Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-67-2008.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/67/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Č.. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Radoslav Hodor, Advokátska kancelária Hlavná č. 77, Košice proti žalovanému STEEL TRANS, s.r.o., Adlerova č. 1, Košice, IČO 31 674 160, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslav Čollák, Foriánska č. 17, Košice v konaní o zaplatenie 1.200 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 768,26 EUR so 6% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 452,85 EUR, do rúk právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 431,74 EUR z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 14.3.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.200 EUR so 6% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2005 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá pracovná zmluva dňa 1.4.2005, na základe ktorej vykonával u žalovaného prácu vodiča nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy. Súčasne s pracovnou zmluvou uzavreli so žalovaným Dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 1.200 EUR titulom finančnej zábezpeky. Táto finančná zábezpeka bola poskytnutá za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok žalovaného, ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi, ktoré žalovanému vzniknú počas alebo po skončení pracovného pomeru so žalobcom. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru, spôsobenej škody žalovanému alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad, neoprávnených výberov z platobných kariet a podobne. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol ukončení dňa 29.6.2005 v skúšobnej dobe. Napriek tomu, že žalobca poskytol žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 1.200 EUR takým spôsobom, že mu žalovaný nevyplatil časť cestovných náhrad vo výške žalovanej sumy, žalovaný po ukončení pracovného pomeru, resp. v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru, t.j. do dňa 29.6.2005 tak, ako to upravovala dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky, žalovanú istinu žalobcovi nevrátil. Žalobca poukázal na svoj výpis z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že žalovaný mu nevyplatil cestovné náhrady v plnej výške, poskytol mu iba doplatok diét v sume 1,41 EUR za apríl 2005, v sume 279 EUR za máj 2005 a v sume 647 EUR za mesiac jún 2005.
Na základe podanej žaloby súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 4.4.2008 č.k. 25 Ro 856/08-17, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nesúhlasí s nárokom žalobcu, ktorý je uplatnený v tomto konaní, pretože nemá vedomosť o skutočnom zaplatení žalovanej
sumy žalobcom. Napriek tomu, že žalobca poukazuje na dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, nepreukázal, že došlo k zaplateniu predmetnej sumy, ani skutočnosť, na akú výšku cestovných náhrad mal žalobca podľa podanej žaloby nárok, teda akú sumu mu žalovaný zaplatil a akú mu započítal oproti finančnej zábezpeke. Vzhľadom na to, že žalobca ukončil pracovný pomer u žalovaného dňa 29.6.2005 a pokiaľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia 1.200 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Podľa neho premlčacia lehota na podanie žalobného návrhu uplynula v 2-ročnej premlčacej dobe od 29.8.2005 do 29.8.2007, pričom žaloba bola podaná 14.3.2008.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 1.4.2005 s nástupným dňom 1.4.2005 ako vodič nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy v pracovnom pomere na dobu neurčitú s 3-mesačnou skúšobnou dobou. V čl. III bod 8. sa účastníci zmluvy dohodli, že cestovné náhrady, náhrady výdavkov a iných plnení pri zahraničných pracovných cestách poskytne zamestnávateľ bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca v inej ako slovenskej mene (eur) vedeného v banke po skončení hodnotiaceho obdobia, ak sa nedohodnú inak. V ten istý deň 1.4.2005 účastníci konania uzavreli Dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorej predmetom bolo, že zamestnanec poskytne zamestnávateľovi finančnú zábezpeku vo výške 1.200 EUR. Finančná zábezpeka sa mala poskytnúť za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas, alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Jedná sa najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru, spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad, neoprávnených výberov z platobných a iných kariet a podobne. Účastníci sa dohodli, že zamestnanec uhradí zábezpeku v 4 rovnomerných splátkach. Zamestnanec s týmto súhlasil a súčasne žiadal zamestnávateľa, aby splátky boli uhradené formou jednostranného započítania s cestovnými náhradami, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté v priebehu pracovného pomeru ( čl. II bod 2.1, 2.2 predmetnej dohody).
Čl. IV bod 4.1 sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ vráti zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení pracovného pomeru v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca za podmienky, ak zamestnanec pred skončením pracovného pomeru nebol účastníkom poistnej alebo inej udalosti, z ktorej vznikla zamestnávateľovi alebo tretej osobe škoda alebo sám spôsobil škodu zamestnávateľovi alebo tretej osobe v rámci výkonu práce a táto poistná udalosť alebo vzniknutá škoda nebola ku dňu skončenia pracovného pomeru likvidovaná zo strany príslušnej poisťovne alebo nebola inak vysporiadaná.
V čl. V bod 5.1 sa zmluvné strany dohodli a zamestnanec týmto súhlasí, aby zamestnávateľ jednostranne započítal všetky svoje budúce pohľadávky voči zamestnancovi so zábezpeku poskytnutou na základe tejto dohody.
Medzi účastníkmi konania bolo ďalej nesporné, že ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného došlo v skúšobnej dobe ku dňu 29.6.2005. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že finančná zábezpeka 1.200 EUR nebola z jeho strany zaplatená pri uzavretí dohody, ale postupnými splátkami. Žalovaný zrážal túto finančnú zábezpeku z jeho výplaty, resp. z jeho diét, o čom svedčia výpisy platieb na jeho účet, ktoré žalovaný uskutočnil v mesiacoch apríl, máj a jún 2005 za účelom zaplatenia diét zo zahraničných pracovných ciest. Z tohto výpisu z účtu od OTP Banka Slovensko, a.s. vyplýva, že pre žalobcu bol v mesiaci apríl 2005 zo strany žalovaného dňa 1.6.2005 uskutočnený bezhotovostný vklad
- doplatok diét 4/05 vo výške 1,41 EUR, dňa 20.6.2005 bezhotovostný vklad - diéty 5/05 v sume 279,31 EUR a dňa 16.8.2005 bezhotovostný vklad - diéty 6/2005 v sume 647,40 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že z týchto poukázaných súm sám nevedel vypočítať, koľko mu vlastne patrilo diét, pretože v každom štáte je iná výška diét, takže tieto mu prepočítaval žalovaný. Jeho pracovné cesty obyčajne smerovali zo Železiarní do Francúzska, Nemecka a Španielska, pričom chodieval na 7-týždňové turnusy. Po návrate bol doma asi 2 dni a potom išiel na ďalšiu služobnú cestu.
Žalovaný na preukázanie skutočností, že finančná zábezpeka vo výške 1.200 EUR nebola žalobcovi zrazená z jeho cestovných náhrad, predložil súdu prehľad diét a poplatkov za účtovné obdobie 4/2005, z ktorého vyplýva, že za tento mesiac žalobcovi vznikol nárok na cestovné náhrady vo výške 609,04 EUR za účtovné obdobie 5/2005 v sume 558,31 EUR a za účtovné obdobie 6/2005 v sume 835,66 EUR. Z inventúry účtu prijatých záloh od vodiča - žalobcu vyplýva, že v mesiaci apríl 2005 predstavovala neuhradená suma 301 EUR, za mesiac 5/2005 neuhradená suma 279 EUR a za mesiac 6/2005 - 188,26 EUR, čím žalovaný preukázal, že kaucia bola zrazená žalobcovi v celkovej sume 768,26 EUR za tieto 3 mesiace. Žalovaný ďalej predložil súdu doklad preukazujúci, že v mesiaci apríl 2005 bola žalobcovi poskytnutá záloha na pracovnú cestu výdavkovým pokladničným dokladom žalovaného č. 2605 zo dňa 23.5.2005 s účelom vyplatenia diét za 04/05. Z dokladu, ktorý následne žalovaný predložil označeného ako vyúčtovanie zrážok z cestovných náhrad vyplýva, že táto záloha bola vo výške 300 EUR zrazená z cestovnej náhrady za mesiac apríl 2005, ktorý nárok žalobcovi vznikol vo výške 602,41 EUR. Okrem toho z tejto cestovnej náhrady mu bola zrazená zábezpeka 301 EUR, a preto v mesiaci apríl 2005 na účet žalobcu bolo poukázaných 1,41 EUR.
Na základe predložených listinných dôkazov žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 30.12.2009 vzal späť čiastočne svoju žalobu o zaplatenie 431,74 EUR a trval na zaplatení žalovanej istiny 768,26 EUR s príslušenstvom. Podľa neho žalovaný sám na základe predložených listinných dôkazov preukázal, že z cestovných náhrad, na ktoré žalobcovi vznikol nárok, zrazil kauciu vo výške 768,26 EUR a túto kauciu mu nevrátil ani po skončení pracovného pomeru. K vráteniu finančnej zábezpeky do 60 dní od skončenia pracovného pomeru sa žalovaný sám zaviazal v dohode o poskytnutí finančnej zábezpeky v čl. III, čím vlastne písomne uznal svoj záväzok v zmysle ust. § 110 ods. 1, druhá veta OZ, a preto v takomto prípade je premlčacia doba 10-ročná.
Právna zástupkyňa žalovaného súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania v tejto časti.
Žalovaná strana namietala proti podanej žalobe v priebehu konania z toho dôvodu, že dohoda o vyplácaní cestovných náhrad bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle ust. § 34 Zákona o cestovných náhradách a za obdobie mesiacov apríl až jún 2005 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie náhrad vo výške 1.996,38 EUR. Z toho boli cestovné náhrady vo výške 768,26 EUR na základe dohody žalobcu so žalovaným a na základe žalobcovej žiadosti započítané s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie finančnej zábezpeky. Zvyšok cestovných náhrad bol vyplatený v prospech žalobcu. Tieto splátky boli uhradené formou jednostranného započítania, pretože zamestnanec s týmto súhlasil a súčasne žiadal zamestnávateľa o realizovanie týchto splátok. Preto podľa žalovaného záväzok zamestnávateľa vyplatiť žalobcovi cestovné náhrady zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie finančnej zábezpeky. Žalobcovi vznikla nová pohľadávka na vrátenie finančnej zábezpeky a táto pohľadávka žalobcu v čase podania žaloby bola podľa žalovaného premlčaná podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Žalovaný navyše predložil súdu Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 1.4.2005, v zmysle ktorej žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 30.000,- Sk - 995,82 EUR, pretože sa žalobca v tejto dohode zaviazal zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom po dobu minimálne 24 mesiacov od úspešného absolvovania školenia odbornej spôsobilosti a v prípade, ak ukončí pracovný pomer pred uplynutím tejto doby, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 30.000,- Sk, ktorú zamestnanec uhradí zamestnávateľovi do 10-tich dní odo dňa skončenia pracovného pomeru. Na základe toho žalovaný tvrdil, že finančnú zábezpeku započítal oproti tomuto nároku vo výške 995,82 EUR, pretože jeho postup vyplýval z čl. V dohody o finančnej zábezpeke, v ktorej sa zmluvné strany dohodli a zamestnanec súhlasil s tým, aby zamestnávateľ jednostranne započítal všetky svoje budúce pohľadávky voči zamestnancovi so zábezpekou poskytnutou na základe tejto dohody.
Právny zástupca žalobcu namietal proti takémuto postupu žalovaného a uviedol, že dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky je neplatná z dôvodu, že v čl. II bod 2.2. sa žalobca vopred vzdal svojich práv na poskytnutie cestovných náhrad, toto vzdanie sa práva vopred spôsobuje neplatnosť tejto časti zmluvy. Zároveň namietal, že k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť. Takýto prejav žalovaný v priebehu konania ani pred ním neurobil a započítateľné sú iba vzájomné
pohľadávky, ktoré musia existovať v čase započítania, a preto je vylúčené, aby vopred bol daný súhlas na započítanie tých pohľadávok, ktoré v čase dania súhlasu ešte neexistovali.
Podľa ust. § 1 ods. 2 ZP v znení účinnom do 1.9.2007, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa ust. § 17 ods. 1 ZP, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Podľa ods. 3 neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovno-právnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa ust. § 20 ods. 1 ZP, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd predovšetkým skúmal námietku žalobcu o neplatnosti Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania ako účastníkmi pracovno-právneho vzťahu. V tejto súvislosti súd zistil, že námietky žalobcu sú odôvodnené a súvisia najmä s tým, že v pracovno-právnych vzťahoch existujú iba tri taxatívne vymedzené spôsoby zabezpečenia práv a povinností, a to tie, ktoré uvádza citované ustanovenie § 20 ods. 1 ZP. V nadväznosti na ust. § 18 ZP, ktoré umožňuje v pracovnom práve uzatvárať len zmluvy upravené v pracovno-právnych predpisoch, je potrebné ust. § 20 ods. 1 o jednotlivých formách zabezpečia práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov považovať za kogentné ustanovenia, podľa ktorých je možné uzatvárať iba tie druhy zmluvných zabezpečovacích prostriedkov, ktoré sú tam uvedené. Vo vzťahu k týmto výslovne vymenovaným druhom zabezpečovacích prostriedkov v pracovnom práve, nemožno použiť subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Práve z toho dôvodu dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, nemôže byť definovaná ako riadny a zákonom povolený prostriedok zabezpečenia práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, teda je v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39 OZ sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Z toho teda vyplýva, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi finančnú čiastku, ktorú získal z tohto neplatného právneho úkonu, t.j. zrážky, ktoré realizoval v období od apríla do júna 2005 z cestovných náhrad na zaplatenie finančnej zábezpeky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu.
Okrem toho podľa zváženia súdu je tu ďalší dôvod neplatnosti časti tohto právneho úkonu, pokiaľ sa žalobca vopred vzdal svojich práv, takých, ktoré mu neumožnili brániť sa oproti nárokom uplatňovaným zo strany žalovaného aj po skončení jeho pracovného pomeru. Preto, pokiaľ žalovaný tvrdil, že došlo k zániku nároku žalobcu započítaním jeho pohľadávky na zaplatenie finančnej zábezpeky s cestovnými náhradami, a preto žalobcovi vznikol iba nárok na vrátenie kaucie, nie je na mieste jeho námietka proti tomu, že zložená kaucia bola započítaná s nárokom žalobcu na náhradu zmluvnej pokuty v súvislosti so zaškolením žalobcu a predčasným ukončením jeho pracovného pomeru v sume 30.000,- Sk. Takúto
námietku žalovaného preto nebol možné zohľadniť, dohoda v tej časti, v ktorej sa žalobca vopred vzdal svojich práv, je neplatná podľa ustanovenia § 17 ZP. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustanovení Zákonníka práce nie je možné oproti nárokom žalobcu započítavať nároky žalovaného, pretože citované ust. § 1 ods. 2 ZP priznáva subsidiárnu pôsobnosť OZ iba na tie právne vzťahy, ktoré nie sú upravené v prvej časti ZP, t.j. v § 1 až 40, na ktoré sú použiteľné všeobecné ustanovenia OZ / § 1 až 122/. Inštitút započítania jednostranným právnym úkonom, ako aj dohoda sú obsiahnuté v 1. hlave 8. časti OZ v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť OZ v zmysle cit. § 1 ods. 2 ZP nevzťahuje.
Podľa zváženia súdu v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný mal žalobcovi vyplatiť z titulu cestovných náhrad za mesiac apríl 2005 - 609,07 EUR, za mesiac máj 2005 - 558,31 EUR a za mesiac jún 2005 - 835,66 EUR, spolu 2.003,01 EUR. Bezhotovostnou platbou na účet žalobcu žalovaný v skutočnosti vyplatil žalobcovi za mesiac apríl 2005 - 1,41 EUR, za mesiac máj 2005 - 279 EUR a za mesiac jún 2005 - 647 EUR, spolu 927,41 EUR. Rozdiel medzi vyplatenou čiastkou a tou, na ktorú vznikol žalobcovi nárok podľa listinných dôkazov predložených žalovaným, predstavuje 1.075,60 EUR, od ktorej sumy je potrebné odpočítať zálohu, ktorú prevzal žalobca na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorý predložil žalovaný zo dňa 23.5.2005. Na základe tohto prepočtu čiastka, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi, predstavuje 775,60 EUR. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania vzal späť svoju žalobu pôvodne uplatnenú na zaplatenie 1.200 EUR o zaplatenie 431,74 EUR a so späťvzatím žaloby súhlasila žalovaná strana, predmetom konania zostala na základe žaloby žalobcu istina 768,26 EUR. Vzhľadom na takto uplatnenú výšku požadovanej istiny súd nemohol ísť nad petit žaloby a z toho dôvodu priznal žalobcovi takto žalovanú istinu a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.8.2005, t.j. od splatnosti neplatne zrazenej kaucie
- finančnej zábezpeky z cestovných náhrad žalobcu tak, ako to požadoval žalobca v podanej žalobe, pretože žalovaný sa týmto dňom dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania vyplýva z ust. § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008.
Vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalovaného súd sa zaoberal touto námietkou premlčania, pričom vychádzal z ust. § 100 a 107 OZ s prihliadnutím na to, že Zákonník práce ustanovenia o premlčacích dobách neupravuje.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 107 ods. 1 až 3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k tomu záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v čase podania žaloby 14.3.2008 premlčaný nebol, a to predovšetkým s poukazom na ust. § 107 ods. 2, podľa ktorého bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe a s poukazom na ods. 3 cit. §-u, podľa ktorého nebolo možné prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého titul na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vznikol žalobcovi práve z neplatných ustanovení dohody o finančnej zábezpeke. Vzhľadom na to, že žalobca v tomto konaní námietku premlčania uplatniť nemohol, súd na námietku premlčania žalovaného neprihliadol.
V súlade s ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. na základe späťvzatia žaloby žalobcom v priebehu konania o zaplatenie 431,74 EUR súd konanie v tejto časti zastavil so súhlasom žalovanej strany.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že priznanie žalovanej istiny žalobcovi záviselo od rozhodnutia súdu, resp. žalobca v čase podania žaloby nemal dostatok informácií na zistenie tej skutočnosti, aká výška cestovnej náhrady, ktorá mu prislúchala, bola v skutočnosti žalovaným zrazená za účelom zloženia finančnej zábezpeky. Preto súd s prihliadnutím na túto skutočnosť vychádzal pri priznaní náhrady trov konania žalobcovi z výšky priznanej istiny a neprihliadol na čiastočný úspech a neúspech účastníkov konania, resp. na dôvody čiastočného zastavania konania.
Z priznanej istiny 768,26 EUR prislúcha žalobcovi náhrada za zaplatený súdny poplatok 46 EUR / 6% z predmetu konania podľa pol. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu z.č. 71/1992 Zb. v platnom znení/. Náhrada trov právneho zastúpenia prislúcha podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 655/2004 Z.z. za 7 úkonov právnej služby: prevzatie zastúpenia a príprava, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 10.10.2008 a 12.2.2009 a 15.10.2009, písomné podania vo veci samej dňa 10.11.2009 a 31.12.2009 po 51,45 EUR a podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky režijný paušál v roku 2008- 3x po 6,30 EUR, v roku 2009 - 4x po 6,95 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 406,85 EUR, trovy konania spolu: 452,85.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.