Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Ct-15-2003.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ct/15/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou D.. I. I. v právnej veci navrhovateľky: J. Y., bytom: Y. K., U. proti odporcovi: G. D. B. V. A. A. J. H., sídlo: A. P. X, Bratislava X, M.: K. K., o zaplatenie XX.K.,XX,-€, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa XX.XX.K. domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. X písm. b/ V. práce (ďalej len V.. práce) zo strany odporcu listom zo dňa XX.XX.K., zaplatenia náhrady mzdy a zaplatenia sumy K..K.,- Sk, X..G.. XX.K.,XX,-€. titulom nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. X V.. práce ako aj náhrady trov konania.
S. Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. XCt XX/XX zo dňa XX.X.K. súd zasta-vil konanie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu späťvzatia navrhovateľky v tejto časti. P. súd uznesením č.k. XCt XX/XX-XXX zo dňa XX.X.K. zastavil na základe späťvzatia navrhovateľky konanie aj v časti návrhu na zaplatenie náhrady mzdy.
Z. č.k. XCt XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.K. Okresný súd Bratislava I uvedený návrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol s odôvodnením, že z vykonaného dokazova-nia mal za preukázané, že odporca pri predmetnej výpovedi neporušil ust. § 13 V.. práce a preto návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Na základe odvolania navrhovateľky bola vec prejednaná U. súdom Bratislava, ktorý uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.K. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. H. rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil svoje roz- hodnutie, čím bola účastníkom odňatá reálna možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa zaviazal na doplnenie dokazovania ohľadom skutočnosti, či sa odporca dopustil diskriminač-ného správania voči navrhovateľke vo vzťahu k jej zdravotnému stavu a veku a to zistením konkrétnych okolností vedúcich k daniu uvedenej výpovede, ako aj preverením tvrdenia navrhovateľky, že odporca nedostatočne rešpektoval čl. M. ods. X U. zmluvy na rok K.-K..
Navrhovateľka k svojmu návrhu uviedla, že návrh na neplatnosť výpovede stiahla a pristúpila na mimosúdnu dohodu preto, že k tomu bola dotlačená tlakom finančnej situácie, keďže z dôvodu konania odporcu a straty príjmu nemohla utiahnuť byt v Y. a museli sa odsťahovať. I. vidí v tom, že o výpovedi sa dozvedela len X dni vopred, napriek tomu, že v kolektívnej zmluve sa uvádza, že organizačná zmena bude prerokovaná s odbormi a aj s dotknutými zamestnancami X mesiace vopred a spochybnila aj existenciu organizačnej zmeny a príčinnú súvislosť medzi ňou a jej nadbytočnosťou. Odporca nezohľadnil jej situáciu, keď bola živiteľkou rodiny, s ťažko postihnutým invalidným manželom a s dvoma synmi nar. v r. K. N. K., ktorí navštevovali školu. Taktiež poukázala na nedodržanie ustanovenia bodu M. čl. X ods. X U. zmluvy, ako i na úraz, ktorý utrpela a ktorý síce nebol pracovný, avšak spôsobil jej takmer deväťmesačnú práceneschopnosť, pričom uvedené malo viesť k jej diskriminácii na pracovisku a k následnej výpovedi. E. na opätovné zamestnanie odmietla, pretože už bývala v U. a nemohla dochádzať kvôli invalidnému manželovi. J. nemajetkovej ujmy odôvodnila tým, že v čase výpovede mala X rokov do dôchodku, jej dôchodok nebude dostatočný, keďže si do sociálneho fondu neplatí dávky a ujmu odvodila od toho, že u odporcu zarobila približne K..K.,- Sk ročne, čo za X rokov jej nezamestnanosti predstavuje žalovanú sumu.
Odporca poprel akúkoľvek diskrimináciu navrhovateľky a uviedol, že pri dohode mala táto právneho zástupcu a preto nemohla byť pod tlakom. Po jej prijatí do pracovného pomeru vedel o jej nepriaznivej sociálnej situácii a túto aj dlhodobo zohľadňoval. V. bydliska riešila navrhovateľka síce v čase výpovede, ale táto bola následkom dlhodobých nedoplatkov, ktoré vyústili v nutnosť odsťahovania sa. E. rozhodovaní sa ohľadom nadbytočného pracov-níka po organizačnej zmene bola navrhovateľka vyhodnotená ako najslabší pracovný článok vzhľadom na jej pracovné výkony, ale s prihliadnutím na jej sociálnu situáciu jej ponúkol pracovné miesto na Š., ako vhodné vzhľadom na jej rodinnú situáciu, toto ale navrhovateľka neprijala. P. vedomosť o jej finančných problémoch súvisiacich s bytom. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti navrhovateľky určite došlo k zníženiu jej príjmu, avšak na základe informácií s ktorými disponoval jej poskytol maximum. Navrhovateľka pracovala v podateľni, kde je práca sedavého charakteru a preto ani nemohla byť diskrimino-vaná kvôli zdravotnému stavu, po návrate z práceneschopnosti vykonávala prácu ako pred-tým. Po podaní žaloby jej listom zo dňa XX.XX.K., do doby vyriešenia predmetného sporu opätovne ponúkol pôvodné pracovné miesto, ktoré však odmietla.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom zástupkyne odporcu, výpoveďami svedkov: M.. L. Z., N. N.O., E. H., D. Y. N. G.. D. D., ako aj listinnými dôkazmi: vyjadrením sa J. Y., rozhodnutím o organizačnej zmene, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.K., zápisnicou zo zasadnutia výboru A. A. E. G. zo dňa XX.XX.K., kolektívnymi zmluvami na rok K. N. K., dohodou o vysporiadaní vzájom-ných nárokov z X.X.K., exekučnými rozhodnutiami na pohľadávky H., uznesenia o zráž-kach zo mzdy navrhovateľky v prospech I. E. Bratislava, N..H.., pracovnými zmluvami D. Y., D. G. N. Y. N., ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe rozhodnutia o organizačnej zmene riaditeľa odporcu zo dňa XX.X.K., ktorou bolo zrušené aj miesto pracovníka v podateľni na J. Č.. X a po jeho prerokovaní odborovou organizáciou dňa XX.X.K., bola navrhovateľke dňa XX.XX.K. doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. X písm. b) V.. práce zo dňa XX.XX.K. a to k XX.XX.K., v ktorej odporca uviedol, že túto dáva na základe rozhodnutia riaditeľa G. zo dňa XX.XX.K. o organizačnej zmene, vydaného z dôvodu nevyhnutnej potreby racionalizá-cie práce s cieľom zvýšiť efektívnosť práce odporcu. Vo výpovedi odporca tiež uviedol, že nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a výpovedná doba je tri mesiace, teda sa skončí dňom XX.XX.K..
V podateľni na J. S.. Č.. X v Y. v predmetnom čase pracovala navrhovateľka nar. K. spolu s kolegyňami D. Y., P.. K. N. Y.T. N.-D., P.. K., N. N. H. D. G., P.. K., ktorá bola v danom čase na mater-skej dovolenke, pričom toto nebolo medzi účastníkmi sporné.
I. o vysporiadaní vzájomných nárokov z titulu ukončenia pracovného pomeru zo dňa X.X.K. medzi navrhovateľkou a odporcom sa títo dohodli, že pracovný pomer trval až do XX.X.K. a bol ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru k XX.X.K.. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za uvedené obdobie, pričom navrhovateľka sa zaviazala vziať späť podanú žalobu v časti o určenie neplatnosti predmetnej výpovede. V čl. V dohody účastníci prehlásili, že táto bola uzatvorená na základe ich slobodnej, vážnej a určitej vôle, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa časti M., čl. 7, bod X U. zmluvy na rok K., účinnej od X.X.K. do XX.X.K. pri rozhodovaní o tom, s ktorými zamestnancami bude v dôsledku organizačných zmien rozviazaný pracovný pomer, bude zamestnávateľ prihliadať na pracovnú výkonnosť pracovníkov a ak to nebude nevyhnutné, nerozviaže pracovný pomer s osamelými pracov-níkmi, ktorý sa starajú o deti do XX rokov veku, a so zamestnancami nad XX rokov veku, pričom totožné znenie obsahovala aj U. zmluva na r. K., účinná od X.X.K., I. XX.X.K..
Z prehľadu práceneschopností vypracovaných D.. P. vyplýva, že menovaná bola práceneschopná A. XX.X. I. X.X.K., od X.XX. I. X.XX.K., od XX.X.I. XX.X.K. a od X.XX I. XX.XX.K..
Z vyjadrenia J. Y., ktorý bol v rozhodnom čase bezprostredne nadria-deným navrhovateľke vyplýva, že v čase kedy s ňou prichádzal do kontaktu na pracovisku nikdy neprejavila nespokojnosť s postupom zamestnávateľa, odmeňovaním resp. neprimera-ným zaobchádzaním s jej osobou. Aj svedok E. H., prevádzkový technik, správca budovy, ako kolega navrhovateľky vo svojej výpovedi potvrdil, že nemá vedomosť o diskri-minácii navrhovateľky. Y. okolnosti ohľadom jej výpovede nepoznal. Z času na čas pomohol pracovníčkam s odnesením veľkého množstva pošty, navrhovateľka svoju prácu aj po úraze zvládala, po odvezení pošty sa už nikto späť nevracal.
H. M.. L. Z., ktorá pracovala v čase výpovede ako námestníčka riaditeľa pre technickú prevádzku vypovedala, že ako nadriadená navrhovateľky nebola spokojná s tým, ako táto využívala fond pracovného času, nakoľko po odnesení pošty jej bolo umožnené, aby odchádzala domov skôr, vzhľadom na zlý zdravotný stav jej manžela, avšak táto zotrvávala na inom pracovisku v budove vzdialenej X km od svojho pracoviska a to aj v popoludňajších hodinách. Navrhovateľke vytkla neprítomnosť na pracovisku a zneužívanie tolerancie zo strany odporcu, avšak vedomosť o diskriminácii z dôvodu veku alebo zdravot-ného stavu nemá, finančne taktiež znevýhodňovaná nebola. I. výpovede bolo zníženie nárokov odborových zväzov na odporcu, z čoho vyplývalo aj znižovanie pracovných miest.
H. N. N., ktorý pôsobil u odporcu ako personalista vypovedal, že nemá vedomosť o diskriminačnom správaní sa odporcu voči navrhovateľke. E. doručením výpo-vede mal s ňou rozhovor, pri ktorom jej ponúkol miesto informátora, kde by pracovala len počas dňa. Navrhovateľka požiadala o čas na rozmyslenie, avšak na druhý deň sa stala práce-neschopnou a po návrate ponúknuté miesto odmietla a bola jej daná výpoveď. O nedostatkoch v jej výkone práce vedomosť nemal, k organizačnej zmene dal pokyn riaditeľ nakoľko odbo-rové zväzy znižovali počet zamestnancov, čo znamenalo aj zníženie objemu pošty. I. pozície sa potom dopĺňali o mená zamestnancov, aby tieto mohli byť prerokované s odbormi.
Podľa svedkyne D. Y., táto v danom čase pracovala s navrhova-teľkou v podateľni. I. voči menovanej nepostrehla a o dôvodoch výpovede vedo-mosť nemá. V. stav navrhovateľky po úraze jej nebol nikým vytýkaný a ani nebolo oficiálne určené, aby práce nevykonávala. W. však s barlami a preto ťažšie práce, ktoré sa v každodennej práci vyskytli, robili s kolegyňou za ňu. Navrhovateľka často v pracovnej dobe debatovala na chodbe, ale nevie o tom, že by jej odporca vytýkal neplnenie si povinnos-tí. V. sa k navrhovateľke nesprával inak ako k nej, ani na ňu nemal iné požiadav-ky, naopak mala dojem, že bol k nej až príliš ústretový.
H. G.. D. D., právny zástupca navrhovateľky od decembra K. do mája K., po pozbavení mlčanlivosti z jej strany uviedol, že jej právne zastúpenie prevzal pred uzavretím dohody s odporcom, ktorá bola uzatvorená na základe jej ťaživej sociálnej situácie a tieseň pri uzatváraní dohody rozhodne nespočívala v konaní odporcu.
Podľa § X3 ods. 1 V.. práce účinného v čase dania výpovede, zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Podľa § 13 ods. X cit. V.. práce na účely princípu rovnakého zaobchádzania podľa odseku X je nepriama diskriminácia navonok neutrálny pokyn, rozhodnutie alebo prax znevý-hodňujúce podstatne väčšiu skupinu fyzických osôb, ak tento pokyn, rozhodnutie alebo prax nie sú vhodné a nevyhnutné a nemôžu sa ospravedlniť objektívnymi skutočnosťami.
Podľa § 1X ods. 3 cit. V.. práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. P. nesmie tieto práva a povinnos-ti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. P. sa znižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku.
Podľa § 13 ods. X cit. V.. práce zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch X až 3, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade nedodržania pod-mienok ustanovených v odsekoch X a X je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 O. s. p. a dospel k záveru, že podaný návrh je nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že bola diskriminovaná konaním odporcu voči jej osobe pre jej zdravotný stav a vek. V konaní bolo preukázané, že menovaná utrpela úraz, v dôsledku ktorého bola dlhodobo práceneschopná, ale z výpovede vyššie uvede-ných svedkov jednoznačne vyplynulo, že jej nikdy nebol odporcom jej zdravotný stav vytknutý a svoju prácu vykonávala, čo napokon nespochybnila ani samotná navrhovateľka. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by jej zdravotný stav viedol k predmetnej výpovedi a preto súd dospel k záveru, že menovaná v tomto smere diskriminovaná nebola.
Čo sa týka diskriminácie z dôvodu veku navrhovateľky, súd túto skúmal aj s prihliad-nutím na vyššie uvedené znenie časti M. čl. 7, bod X U. zmluvy účinnej v čase výpovede. Z listinných dôkazov vyplynulo, že kolegyne navrhovateľky, ktoré s ňou pracovali v podateľni boli od nej dokonca o ročník staršie a teda tiež spadali pod uvedené ustanovenia a jediná kolegyňa mladšia ako XX rokov bola v čase výpovede na materskej dovolenke. P.-vateľka nebola ani osamelým zamestnancom starajúcim sa o deti do XX rokov veku, keďže obaja jej školu navštevujúci synovia boli v čase výpovede starší ako XX rokov a preto mal súd za preukázané, že ani v tomto ohľade nedošlo k jej diskriminácii.
Súd podotýka, že podľa výpovedí svedkov odporca ako zamestnávateľ netrval na striktnom dodržiavaní pracovného času, čo malo navrhovateľke pomôcť v jej situácii, keďže táto sa starala o svojho trvale invalidného manžela a teda takouto formou došlo aj k zohľadne-niu jej sociálneho postavenia.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila aj tým, že diskrimináciu vidí aj v tom, že o vý-povedi sa dozvedela len dva dni vopred a spochybnila aj existenciu organizačnej zmeny a prí-činnú súvislosť medzi ňou a jej nadbytočnosťou. Súd však uvedené skutočnosti neskúmal, keďže tieto nie sú diskrimináciou v zmysle vyššie cit. § X3 ods. 1 V.. práce a tieto by skúmal len v prípade prejednávania neplatnosti výpovede, avšak v tejto časti bolo konanie po uzatvorenej mimosúdnej dohode a späťvzatí navrhovateľky zastavené.
I. bolo preukázané, že v rámci rozhodnutia o organizačnej zmene sa z dô-vodu zefektívnenia práce malo krátiť jedno miesto na pracovisku navrhovateľky, pričom toto bol dôvod predmetnej výpovede. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že k výpovedi práve navr-hovateľke došlo z dôvodu jej nižšej pracovnej výkonnosti, pričom súd poukazuje na to, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám a súd nemôže v tomto smere skúmať jeho rozhodnutie. Súd nepochybuje, že uvedená výpoveď závažne zasiahla do života menovanej vzhľadom na jej rodinnú situáciu, avšak v konaní nebolo preukázané, že by pri nej odporca navrhovateľku diskriminoval a to či už priamo alebo nepriamo tak, ako to uvádza cit. ust. § X3 V.. práce a preto návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporca mal plný úspech v konaní, mal by právo na náhradu trov konania. P. však odporcovi v konaní trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona