Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-52-2008.pdf
PDF · 95.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-8C/53/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. M., nar.XX.X.XXXX,. 2/ J. M., nar.X.X.XXXX,. obaja bytom M. R. č.XXX,. obaja zastúpení Mgr.I. K., advokátom so sídlom v N., Š. č.XX. proti odporcovi: F., s.r.o., XXX. XX. T., B. XXXX/X,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr.M. H., advokátkou so sídlom v P., B. X o vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere č.71229 zo dňa 3.5.2007 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 3.5.2007 takto:
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č.71229 zo dňa 3.5.2007 uzavretá medzi navrhovateľmi ako dlžníkmi a odporcom ako veriteľom j e n e p l a t n á v časti článku III. okrem príslušenstva úveru a to úroku z úveru do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 3.5.2007 uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom j e n e p l a t n á v časti článku VII.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.71229 ako aj zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva , ktoré s odporcom uzavreli dňa 3.5.2007 z dôvodu, že tieto zmluvy sú absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obsahujú neprimerané podmienky v ich neprospech a poukázali na výšku nákladov za spracovanie úveru ako aj na neprimeranú výšku príslušenstva pohľadávky a z toho dôvodu považovali zmluvu o úvere v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere nenapĺňa pojmové znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy a pokiaľ by súd zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú, tak ju môže primerane znížiť a mal by postupovať pri rozhodovaní podľa §-u 264 Obchodného zákonníka a ak by nevyužil svoje moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute a k pokute za omeškanie, tak by mohol určiť neplatnosť iba určitých častí úverovej zmluvy, ktoré je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a štatutárneho zástupcu odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami , pričom zistil, že účastníci dňa 3.5.2007 uzavreli zmluvu o úvere č.71229 s poukazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa tejto zmluvy
odporca navrhovateľom poskytol úver vo výške 260.000,- Sk za podmienok dohodnutých v zmluve. V čl.II. zmluvy bolo dohodnuté, že istina úveru v sume 260.000,- Sk je splatná do 3 rokov odo dňa podpisu zmluvy , teda do dňa 3.5.2010. Ak úver nebude možné splatiť finančnými prostriedkami, tak tento bude splatný prevodom nehnuteľného majetku. V čl.III. bolo dojednané príslušenstvo úveru vo výške 4% z celkovej sumy úveru mesačne s tým, že splátky príslušenstva nezahŕňajú splátky istiny. Výška mesačnej splátky príslušenstva predstavovala 10.400,- Sk , z čoho 70% bol dohodnutý úrok z úveru a 30% tvorilo náklady veriteľa za spracovanie úveru poskytnutého dlžníkom podľa zmluvy a jeho zabezpečením. Zároveň bolo dohodnuté, že príslušenstvo v sume 10.400,- Sk za posledný mesiac trvania pohľadávky , t.j. za čas od 3.4.2010 do 3.5.2010 je splatné spolu s celou istinou 260.000,- Sk najneskôr do 3.5.2010. V prípade omeškania dlžníkov so splatením dohodnutej čiastky mesačného príslušenstva pohľadávky alebo jej časti sa dlžníci zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,3% z dlžnej sumy mesačného príslušenstva denne a okrem toho v prípade omeškania sa dlžníci zaviazali za každých aj len začatých 7 dní omeškania zaplatiť veriteľovi naviac zmluvnú pokutu 700,- Sk Pokiaľ by dlžníci neuhradili dve úplné platby splatného dohodnutého mesačného príslušenstva po sebe, alebo by neuhradili ku dňu splatnosti istiny úveru, čo i len časť istiny, stáva sa ihneď splatnou aj celá istina úveru. Okrem toho bolo dohodnuté, že ak dlžníci porušia zmluvné povinnosti, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku a je oprávnený s nehnuteľným majetkom plne vlastnícky disponovať. V prípade, že dlžníci znemožnia veriteľovi disponovať s nehnuteľným majetkom a to podaním súdnej žaloby, návrhu na predbežné opatrenie, zablokovanie nehnuteľnosti a pod. , tak sa zaväzujú dlžníci zaplatiť veriteľovi počas celého trvania súdneho sporu resp. inej prekážky zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z celkovej dlžnej sumy úveru a jeho príslušenstva za každý deň trvania tohto sporu. Dlžníci mali možnosť splatiť úver aj v celej výške ešte pred dňom jeho splatnosti , minimálne však po troch mesiacoch od uzavretia zmluvy s tým, že povinnosť znášať dojednanú splátku mesačného príslušenstva zostáva zachovaná pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodnú písomným dodatkom inak.
