Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/364/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: M. T., nar.XX.X.XXXX, bytom v G., S. č.X proti odporcovi: Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, so sídlom v Košiciach, Bukurešťská č.12, IČO: 00 594 725, zastúpenému: JUDr.Anna Lacová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Bukurešťská č.13, v konaní o zaplatenie 5.039,-Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 22.9.2003 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.039,-Sk s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.7.2001 až do zaplatenia, titulom preplatku na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu č.XX, na S. ul.č.X v G., za rok 2000.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 9.11.2004 tvrdil, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi, a to v súlade s čl.38 bodu 9 Stanov družstva.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 29.7.2005 rozhodol vo veci tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.309,-Sk s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.7.2001 až do zaplatenia, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal za to, že odporca svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi preplatok, vyplývajúci z vyúčtovania nesplnil a tiež nepreukázal, že by došlo k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500,-Sk na účet Okresného súdu Košice I.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.4Co/351/2005-73 zo dňa 22.6.2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa musel byť zrušený z dôvodu, že v odvolacom konaní odporca predložil písomný dôkaz, t.j. poštovú poukážku o platbe zo dňa 6.9.2001, kde na druhej strane poukážky v správe pre prijímateľa je uvedená suma 6.570,-Sk nedoplatkov na nájomnom k aprílu 2001 a suma 5.039,-Sk preplatok ústredného kúrenia za rok 2000 + 4,-Sk poštovné, spolu k platbe 1.535,-Sk pri odrátaní nedoplatku a preplatku, ktorú sumu podľa nesporných tvrdení navrhovateľ akceptoval a aj zaplatil. Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo doplniť dokazovanie v tom smere, či takýmto spôsobom odporca postupoval pri započítaní preplatkov a nedoplatkov aj u ďalších

členov družstva a po takto doplnenom dokazovaní opätovne vyhodnotiť výsledky doteraz vykonaného ako aj nového dokazovania a to vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku v konaní.

Po doplnení dokazovania v zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 8.3.2007 a odporcu zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej pohľadávky.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -204 zo dňa 30.4.2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie oboznámením spisov Okresného súdu Košice I sp.zn. a sp.zn. a dôkazy opätovne vyhodnotiť aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu týchto spisov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dokladov, tvoriacich obsah spisu ako aj oboznámením s obsahom spisov Okresného súdu Košice I sp.zn. a sp.zn. a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ sa stal nájomcom trojizbového bytu č.XX, blok XXX F na X.poschodí v G., na ulici Varšavskej č.9 na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 15.12.1988 pod č.668/37/88. Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bola podpísaná dňa 16.12.1988.

Odporca, ako prenajímateľ bytu, dňa 20.5.2001 vyúčtoval náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000. Z vyúčtovania vyplýva, že navrhovateľovi za uvedený kalendárny rok vznikol preplatok vo výške 5.039,-Sk. Z obsahu vyúčtovania ďalej vyplýva, že preplatok bude nájomcovi zaslaný do 60 dní alebo použitý na kompenzáciu nedoplatku na zálohových platbách prípadne iných záväzkov voči družstvu.

Vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2000 navrhovateľ prevzal dňa 8.6.2001. Svedčí o tom doručenka, opatrená pečiatkou podacej pošty.

Preplatok vyplývajúci z vyúčtovania navrhovateľovi v uvedenej 60-dňovej lehote vyplatený nebol.

Navrhovateľ listom zo dňa 6.6.2003, doručeným odporcovi toho istého dňa, žiadal odporcu o zaplatenie predmetného preplatku.

Odporca sa bránil tvrdením, že dlh odporcu zanikol započítaním, keďže s preplatkom navrhovateľa boli kompenzované jeho dlhy voči družstvu a to konkrétne: nedoplatok na vyúčtovaní ústredného kúrenia za rok 1997 v sume 691,-Sk, dlh na nájomnom za mesiac február 1999 v sume 1.330,-Sk a za mesiac marec 1999 v sume 1.639,-Sk, ďalej nedoplatok na vyúčtovaní za ústredné kúrenie za rok 1998 v sume 1.073,-Sk a nedoplatok na vyúčtovaní ústredného kúrenia za rok 1999 v sume 1.837,-Sk, teda dlh spolu vo výške 6.570,-Sk. Podľa tvrdenia odporcu, k započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov došlo ku dňu 6.9.2001 a to na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ tohto dňa poštovou šekovou poukážkou zaplatil odporcovi sumu 1.531,-Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou pohľadávky navrhovateľa (t.j. preplatkom z vyúčtovania) a výškou pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi. Zaplatením uvedenej sumy došlo podľa názoru odporcu zo strany navrhovateľa k akceptácii dlhu vo výške, vyčíslenej odporcom a tým aj k uzavretiu dohody o započítaní.

Navrhovateľ uviedol, že k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok s odporcom nikdy nedošlo, a to v písomnej ani ústnej forme; zo strany odporcu nikdy nebol učinený žiaden prejav, smerujúci k započítaniu, z ktorého by bolo zrejmé, aké pohľadávky si mieni započítať. Poukázal na vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za iné obdobie (od 1.1.2002 do 31.12.2002) , z ktorého je

zrejmý jednak preplatok vyplývajúci z vyúčtovania, ako aj dlh odporcu voči družstvu ku dňu vyhotovenia vyúčtovania, na ktorý dlh mal byť preplatok započítaný; naopak, vo vyúčtovaní za rok 2000, ktorý je predmetom tohto konania, odporca neuviedol žiaden dlh navrhovateľa za predchádzajúce obdobie.

Z ústrižku poštovej šekovej poukážky predloženej odporcom, súd zistil, že odosielateľ (navrhovateľ) dňa 6.9.2001 na Pošte Košice 13 poukázal na účet odporcu sumu 1.535,-Sk. Na rubovej strane predmetnej poukážky, v správe pre prijímateľa, sú uvedené tieto údaje:

6.570,- ned.náj. k 4/01

5.039,- preplatok ÚK 2000

4,- pošt.

________

1.535,-

Z ústrižku tej istej poštovej šekovej poukážky, predloženej navrhovateľom súd zistil, že ňou navrhovateľ dňa 6.9.2001 poukázal na Pošte Košice 13 na účet odporcu sumu 1.535,-Sk. Z lícovej strany tejto poukážky súd zistil, že pod zúčtovacími dátami platiteľa je uvedené: ned.náj. k 30.4.01. Na rubovej strane predmetnej šekovej poukážky neboli uvedené žiadne údaje.

Navrhovateľ vypovedal, že predmetnú poštovú šekovú poukážku, ktorú obdržal od odporcu na sumu 1.535,-Sk vyplatil, pričom mal za to, že vypláca nedoplatok na nájomnom k 30.4.2001 tak, ako to bolo uvedené na lícovej strane poukážky v zúčtovacích dátach platiteľa a hoci nevedel, o aký dlh konkrétne ide, tento vyplatil, nakoľko v tom čase mal záujem, aby mal všetky platby voči družstvu vyrovnané, keďže sa súdnou cestou domáhal nahradenia vôle odporcu na uzavretie zmluvy o prevode bytu do svojho osobného vlastníctva. Navrhovateľ prízvukoval, že z predmetnej poštovej šekovej poukážky, ktorú mu zaslal odporca, vôbec nebolo zrejmé, že ide o zápočet vzájomných pohľadávok, konkrétne ktorých a v akej výške, nakoľko tam neboli uvedené žiadne údaje. Tvrdil, že údaje, ktoré sú uvedené v správe pre prijímateľa na rubovej strane šekovej poukážky, ktorú predložil odporca, tam odporca dopísal až následne. Uviedol tiež, že skutočnosť, že takýmto spôsobom družstvo započítava vzájomné pohľadávky vo vzťahu k ostatným nájomcom ešte neznamená, že práve v jeho prípade družstvo nepochybilo a poslalo mu prázdnu poukážku bez potrebných údajov.

Odporca predložil súdu 25 poštových šekových poukážok od rôznych nájomcov, resp. vlastníkov bytov, spravovaných odporcom, pričom údaje uvedené na lícovej, ako aj rubovej strane týchto poukážok sú obdobné ako v prípade navrhovateľa. Odporca uviedol, že údaje uvedené v správe pre prijímateľa sú vyplňované, resp. boli vyplňované zamestnankyňou družstva.

Na návrh navrhovateľa súd vypočul svedka H. U., ktorý vypovedal, že asi pred 5 rokmi priateľsky vypomáhal navrhovateľovi, pričom ho rozvážal autom a pri tejto príležitosti ho viezol aj na poštu zaplatiť peniaze na základe poštovej šekovej poukážky družstva, pričom túto poukážku videl doma u navrhovateľa a v súvislosti s ňou si pamätal, že navrhovateľ bol rozhorčený, nakoľko nevedel, za čo má platiť, keďže na poukážke nebola uvedená žiadna správa, iba číselný údaj.

Svedkyňa B. Ivanovová, zamestnankyňa ÚBD Košice - Ťahanovce vypovedala, že u odporcu pracuje vo funkcii účtovníčky. Potvrdila, že u odporcu sa preplatky, vyplývajúce z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, kompenzujú s nedoplatkami, teda s dlhmi nájomcov alebo vlastníkov bytov v správe odporcu tým spôsobom, že pokiaľ je preplatok vyšší ako dlh, rozdiel sa zašle nájomcovi a pokiaľ je to opačne, teda dlh je vyšší ako preplatok vyplývajúci z vyúčtovania, nájomcovi alebo vlastníkovi bytu sa posiela šek na zaplatenie rozdielu medzi preplatkom a nedoplatkom. Na tento spôsob kompenzácie sa zatiaľ nesťažoval žiaden z nájomcov alebo vlastníkov bytov. Ďalej uviedla, že šekové poukážky

na zaplatenie rozdielu medzi preplatkom a nedoplatkom boli jednotlivým nájomcom zasielané spolu s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu.

Z výpovede svedkov O. S., B. N. a O. G. - členov ÚBD Košice - Ťahanovce a nájomcov bytov spravovaných odporcom, súd zistil, že preplatky a nedoplatky nájomcov voči družstvu boli v podstate kompenzované spôsobom, popísaným zamestnankyňou odporcu, s tým, že pokiaľ nedoplatok bol vyšší ako preplatok, nájomca zaplatil sumu, ktorá činila rozdiel medzi preplatkom a nedoplatkom na základe šekovej poukážky, ktorá bola zaslaná nájomcovi spolu s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu, pričom na rubovej strane tejto šekovej poukážky bola uvedená výška nedoplatku, ako aj preplatku.

Zo Stanov ÚBD Košice - Ťahanovce platných do 12.12.2002, z článku 48 bodu 5 súd zistil, že vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods.3 a 4 stanov uhradí družstvo členovi najneskôr do 60 dní po vyúčtovaní. V tej istej lehote je člen a vlastník bytu povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním zistený nedoplatok.

Z odporcom predložených ročných prehľadov platieb navrhovateľa za rok 2001 a 2002 súd zistil, že odporca nájomné, ako aj zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu v zmysle mesačného predpisu riadne platil. Podľa vyjadrenia odporcu, navrhovateľ v podstate riadne plnil svoje povinnosti voči družstvu od r. 1998, kedy zaplatil družstvu dlh za predchádzajúce obdobie (okrem poplatku z omeškania) vo výške 48.023,-Sk, s výnimkou dlhov, ktoré boli započítané s preplatkom, ktorý je predmetom tohto sporu.

Navrhovateľ tvrdil, že vo vzťahu k družstvu uhradil všetky svoje dlhy, teda vrátane tých, ktoré si údajne družstvo započítalo. Poukázal tiež na to, že vlastne až v tomto konaní, z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 29.7.2005, sa dozvedel prvýkrát, v akej výške a voči ktorým pohľadávkam družstvo vykonalo údajnú kompenzáciu, ako aj na to, že z výsledkov dokazovania v tomto konaní je zrejmé, že číselné údaje, týkajúce sa údajnej kompenzácie, uvádzalo družstvo iba v tej časti šekovej poštovej poukážky, ktorá sa vrátila prostredníctvom pošty družstvu a nájomcovi ostala iba tá časť poukážky, kde na rubovej strane nie sú uvedené žiadne údaje.

Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi nahradenia jeho vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č.k.3Co/10/2005 zo dňa 10.5 2005. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že k sporu medzi účastníkmi konania došlo z dôvodu, že odporca neakceptoval žiadosť navrhovateľa o prevod bytu do jeho osobného vlastníctva s odôvodnením, že nesplnil jednu z podmienok družstva na realizáciu prevodu bytu a nevyrovnal pohľadávku - poplatok z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia nájomného.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že predmetom tohto konania je návrh Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce proti Jaroslavovi Felbertovi o zaplatenie poplatku z omeškania z titulu oneskoreného platenia nájomného. Ďalej zistil, že odporca nedoplatok na nájomnom, ako aj na službách spojených s užívaním bytu stanovený k 30.6.1998 zaplatil dňa 22.7.1998 vo výške 48.023,80,-Sk

Podľa Výmeru Ministerstva financií č.R 1/1996-Smernica Ministerstva financií SR pre určenie podmienok a výšky platieb za dodávku tepla a odberu vody (TÚV) pri dodávkach ústredného (diaľkového) vykurovania užívateľom bytov (domácnostiam) a ostatným odberateľom, vyúčtovanie platieb za dodávku tepla a TÚV sa vykoná raz ročne za kalendárny rok najneskôr do 30.apríla. Nedoplatok alebo preplatok plynúci z vyúčtovania je splatný do 15 dní potom, kedy užívateľ bytu alebo nebytového priestoru dostal vyúčtovanie.

Podľa ust. (ďalej iba ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust., a , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Súd vyhodnotil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, porovnal výsledky dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a po právnom posúdení zisteného skutkového stavu na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok nie je dôvodný. K tomuto záveru súd dospel na základe nasledovných úvah:

Započítanie (kompenzácia) v zmysle cit.ust. je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. K tomuto právnemu účinku započítania môže dôjsť iba po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov pre započítanie, a to:

1.vzájomnosť pohľadávok veriteľa a dlžníka,

2. plnenie rovnakého druhu (najčastejšie peňažné),

3. spôsobilosť pohľadávok na započítanie (cit.ust. ) a 4. prejav smerujúci k započítaniu.

V danom prípade mal súd od počiatku za to, že prvé tri zákonom stanovené predpoklady pre započítanie boli nesporne splnené. Je zrejmé, že ide o vzájomné peňažné pohľadávky oboch účastníkov sporu, ktoré sa vzájomne kryjú, pričom súd nezistil žiadne dôvody svedčiace o ich nespôsobilosti na započítanie v zmysle ustanovenia .

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2000 v žalovanej výške, t.j. v sume 5.039,- Sk. Uvedenú skutočnosť odporca ani nespochybňoval. Splatnosť dlhu odporcu voči navrhovateľovi (preplatok vyplývajúci z vyúčtovania) nastala ku dňu 9.7.2001.

Keďže navrhovateľ bol v dôkaznej núdzi, pretože nedisponoval dôkaznými prostriedkami, preukazujúcimi, že dlh na vyúčtovaní ústredného kúrenia za rok 1997 vo výške 691,- Sk, ďalej na nájomnom za mesiace február a marec 1999 vo výške 1.330,- Sk a 1.639,- Sk, ďalej na vyúčtovaní ústredného kúrenia za rok 1998 vo výške 1.073,- Sk a za rok 1999 vo výške 1.837,- Sk splnil ( inak ako započítaním ), súd musel vychádzať zo záveru, že aj odporca mal voči navrhovateľovi ( tieto ) peňažné pohľadávky.

V predmetnom konaní bol sporný posledný predpoklad pre účinné započítanie - prejav smerujúci k započítaniu (kompenzačná námietka).

V danom prípade odporca tvrdil, že k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi účastníkmi došlo takým spôsobom, že odporca spolu s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za rok 2000 poslal navrhovateľovi aj poštovú šekovú poukážku, kde na rubovej strane v správe pre prijímateľa bola uvedená jednak výška dlhu navrhovateľa voči odporcovi, ako aj výška dlhu odporcu voči navrhovateľovi, t.j. výška preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania a rozdiel medzi týmito dvoma sumami a z dôvodu, že navrhovateľ túto sumu akceptoval, pretože ju uhradil, došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok.

Zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k.4Co/163/2007-204 zo dňa 30.4.2009 vyplýva, že právny záver súdu prvého stupňa, ku ktorému súd prvého stupňa dospel vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 8.3.2007, o nenastaní právnych účinkov započítania, je predčasný. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že bolo preukázané splnenie troch zákonných predpokladov pre započítanie, a to vzájomnosť pohľadávok navrhovateľa a odporcu, plnenie rovnakého druhu (peňažné) a spôsobilosť pohľadávok na započítanie. Ako už bolo uvedené vyššie, doposiaľ nevyriešenou a medzi účastníkmi spornou ostala otázka naplnenia posledného z predpokladov účinného započítania, a to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu ako jednostranný prejav vôle veriteľa, smerujúci k započítaniu jeho konkrétnej pohľadávky v určitej výške, proti určitej konkrétnej pohľadávke dlžníka a v nadväznosti na uvedené aj otázka započítania vzájomných pohľadávok účastníkov dohodou.

V konaní bol oboznámený obsah spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.25C/448/1999, z ktorého vyplynulo, že pod uvedenou spisovou značkou bolo vedené konanie medzi účastníkmi konania o nahradenie súhlasu s prejavom vôle, v ktorom sa navrhovateľ domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu, potrebného na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v Košiciach na S. ulici č.X a ktoré bolo skončené až cca po dvoch rokoch od podania žaloby v predmetnej veci (odvolací súd vo veci sp.zn.25C/448/1999 rozhodol rozsudkom zo dňa 10.5.2005 a žaloba v prejednávanej veci bola podaná 22.9.2003). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č.k.3Co/10/2005 v konaní o nahradenie súhlasu s prejavom vôle vyplýva, že k sporu medzi účastníkmi konania došlo z dôvodu, že odporca neakceptoval žiadosť navrhovateľa o prevod bytu do jeho osobného vlastníctva s odôvodnením, že nesplnil jednu z podmienok družstva na realizáciu prevodu bytu a nevyrovnal pohľadávku - poplatok z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia nájomného. Zaplatenie poplatku z omeškania bolo predmetom iného konania, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.20C/850/1997. Z obsahu tohto spisu, ktorý bol oboznámený v prejednávanej veci, vyplynulo, že v uvedenom konaní už išlo len o príslušenstvo pohľadávky, pretože navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi nedoplatky uhradil.

Z vyššie uvedených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo oboznámením obsahu vyššie citovaných spisov, sa tvrdenie odporcu o účinnom započítaní pohľadávok účastníkov konania, a to na základe dohody účastníkov konania, javí prijateľné. Pokiaľ totiž v konaní o nahradenie súhlasu s prejavom vôle, začatého v roku 1999 a skončeného v roku 2005, medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ nemá voči odporcovi iné nedoplatky ako poplatok z omeškania, t.j. ani nedoplatok z vyúčtovania ústredného kúrenia za rok 1997, ani nedoplatok na nájomnom za mesiace február a marec 1999 a ani nedoplatky z vyúčtovania ústredného kúrenia za roky 1998 a 1999, javí sa naopak tvrdenie navrhovateľa o nedostatku podmienok započítania pochybným. V uvedených súvislostiach sú totiž nepresvedčivé tvrdenia navrhovateľa, keď na jednej strane tvrdil, že sumu na poštovej šekovej poukážke, ktorú dostal od odporcu (1.535,- Sk) vyplatil, lebo mal záujem na tom, aby mal všetky platby voči družstvu vyrovnané a na druhej strane napriek podaniu žaloby o nahradenie súhlasu s prejavom vôle a prebiehajúcemu konaniu o tejto žalobe, nemal by rovnaký záujem vyrovnať aj dlžné nájomné za mesiac február, marec 1999, resp. nedoplatok s vyúčtovaním v rokoch 1998 a 1999, ak by započítanie neakceptoval.

Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že vyššie uvedený spôsob započítavania vzájomných pohľadávok družstva a nájomcov družstevných bytov bol obvyklý a akceptovaný oboma stranami, s ktorými korešpondoval aj obsah vyúčtovania v časti, v ktorej upozorňovalo na to, že preplatok z vyúčtovania bude navrhovateľovi buď zaslaný do 60 dní (ak nemal voči družstvu nedoplatky) alebo použitý na kompenzáciu nedoplatku na zálohových platbách, prípadne iných záväzkoch (ak naopak nedoplatky mal). So zreteľom na v tom čase prebiehajúce konanie o nahradenie súhlasu s prejavom vôle, preto možno predpokladať, že s prihliadnutím na záujem navrhovateľa na úspech v tomto konaní, dbal o riadne splnenie všetkých svojich záväzkov voči odporcovi a mal teda dostatočný prehľad o vzniknutých dlhoch voči nemu, ako aj o ich zániku v dôsledku započítania.

Platná právna úprava nepredpisuje formu prejavu o započítaní, ani dohody o započítaní, pokiaľ tento prejav neodporuje ustanoveniu a nasl. .

Podľa ustanovenia , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ustanovenia , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia , právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená; pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ustanovenia , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia , včasné vyhlásenie, urobené osobou, ktorej bol určený, ale iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

Podľa ustanovenia , včasné prijatie nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ustanovenia , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie .

Ako už bolo uvedené vyššie, ku započítaniu vzájomných pohľadávok môže dôjsť aj dohodou. Dohoda (zmluva) je právny úkon skladajúci sa minimálne z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je na uzavretie zmluvy (oferta). Ide o jednostranný určitej osobe adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta). Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie (akceptácia). Týmto jednostranným prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie sa môže uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným spôsobom. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že prejav vôle formou konania alebo opomenutia sa môže uskutočniť buď výslovne - ústne či písomne alebo nevýslovne - konkludentným činom, t.j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (napríklad súhlasné pokývanie hlavou, stisk ruky ako znak prejaveného súhlasu, zaplatenie požadovanej sumy). Interpretačné pravidlo výkladu vôle účastníkov je vyjadrené vo vyššie citovanom ustanovení a .

V danom prípade mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo za to, že zaplatením peňažnej sumy 1.535,- Sk navrhovateľom v zmysle predmetnej poštovej šekovej poukážky, zaslanej mu odporcom, ktorá predstavovala rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami účastníkov konania, učinil navrhovateľ týmto svojim konaním výslovný prejav vôle, ktorého spôsob vyjadrenia (zaplatenie požadovanej finančnej čiastky) obvykle znamená akceptáciu požadovaného nároku. Súd preto konštatoval, že došlo k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok. Samozrejme, púhe zaplatenie požadovanej finančnej čiastky samo o sebe ešte neznamená prijatie (akceptáciu); tento konkludentný akt je však potrebné vykladať s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, ktoré

vyplynuli z konaní vedených pod sp.zn. a a ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ mal záujem dbať o riadne plnenie svojich záväzkov voči odporcovi a mal teda dostatočný prehľad o vzniknutých dlhoch voči odporcovi a ich zániku v dôsledku započítania, a teda, že započítanie navrhované odporcom akceptoval.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver teda súd konštatoval, že nastali právne účinky započítania dohodou účastníkov a preto došlo aj k zániku navrhovateľovej pohľadávky voči odporcovi, ktorá bola uplatnená na začatie konania v prejednávanej veci.. Z uvedeného dôvodu súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade by odporca, ktorý mal v konaní úspech, pretože navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý, mal právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia však súd vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa využil svoje moderačné právo zmierniť dôsledok právnej normy, upravujúcej platenie a náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.

Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patria aj sociálne aspekty. Na tieto je potrebné prihliadať vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodu, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľ bol ešte na začiatku tohto konania oslobodený od súdnych poplatkov. Pomery navrhovateľa, ktoré odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, sa v priebehu konania nezmenili. Súd teda pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a ďalšie pomery jednak navrhovateľa, ale aj odporcu. Z listinných dokladov predložených navrhovateľom k žiadosti o oslobodenie o súdnych poplatkoch nepochybne vyplýva, že navrhovateľ je invalidný dôchodca, bol mu priznaný Sociálnou poisťovňou plný invalidný dôchodok, žije sám, je rozvedený. Jeho invalidný dôchodok v čase začatia konania predstavoval sumu 7.463,- Sk mesačne. Navrhovateľ zároveň vlastní aj preukaz zdravotne ťažko postihnutého občana. Jeho zdravotný stav vyžaduje vysoké náklady na lieky. Žiaden iný príjem, okrem invalidného dôchodku, navrhovateľ nemá. Uvedené skutočnosti sú súdu známe z jeho úradnej činnosti aj z iných sporov, v ktorých vystupuje navrhovateľ ako účastník konania. Zároveň súd prihliadal aj na pomery na strane odporcu a mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania odporcovi sa jeho majetkovej sféry výraznejšie nedotkne. Trovy konania, ktoré vznikli odporcovi, by predstavoval zaplatený súdny poplatok za odvolanie (2x), ako aj trovy právneho zastúpenia odporcu, keďže v konaní bol zastúpený advokátom.

Vo vzťahu k použitiu vyššie cit.ust. je ďalej potrebné ešte dodať, že v danom prípade je okrem sociálnych aspektov daná aj ďalšia okolnosť, na ktorú má súd pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle dikcie citovaného zákonného ustanovenia prihliadať. V prejednávanej veci na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.4Co/351/2005-73 zo dňa 22.6.2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa musel byť zrušený z dôvodu, že v odvolacom konaní odporca predložil písomný dôkaz, t.j. poštovú poukážku o platbe zo dňa 6.9.2001, kde na druhej strane poukážky v správe pre prijímateľa je uvedená suma 6.570,-Sk nedoplatkov na nájomnom k aprílu 2001 a suma 5.039,-Sk preplatok ústredného kúrenia za rok 2000 + 4,-Sk poštovné, spolu k platbe 1.535,-Sk pri odrátaní nedoplatku a preplatku, ktorú sumu

navrhovateľ zaplatil. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že odporca pred prvým rozhodnutím súdu vo veci samej neuplatnil všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uviesť mal a mohol, pretože boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, hoci mu v tom nič nebránilo.

Zároveň súd dodáva, že v danom prípade sú naplnené aj predpoklady pre použitie ust. , ktoré umožňuje, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, že ich súd môže nepriznať alebo znížiť. V danom prípade pritom ide o drobný spor (do 500 EUR) a teda je zrejmé, že výsledná výška trov konania, ktoré vznikli odporcovi, vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola predmetom tohto konania, by nebola primeraná.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( a ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, na súdny výkon rozhodnutia.