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde rozšírením návrhu už dňa 14.06.1996, teda pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby (tu súd považuje vzhľadom na argumentáciu oboch strán za vhodné uviesť, že nárok na zaplatenie jednorázovej autorskej odmeny sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe). Podľa zhodného tvrdenia oboch strán sa právo navrhovateľa mohlo po prvýkrát uplatniť 29.04.1994, toto tvrdenie teda nie je sporné. Skutočnosť, že súd rozšírenie návrhu pripustil až uznesením zo dňa 18.08.1999, nezakladá dôvodnosť námietky premlčania. Súd preto ani nevykonával právnym zástupcom odporcu navrhnuté doplnenie znaleckého posudku.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd pri vyhodnocovaní zisteného skutkového stavu považuje za nesporné a preukázané skutočnosti, že navrhovateľ je autorom návrhu designu kancelárskeho nábytku "Profesionál", ktorý vykazuje znaky autorského diela podľa o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších zmien a noviel. Taktiež nepochybné a listinnými dôkazmi a výpoveďami preukázané je, že odporca súdneho konania užíval dielo, ktoré vytvoril navrhovateľ od júna 1994 a toto dielo užíval minimálne ešte v roku 1999. Vzhľadom na tento skutkový stav je tiež odôvodnený nárok navrhovateľa voči odporcovi na autorskú odmenu.

Uvedené skutočnosti sú v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení č. k. -148 zo dňa 16.10.2003.

Podľa ) autorského zákona (č. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach v znení neskorších zmien a noviel) autor má právo na odmenu za tvorivú prácu ().

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona pri každom použití diela patrí autorovi, s výnimkami uvedenými v § 15, autorská odmena. Výška tejto odmeny sa spravuje podľa hodnoty diela a jeho významu pre spoločnosť.

Súd sa nestotožnil s námietkou právneho zástupcu odporcu, ktorý na pojednávaní dňa 23.06.2009 tvrdil, že odporca vyžíval len návrh designu stolových zostáv, ktorý vytvoril navrhovateľ, ale návrhy designu navrhovateľa, týkajúce sa skríň, vitrín a skriniek nevyužíval.

Súd zastáva názor, že v danom prípade ide len o tvrdenie odporcu, ktoré nie je ničím preukázané (v spise založené dôkazy, označené B a C, ktoré predložil odporca, toto jeho tvrdenie nedokazujú). Už znalec skonštatoval v znaleckom posudku č. 7/2008, že navrhovateľom predložené skice sú takmer identické s ponukou - propagačným materiálom v rámci marketingu spoločnosti odporcu, pričom súd tento názor zastáva tiež, je tu potrebné uviesť, že čiastočná minimálna úprava rozmerov neznamená, že odporca nevyužíva návrh designu, vytvorený navrhovateľom.

Záväzný právny názor, že navrhovateľom vytvorený návrh designu kancelárskeho nábytku "Profesionál" vykazuje znaky autorského diela podľa o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších zmien a noviel, bol vyslovený už Krajským súdom v Bratislave, preto súd argumentáciu právneho zástupcu odporcu v písomnom podaní zo dňa 12.10.2009 ohľadom absencie princípu novosti a originality u skrinkových zostáv vyhodnotil v danom štádiu konania ako irelevantnú.

Spornou zostala v konaní výška autorskej odmeny. Súd ustálil výšku autorskej odmeny úvahou založenou na vykonaných dôkazoch, hlavne s poukazom na znalecké dokazovanie a na listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Rozhodujúcim faktorom pri ustálení výšky autorskej odmeny bol znalecký posudok č. 7/2008, nakoľko súd z návrhu vyhodnotil, že predmetom konania je zaplatenie jednorázovej autorskej odmeny, ktorej výšku navrhovateľ v návrhu resp. zmenenom návrhu presne špecifikoval, a nie autorskej odmeny percentuálnym podielom na výnosoch.

Do konania pribral súd znalca z odboru Bytové zariadenie, odvetvie nábytok (sektorový a kancelársky) a bytové doplnky, Ing. Ladislava Polláka, ktorý vypracoval dva znalecké posudky, v ktorých stanovil výšku autorskej odmeny za vytvorený návrh designu autorského diela - kancelárskeho nábytku "Profesionál", ktorého autorom je navrhovateľ.

V znaleckom posudku č. 7/2007 uviedol všetky kritériá rozhodujúce pre stanovenie výšky autorskej odmeny. Uviedol, že autorská odmena sa zvyčajne určuje buď jednorázovou sumou (tzv. paušálna odmena), alebo podielom (najčastejšie percentuálnym) na výnosoch používateľa, príp. kombináciou uvedených spôsobov. Jednorázová odmena je zväčša preferovaná v tých prípadoch, ak je vzhľadom na charakter použitia možné už vopred odhadnúť výnosy používateľa. V prípade opakujúceho sa použitia, ktoré pretrváva dlhší čas a kvantitatívne významného použitia sa zvyčajne určí odmena percentuálnym podielom na výnosoch používateľa.

Znalec ustálil, že spôsob použitia diela je vyhotovovanie kancelárskeho nábytku, jeho rozmnoženín s následným predajom, podľa propagačných materiálov s obchodným názvom " Profesionál" (jedná sa o kancelársky nábytok s moderným a funkčným designom). Objem výroby za obdobie od júna 1994 do augusta 1995, zistený podľa uskutočneného predaja bez DPH bol 18.052.598,-Sk. Následný objem predaja nebol zistený, neboli predložené žiadne podklady. Dielo bolo používané na komerčné účely na území SR, Českej republiky, Ruska, a predávané aj iným zahraničným odberateľom, pričom odporca patrí medzi významných výrobcov nábytku v SR. Znalec stanovil výšku autorskej odmeny percentuálnym podielom vo výške 1,50 % z objemu uskutočneného predaja kancelárskeho nábytku Profesionál bez DPH za obdobie od júna 1994 do augusta 1995 vo finančnom vyjadrení na sumu 270.789,-Sk s tým, že pre obdobie po 31.8.1995 je potrebné preukázať objem uskutočneného predaja predmetného kancelárskeho nábytku a aplikovať postup výpočtu.

Znalec následne vypracoval znalecký posudok č. 7/2008, v ktorom stanovil jednorázovú výšku autorskej odmeny za vytvorený návrh designu autorského diela - kancelárskeho nábytku na sumu 22.733,32 Eur (684.864,-Sk). V tomto posudku znalec konštatuje, že navrhovateľom predložené skice sú takmer identické s ponukou - propagačným materiálom v rámci marketingu spoločnosti odporcu. Na zistenie objemu predaja, týkajúceho sa rokov 1995 až 1999, pre nedostatok podkladov použil metódu kvalifikovaného odhadu, ktorá sa používa v zmysle metodiky v prípadoch pri absencii podkladov (odporca napriek žiadosti znalca podklady nedoručil).

Vzhľadom na vykonané dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, a v zmysle ním naznačeného smeru dokazovania, ktorý je pre tunajší súd záväzný, dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný. Stanovenie výšky autorskej odmeny je v danom prípade na úvahe súdu. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov, vyjadrenie autorskej spoločnosti Lita, v ktorom sa priklonila k určeniu odmeny navrhovateľa percentuálnym podielom na výnosoch vo výške 2-6 % (č. l. 273-276), vzhľadom na obsah zmluvy o dielo, uzavretej medzi spol. Drevonábytok a.s. a spol. Idea s.r.o. (č. l. 74), súd vyhodnotil, že požadovaná výška autorskej odmeny navrhovateľa je primeraná.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, návrhu čo do výšky žalovanej istiny v plnom rozsahu vyhovel, a navrhovateľovi priznal, viazaný návrhom, žalovanú sumu 600.000,-Sk (19.916,35 Eur), keď výšku autorskej odmeny súd ustálil podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru Bytové zariadenie, odvetvie nábytok (sektorový a kancelársky) a bytové doplnky, Ing. Ladislav Pollák, ktorý stanovil v posudku odmenu vyššiu ako žalovanú.

Navrhovateľ sa domáhal popri istine aj jej príslušenstva, teda aj priznania úrokov z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi od 30.04.1994 do zaplatenia istiny.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd o úrokoch z omeškania rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 19.916,35 € (600.000,-Sk) spolu s 10% úrokom z omeškania ročne od 26.01.2009 do zaplatenia, a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania návrh zamietol.

Súd vyhodnotil nárok na zaplatenie požadovaného príslušenstva istiny nasledovne: Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie autorskej odmeny v navrhovateľom požadovanej výške. V danom prípade nebolo možné určiť autorskú odmenu podľa vyhlášky / v zmysle autorského zákona / ani podľa znenia zmluvy, lebo zmluva nebola uzavretá, preto súd nariadil v zmysle znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky autorskej odmeny tak, ako to súdu prvého stupňa záväzne uložil v uznesení zo dňa 16.10.2003 Krajský súd v Bratislave.

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ nebola výška autorskej odmeny znaleckým posudkom stanovená, nebola známa ani účastníkom konania, preto sa odporca nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Súd ustálil ako prvý deň omeškania 26.01.2009, pričom vychádzal z návratky doručenky, z ktorej je zrejmé, že odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal znalecký posudok vo veci stanovenia jednorázovej výšky autorskej odmeny dňa 23.01.2009 (piatok), kedy sa oboznámil s výškou autorskej odmeny stanovenou znalcom, mal teda o nej vedomosť, a bol povinný plniť. Keďže žalovanú istinu neuhradil, nasledujúci pracovný deň 26.01.2009 sa dostal do omeškania, nakoľko vedomosť o tom, že právny základ nároku navrhovateľa je daný, mal už od doručenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. (uznesenie mu bolo doručené dňa 12.02.2004).

O výške úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s a s Nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2009, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 26.01.2009 bola 2,00%.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech (neúspešný bol v časti nároku na priznanie úroku z omeškania od 30.04.1994 do 23.01.2009) súd priznal plnú náhradu trov konania proti odporcovi, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo v časti, v ktorej bol neúspešný, od úvahy súdu a znaleckého dokazovania. Súd preto zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa, pričom trovy konania navrhovateľa sú zaplatené súdne poplatky (za návrh vo výške 2.400,-Sk, teda 79,67 Eur, za rozšírený návrh vo výške 21.600,-Sk, teda 716,99 Eur a za odvolanie 5.000,-Sk, teda 165,97 Eur, všetko prepočítané konverzným kurzom), a preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 4.000,-Sk, teda 132,78 Eur. Spolu trovy konania predstavujú 33.000,- Sk, teda 1.095,41 Eur. Súd priznal navrhovateľovi v rozsudku, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 10.12.2009 aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa 17.12.2009 písomné podanie, v ktorom uviedol, že citácia:

"Podľa zmluvy o zastupovaní, ktorú som uzavrel s navrhovateľom súdneho konania a v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v

znení neskorších predpisov, ako odmenu advokáta, podielovú odmenu 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania na súde."

Okrem odkazu na závery pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom podaní nič viac neuviedol.

Súd po starostlivom vyhodnotení obsahu písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa dospel k záveru, že právny zástupca, resp. navrhovateľ (ktorý je nositeľom tejto povinnosti) týmto písomným podaním nesplnil jeho povinnosť vyčísliť náhradu trov konania v zmysle .

Z textu tohto písomného podania síce jednoznačne vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa sa s navrhovateľom ako jeho klientom dohodol v súlade s vyhl. č. na podielovej odmene vo výške 20 % z hodnoty predmetu sporu, avšak, z tohto písomného podania nevyplýva žiadny (z procesného hľadiska právne relevantný) prejav vôle navrhovateľa alebo jeho právneho zástupcu, ktorý by bolo možné, hoci aj výkladom, posúdiť ako vyčíslenie (uplatnenie) konkrétnej sumy náhrady trov právneho zastúpenia.

Toto písomné podanie neobsahuje žiadnu formuláciu konkrétnej požiadavky na priznanie konkrétnej sumy náhrady trov právneho zastúpenia (ani uvedenie konkrétneho počtu úkonov právnej pomoci), v skutočnosti obsahuje len oznámenie o tom, že navrhovateľ a jeho právny zástupca sa dohodli na podielovej odmene, naviac za stavu, keď so zreteľom na ustanovenia , v spojení s vyhl. č. 655/2004, súd nemôže ani úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške podielovej odmeny, ale iba vo výške tarifnej odmeny.

Preto, hoci obsah podania právneho zástupcu navrhovateľa je nesporný, nemožno toto podanie považovať za vyčíslenie náhrady trov konania a právneho zastúpenia v zmysle . Keďže navrhovateľ ani jeho právny zástupca žiadne ďalšie písomné podanie, ktorým by vyčíslili náhradu trov konania a právneho zastúpenia v súlade s súdu nedoručili, súd nemal inú možnosť, ako postupovať podľa a priznať navrhovateľovi náhradu len tých trov, ktoré vyplývali ku dňu rozhodnutia zo súdneho spisu, tak, ako boli vyššie vyčíslené v sume 1.095,41 Eur, s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Podľa má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania štátu vo výške 534,42 Eur v zmysle , táto suma bola uhradená zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi Ing. Ladislavovi Pollákovi za vypracovanie znaleckých posudkov (podľa uznesenia zo dňa 28.01.2008, právoplatného dňa 04.03.2008 bola znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov vyplatená suma 1.800,-Sk, teda 59,75 Eur, podľa uznesenia zo dňa 06.02.2009, právoplatného dňa 16.04.2009 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.02.2009, bola znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov vyplatená suma 474,67 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.