Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_TN-28Sa-14-2022.pdf
PDF · 157.53 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-28Sa/14/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 01 Partizánske, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.11.2022 v znení jej opravy zo dňa 08.03.2023 domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy - vo vyrubovacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., naposledy bytom C. XXX, XXX XX, C., E. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, s A. B., trvale bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) a v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia je žalovaný povinný oznámiť správnemu súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy; a ďalej, aby správny súd určil, že iný zásah orgánu verejnej správy — výzva zo dňa 27.09.2022, číslo: 102659246/2022, vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Otec žalobcu, pán D. B., bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., podnikajúci pod obchodným menom Zetor Servis, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum úmrtia: XX.XX.XXXX (ďalej len „D. B.”) bol daňovým subjektom, voči ktorému žalovaný začal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 (ďalej len „Daňová kontrola” — na účely správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa Daňovou kontrolou chápe konanie do času skončenia daňovej kontroly tak ako to predpokladá príslušný právny predpis a „fáza” vyrubovacieho konania je ďalej len „Vyrubovacie konanie”). V čase smrti pána D. B. bola Daňová kontrola vo fáze tzv. vyrubovacieho konania. Do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane — nemožno tak hovoriť o splatnej dani. Dedičské konanie po pánovi D. B. nie je do dňa podania tejto správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy právoplatne skončené a z dôvodu rozsahu dedičského konania nie je možné v dohľadnej dobe ani len predpokladať právoplatné skončenie dedičského konania po poručiteľovi, pánovi D. B.. Po úmrtí pána D. B. bol zo strany žalovaného žalobcovi doručený nasledujúci písomný úkon žalovaného - výzva zo dňa 27.09.2022, číslo: 102659246/2022 (ďalej len ,,Výzva“), ktorou žalovaný oznámil žalobcovi nasledujúce skutočnosti: ,,...vyzýva, aby ste si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., C.
XXX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 29.11.2021 zvolili spoločného zástupcu. Plnomocenstvo doručte alebo udeľte do zápisnice správcovi dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. V prípade, že výzve v určenej lehote nevyhoviete, v zmysle § 9 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Zároveň Vás upozorňujeme, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustíte správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.” Výzva, ktorá bola žalobcovi doručená malá nasledujúceho adresáta: „F. B., C. XXX, XXX XX C..” Žalobcovi tak bola doručená Výzva, ktorej adresátom nebol. Identifikačné údaje žalobcu boli uvedené len pod podpisovou doložkou zamestnanca žalovaného nasledovne: „Doručuje sa: F. B., C. XXX, XXX XX C.; A. B., C. XXX, XXX XX C..” Možno tak predpokladať, že Výzva, ktorej žalobca nebol adresátom, bola doručená aj žalobcovi, avšak nevedel, z akého dôvodu. Žalobca nevedel posúdiť, či je Výzva adresovaná žalobcovi alebo nie, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu predmetnú Výzvu (spolu s ďalšou výzvou, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal a ktorej adresátom žalobca taktiež nebol) zaslal žalovanému naspäť, a to spolu so sprievodným listom s názvom: „Vrátenie obsahu poštových zásielok G. a G. zo dňa 31.10.2022 (ďalej len „Podanie”), v ktorom žalobca uviedol nasledovné: „ Vážený Daňový úrad Trenčín, doručili ste mi poštové zásielky z Vašej pobočky Partizánske — číslo G. a G. obsahujúce výzvy, na ktorých je ako adresát uvedená iná osoba, a nie ja. Preto Vám vraciam nasledovné originály listín, ktoré boli obsahom ...” Žalobca nemá k Podaniu do dnešného dňa žiadnu odozvu zo strany žalovaného, a preto žalobca objektívne nevie, aké následky má Výzva voči žalobcovi. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je koncipovaná ako kombinovaná zásahová žaloba — obsahom tejto správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je ako tzv. negatórna žaloba podľa ust. § 255 ods. 1 SSP, ktorou napáda Vyrubovacie konanie, špecifikované vo výzve, tak aj tzv. určovacia žaloba podľa ust. § 255 ods. 2 SSP, ktorou napadá Výzvu ako právny úkon, ktorý je nezákonný. K včasnosti žaloby žalobca uviedol, že žalobu podal v lehote dvoch mesiacov odo dňa 18.10.2022, kedy sa doručením Výzvy dozvedel o nezákonnom zásahu. Žalobca poukazujúc na definíciu nezákonného zásahu v § 3 ods. 1 písm. e) veta pred bodkočiarkou SSP, podľa ktorého na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu má iný zásahu orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t. j. v súvislosti s ním neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento iný zásah má byť iba výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom predmetný zásah, aktívny úkon správneho orgánu musí byť zároveň spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu; dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, uviedol, že pod pojem iný zásah reálne spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú zo zákona oprávnené. Ide o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, pričom tieto subjekty sú povinné na ich podklade niečo konať, zdržať sa nejakej činnosti alebo strpieť istý úkon. Žalobca mal za to, že Výzva nepochybne napĺňa skutkovú podstatu iného zásahu orgánu verejnej správy, pred jej vydaním neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, charakter výzvy je výlučne faktický, ide o individuálny ad hoc úkon, ktorým žalovaný zo žalobcu „spravil“ daňový subjekt bez relevantného podkladu a Výzva zasahuje do práv žalobcu, keďže ňou žalovaný utvoril pre žalobcu povinnosti, ktoré sú spojené s Vyrubovacím konaním, ktorého daňovým subjektom žalobca nie je. Keďže Výzva je už skončená, je dôvodné požadovať určenie nezákonnosti tejto Výzvy. Žalobca ďalej poukázal na definíciu nezákonného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) veta za bodkočiarkou SSP, podľa ktorej po iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Musí ísť pritom o takú kontrolu alebo inšpekciu, ktorú vykonáva orgán verejnej správy v rámci výkonu zákonom zverenej pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa rozumie vrchnostenské uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva týchto osôb, voči ktorých sú tieto smerované. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Vyrubovacie konanie podľa Daňového poriadku v predmetnej veci napĺňa definičný znak iného zásahu. Vyrubovacím konaním dochádza k dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Žalobca mal za to, že záujmom žalovaného je dokončiť vyrubovacie konanie bez opory v zákone (teda vyrubovacie konanie je súborom faktických úkonov realizovaných mimo zákon) a žalobcovi vyrubiť rozdiel dane (a to aj napriek
tomu, že žalobca nie je daňovým subjektom). Žalovaný tak voči žalobcovi uplatňuje svoje vrchnostenské postavenie kontrolného orgánu avšak v rozpore s procesným právom a základnými princípmi právneho štátu. Žalobca odôvodnil žalobu žalobnými bodmi:
- konanie žalovaného, teda iný zásah orgánu verejnej správy — žalovaného, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- iný zásah orgánu verejnej správy žalovaného je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (a žalovaným), ktoré malo za následok vydanie nezákonného aktu verejnej správy. K namietanej vade, že iný zásah žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca rozviedol, že Výzva bola žalobcovi doručená s poukazom na ust. § 9 ods. 10 Daňového poriadku, teda žalovaný ako správca dane považuje žalobcu za daňový subjekt, ktorý zjavne vystupuje spoločne v rovnakej veci s inou osobou. Žalobca namietal, že v rámci Daňovej kontroly (a teda ani v rámci Vyrubovacieho konania) nie je v postavení daňového subjektu a ani sa neaplikuje procesné nástupníctvo. Žalobca nie je vo vzťahu k Daňovej kontrole a ani vo vzťahu k Vyrubovaciemu konaniu daňovým subjektom;
- Žalobca neurobil spoločné podanie so žiadnym iným daňovým subjektom;
- Žalobca nevystupuje s nikým spoločne v rovnakej veci;
- Žalobca nie je spoluvlastníkom veci, ktorá je predmetom zdanenia. Žalobca nenapĺňa ani jeden definičný bod, ktorý upravuje ust. § 9 ods. 10 Daňového poriadku. Výzva je tak skutkovo a právne nesprávna, obsahovo prázdna a voči žalobcovi nezákonná. Daňové kontrola nezačala voči nemu ale pánovi D. B.. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že žalobca je domnelým dedičom pána D. B., a teda automaticky preberá práva a povinnosti daňového subjektu- D. B. a je potrebné s ním v rámci Daňovej kontroly a Vyrubovacieho konania konať- tak žalobca ten postup považuje za nezákonný. Daňový poriadok neupravuje procesný postup v prípade, ak daňový subjekt počas neukončeného vyrubovacieho konania zomrie. Ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym zástupcom, prechádza na tohto nástupcu; nie je voči žalobcovi aplikovateľné, keďže:
- pánovi D. B. nebola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť daň, ktorá by mu vznikla pred jeho smrťou — nejedná sa tak o splatnú daň. Uvedené potvrdzuje aj Výzva, z ktorej je zrejmé, že daňové konanie nie je právoplatne skončené a je vo fáze tzv. „vyrubovacieho konania”. Podmienka povinnosti zaplatiť daň (teda podmienka splatnosti dane) nie je naplnená;
- Žalobca nie je právoplatným dedičom po pánovi D. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi nie je do dnešného dňa skončené, a teda nie je zrejmé, kto bude dedičom a v akej výške ten-ktorý dedič nadobudne dedičstvo. Predmetná podmienka tak nie je naplnená. Žalobca mal za to, že Daňový poriadok neupravuje procesnú situáciu procesného nástupníctva domnelého dediča / dediča v prípade, ak daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania zomrie. Žalovaný ako správca dane nie je oprávnený ísť nad rámec zákonného znenia (znenia Daňového poriadku) a sám si vytvárať právnu normu. V prípade, ak tak žalovaný koná, koná nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore s Daňovým poriadkom. Žalobca mal zároveň za to, že vo vzťahu ku konaniu podľa Daňového poriadku nie je možné aplikovať princípy tzv. univerzálnej sukcesie, ktorá je upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník”). Univerzálna sukcesia predstavuje súkromnoprávny inštitút, ktorá nemá žiadnu relevanciu k verejnoprávnym konaniam. V prípade, ak zákonodarca chcel nastaviť „procesné nástupníctvo” vo vzťahu k verejnoprávnej norme, táto skutočnosť musí byť výslovne uvedená (ako je to napríklad v CSP). Ak tak zákonodarca nevykonal, nemožno sa dovolávať univerzálnej sukcesie. Teda žalovaný nemôže existenciu Výzvy odvodzovať ani od univerzálnej sukcesie. Žalobca mal za to, že Výzva je nezákonná, keďže žalovaný nemal žiadne splnomocňujúce oprávnenie k tomu, aby vytvoril procesné nástupníctvo a v príslušných daňových kontrolách pokračoval s domnelými dedičmi. Žalovaný mal vo vzťahu k Vyrubovaciemu konaniu postupovať v súlade s § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku a predmetné Vyrubovacie konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný prekročil svoje oprávnenie, keď zaslal žiadosť príslušnému notárovi, aby žalovanému oznámil okruh domnelých dedičov. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil Výzvu, prečo ju vydal, a prečo bol adresátom Výzvy práve žalobca. Z Výzvy nie je ani zrejme, v akom stave Vyrubovacieho konania predmetné konanie je.
K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (a žalovaným), ktoré malo za následok vydanie nezákonného aktu verejnej správy, žalovaný uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 3 Daňového poriadku. V prípade, ak Daňový poriadok neupravuie tzv. procesné nástupníctvo domnelých dedičov, bolo povinnosťou žalovaného daňové konanie zastaviť a nie „umelo” a zjavne nezákonne vytvárať právnu normu o právnom nástupníctve a zo žalobcu spraviť daňový subjekt. Uvedeným konaním žalovaného je nepochybne porušený princíp právnej istoty, keďže žalovaný konal v rozpore s platným právnym predpisom.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2023 k tvrdeniu žalobcu, že do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane - nemožno tak hovoriť o splatnej dani, poukázal na to, že podľa § 55 ods. 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Dedič nie je univerzálnym právnym nástupcom práv a povinností daňového subjektu, ktorý zomrel, v súlade s daňovým poriadkom prechádza na neho len povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní v nadväznosti na právnu úpravu dedenia podľa Občianskeho zákonníka v platnom znení. Na dediča neprechádzajú práva a povinnosti daňového subjektu podľa daňovo právnych predpisov, povinnosti dediča musia byť stanovené zákonom (napr. na podanie daňového priznania a pod.). Ustanovenie § 55 ods. 14 daňového poriadku je potrebné vykladať extenzívne, t. j. pod pojmom „povinnosť zaplatiť daň“ je potrebné rozumieť povinnosť zaplatiť daň v správnej výške, t. j. ako mala byť zaplatená alebo vyrubená v zmysle právnych predpisov daňovým subjektom, ktorý zomrel, teda bez ohľadu na skutočnosť, či bola daň vyrubená alebo bola vyrubená v nesprávnej výške pred smrťou daňového subjektu. Na dediča prechádzajú povinnosti zomrelého zaplatiť daň, aj keď daň nebola vyrubená právoplatným rozhodnutím. V súvislosti žalobcom uvádzaným „tzv. procesným nástupníctvom domnelých dedičov“ žalovaný uviedol, že daňový poriadok upravuje prechod povinnosti zaplatiť daň jedine v ustanovení § 55 ods. 14 daňového poriadku. Aj pri vyššie uvedenom extenzívnom výklade musí byť zrejmé, že táto povinnosť musela existovať pred smrťou daňového subjektu. Daňový poriadok neupravuje právne nástupníctvo ani bližšie neupravuje práva a povinnosti právnych nástupcov fyzickej osoby, ktorá zomrela alebo právnickej osoby, ktorá zanikla bez likvidácie. Úmrtie daňového subjektu nie je podľa daňového poriadku ani iných daňovo právnych predpisov dôvodom pre zánik povinnosti zaplatiť daň alebo pre zánik daňového nedoplatku a nie je dôvodom na zastavenie daňového konania. V prípade úmrtia daňového subjektu je preto potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v platnom znení. U fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t. j. aj poručiteľove dlhy. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Poručiteľovými dlhmi, ktoré v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka v platnom znení prechádzajú na dedičov sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale i povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe takej povinnosti vzniklo veriteľovi (inej oprávnenej osobe) právo na plnenie, nie je podstatná. Rovnako nie je rozhodujúce, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v dobe nadobudnutia dedičstva alebo vyjdú najavo neskôr (Krajský súd Žilina 27.6.2012 sp. zn. 6Co/356/2011). Vo vyššie uvedenej právnej veci na základe podaných daňových priznaní daňovým subjektom bola vyrubená daň za konkrétne zdaňovacie obdobie, v konkrétnej výške. Za uvedené zdaňovacie obdobie bola vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie konkrétneho rozdielu. Daň je podľa § 68 ods. 4 daňového poriadku vyrubená podaným daňový priznaním vrátane dodatočného daňového priznania, rozhodnutím správcu dane alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Príslušné hmotnoprávne predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní ustanovujú povinnosť podať daňové priznanie, zdaňovacie obdobie a lehotu na podanie daňového priznania. Daňový subjekt je povinný podať daňové priznanie, sám si daň vypočítať v správnej výške a zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu na zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. na zistenie a preverenie skutočností uvedených
daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. V prípade, ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel dane alebo v sume nároku podľa osobitných predpisov, ex offo (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) začína vyrubovacie konanie. Oznámenie o začatí vyrubovacieho konania sa účastníkom konania nedoručuje. Výsledkom vyrubovacieho konania je síce rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje rozdiel dane, ktorým je daň vyrubená, avšak uvedené je potrebné chápať ako daň, ktorú mal priznať a zaplatiť daňový subjekt, ktorý zomrel, a to v lehote na podanie daňového priznania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou daňového subjektu a ktorá prechádza na dedičov. Prechod povinnosti zaplatiť daň zistenú daňovou kontrolou možno po smrti daňového subjektu procesne realizovať len vo vyrubovacom konaní s dedičmi daňového subjektu. Úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, preto správca dane v danom prípade pokračoval v kontrole a s úmyslom konať so spoločným zástupcom dedičov zistených na základe potvrdenia notára (§ 9 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane oznámi príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Vzhľadom na dobu a možnú komplikovanosť dedičského konania, ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní závisí od súčinnosti s dedičmi a notárom, resp. súdom, ktorý vedie dedičské konanie. Žalovaný dal do pozornosti, že ak bude potrebné pre účely dedičského konania vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní ešte pred skončením dedičského konania, správca dane vydá rozhodnutie, v ktorom vo výroku uvedie všetkých dedičov po zomrelom daňovom subjekte. Ak rozhodnutím bude uložená povinnosť na peňažné plnenie (zaplatenie dane, rozdielu dane, rozdielu v sume), správca dane vo výroku rozhodnutia zaviaže všetkých dedičov na plnenie spoločne a nerozdielne. V tomto prípade, tak ako je nižšie uvedené, notár JUDr. Ing. Andrejom Slezákom správcovi dane stanovil domnelý (predbežný) okruh dedičov. Dedičia boli ku dňu 08.12.2022 podľa § 463 až 467 Občianskeho zákonníka v platnom znení poučení o práve dedičstvo odmietnuť. Domnelí dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi (písomnosť č. 6D/270/2021 Dnot 553/2021 zo dňa 08.12.2022 – príloha č. 15.) V prípade ak správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania, rozhodnutie bude obsahovať okrem označenia resp. uvedenia všetkých dedičov aj konkrétnu sumu vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo rozdielu v sume pripadajúcu na každého dediča podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu. T. j. výrok rozhodnutia bude obsahovať vyrubenú daň alebo rozdiel dane alebo rozdiel v sume podľa osobitných predpisov za príslušné zdaňovacie obdobie daňového subjektu, ktorý zomrel (identifikácia daňového subjektu v čase úmrtia podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku), identifikáciu všetkých dedičov a časť vyrubenej dane, rozdielu dane alebo rozdielu v sume pripadajúcej na každého dediča podľa pomeru na zdedenom majetku na základe právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní. Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s viacerými účastníkmi konania, sú títo povinní mať ustanoveného spoločného zástupcu v zmysle § 9 ods. 10 daňového poriadku na účely správy daní. Rozhodnutie sa doručí spoločnému zástupcovi v takom počte rovnopisov, koľko je účastníkov konania. Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, nie spoločný zástupca. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február – december 2015 bola ukončená dňa 17.03.2021 doručením Protokolu č. 100344343/2021 zo dňa 25.02.2021 a Protokolu č. 100344360/2021 zo dňa 25.02.2021 (zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015). Súčasťou Protokolu č. 100344360/2021 zo dňa 25.02.2021 bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 18.03.2021 začalo vyrubovacie konanie. Na základe výsledkov vyrubovacieho konania boli vydané rozhodnutia, ktoré správca doručoval splnomocnenému zástupcovi H. I., expedované dňa 28.10.2021. Dňa 15.11.2021, teda v čase po odoslaní rozhodnutí, došlo k zmene v osobe splnomocneného zástupcu, rozhodnutia sa vrátili neprevzaté dňa 22.11.2021. Novým zástupcom sa stala komanditná spoločnosť B.R.M. TAX k.s., preto správca dane doručoval rozhodnutia tomuto zástupcovi, expedované 19.11.2021. Plná moc zaniká dňom úmrtia splnomocniteľa. Vzhľadom na to, že dňa 29.11.2021 daňový subjekt D. B. zomrel, rozhodnutia sa stali nedoručiteľné a z uvedeného dôvodu vyrubovacie konanie nebolo ešte ukončené. Súčasne s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2015 prebieha vyrubovacie konanie na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015. Žalovaný opätovne dal do pozornosti, že úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňového konania, a teda správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní. V súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty bola zaslaná výzva č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022, dvom adresátom, tak, ako bolo vo výzve uvedené. Žalobca ale originály týchto písomností vrátil správcovi dane s tým, že ide o zásielky, na ktorých je ako adresát uvedená iná osoba. Je pravdou, že v adresnom pásme bol uvedený iba jeden z dedičov, výzva však bola zaslaná obom dedičom, čo je vo výzve uvedené v časti „Doručuje sa“ a výzva obom dedičom aj bola doručená.
Žalovaný nezdieľa názor žalobcu, že vydaním výzvy správca dane prekročil svoje právomoci a že táto výzva je nezákonná. Vyrubovacie konanie začalo dňa 18.03.2021, nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou, teda v súlade s § 68 ods. 1 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 daňového poriadku práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. Notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp. zn. 6D/270/2021-5) na základe výzvy správcu dane listom zo dňa 02.05.2022 oznámil správcovi dane, že bol stanovený domnelý (predbežný) okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine pripadajú do úvahy dedičia poručiteľa: F. B., C. B., bytom C. XXX – syn poručiteľa a A. B., C. B., bytom C. XXX – syn poručiteľa. Keďže domnelí dedičia sú dvaja, vo vyrubovacom konaní by mal správca dane konať so spoločným zástupcom týchto dedičov určeným podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Keďže dedičia F. B. a A. B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Z uvedeného dôvodu správca dane domnelým dedičom zaslal Výzvu č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorou týchto dedičov vyzval, aby si v zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu D. B., C. XXX, XXX XX C., zomrelom dňa 29.11.2021 zvolili spoločného zástupcu. Výzva bola doručená obom dedičom. V danom prípade správca dane vedie vyrubovacie konanie samostatne pre každé zo zdaňovacích období, za ktoré boli zistené v daňovej kontrole rozdiely oproti vyrubenej dani daňovým priznaním. Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s viacerými účastníkmi konania (dedičmi) v jednej veci – vo veci vyrubenia dane za jedno zdaňovacie obdobie na príslušnej dani, sú títo povinní mať ustanoveného spoločného zástupcu v zmysle § 9 ods. 10 daňového poriadku na účely tohto vyrubovacieho konania. Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, avšak správca dane procesne koná so spoločným zástupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane nemá alebo nemusí mať vedomosť o dedičoch, ktorí neodmietli dedičstvo, je potrebné najskôr zistiť dedičov po zomrelom daňovom subjekte a v prípade viacerých dedičov je potrebné zvoliť alebo určiť spoločného zástupcu. Správca dane v prípade úmrtia daňového subjektu oznamuje príslušnému notárovi pohľadávky ako aj záväzky v dedičskom konaní a rovnako oznamuje, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel ako aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Správca dane vychádza aj z toho, že dedičia by mali vedieť, či daňový subjekt, ktorý zomrel, mal pohľadávky alebo záväzky voči správcovi dane a notár by mal mať vedomosť o prebiehajúcej daňovej kontrole, resp. vyrubovacom konaní. Ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Zaslanie výzvy na zvolenie spoločného zástupcu alebo určenie zástupcu správcom dane nepredstavuje nezákonný postup alebo nezákonný zásah do práv účastníka konania. Správca dane vykonáva procesné úkony voči spoločnému zástupcovi (najmä doručovanie písomností), avšak práva účastníkov konania zostávajú zachované a títo môžu konať buď prostredníctvom spoločného zástupcu alebo samostatne. Daňový poriadok neupravuje zastavenie daňového konania v prípade úmrtia daňového subjektu, ktorý má dedičov. Vo vyrubovacom konaní majú účastníci daňového konania alebo ich spoločný zástupca rovnaké práva ako daňový subjekt (napr. právo nazerať do spisu daňového subjektu, právo predložiť alebo zúčastňovať sa prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu, podať žiadosť o predĺženie lehoty v odôvodnených prípadoch). V súvislosti s právnym posúdením predmetnej žaloby žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. l písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej,
procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v danej veci výzva na zvolenie spoločného zástupcu na účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby resp. aj dani z pridanej hodnoty má charakter práve takéhoto opatrenia orgánu verejnej správy procesnej povahy, a preto je možné ju považovať za opatrenie orgánu verejnej správy spadajúcich pod negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov (§ 7 písm. e) SSP).
3. Žalobca v replike zo dňa 08.03.2023 nesúhlasil s výkladom ust. § 55 ods. 14 daňového poriadku. Extenzívny výklad normy daňového práva je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Verejnoprávnu normu je potrebné vykladať reštriktívne. Žalovaný na jednej strane priznáva, že na dediča neprechádzajú práva a povinnosti daňového subjektu podľa daňovo právnych prepisov, ale následne si extenzívne vyloží, dokonca dotvorí právnu normu daňového pravá tak, aby k prechodu došlo. Žalovaný taktiež potvrdil to, že Daňový poriadok neupravuje procesné nástupníctvo. Žalobca nikdy nenamietal, že dlhy poručiteľa prechádzajú na dedičov, namietal, že nejestvuje zákonný podklad k tomu, aby bol žalobca procesným nasledovníkom vo Vyrubovacom konaní. Žalobca nemá vedomosť, že by pánovi D. B. bola vyrubená daň právoplatným rozhodnutím a voči žalobcovi nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by bola vyrubená daň. Žalobca poukázal na konštitutívne účinky rozhodnutia o vyrubení dane. Žalobca považoval za nesprávne aj účelovo tvrdenie žalovaného, že správca dane oznámi príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Žalovaný pokračuje v zjavne nesprávnom chápaní zásad dedičského konania. Žalobca sa prípadným dedičom po poručiteľovi stane až právoplatným rozhodnutím, ktorým sa skončí dedičské konanie. Tvrdenie o tom, že, že domnelí dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi, je nesprávne a zavádzajúce. Žiaden právny predpis neupravuje možnosť vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní pred skončením dedičského konania alebo možnosť vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania. Takýto systém narúša právnu istotu a legitímne očakávania žalobcu a všeobecne účastníkov konania, keďže by bolo výlučne na posúdení správcu dane bez akéhokoľvek zákonného podkladu, akú verziu si vyberie výlučne za účelom nezákonného vyrubu dane.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 17.08.2023 k námietke žalobcu, že na viacerých miestach explicitne priznáva, že vykladá právnu normu extenzívne, uviedol, a že v prípade pochybností je právnu normu potrebné vykladať v prospech realizácie Ústavou garantovaných práv, uviedol, že postup správcu dane v konkrétnom prípade je v súlade s ustálenou praxou finančných orgánov a teda aj v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v ustanoveniach § 3 ods. 1, 7 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), t. j. pri správe daní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, v danom prípade aj žalobcu a iných osôb. K námietkam ohľadom právneho nástupníctva, v súvislosti so žalobcom namietaným dotváraním právnej normy v neprospech žalobcu, nesprávnej aplikácii a výkladu právnej normy, či univerzálnej sukcesie, žalovaný dáva opakovane do pozornosti, že podľa § 55 ods. 14 daňového poriadku povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. V danom prípade podstatou právnej veci je oprávnenosť zaslania spornej výzvy domnelým dedičom, t. j. žalobcovi a následnom pokračovaní vo vyrubovacom konaní. Úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, preto správca dane v danom prípade pokračoval v kontrole a s úmyslom konať so spoločným zástupcom dedičov zistených na základe potvrdenia notára (§ 9 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane oznámi príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky).
5. Na pojednávaní dňa 19.12.2023 sa zúčastnili právny zástupca žalobca a poverená zamestnankyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu trval na tom, že podaná žaloba prestavuje druh žaloby - žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že jednotlivé právne normy, ktoré ukladajú povinnosť, je potrebné vykladať reštriktívnym spôsobom, čiže presne naopak, ako to bolo prezentované v podaniach žalovaného. Vydanie výzvy na určenie spoločného zástupcu pri aplikácii § 9 ods. 10 daňového poriadku bolo nezákonné vychádzajúc z nesprávnej interpretácie § 55 ods. 4 daňového
poriadku. Žalobca vyslovil názor, že ak by chcel pokračovať správca dane s právnym nástupcom, tak právny nástupca by tam musel byť. Tým že nie je ukončené dedičské konanie, nie je zadefinovaná osoba, ktorá je právnym nástupcom v zmysle daňového poriadku. Aplikujú sa tu inštitúty súkromného práva o prechode práv atď., ale reálne procesne je správca dane viazaný daňovým poriadkom. Daňový poriadok nerieši túto otázku a v prípade, ak dôjde k zániku subjektu bez právneho nástupcu, je tam obligatórnosť daňového poriadku, kedy správca dane konanie zastaví. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na písomných vyjadreniach. Predmetnú výzvu žalovaného na zvolenie spoločného zástupcu alebo určenie zástupcu správcom dane č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022 nepovažovala za nezákonnú a nepovažovala ju taktiež ani za iný zásah orgánu verejnej správy. Ohľadom právneho nástupníctva poukázala na ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku. Akcentovala, že úmrtie fyzickej osoby nie je dôvodom na zastavenie konania.
6. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 261 SSP.
7. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval.
8. Podľa § 493e SSP, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
10. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
11. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
12. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.09.2022 (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
16. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
17. Podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
18. Podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.
19. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1, resp. aj ods. 2 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
20. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).
21. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.
22. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy, keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté.
23. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na
vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/1/2020 30. 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením.
24. Žalobca podal, ako sám uviedol, kombinovanú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy- negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP - v tomto prípade žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom XX.XX.XXXX - ako aj určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP - v tomto prípade žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verenej správny, ktorý napáda, výzvu žalovaného č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorou žalovaný vyzval F. B. ako aj podľa rozdeľovníka A. B., aby si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom XX.XX.XXXX zvolili spoločného zástupcu.
25. Otázku včasnosti podania žaloby správny súd vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená sudu elektronický dňa 22.11.2021, t.j. v lehote 2 mesiacov od doručenia Výzvy zo dňa 27.09.2021, žalobcovi dňa 18.10.2021. Zároveň podľa správneho súdu sa vtedy žalobca dozvedel aj o vyrubovacom konaní, ktoré považoval žalobca za neukončený iný zásah orgánu verejnej správy. Správny súd podotýka, že otázka priebehu konania, resp. úkonov vo veci a ich obsahu (Výzvy), teda aj skutkových zistení nebola v predmetnej veci sporná, a preto správny súd vychádzal zo skutkového vymedzenia veci tak, ako je uvedená v úvodnej časti žaloby zo zhodných tvrdení účastníkov konania.
26. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.
27. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu.
28. Najvyšší správny súd SR taktiež v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil: „Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/2022 vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. SSP smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods. 1 SSP. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov.
napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 písm. a) SSP] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 SSP totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. Predkladajúci senát pritom vychádzal z názoru, že to, či krajský súd vo veci rozhodoval správne obsadený [§ 440 ods. 1 písm. e) SSP], sa v zmysle ustálenej judikatúry v kasačnom konaní skúma aj bez návrhu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 5/2021 alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 116/2020).“ V prerokúvanej veci dospel veľký senát NSS SR k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy predmetu konania správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP, a preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší spôsob právnej ochrany. Na pojednávaní trval právny zástupca žalobcu, že sa domáha ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to súd akceptoval túto vôľu a posúdil tvrdený iný zásah z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
30. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože v prípade Vyrubovacieho konania nemôže ísť o iný zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.
31. Čo sa týka posúdenie Výzvy zo dňa zo dňa 27.09.2022, podľa správneho súdu ide o opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP vydané v začatom administratívnom konaní, ktoré mohlo byť spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej Správnym súdnym poriadkom vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP. Je potrebné zdôrazniť, čo žalobca v podstate namietal v žalobe zo dňa 22.11.2022, a to aj nepreskúmateľnosť iného zásahu orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a ďalej jeho nesprávne právne posúdenie. Správny súd je však toho názoru, že uvedené je možné skúmať len v rámci súdneho prieskumu tohto opatrenia v konaní začatom na základe správnej žaloby podľa §177 SSP. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného opatrenia, vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal.
32. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, pokiaľ rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejne správy potenciálne nie je spôsobilým predmetom prieskumu z dôvodu napríklad vylúčenia zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť povaha napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo svojej podstate napáda neformalizované rozhodnutie- opatrenie, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy vo forme výzvy v podobe, s ktorou bol žalobca oboznámený jej doručením poštou. Uvedená výzva, s ktorej obsahom sa žalobca nestotožňuje, predstavuje v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktoré nedopadá procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie žalovaného zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu. Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní, keď s poukazom na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako s domnelým dedičom konať nemalo, a na ne nadväzujúcich tvrdení o nesplnení podmienok pre vydanie a doručovanie výzvy podľa § 9 ods. 10 daňového, poriadku správnemu súdu neprináležalo posudzovať v tomto konaní žalobou proti inému zásahu podľa § 352 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku.
33. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
34. Ako obiter dictum správny súd uvádza, že je potrebné rozlišovať, kedy dôjde k smrti daňového subjektu, či je to v štádiu pred vydaním rozhodnutia alebo po vydaní rozhodnutia, kedy jediným úkonom je doručenie rozhodnutia. V tomto smere poukazuje správny súd na to, že v praxi orgánov verejnej správny vyplývajúcej z interpretácie ustanovení právneho poriadku SR vo vzájomnej súvislosti, keď dôjde k smrti účastníka konania po vydaní rozhodnutia, zistí správny orgán okruh potenciálnych dedičov a tým všetkým doručí rozhodnutie spolu so sprievodným listom, v ktorom ozrejmi dôvody tohto postupu. Okamihom doručenia môže žalobca vzniesť námietky smerujúce k tomu, že neexistuje zákonný podklad k tomu, aby bol žalobca procesným nástupcom vo vyrubovacom konaní v odvolaní a rozhodne o nich odvolací orgán, následne eventuálne môže podať správnu žalobu. V zmysle Daňového poriadku je možné konať v nevyhnutných prípadoch aj priamo s daňovým subjektom, čo podľa správneho súdu je viac súladný spôsob v prípade dedičskej plurality po skončení dedičského konania.
35. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať, v nadväznosti na to správny súd ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.