Zároveň účastníci dňa 3.5.2007 uzavreli aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a na základe tejto zmluvy navrhovatelia previedli na odporcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.246 pre kat.úz.M. R..
Navrhovatelia podľa zmluvy o úvere odporcovi riadne nezaplatili dohodnuté splátky vo výške 10.400,- Sk mesačne, na čo im odporca listom zo dňa 12.9.2007 oznámil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ich na plnenie vo výške 599.500,- Sk do 19.9.2007 s tým, že po márnom uplynutí tejto lehoty nastanú účinky definitívneho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech. Ďalším listom zo dňa 29.11.2007 odporca upozornil navrhovateľov na neplnenie si záväzkov zo zmluvy o úvere a vyzval ich , aby do 6.12.2007 nehnuteľnosť, ktorá je už jeho vlastníctvom, vypratali a odovzdali.
Dňa 7.5.2008 bola v notárskej kancelárii Z. K. spísaná notárska zápisnica č.N 232/2008, NZ 18847/2008, NCRIs 18759/2008 o vyhlásení dlžníka o uznaní záväzku a to na základe zmluvy o úvere č.71229 zo dňa 3.5.2007 uzavretej medzi účastníkmi s tým, že za navrhovateľov na základe splnomocnenia urobil vyhlásenie M. K. a podľa tohto vyhlásenia navrhovatelia uznali notársku zápisnicu za exekučný titul na zaplatenie istiny vo výške 260.000,- Sk, dohodnutých mesačných úrokov vo výške 10.400,- Sk s tým, že celková výška úveru s dohodnutým navýšením je 634.400,- Sk.
Na základe uvedenej notárskej zápisnice si odporca pohľadávku voči navrhovateľom uplatnil v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr.M. S. pod sp.zn.EX/1034/2008 , pričom súd povolil odklad exekúcie na dobu do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.7Cb/52/2008 ako aj súdneho konania vedeného na O.s.Trenčín pod sp.zn.39Cb/209/2008 , v ktorom sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Navrhovatelia sa v konaní tunajšieho súdu sp.zn.5C/276/2007 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami v kat.úz.M. R. zapísanými na LV č.246 a uznesením zo dňa 2.1.2008 bolo ich návrhu vyhovené a toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.15Cob/24/2008 zo dňa 27.3.2008.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.7Cb/52/2008-179 zo dňa 3.3.2009 bolo návrhu navrhovateľov vyhovené v celom rozsahu a súd určil, že obe sporné zmluvy sú neplatné a zviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 199 eur ako aj náhrady trov konania navrhovateľom v sume 6.064,80 eur.
Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k.15Cob/86/2009-210 zo dňa 24.6.2009 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že primárnym predpokladom a súčasne podmienkou na konanie o takej žalobe akú podali navrhovatelia je dôkazná povinnosť na ich strane ohľadne preukázania existencie naliehavého právneho záujmu prejednať nimi podanú určovaciu žalobu , pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyplýva, či navrhovatelia preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu a bez jeho určenia alebo zistenia nie je dôvod na ďalšie konanie vo veci. V prípade preukázania naliehavého právneho záujmu a ďalšieho konania vo veci nebolo dôvodné považovať obidve zmluvy za paušálne absolútne neplatné, keďže v konaní nebola preukázaná skutočnosť odôvodňujúca nedostatok slobody prejavu vôle navrhovateľov pri uzatváraní oboch žalovaných zmlúv.
Na základe stanoviska súdu druhého stupňa navrhovatelia podaním zo dňa 4.9.2009 zdôvodnili svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv s tým, že ak je zmluva o úvere neplatná v nadväznosti na ňu by sa stal neplatným i ďalší žalovaný právny úkon a to zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva , čím by sa zmenilo právne postavenie navrhovateľov , ktorým by sa vrátilo postavenie pôvodných vlastníkov dotknutých nehnuteľností a to zápisom na list vlastníctva. Okrem toho odporca ešte listom zo dňa 29.11.2007 vyzval navrhovateľov, aby nehnuteľnosti vypratali a odovzdali. Podľa ich názoru naliehavý právny záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu , pretože absolútna neplatnosť je objektívna kategória a nastáva priamo zo zákona , pričom pôsobí od začiatku voči každému, nepremlčuje sa, ani nezaniká a právne účinky nenastanú ani dodatočným schválením ani odpadnutím prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať resp.musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
Okrem toho si súd vyžiadal z peňažných ústavov správy ohľadom výšky úrokov miery pri poskytovaní úveru fyzickým osobám dňa 3.5.2007 , pričom zo správy S. S. a.s. vyplýva, že výška úrokovej miery podľa typu sadzby a podľa druhu úveru sa dňa 3.5.2007 pohybovala od 4,49 % do 9,45 % , podľa správy V. a.s. sa sadzby spotrebných úverov pri bezúčelovej flexipôžičke pohybovali od 10,9 % a podľa správy Č. a.s. pri spotrebiteľských úveroch pre fyzické osoby dňa 3.5.2007, ktoré boli poskytnuté na dobu 3 rokov bez uvedenia účelu, sa sadzby pohybovali na úrovni 13,8 %.
Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 3 ods.1) Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §-u 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na určení neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku je podaný dôvodne i keď nie v celom rozsahu. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto rozhodnutí, tak súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, ktorý rieši rovnaký právny spor a z ktorého vyplýva, že naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o
úvere má žalobca - spotrebiteľ , pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky) . Jeho postavenie sa stane istejšie a nebude vystavené sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením §-u 39 OZ , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou, je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva má vo vzťahu k zmluve o úvere akcesorickú povahu a spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, pretože ak by súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, tak správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom.
Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere ako aj zmluva o zabezpečení záväzku sú pre rozpor s dobrými mravmi čiastočne neplatné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že účastníci si v zmluve o úvere v článku III. dohodli príslušenstvo úveru vo výške 4 % z celkovej sumy úveru mesačne , teda zo sumy 260.000,- Sk a pokiaľ by navrhovatelia úver riadne splácali po dohodnutú dobu 3 rokov, tak by zaplatili príslušenstvo úveru v sume 374.400,- Sk a okrem toho by s poslednou splátkou zaplatili aj istinu vo výške 260.000,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 634.400,- Sk. Okrem toho ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na výšku 64,08 %. Podľa zmluvy výška mesačnej splátky v sume 10.400,- Sk , ktorá je vlastne len príslušenstvom istiny, predstavuje v rozsahu 70 % úroky z úveru a v rozsahu 30 % náklady za spracovanie úveru bez toho, aby tieto náklady boli bližšie vyčíslené. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 3.5.2007, tak pri jej hodnotení nemohol súd použiť kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch podľa §-u 3 ods.10 a 11 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako na predmetný vzťah nedopadá ani ustanovenie §-u 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinné od 1.1.2008. Z vyžiadaných správ z peňažných ústavov vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o úvere sa výška úrokovej miery pri takých úveroch ako je predmetom sporu, pohybovala od 4,49 % až do 13,8 % ročne , avšak účastníci si dohodli príslušenstvo úveru vo výške 4 % mesačne, čo predstavuje 48 % ročne. Vzhľadom na uvedené je možné považovať príslušenstvo úveru vo výške 48 % ročne za neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom a preto dohoda o takomto príslušenstve je v zmysle §-u 39 OZ absolútne neplatná, nakoľko niekoľko násobne prevyšuje úrokové miery poskytované peňažnými ústavmi. Súd preto považoval za primerané príslušenstvo úrok z úveru do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru. Súd sa pri tejto úvahe riadil tým, že primeranosť úroku treba odvíjať aj od výšky úveru a pri vyšších sumách úverov je zákonite primeraným nižší úrok. Argument, že úroky neodporujú dobrým mravom, pretože právne predpisy nestanovovali limity a že úroky boli vecou dohody sú nenáležité, pretože ak sa dohoda prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná a súd je oprávnený vyvážiť zmluvné neprimeranosti. Keďže v zmluve náklady za spracovanie úveru neboli žiadnym spôsobom vyčíslené, tak súd nemohol na ne prihliadať a stanovil ako príslušenstvo, na ktoré má odporca nárok len úroky do výšky 25 % ročne z celkovej sumy úveru. Okrem toho čl. III. obsahuje ďalšie neprimerané ustanovenia a to o zmluvnej pokute 0,3 % z dlžnej sumy mesačného príslušenstva denne pri omeškaní so zaplatením mesačného príslušenstva ako aj o zmluvnej pokute vo výške 700,- Sk za každých aj len začatých 7 dní omeškania so splatením každej splatnej sumy mesačného príslušenstva a ďalej zmluvnej pokuty z omeškania 0,3 % zo sumy istiny úveru alebo jeho nesplatenej časti za každý deň omeškania ako aj zmluvnej pokuty 0,3 % denne z celkovej dlžnej sumy úveru aj jeho príslušenstva v prípade podania súdnej žaloby zo strany dlžníkov a tieto ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi podľa §-u 3 OZ, keďže zmluvnú pokutu v zmysle §-u 244 OZ je síce možno dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale nie takým spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom hlavne pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty a keďže v čase uzatvárania zmluvy ešte občiansky zákonník neobsahoval ustanovenie §-u 545 a/ o možnosti zníženia zmluvnej pokuty, tak v tomto prípade súd nemohol pristúpiť k zníženiu zmluvnej pokuty, ale tieto sporné ustanovenia vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi považoval v celom rozsahu za neplatné. Okrem toho podľa názoru súdu je v čl. III. Zmluvy o úvere neplatná aj podmienka, že veriteľ sa stane definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré poskytli dlžníci na zabezpečenie svojho záväzku podľa osobitnej zmluvy o zabezpečení záväzku v prípade, ak dlžníci nesplnia ktorúkoľvek časť svojho záväzku , pretože táto tzv. prepadná klauzula je
neprijateľná a odporuje účelu ustanovenia §-u 553 OZ v znení pred 1.1.2008 a je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že ustanovenia čl.III. Zmluvy o úvere sú pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné okrem dohodnutého úroku do výšky 25 % ročne z celkovej sumy poskytnutého úveru , pričom podľa názoru súdu v tomto prípade bolo možné rozhodnúť len o neplatnosti časti právneho úkonu , ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu.
V prípade zmluvy o zabezpečení záväzku súd považoval za neplatný čl.VII. tejto zmluvy , ktorý upravuje definitívny prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa v prípade porušenia zmluvných povinností alebo ak veriteľ vyhlási úver za okamžite splatný alebo ak dlžníci meškajú s dvomi po sebe idúcimi splátkami príslušenstva s tým, že prevodom vlastníckeho práva na veriteľa zaniká nárok dlžníkov na vrátenie už uhradenej časti zabezpečeného záväzku , nakoľko síce zabezpečovací prevod práva je určený na zabezpečenie pohľadávky a platí to aj pri zmluvách uzavretých pred 1.1.2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu, avšak akékoľvek dohody do 31.12.2007 uzavreté v rámci zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorých sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/67/2008, ktorý sa podrobne zaoberá ustanoveniami zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku ako aj s čiastočnou neplatnosťou týchto zmlúv. Okrem toho je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi aj ustanovenie čl.VII. týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 20 % z aktuálneho zostatku poskytnutého úveru pre prípad, že dlžníci sa odmietli vysťahovať z nehnuteľnosti a taktiež aj ďalšie ustanovenia, ktoré s tým súvisia a obsahovo nadväzujú na úvodnú časť čl.VII. ohľadom definitívneho prechodu vlastníckeho práva , pretože pokiaľ je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná úvodná časť čl.VII. , tak v tom prípade sú neplatné aj ďalšie dohodnuté podmienky nadväzujúce na túto úvodnú časť a preto súd rozhodol tak, že čl.VII. zmluvy o zabezpečení záväzku je neplatný.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že určil, ktoré časti sporných zmlúv sú neplatné a to v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol , nakoľko navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti oboch zmlúv v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že uznesením zo dňa 21.9.2008 (č.l.64) súd priznal navrhovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov, tak podľa §-u 2 ods.2 Zákona č.71/1992 Zb. zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v pomernej časti odporcu a to v sume 99,50 eur , keďže boli predmetom konania dva návrhy o neplatnosť právnych úkonov a v tom prípade mal súdny poplatok predstavovať sumu 199 eur , avšak odporca bol v konaní neúspešný iba v časti a to približne v polovici a preto ho aj súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku iba v polovici.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože ako navrhovatelia tak aj odporca mali vo veci úspech iba čiastočný , ktorý nie je možné vyjadriť vzhľadom na povahu sporu percentuálne alebo zlomkom a preto súd mal za to, že obe strany boli v súdnom konaní úspešné resp. neúspešné v rovnakom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova- žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .