Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/212/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcov: 1/ J. Š., nar. XX.XX.XXXX,. občan SR, bytom N. D., S. K... N. č. XX/X. a 2/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX. bytom N. D., S. K... N. č. XX/X,. obaja práv. zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom v T., N. č. X proti žalovaným: 1/ Ing. V. P., občanovi SR, bytom N. D., P. D. č. XXX/XX. a 2/ JUDr. A. P., občianke SR, bytom N. D., P. D. č. XXX/XX. o určenie existencie práva vecného bremena a iné takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že vlastníci bytu č. XX. vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. XX. na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. majú právo vecného bremena - právo nerušeného užívania priestorov na streche budovy súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. 817/60 N. D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D., ktoré tvoria terasu.

Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom náhradu trov konania 256,47,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. M. Č..

V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 11.11.2009 domáhali, aby súd určil, že vlastník nehnuteľnosti, budova súp. č. 817 na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. XXX/XX. N. D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D., je povinný strpieť právo vecného bremena, práva nerušeného užívania priestorov na streche budovy, ktoré tvoria terasu, vlastníkmi bytu č. XX vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. XX. na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. a to spôsobom pre užívanie terasy obvyklým; vlastník bytu č. XX. vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. XX. na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. majú právo vecného bremena - právo nerušeného užívania priestorov na streche budovu súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. 817/60 N. D. , zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D., ktoré tvoria terasu a to spôsobom pre užívanie terasy obvyklým a aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa konania, ktoré bráni vlastníkom bytu č. XX. vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. 47 na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. výkonu práva užívať terasu budovy súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. XXX/ XX. N. D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D. a náhrady trov konania. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX. v byt. dome súp. č. 47 na parc. č. 55/2 ul. S. K.. N. v N. D., zapísaného na LV č. 2231 v k. ú. N. D. a ako i pozemku pod stavbou a spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 70/1515. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy súp. č. 817 a pozemku parc. č. 55/1 o výmere 116m2 zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D.. Žalobcovia sa stali vlastníkmi bytu jeho kúpou od M. N. D., dňom 30.4.1991, pričom byt získali do nájmu ešte v roku 1969 na základe rozhodnutia M. N. D. o pridelení bytu zo dňa 10.3.1969 a

zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.3.1969. Podľa pasportu bytu vedeného domovou správou tvorila príslušenstvo bytu žalobcov terasa a od pridelenia bytu domovej správe žalobcovia 1/ a2/ platili nájomné za byt s príslušenstvom, teda aj za užívanie terasy. Keď byt odkupovali do vlastníctva, bol vypracovaný znalecký posudok, kde v časti II posudku č. 45/91 pre stanovenie kúpnej ceny bola i terasa nad 5m2. Žalobcami užívaná terasa tvorí priestor na streche nad nebytovými priestormi byt. domu, ktoré boli pôvodne súčasťou byt. domu súp. č. 47 od jeho postavenia v roku 1959. Na základe stavebno-technického riešenia byt. domu vrátane riešenia dverí na terasu z bytu č. XX. je zrejmé, že terasa bola určená na výlučné užívanie vlastníkmi bytu č. XX.. Od postavenia byt. domu súp. č. 47 boli jeho súčasťou aj nebyt. priestory, a časť pozemku parc. č. 55 bola v čase uzatvárania zmlúv o odpredaji bytov v roku 1996 oddelená vlastníkom domu M. N. D. delimitačným protokolom č. Org./96 a ako samostatná stavba a samostatný pozemok, zapísaná na LV č.100 pre k. ú. N. D. ako parc. č. 55/1-zast. plocha a stavba- budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 s adresou S. č. XXX/XX. v N. D.. Od roku 1992 užívali nebyt. priestory budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 žalovaní a títo nehnuteľnosti v roku 1997 odkúpili od mesta do vlastníctva. Na základe požiadavky vlastníka stavby bola zriadená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 strpieť nerušené užívanie priestorov na streche budovy, ktoré tvoria terasu žalobcami, spôsobom pre užívanie terasy obvyklým. Terasu užívali žalobcovia až do 14.10.2009, kedy žalobkyni 2/ priniesol žalovaný 1/ list, v ktorom žalovaní oznamujú, že sú vlastníkmi budovy č. 817 a žiadali o vypratanie terasy k 18.10.2009 za účelom opravy strechy ich budovy a súčasne zakázali žalobcom 1/ a 2/ terasu užívať. Týmto listom žalovaný 1/ vyhlásil zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena za neplatnú, lebo ju nepodpísal, ani o nej nevedel. Až do 14.10.2009 nikto zo žalovaných nenamietal a nebránil užívaniu strechy tejto budovy. Žalobcovia uviedli, že nerušene užívali terasu od roku 1969 a to i v čase, keď M. N. D. vyčlenilo nebyt. priestory ako samostatnú nehnuteľnosť. Žalovaní ich právo popierajú a bránia im v užívaním terasy. Žalobcovia uviedli, že nadobudli právo užívať terasu vydržaním, lebo toto právo nerušene vykonávali od roku 1969. Majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, lebo bez nej by nedosiahli zápis vecného bremena na katastri nehnuteľností a bez toho by bolo ich postavenie aj do budúcnosti neisté.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ uviedol, že budovu súp. č. 817 získali do nájmu spolu so žalovanou 2/ a obaja tieto priestory užívali, pričom v súčasnosti ich prenajímajú. Odvtedy, ako nehnuteľnosti získali do nájmu sa tam nerobili žiadne opravy strachy a žalobcovia 1/ a 2/ strechu užívali ako terasu. Ako ju užívali, on nevie, lebo na strechu budovy nechodil. Problémy so žalobcami vznikli v roku 2009, keď nájomníčka, ktorej budovu prenajímali oznámila, že v lete 2009 jej začalo cez strechu zatekať, ničí sa jej tovar a chcela odstúpiť od nájomnej zmluvy. Predtým, keď nehnuteľnosť užívali ešte oni, občas sa stávalo, že na strope bol fľak, ktorý neskôr zmizol a po nahlásení zatekania sa žalovaný 1/ skontaktoval s robotníkmi, čo opravovali susednú nehnuteľnosť, s tým, aby opravili aj ich strechu. Títo robotníci po obhliadke určili termín a spôsob opravy. Zistilo sa, že na streche sa nachádzajú tony hliny a je preťažená. Žalovaný 1/ sa písomne obrátil na žalobcov, aby strechu vypratali a dal im konkrétny termín, dokedy tak majú urobiť. Začali sa problémy, lebo žalobcovia neboli ochotní strechu vypratať, problém so zatekaním bagatelizovali a vec sa riešila z oboch strán na polícii. Keď prišli robotníci, strecha bola vyprataná len zčasti a oni pozhadzovali dolu všetko, čo bránilo vo vykonaní opráv. Žalobca 1/ tvrdil, že strecha je jeho vlastníctvo, čo si on preveril na mestskom úrade a tam sa zistilo, že strecha žalobcom odpredaná nebola. Preto on má za to, že žalobcovia nemajú čo chodiť po streche ich domu a znehodnocovať im majetok. Do opravy strechy investovali cca 3.000,-€, na čo žalobcovia ničím neprispeli a robotníci strechu opravili ako strechu a nie, aby sa dala užívať ako terasa. Preto nesúhlasia s tým, aby žalobcovia ich strechu znehodnocovali kladením stoličiek a pod. O oprave strechy s prípadnou finančnou účasťou žalobcov 1/ a 2/ žiadnu dohodu neuzavreli a ani sa o to nepokúšali. Žalobcovia právo k ich streche nemajú, a ak tam niekoho z nich žalovaný 1/ uvidí, zavolá na nich políciu. Ich vlastníctvo nie je zapísané na LV a žalobcovia nemajú k ich majetku žiadne právo a nepraje si, aby im ničili strešnú izoláciu.

Žalovaná 2/ uviedla, že nehnuteľnosť - bodovu súp. č. 817 na parc. č. 55/1 a parc. č. 55/1, zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D. odkúpili spolu so žalovaným 1/ dňa 13.7.1998 a to bez akýchkoľvek tiarch a tieto pôvodne užívala žalovaná 2/ ako právnu kanceláriu. Strechu budovy užívali žalobcovia 1/ a 2/ ako terasu. V čase, keď sa nehnuteľnosti odpredávali žalovaným, žalovanú 2/ navštívil žalobca 1/ a oznámil, že spolu s manželkou - žalobkyňou 2/ odkúpili do vlastníctva byt č. XX. v byt. dome súp. č. 47 spolu s terasou a mestu zaplatili kúpnu cenu. Žalobca 1/ tvrdil, že terasa je súčasťou ich bytu

ako jeho príslušenstvo, a že k terase má vlastnícke právo. Súčasne sa obrátil na viacerých poslancov mestského zastupiteľstva s tým, že terasa mu vlastnícky patrí a namietal predaj užívaných nebytových priestorov žalovaným 1/ a 2/. S cieľom zabezpečiť dobré susedské vzťahy, navrhla žalovaná 2/ žalobcom uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve a o zriadení práva vecného bremena k streche budovy užívanej ako terasa, aby žalobcovia neboli poškodení na svojich vlastníckych právach, keď terasu odkúpili. Keď M. Ú. N. D. začal so žalovanou 2/ rokovať o odpredaji nebyt. priestorov, žalovaná 2/ zistila, že mesto ešte v roku 1996 ako vlastník celej stavby túto rozdelil na dom súp. č. 47 na stavbu - súp. č. 817 a bytový dom súp. č. 47 a súčasne boli rozdelené aj parcely, na ktorých budovy stoja. Žalovanej 2/ bolo oznámené, že jej bude odpredaná samostatná stavba a pozemok, na ktorej stavba stojí a zároveň, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadnu terasu nekúpili. Žalobcovia 1/ a 2/ teda uviedli žalovanú 2/ do omylu, že im terasa vlastnícky patrí a len preto ona podpísala dohodu o zriadení vecného bremena. Mesto rozhodne nežiadalo pri odpredaji predložiť žiadnu dohodu medzi žalovanými 1/ a2/ a žalobcami ohľadne užívania terasy pri odpredávaní nehnuteľnosti žalovaným a v rozhodnutí M. Z. v N. D. v tomto období boli odpredávané viaceré nehnuteľnosti, ktoré boli oddelené od bytových domov, ktorých strechy nájomcovia bytov užívali ako terasy. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaných im žalovaná 2/ oznámila, že spolu s manželom odkúpili celú budovu vrátane strechy a s ohľadom na dobré susedské vzťahy môžu žalobcovia strechu naďalej používať a to až do času, kým ju nebudú žalovaní potrebovať. Žalobca 1/ uviedol to, čo vždy, že vlastníkom terasy je on. Na jeseň roku 2009 oznámila nájomníčka budovy súp. č. 817 žalovaným, že strecha preteká a predmet nájmu sa nedá užívať. Po zistení skutkového stavu boli nútení žalovaní 1/ a 2/ požiadať žalobcov o vypratanie strechy a po jej oprave ju zakázali žalobcom užívať. O dohodu so žalobcami o spôsobe opravy strechy, resp. podieľaní sa na úhrade nákladov na opravu sa nepokúsili. Po oprave sa už strecha nedala užívať ako terasa a je pravdou, že cez strechu zatekalo po daždi a nemalo to priamu súvislosť s tým, ako žalobcovia 1/ a 2/ terasu užívali. Žalovaná 2/ namietala, že žalobcovia nemohli vlastnícke právo k streche ich budovy vydržať podľa , lebo strecha nie je vec v právnom zmysle slova, ale len súčasť stavby a k súčasti veci nemožno nadobudnúť ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čo znamená, že strecha stavby nie je spôsobilým predmetom vydržania. Zároveň namietala dobromyseľnosť žalobcov pri realizácii vecného bremena užívania ich strechy ako terasy, z dôvodu chýbajúceho právneho úkonu, podľa ktorého by sa žalobcovia objektívne mohli domnievať, že im právo patrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil LV č. 2331, 2339 a 2537 k ú. N. D., rozhodnutie o pridelení bytu z 10.03.1969, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.03.1969, pasport bytu, evidenčný list pre výpočet úhrady za byt žalobcov, kúpnu zmluvu zo dňa 25.04.1991, znalecký posudok č. 45/91 a 36/1998, vyjadrenie k žalobe z 03.02.2010, kúpnu zmluvu zo dňa 13.07.1998, projekt, žiadosť o odpredaj nebyt. priestorov žalovanou 2/ zo dňa 27.02.1997, zmluvu o budúcej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, list žalovaných adresovaný žalobcom zo dňa 14.10.2009, odpoveď z 15.10.2009, fotografie terasy, vyjadrenie M. Ú. v N. D. z 24.4.1997 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 10.3.1969 č. j. 481/1969 vydaného komisiou M. pri M. v N. D. bol žalobcom 1/ a 2/ pridelený do užívania 2 - izb. byt v N. D. na I. poschodí č.XX,. ktorého vlastníkom boli závody S., n. p. D. N. V.. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.03.1969 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ byt prevzali do užívania a z pasportu bytu vyplýva, že byt mal podľa pol.8 č. 82 terasu nad 5m2. Z evidenčného listu pre výpočet úhrad za byt je nesporné, že žalobcovia platili za užívanie terasy poplatok 40,-Kčs.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi B. P. so sídlom v N. D. a žalobcami 1/ a 2/ zo dňa 25.04.1991 vyplýva, že M. N. D., ako vlastník podľa odpredalo žalobcom byt. č.XX. na I.. podlaží byt. domu súp. č. 47 na ul. S. K.. N. v N. D. a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 66/1433 a podiel na pozemku parc. č. 55 - zast. plocha o výmere 826m2, zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. za kúpnu cenu 61.957,-Sk, pričom popis predmetu kúpy bol špecifikovaný v znaleckom posudku č. 45/91 vypracovaného znalcom K. Š.. Zmluva bola registrovaná na Š. N. v P. B. dňa 30.04.1991. Z LV č. 2231 v k. ú. N. D. vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto bytu.

Zo znaleckého posudku č. 45/91 z 15.05.1991, na ktorý odkazuje kúpna zmluva z 25.04.1991 bolo zistené, že obytný dom súp. č. 47 na parc. č. 55 o výmere 826m2 bol vo vlastníctve Č. Š. v správe B. P. š.p. N. D.. Z popisu bytu č.XX, ktorý odkúpili žalobcovia v bode 1.2.2. vyplýva že byt je na X nadzemnom podlaží (X poschodie) a obytná miestnosť č.X má východ na terasu, ktorá bola v čase oceňovania z prevažnej miery nedostupná, lebo tam bola nalepená živičná krytina a výškovo je izba o 40 cm pod úrovňou terasy. Nástupná časť pri balkónových dverách nie je opatrená zbernou guličkou a zvislé konštrukcie (murivo) zo strany terasy je z tohto dôvodu zamáčané, čím dochádza k praskaniu omietky a jej následnému opadávaniu. V čl.2.4. bod 1.2. znalec ocenil prirážkou lepšie vybaveniu bytu

- terasa nad 5m2 ale s obmedzeným využívaním z dôvodu nalepenia mäkkej živičnej krytiny o 1%.

Dňa 27.02.1997 žalovaná 2/ žiadala písomne M. N. D. o predaj nebytových priestorov, nachádzajúcich sa na ul. S. č. XX, s odôvodnením, že ich užíva od roku 1992 ako komerčno -.právnu kanceláriu. Vo svojom liste poukazuje na to, že Mesto ju ubezpečilo, že jej predmetné priestory odpredá, ak to bude právne možné a M. B. P. reagoval tým, že žiadosti nemôžu vyhovieť, lebo strecha tejto budovy slúži iným obyvateľom domu ako balkón. V liste žalovaná 2/ uvádza, že sa so žalobcami dohodla o zriadení vecného bremena v ich prospech, čím problém odpadol a jej žiadosti preto možno vyhovieť.

Zo zmluvy o budúcej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena vyplýva, že žalovaná 2/ uzavrela so žalobcami 1/ a 2/ zmluvu, v ktorej sa v bode III zaviazala, že ako vlastníčka budovy č.60 v k. ú. N. D. na ul. S. zriadi vecné bremeno v prospech žalobcov, ktoré spočívalo v nerušenom užívaní strechy tejto budovy ako balkóna a to spôsobom pre užívanie terasy obvyklým, s tým, že toto vecné bremeno bude zriadené bezodoplatne. Uvedená zmluva bola predložená ako podklad pre odpredaj budovy žalovanej 2/. Na základe tejto skutočnosti dňa 24.04.1997 M. Ú. N. D. konštatoval, že otázka vecného bremena je týmto vyriešená a jej žiadosť o odpredaj nebyt. priestorov v dome súp. č. 47 bude odovzdaná na posúdenie mestskému zastupiteľstvu.

Kúpnou zmluvou č. 50/1998 odpredalo M. N. D. žalovaným 1/ a 2/ budovu súp. č. 817 postavenú na parc. č. 55/1 a pozemok parc. č. 55/1 - zast. plocha o výmere 116m2, odčlenenú z pôvodnej nehnuteľnosti súp.č.47 na základe delimitačného protokolu č. Org. /96 za kúpnu cenu 517.000,-Sk a to bez akýchkoľvek tiarch. Súčasťou zmluvy bol i znalecký posudok č. 36/1998 zo dňa 06.04.1998 znalca Ing. I. H., v ktorom sa uvádza v čl.2 bod 2.2. že strecha budovy je plochá, jednoplášťová so živičnou krytinou s murovanou atikou z 3 strán obvodu strechy,. V čl. 3.4. znalec konštatuje, že na streche je potrebné vytmeliť trhlinu v styku atikového muriva so stužujúcim pásom a opraviť brizolitovú omietku. V súčasnosti sú ako vlastníci budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 a parc. č. 55/1 zapísaní obaja žalovaní, v podiele 1/1 na LV č. 2537 v k. ú. N. D..

Dňa 14.10.2009 prevzala žalobkyňa 2 / od žalovaných 1/ a 2/ list, v ktorom jej oznamujú, že žiadajú vypratať strechu budovy súp. č. 817 najneskôr k 18.10.2009, z dôvodu opravy strechy kvôli sťažnostiam nájomníčky priestorov na zatekanie. Žalovaní poukazovali na to, že na streche sa nachádzajú ťažké drevené debny s kvetinami, 200 L sudy s humusom parkové lavičky a stoly, s tým, že dohodu o užívaní strechy podpísanú len žalovanou 2/ neuznávajú za platnú. Pokiaľ žalobcovia strechu nevypracú, najmú si firmu na jej vypratanie, faktúru im dajú k náhrade a každý pohyb na ich streche budú považovať za poškodzovanie ich majetku. Žalobcovia reagovali listom zo dňa 15.10.2009, v ktorom tvrdili, že terasa je príslušenstvom ich bytu a oni sa o terasu riadne starajú. Poukázali na to, že niekoľkokrát vykonali na vlastné náklady nalepenie živičnej lepenky na terase a opravili oplechovanie za účelom zabránenia prenikania vlhkosti a pravidelne niekoľkokrát v týždni terasu zametajú, čistia odtokové žľaby od napadaného lístia. V zimnom období odhadzujú sneh a niekoľkokrát vykonali obnovu náterov kovových konštrukcií terasy na vlastné náklady. Poukázali na to, že zámer žalovaných opravovať strechu v tomto čase nie je vhodný, nejde o havarijný stav a domáhali sa opráv strechy až v období budúceho roka. Nepovažovali za potrebné odstraňovať nádoby s kvetinami, lebo tie nie sú príčinou zatekania a odmietli uvoľniť tieto priestory. Od opravy strechy vykonanej v roku 2009 žalobcovia, majú zakázané terasu užívať.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ().

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podľa ,, o majetku obcí ( účinného od 01.05.1991) do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Bez určenia, či na strane žalobcov je alebo nie je právo vecného bremena k terase, by ich právo terasu užívať zostalo neisté a nedošlo by ani k jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Preto naliehavý právny záujem na určení, či tu je právo vecného bremena, je na strane žalobcov daný.

Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

- práva užívať zčasti cudziu nehnuteľnosť - je presvedčenie osoby, ktorá ju užíva, že tým pre seba ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Ustanovenie definuje vecné bremeno tak, že ide o právo obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Toto právo možno podľa ustanovenia druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania. Zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Z citovaného ustanovenia veta druhá vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Pre výsledok sporu bolo rozhodujúce predovšetkým vyriešenie základnej otázky nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním žalobcami 1/ a 2/. Je nesporné, že pôvodne tvoril dom, súp. č. 47 v k. ú. N. D. jednu nehnuteľnosť, pričom časť z nej bola bytovým domom a zvyšok boli nebytové priestory, ktoré boli prenajímané žalovaným 1/ a 2/. Celá budova súp. č. 47 až do nadobudnutia účinnosti (t.j. do 01.05.1991) bola vo vlastníctve štátu a štátny majetok nemožno vydržať. Vydržanie upravovala až novela účinného od 01.04.1983. Od 01.05.1991 prešlo vlastníctvo k budove k č. 47 do majetku M. N. D. a nehnuteľnosť bola rozdelená vlastníkom domu delimitačným protokolom č. Org./96 a na samostatnú stavbu a samostatný pozemok, zapísaná na LV č.100 pre k. ú. N. D. ako parc. č. 55/1 - zast. plocha a stavba - budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 sa adresou S. č. 817/60 v N. D. a zostatok tvoril byt. dom súp. č. 47 na parc. č. 55/2, zapísaný na LV č. 2231, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcov č. 22. Od roku 1992 užívali nebyt. priestory budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 žalovaní a títo nehnuteľnosti v roku 1997 odkúpili od M. N. D. do bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe požiadavky vlastníka stavby bola zriadená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 strpieť nerušené užívanie priestorov na streche budovy, ktoré tvoria terasu, spôsobom pre užívanie terasy obvyklým. K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi však nedošlo. Terasu užívali žalobcovia až do 14.10.2009, kedy sa začali problémy medzi vlastníkmi budovy súp. č. 817 a žalobcami týkajúce sa uvoľnenia terasy pre účely opravy pretekajúcej strechy budovy č. 817.

V konaní bola preukázaná existencia právneho dôvodu, z ktorého bolo objektívne možné vyvodzovať na jednej strane oprávnenie žalobcov 1, 2 užívať terasu a na druhej strane povinnosť žalovaných ako vlastníkov budovy č. 817 strpieť užívanie ich strechy ako terasy. Na preukázanie dobrej viery žalobcov 1/,2/ by nestačilo len preukázanie skutočnosti, že im po istý čas nikto nebránil užívať strechu a že sa toto tolerovalo, pokiaľ by nebola súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníka

stavby pozemku (tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vzťahu), a to povinnosti trpieť výkon nimi tvrdeného práva. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ dostali byt č. XX v roku 1969 pridelený do užívania v takom dispozičnom stave, že z ich obývacej izby boli dvere, vedené priamo na strechu budovy č. 817 a túto strechu od pridelenia bytu užívali ako terasu, terasa bola vedená aj v pasporte bytu a za užívanie terasy riadne platili poplatky a pri odpredaji nehnuteľností im bola skutočnosť, že užívajú terasu zohľadnená pri výpočte ceny za predmetný byt a odvtedy boli so zreteľom na všetky okolnosti presvedčení, že im právo užívať terasu patrí. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.1991 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ terasu do vlastníctva spolu s bytom nekúpili, nakoľko nejde o samostatnú vec, lebo terasa tvorí zároveň aj strechu budovy súp. č. 817. Terasa preto podľa , nie je príslušenstvom bytu, lebo vlastníkovi bytu nepatrí, aj keď bola zjavne pôvodne určená na to, aby sa trvale užívala spolu s bytom č. XX. Dňa 30.4.1991, t. j registráciou na štátnom notárstve nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX v byt. dome súp. č. 47 a 10- ročná lehota, potrebná na vydržanie práva spočívajúceho v užívaním terasy im začala plynúť od účinnosti , od 01.05.1991, kedy bytový dom prešiel z majetku štátu na obec. Právo dobromyseľnej držby k užívaniu terasy odvodzovali od dokladov, ktoré dostali od vlastníka bytu, keď im bol byt pridelený a toto právo nerušene vykonávali až do 14.10.2009, teda 18 rokov. Za týchto okolností sa mohli dôvodne domnievať a byť v dobrej viere, že k časti budovy súp. č. 817 - strechy tvoriacej zároveň terasu, ktorá je vo vlastníctve iného subjektu, im patrí právo vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného bremena, ktoré nadobudli formou vydržania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia nenadobudli vlastnícke právo k streche budovy súp. č. 817 vydržaním, ako sa mylne domnieva žalovaná 2/. Obsahom žaloby nebolo určenie, že nadobudli vydržaním vlastnícke právo k streche, ale že nadobudli vydržaním vecné bremeno, spočívajúce vo výkone práva užívať cudziu strechu, teda strecha je a zostane vlastníctvom žalovaných 1/ a 2/. Preto súd čiastočne vyhovel žalobe a určil, že tu je právo vecného bremena, konkrétneho obsahu uvedeného vo výroku rozhodnutia a rozhodnutie súdu v tomto prípade má len deklaratórnu formu. Týmto rozhodnutím súd vecné bremeno nezriadil, lebo ono vzniklo originálnym spôsobom, a to vydržaním výkonu práva. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, lebo výrok č. I v žalobnej žiadosti je v podstate duplicitným a vyjadruje obsah vecného bremena, čo vyplýva zo zákona a výrok č. III/ žalobnej žiadosti by zakladal práva do budúcna, čo je v rozpore s ust. , v zmysle ktorého pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V konaní nebolo ani preukázané, že by žalovaní žalobcom aktívne fyzicky bránili vo výkone ich práva terasu užívať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobcovia si uplatnili trovy konania za 4 úkony právnej pomoci po 53,,-€/ úkon, za 4 úkony po 42,,-€/ úkon za zastupovanie ďalšieho žalobcu; znížené o 20% ( príprava a prevzatie veci dňa 10.11.2009, podanie žaloby na súd dňa 11.11.2009, za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2010 a 8.2.2010) + 2x 6,95,-€ paušál a 2x po 7,21,-€ paušál a súdny poplatok po 99,50,-€ spolu 512,94,-€ podľa , , c/, , vyhl. č. v znení nesk. predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobcom, ktorí mali v konaní len čiastočný úspech súd priznal náhradu trov konania v ?-ici. v sume 256,47,-€, ktoré budú žalovaní povinní zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcov JUDr. Č..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.