Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/115/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: Q. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, U., právne zastúpenej: W.. W. I., X. O. O. Š. XXXX/XX, T. B., proti odporcom v I. rade: B. I., C.. X.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXXX/XX, U., v II. rade: B. V., C.. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, U., v III. rade: U. - B., O.. U.. L.., so sídlom B.. B. XXXX, U., IČO: XX 857 132, právne zastúpeného: W.. B. Ď., M.., X. O. O. D.É. X, Ž., M. A. Ru Q. X, v IV. rade: A. M., C.. XX.XX.XXXX, bytom M. X, U., v V. rade: Ľ. M., C.. XX.XX.XXXX, bytom, M. X, U., obidvaja právne zastúpení: B.. Y. M., X. O. O. A. J. Č.. X, S., v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi v III. rade sa priznáva náhrada trov konania vo výške 408,62,- eur a odporcom v IV. a v V. rade sa priznáva náhrada trov konania vo výške 1.151,39,- eur, ktoré im je navrhovateľka povinná zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.8.2009 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že právny úkon odporcu v I. rade a navrhovateľky - zmluva o pôžičke zo dňa 15.7.2008 neplatná, ďalej že právny úkon odporcu v II. rade a navrhovateľky - plná moc zo dňa 31.3.2009 je neplatná a ďalej, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou zastúpenou na základe plnej moci odporcom v II. rade, ako predávajúcou a odporcom v III. rade je neplatná a tiež, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v III. rade a odporcami v IV. a v V. rade je neplatná. Navrhovateľka sa tiež domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže odporcovi v III. rade spoločnosti U. - B., O.. U.. L.., IČO: XX 857 132, so sídlom B.. B. XXXX, U., v zastúpení konateľom spoločnosti X. I., C.. XX.X.XXXX, S. M. Č.. XX/XX, U. a odporcom v IV. rade manželom A. M. X. a M., obaja trvale bytom M. X, U., až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, akýmkoľvek spôsobom nakladať z nehnuteľnosťami, a to rodinným domom súp. č. XXXX postaveným na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X spolu s pozemkami parc. č. XXXX/X o výmere 86m2, parc. č. XXXX/ X o výmere 98m2, parc. č. XXXX o výmere 1269m2, parc. č. XXXX o výmere 508m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území Ružomberok, vedená na LV č. XXXX, k. ú. U..

Navrhovateľka svoj návrh vo veci samej ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tou skutočnosťou, že dňa 15.7.2008 podpísala zmluvu o pôžičke s B. I., podľa ktorej si mala od neho požičať sumu 1.500.000,- Sk. V skutočnosti jej dal túto zmluvu podpísať jej druh B. J., pričom jej povedal, že on si od pána I. požičal aj prevzal peniaze vo výške 450.000,- Sk. V ten istý deň bol jej podpis na zmluve o pôžičke overený u notárky W.. W. T. v Ružomberku. Zmluvu si nečítala z tohto dôvodu, že svojmu druhovi verila a on ju ubezpečil, že peniaze vráti v dohodnutej lehote. V skutočnosti jej žiadne

peniaze neboli vyplatené do rúk tak, ako sa to uvádza v čl. II. bod 2.3 zmluvy o pôžičke. Dňa 15.7.2008 navrhovateľka podpísala aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva medzi ňou a odporcom v I. rade s tým, že táto mal slúžiť za účelom vrátenia peňazí, ktoré požičal B. I. jej druhovi B. J.. Neskôr bola Správou katastra U. vyrozumená, že konanie vo veci návrhu na vklad tejto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti bolo dňa 22.9.2008 prerušené a následne dňa 19.11.2008 bolo konanie zastavené. Žila v domnení, že akékoľvek ručenie alebo iné zabezpečenie jej nehnuteľným majetkom, a to rodinným domom spolu s pozemkami, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom úzení Ružomberok zaniklo. Nakoľko jej druh nevrátil pôžičku v dohodnutej lehote, t. j. do 1.2.2009, ku koncu marca 2009 sa s ňou spojil B. V., ktorý vystupoval v mene pána I. a pod rôznymi vyhrážkami trval na tom, aby mu podpísala aj plnú moc slúžiacu k prevodu nehnuteľností v jej vlastníctve. Ak by ju podpísala, jej druhovi by predĺžili lehotu na vrátenie peňazí o 3 mesiace. Zároveň jej povedal, že ak ju nepodpíše, tak bude mať problémy. Navrhovateľka na tieto vyhrážky reagovala tak, že sa opýtala, prečo by mu mala previesť nehnuteľnosť, ktorá má minimálne 3 krát vyššiu hodnotu, ako pre ňu dovtedy známa výška pôžičky 450.000,- Sk. Až vtedy sa od B. V. dozvedela, že v zmluve o pôžičke je uvedená suma 1.500.000,- Sk, z čoho ostala úplne prekvapená a zmätená. Keď sa opýtala svojho druha, koľko si požičal od pána I. uviedol, že v skutočnosti prevzal od neho 1.200.000,- Sk a zvyšných 300.000,- Sk bol úrok, na ktorom trval pán I., ktorý využil tieseň dlžníka - jej druha B. J. a takto dohodnutý úrok navrhovateľka považuje v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade ide v konaní zo strany pána B. V. o podozrenie z trestného činu úžery. Nakoľko B. V. na ňu naliehal a vyhrážal sa jej tým, že ju dá na súd ohľadom nesplatenia pôžičky, podpísala mu pod tlakom týchto vyhrážok túto plnú moc. Až následne sa dozvedela, že B. V. na základe tejto plnej moci zo dňa 31.3.2009 predal ňou vlastnené nehnuteľnosti realitnej kancelárii U. - B., s. r. o. so sídlom B.. B. XXXX, U.. Medzi tým navrhovateľku jej druh ubezpečoval, že sa všetko dá do poriadku a že ona o svoje nehnuteľnosti nepríde a že si on zabezpečí finančné prostriedky od iného veriteľa, aby mohol vyplatiť pána I.. Následne sa navrhovateľka dozvedela, že realitná kancelária predala ďalej jej nehnuteľnosti manželom A. a Ľ.Í. M., pričom návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol prijatý dňa 22.7.2009. Dňa 30.7.2009 v popoludňajších hodinách v prítomnosti svojho právneho zástupcu bola na tváre miesta, kde sa stretla s Ľ. M., ktorému vysvetlila za akých okolností došlo k prevodu nehnuteľností z navrhovateľka na realitnú kanceláriu, na čo jej pán M. uviedol, že on o tom nevedel a že už časť kúpnej ceny odporcovi v III. rade vyplatil, pričom časť mu mala poskytnúť banka z hypotekárneho úveru. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uviedla, že je tu dôvodná obava, že by došlo k ďalšiemu prevodu na tretiu osobu navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi v III. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s jej nehnuteľnosťami.

Odporca v III. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že navrhovateľka nedisponuje žiadnymi vlastníckymi a ani inými právami k nehnuteľnostiam, ktoré by ich prevodom mohli byť ohrozené alebo porušené, následkom čoho by mohla vzniknúť navrhovateľovi ujma, a preto navrhol návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. K návrhu vo veci samej vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ sa týka zmluvy o pôžičke, ktorej neplatnosť navrhovateľka namieta, zo zmluvy jasne a zrozumiteľne vyplýva, kto je veriteľom, kto je dlžníkom, tiež je špecifikovaný predmet pôžičky, podpis dlžníka je úradne osvedčený notárom, z vyhlásenia zmluvných strán je zrejmé, že zmluva bola podpísaná bez akéhokoľvek nátlaku, slobodne a vážne, právny úkon považovali účastníci zmluvy za dostatočne určitý a zrozumiteľný a účastníci zmluvy neboli nijakým spôsobom obmedzení k spôsobilosti na právne úkony, v čase podpisu netrpeli žiadnou psychickou poruchou. K napadnutému plnomocenstvu odporca v III. rade uviedol, že podpis na splnomocnení je úradne osvedčený notárom W.. I. T., uvedená plná moc sa neprieči zákonu, dobrým mravom, je zrozumiteľná, jasná, a teda platná. Pokiaľ boli teda nehnuteľnosti navrhovateľky splnomocnencom za odplatu prevedené na nového vlastníka formou kúpnej zmluvy, ktorá nemala žiadne právne ani iné vady, kúpna cena bola riadne zaplatená, z uvedených skutočností je zrejmé, že nový vlastník nehnuteľností kupoval predmet kúpy v dobre viere a bez akýchkoľvek pochybností, a teda je legitímnym vlastníkom o čom svedčí aj jeho list vlastníctva. Nakoľko sa odporca v III. rade zaoberá predajom a sprostredkovaním predaja nehnuteľností a uvedenú nehnuteľnosť predal manželom M., títo ju kúpili a kúpnu cenu zaplatili.

Odporcovia v IV. a v V. rade vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu vo veci samej, ako aj k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedli, že navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenca - odporcu v II. rade platne previedla nehnuteľnosti na odporcu v III. rade s účinnosťou prevodu ku dňu 24.6.2009, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.6.2009.

Kúpna zmluva mala všetky náležitosti predpísané zákonnom a je perfektným právnym úkonom, čo svojim rozhodnutím o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy potvrdila aj príslušná správa katastra. Odporca v III. rade nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, navrhovateľka prevzala kúpnu cenu, ktorá bola použitá v súlade s dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom v II. rade na splatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom v I. rade ako veriteľom. Navrhovateľka nikdy nenamietala a ani vo svojom návrhu nenamieta skutočnosť, že listiny na ktoré odkazuje a ktoré spochybňuje, by neobsahovali prejav jej vôle. Nikdy nenamietala ani platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 15.7.2008, ani platnosť plnomocenstva, ktoré udelila odporcovi v II. rade, kde výslovne súhlasila s realizáciou prevodu nehnuteľností odporcom v II. rade v jej mene, súhlasila aj s prevzatím kúpnej ceny a rovnako aj s jej použitím na splatenie dlhu. Podpisy na týchto listinách sú nespochybniteľne jej vlastné, keďže sú legalizované a navrhovateľka ich ani nenamietala. Navrhovateľka nepreukázala absenciu základných náležitostí vôle pri vykonaní právnych úkonov, ani jej prejavu, čo by bolo predpokladom dôvodnosti návrhu vo veci samej a splnením aj jedného z predpokladov odôvodnenosti nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ani nezdôvodnila obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na zjavnú nedôvodnosť nároku, ktorému sa má podľa návrhu navrhovateľky priznať predbežná ochrana a nesplnenie základných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhli návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a rovnako aj návrh vo veci samej.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. -46 zo dňa 31.8.2009 návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.9.2009 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku zaujatosti konajúceho sudcu, uvedená námietka bola predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie, pričom Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. -63 zo dňa 8.10.2009 zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vednej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. .

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 13.1.2010 v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu a doplnil, že navrhovateľka pod rôznymi formami nátlaku a pod vyhrážkami dňa 15.7.2008 podpísala zmluvu o pôžičke, pričom túto zmluvu nevypracovala, v živote nevidela veriteľa - M. I., odporcu v I. rade, nikdy si nepožičala od tohto pána sumu 1.500.000,- Sk tak, ako je to uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 15.7.2008. Zmluvu podpísala, avšak na podpis jej ju doniesol jej priateľ pán J., ktorý jej povedal, že to musí podpísať, išli k notárovi a vtedy jej pán J. oznámil, že si v skutočnosti požičal iba sumu 450.000,- Sk. Navrhovateľka zmluvu pred podpisom nečítala, nakoľko ju pán J. ubezpečil, že je v poriadku a následne J. po podpise zmluvy o pôžičke zmluvu zobral a odišiel. Navrhovateľke následne uviedol, že potrebuje jej podpis na zmluve overiť z toho dôvodu, že táto mala ručiť za splatenie pôžičky svojim majetkom, a preto potrebuje overiť jej podpis na zmluve. Neskôr jej pán J. oznámil, že od pána I. prevzal peniaze a následne jej oznámil, že si v skutočnosti nepožičal sumu 450.000,- Sk, ale sumu 1.200.000,- Sk. Navrhovateľka následne podpísala plnú moc datovanú dňom 31.3.2009, ktorú podpísala a ktorá bola priložená ku kúpnej zmluve, pričom navrhovateľka podpísala plnú moc pod rôznymi vyhrážkami, nátlakom, odporca v II. rade sa jej vyhrážal, že môže prísť o dieťa a že musí podpísať plnú moc, nakoľko pôžička nebola splatená, naliehal na ňu. Navrhovateľka následne pod hrozbou týchto vyhrážok a nátlaku podpísala plnú moc, ktorou splnomocnila odporcu v II. rade na podpísanie kúpnej zmluvy a prevzatie kúpnej ceny, pričom plnú moc podpísala pod nátlakom, a teda sa jedná o neplatný právny úkon, nakoľko nebol urobený slobodne a vážne.

Na otázku samosudcu uviedol, že navrhovateľka trestné oznámenie nepodala, a to zo strachu pred odporcami v I. a v II. rade, ktorí ju pripravili o nehnuteľnosti podvodom, pričom doplnil, že sa jedná o akúsi formu bytovej mafie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.1.2010 zotrvala na podanom návrhu, ako aj na prednese svojho právneho zástupcu, doplnila, že spravila chybu, keď podpísala zmluvu o

pôžičke, ktorú nečítala, urobila to v rýchlosti, unáhlene, v omyle. V tejto záležitosti dôverovala J., po podpise zmluvy nedostala žiadny exemplár, naháňala aj J., aby jej exemplár doniesol, on jej však povedal, že B. V. nemá čas, a teda jej žiadny exemplár tejto zmluvy o pôžičke nedal. Neskôr jej prišla z katastra výzva, aby odstránila nedostatky, čakala, kto sa jej ozve, pričom následne jej prišlo z katastra rozhodnutie o zastavení konania. Po obdržaní tohto rozhodnutia osobne navštívila Správu katastra U., kde dostala k dispozícii aj uvedenú zmluvu, pričom mala za to, že podľa rozhodnutia Správy katastra U. je táto zmluva neplatná a žila v tomto domnení. J. jej povedal, že sumu 450.000,- Sk vráti, a ona mu dôverovala a myslela si, že celá záležitosť je v poriadku. Jedného dňa prišiel za ňou jej priateľ J. s papierom, že má podpísať nejakú plnú moc, na čo mu však povedala, že to neurobí, že na to nemá dôvod, pričom J. bol vystrašený. Od začiatku si myslela, že peniaze požičal jej priateľovi pán V., a preto kontaktovala V. za účelom, aby jej vysvetlil, čo vlastne odo nej chce a prečo má podpísať plnú moc pre nejakých 450.000,- Sk. Na to jej V. povedal, že J. mu povedal, že v skutočnosti jej povedal, že si požičal sumu 450.000,- Sk, avšak v skutočnosti bola J. požičaná suma 1.200.000,- Sk. Po oboznámení tejto skutočnosti ostala prekvapená, nakoľko mala za to, že J. si v skutočnosti požičal iba 450.000,- Sk. Neskôr oznámila V., že nech naháňa J., keď si peniaze požičal, na čo jej však tento povedal, že sú to veľké peniaze a začal sa jej vyhrážať, že to dá na súd, silou mocou chcel, aby podpísala plnú moc. Dodala, že v živote by nepodpísala plnú moc dobrovoľne, nemala na to žiadny dôvod, aby takúto plnú moc podpisovala, pričom už v tom čase mala čestné prehlásenie od J., že tú peňažnú sumu si požičal on.

Odporca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, doplnil, že všetko sa to udialo v roku 2008, keď ho oslovil jeho kamarát B. V., ktorý sa ma spýtal, či by som bol ochotný požičať jeho priateľom nejaké peniaze na rozvoj podnikania, malo sa jednať o sumu 1.500.000,- Sk. On s týmto súhlasil, avšak za podmienky, že bude mať nejaké ručenie. V. mu potom oznámil, že ručenie bude domom na S. M. a on mu na základe tohto dal plnú moc, aby ho zastupoval ohľadom tejto záležitosti a dal mu aj sumu 1.500.000,- Sk k dispozícii, nakoľko sa často nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Po tom sa už viac o vec nestaral, pričom v kontakte s V. bol iba vtedy, keď sa vrátil na územie Slovenskej republiky. Nakoľko sa mu peniaze nevracali v uvedenom termíne, kontaktoval pána V., ktorý mu uviedol, že zistí čo sa deje. Neskôr mu V. oznámil, či by nebol ochotný počkať za účelom splatenia dlžnej sumy, na čo mu on oznámil, že by počkal do apríla. Keďže sa peniaze nevracali ani v apríli, uskutočnil sa prepis domu, následne uskutočnila realitná kancelária ďalší prevod, pričom v auguste 2009 mu pán V. celu sumu vrátil. Doplnil, že keď ho prvý krát pán V. oslovil povedal mu, že peniaze má požičať pani Š. a pánovi J., jeho kamarátom.

Odporca v II. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol na pojednávaní odporca v I. rade, doplnil, že nie je pravda, že by veľa krát telefonicky kontaktoval navrhovateľku, kontaktoval ju iba 1x, a to vtedy, keď sa jej pýtal, čo je s pôžičkou, nakoľko sa blížil termín splatnosti. Keď telefonicky kontaktoval pani Š. niekedy v apríli 2008 povedal jej, že ak sa niečo nedá do poriadku, bude sa to riešiť súdnou cestou, je to normálna záležitosť, že ak niekto nevráti peniaze, že sa to rieši cestou súdu. Doplnil, že pani Š. už vtedy vedela od pána J. o výške sumy a nie ako uviedla vo svojej výpovedi, že sa to dozvedela až neskôr pri podpisovaní plnomocenstva. Poprel, že by na navrhovateľku vyvíjal nátlak a doložil o tom to aj SMS správy, z ktorých vyplýva, že navrhovateľku presviedčal na podpis plnomocenstva jej priateľ B. J..

Právny zástupca odporcu v III. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť, a to z dvoch dôvodov, jeden je hmotnoprávny a druhý je procesnoprávny. K hmotnoprávnemu dôvodu uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že navrhovateľka plnou mocou splnomocnila odporcu v II. rade slobodne, neboli preukázané žiadne vyhrážky ani fyzické násilie, plná moc spĺňala všetky náležitosti v zmysle Katastrálneho zákona ako aj , teda bola platná. K procesnoprávnemu dôvodu uviedol, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv, pokiaľ navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu prevzala kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti mala návrh koncipovať tak, že oproti vráteniu nehnuteľnosti sa vráti aj kúpna cena, a preto je návrh nedôvodný a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca odporcov v IV. a v V. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť, nakoľko je v celom rozsahu nedôvodný. Poukázal na procesnoprávne dôvody, a to je skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, teda bremeno tvrdenia, to znamená, že na veci má naliehavý právny záujem a ani toto v celom návrhu vôbec netvrdí. Pokiaľ sa týka hmotnoprávnych dôvodov, predmetom tohto konania nie je tá skutočnosť, či kúpna zmluva medzi odporcom v III. rade resp. splnomocneným zástupcom navrhovateľky a odporcom v III. rade a odporcami v IV. a V. rade sú platné alebo neplatné s výnimkou jednej skutočnosti, a to plnomocenstva, ktoré udelila navrhovateľka odporcovi v II. rade, toto plnomocenstvo spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti všeobecnej časti . Jediný argument, ktorý uviedla navrhovateľka bola bezprávna vyhrážka, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa niekto navrhovateľke vyhrážal, takisto nebolo preukázané, že by došlo k fyzickému násiliu a ani to zo strany navrhovateľky tvrdené nebolo. K obsahu plnomocenstva uviedol, že pokiaľ bolo v plnej moci uvedené slovo pohľadávok navrhovateľky jednalo sa o chybu v písaní, nakoľko z obsahu plnej moci bolo zrejmé a nebolo sporné aký obsah tohto právneho úkonu mal byť, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po prevzatí kúpnej ceny táto kúpna cena mala byť odovzdaná odporcovi v I. rade za účelom uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú mal voči navrhovateľke. Túto skutočnosť preukazuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľka nikdy po prevzatí kúpnej ceny svojim splnomocneným zástupcom nežiadala ani nekontaktovala pána V., teda odporcu v II. rade ani odporcu v I. ako veriteľa, aby jej vrátili kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti. Všetky tvrdenia navrhovateľky zostali iba v rovine tvrdení, navrhovateľka nepreukázala tieseň a ani nápadne nevýhodné podmienky, ako to predpokladá hypotéza právnej normy, ktorá by mala mať za následok, že právny úkon by bol neplatný, obidva právne úkony navrhovateľka podpísala, čo vlastne ani sama nespochybnila.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to so zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi odporcom v I. rade, ako veriteľom a navrhovateľkou, ako dlžníčkou zo dňa 15.7.2008, s kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.2009, na základe ktorej navrhovateľka, ako predávajúca predala odporcovi v III. rade, ako kupujúcemu dňa 15.6.2009 nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom bola zastúpená svojim splnomocneným zástupcom - odporcom v II. rade, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra U. dňa 24.6.2009, s plnou mocou zo dňa 31.3.2009, na základe ktorej navrhovateľka splnomocnila odporcu v II. rade k podpísaniu záložnej zmluvy a k podpísaniu kúpnej zmluvy, s prehlásením B. J., na základe ktorého tento prehlásil, že peniaze na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2008 neprevzala navrhovateľka, ale on, avšak v skutočnosti prevzal iba sumu 1.200.000,- Sk, s výpismi z LV č. XXXX A.edených Správou katastra U., s rozhodnutím Správy katastra U. zo dňa 22.9.2008 o prerušení konania, s rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 19.11.2008, so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorú uzatvorila navrhovateľka s odporcom v I. rade dňa 15.7.2008, s výpisom k faktúre za používanie mobilného telefónu.

Súd sa ďalej oboznámil aj s pripojenými spismi Katastrálneho úradu v Ž., Správa katastra U., sp. zn. A. XXXX/XX X. V .

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľky, ktorý musí byť podľa ustanovení zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Navrhovateľka teda musí preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je základnou podmienkou na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť. Na základe vykonaného dokazovania a preskúmaním listinných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľka v návrhu vo veci samej ani neuviedla, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a túto skutočnosť netvrdila. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizované určitými aspektmi, odporcom je popieraná existencia, resp. neexistencia práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom, existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Navrhovateľka sa návrhom domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, plnomocenstva a kúpnych zmlúv uzatvorených medzi odporcom v III. rade, ako predávajúcim a odporcami v IV. a v V. rade ako kupujúcimi. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľka neosvedčila na takomto určení naliehavý právny záujem, prípadnými výrokmi, ktorými by súd vyhovel návrhu navrhovateľky by sa bez ďalšieho nijakým spôsobom neodstránil stav právnej neistoty navrhovateľky týkajúci sa sporného vlastníctva nehnuteľností.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia alebo neexistencia práva, či právneho vzťahu. Je potrebné rešpektovať aj názor, že ak sa vyslovením neplatnosti má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či to právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Naliehavý právny záujem je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. V uvedenom prípade by totiž ani prípadné výroky súdu k neplatnosti právnych úkonov sami o sebe neznamenali vyriešenie sporu a odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi konania, príslušná správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra nehnuteľností oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery.

Na základe vyššie uvedených skutočností, t.j. že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na túto skutočnosť sa preto už ani súd bližšie nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi neplatnosti právnych úkonov, nakoľko sa to javilo nadbytočné. Pre úplnosť súd už len na záver dodáva, že ani vykonaným dokazovaním nebola preukázaná neplatnosť právnych úkonov, pokiaľ sa týka zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril odporca v I. rade ako veriteľ a navrhovateľka, ako dlžníčka dňa 15.7.2008, zmluva mala všetky potrebné náležitosti, obsahovala označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, bola zmluvnými stranami riadne podpísaná, okrem tejto skutočnosti podpis navrhovateľky ako dlžníčky bol notársky overený, v tomto smere neobstojí obrana navrhovateľky, že si zmluvu pred podpisom nečítala, bola uvedená do omylu, nakoniec túto skutočnosť navrhovateľka sama označila za chybu. Vykonaným dokazovaním súd takisto nezistil, že by plnomocenstvo, ktoré udelila navrhovateľa odporcovi v II. rade dňa 31.3.2009 bolo udelené pod nátlakom, pod hrozbami a rôznymi vyhrážkami, táto skutočnosť ostala len v rovine tvrdení navrhovateľky, práve naopak, odporcovia (odporca v II. rade predloženými SMS) preukázali, že to bol práve priateľ navrhovateľky - B. J., ktorý aktívne zasahoval do konania navrhovateľky ohľadom právnych úkonov ňou vykonávaných.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že priznal odporcom v III. až v V. rade náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala.

Účelne vynaložené trovy konania odporcu v III. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

Právny zástupca odporcu v III. rade si uplatnil odmenu za 4 úkony právnej služby, pričom vychádzal v zmysle Vyhlášky č. z hodnoty peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práv, ktorých sa právna služba týka, pričom v zmysle zmluvy o pôžičke, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka domáhala bol predmet pôžičky vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,87,- eur), a teda hodnota jedného právneho úkonu predstavuje sumu 519,49,- eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v III. rade odmenu za 4 úkony právnej služby, avšak za jeden úkon právnej služby mu priznal odmenu vo výške 53,49,- eur s poukazom na ustanovenie citovanej vyhlášky, v zmysle ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie. V roku 2009 predstavovala 1/13 výpočtového základu sumu 53,49,- eur, teda súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v III. rade odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 53,49,- eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 13.1.2010 a 1.2.2010), t. j. 213,96,- eur. Tiež mu priznal aj náhradu hotových výdavkov, a to 4x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby, za úkony právnej služby v roku 2009 mu priznal režijný paušál vo výške 6,95,- eur a k právnym úkonom za rok 2010 režijný paušál vo výške 7,10,- eur, pričom za úkony právnej služby v roku 2010 si právny zástupca odporcu v III. rade uplatnil režijný paušál v nižšej výške, ako si mohol uplatniť.

Právny zástupca odporcu v III. rade si tiež uplatnil aj náhradu za stratu času za čas strávený na ceste na pojednávanie zo Ž. Q. U. a späť dňa 13.1.2009 a 1.2.2009, uplatnil si 4 polhodiny, každá vo výške 12,02,- eur, t. j. 48,08,- eur, tiež si uplatnil náhradu cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom zn. A. M. na pojednávanie konané dňa 13.1.2010 a 1.2.2010 (vzdialenosť Ž. - U. a späť 140 km, paušálna náhrada 0,183,- eur/1km, cena pohonných hmôt 1,140,-eur/1l, spotreba podľa technického preukazu (právny zástupca odporcu v III. rade uviedol 6,1l/100km, avšak podľa predloženej kópie technického preukazu táto predstavovala sumu 6,0/100 km)), t. j. súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v III. rade náhradu za amortizáciu vo výške 25,62,- eur a za pohonné hmoty náhradu vo výške 9,58,- eur, pričom právny zástupca odporcu v III. rade si uplatnil náhradu v nesprávnej výške 26,16,- eur. Súd teda priznal právnemu zástupcovi odporcu v III. rade náhradu za stratu času 2x48,08,- eur a 2x náhradu cestovných nákladov v spomínaných sumách. Celkom boli teda trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 408,62,- eur, pričom právny zástupca odporcu v III. rade si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 2.305,62,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd upravil výšku odmenu právneho zástupcu odporcu v III. rade.

Účelne vynaložené trovy konania odporcov v IV. a v V. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

Právny zástupca odporcov v IV. a v V. rade si uplatnil odmenu za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientmi, písomné podanie vo veci na súd - vyjadrenie k návrhu na predbežné opatrenie, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 13.1.2010 a 1.2.2010, písomné podanie vo veci na súd - vyjadrenie k návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov), pričom pri úkonoch právnej pomoci za rok 2009 vychádzal ohľadom hodnoty jedného úkonu zo sumy 96,28,- eur a pri úkonoch právnej pomoci za rok 2010 zo sumy 99,88,- eur s poukazom na a Vyhlášky č. . V zmysle citovanej vyhlášky predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny v danej veci za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu za rok 2009 predstavovala sumu 53,49,- eur a za rok 2010 sumu 55,46,- eur. Súd priznal právnemu zástupcu odporcov s poukazom na vyššie citované ustanovenia vyhlášky odmenu za 1 úkon právnej pomoci za úkony vykonané v roku 2009 sumu 85,58,- eur a za rok 2010 sumu 88,74,- eur. Pokiaľ sa týka úkonu právnej pomoci - zastupovanie na Okresnom súde

Ružomberok dňa 13.1.2010, súd odmenu za tento právny úkon zdvojnásobil, vzhľadom na skutočnosť, že pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny, teda právny zástupca odporcov v IV. a v V. rade si uplatnil odmenu aj za ďalšie dve začaté hodiny. Súd teda priznal právnemu zástupcovi odporcov v IV. a v V. rade odmenu za úkony právnej pomoci vo výške 526,12,- eur. Tiež mu priznal aj náhradu hotových výdavkov, a to 5x režijný paušál, hoci právny zástupca odporcu v IV. a v V. rade si uplatnil 6x režijný paušál, súd však konštatuje, že vykonal 5 úkonov právnej pomoci, za úkony právnej pomoci v roku 2009 mu priznal 2x režijný paušál vo výške 6,95,- eur a za úkony právnej pomoci v roku 2010 3x 7,21,- eur.

Právny zástupca odporcov v IV. a v V. rade si uplatnil aj náhradu cestovného za cestu z S. Q. U. a späť na pojednávanie konané dňa 13.1.2010 a 1.2.2010 (vzdialenosť S. - U. a späť 530 km, základná náhrada za jeden km 0,183,- eur, spotreba podľa technického preukazu použitého motorového vozidla 4,9l/100km, cena pohonných hmôt 1,14,- eur), t. j. súd priznal náhradu za opotrebovanie vozidla vo výške 96,99,- eur a náhradu za pohonné hmoty vo výške 29,60,- eur. Celkom bola teda priznaná náhrada cestovného vo výške 253,18,- eur.

Súd tiež priznal právnemu zástupcovi odporcov v IV. a v V. rade aj náhradu za stratu času za čas strávený na ceste z S. Q. U. a späť na pojednávanie konané dňa 13.1.2010 a 1.2.2010, za každú cestu si uplatnil právny zástupca náhradu vo výške 14 polhodín, každá vo výške 12,02,- eur, teda spolu 336,56,- eur. Súd teda celkom priznal právnemu zástupcovi odporcov v IV. a v V. rade odmenu vo výške 1.151,39,- eur.

Vzhľadom ku skutočnosti, že odporcovia v I. a v II. rade v zákonnej lehote nevyčíslili trovy konania, v takom prípade nebol súd viazaný svojim výrokom o náhrade trov konania ohľadom týchto účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Žiline.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je

potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal

na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.