Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-259-2007.pdf
PDF · 83.45 KB
No categories available
20C/259/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Posluchom v právnej veci navrhovateľky: O. E., Z. XXXX/X, Q., zastúpená splnomocnenkyňou JUDr. Martinou Raganovou, Rúbanisko 1/18, Lučenec, proti odporcovi: MADOS plus, s.r.o., Mierová 183, Bratislava o zaplatenie istiny 1.688,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.700,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27.08.2007 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 102,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.08.2007 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.688,44 € /50.866,- Sk/ titulom vyplatenia náhrady mzdy. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.02.2005, č.k. 21C/111/2004-22 rozhodol súd o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.05.2004, ktorým bol s navrhovateľkou rozviazaný pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.07.2003. Aj napriek právoplatnému rozsudku, ktorým súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, odporca navrhovateľke náhradu mzdy nevyplatil.
Súd vo veci vydal dňa 20.08.2007 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí a žiada ho zamietnúť. Odporca vo svojom odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že konanie navrhovateľky považuje za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Za neadekvátnu a bezdôvodnú považoval odporca požiadavku navrhovateľky na vyplatenie náhrady mzdy za obdobie od 31.08.2004 do 31.05.2005, keď od 27.09.2004 nepretržite pracuje u iných zamestnávateľov. Požiadavka na vyplatenie náhrady mzdy je tak podľa odporcu neopodstatnená, nakoľko sa sama vzdala možnosti pokračovať v práci.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/111/2004-22, pracovnej zmluvy zo dňa 21.07.2003, mzdových listov navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/111/2004-22 súd zistil, že týmto rozsudkom súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.05.2005, doručené navrhovateľke dňa 28.05.2004, ktorým odporca rozviazal pracovný pomer s navrhovateľkou založený pracovnou zmluvou zo dňa 21.07.2003 je neplatné. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2005.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 21.07.2003 súd zistil, že navrhovateľka ako zamestnankyňa a odporca ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol navrhovateľke pracovný pomer u odporcu dňom nástupu do práce, t.j. dňom 21.07.2003.
Zo mzdových listov navrhovateľky súd zistil, že odpracovala v mesiaci január 2004 4 pracovné dni t.j. 32 hodín a jej mzda predstavovala sumu 1.523,- Sk. V mesiaci február odpracovala navrhovateľka 17 pracovných dní t.j. 136 hodín a jej mzda predstavovala sumu 5.695,- Sk. V mesiaci marec odpracovala navrhovateľka 23 dní t.j. 184 hodín a jej mzda predstavovala sumu 6.700,- Sk.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.??
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ukončil dňa 28.05.2004 pracovný pomer s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 21C/111/2004-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2005 určil, že uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Navrhovateľka si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie 9 mesiacov a to od 31.08.2004, teda odo dňa kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, do 31.05.2005.
Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu (napr. preto, lebo sa mylne domnieva, že sa pracovný pomer skončil), porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. V takom prípade ten účastník, ktorý spôsobil túto situáciu, je povinný druhému účastníkovi vyjadriť ochotu plniť si povinnosti, prípadne mu oznámiť odstránenie prekážky brániacej výkonu práce. Len ten z účastníkov, ktorý je ochotný, resp. pripravený plniť si svoje povinnosti z pracovného pomeru, sa môže domáhať zodpovedajúceho plnenia od druhého účastníka. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov na strane zamestnávateľa, napríklad v dôsledku toho, že mu prestal prideľovať prácu, môže ho vyzvať na plnenie povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky. Odporcovi teda vznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a to odo dňa kedy mu bol doručený návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Deň doručenia návrhu odporcovi je zároveň dňom, kedy sa odporca dozvedel, že navrhovateľka trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Súd nemôže pri preukázaní splnenia všetkých podmienok na vyplatenie náhrady mzdy túto náhradu znížiť, pokiaľ obdobie, za ktoré je táto náhrada požadovaná nepresahuje 9 mesiacov (podľa znenia Zákonníka práce účinného v čase kedy bol s navrhovateľkou neplatne ukončený pracovný pomer). Pri náhrade mzdy, ktorá nepresahuje obdobie 9 mesiacov tak súd nemôže skúmať ani to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Navrhovateľka tak, ako to vyplýva z jej mzdových listov odpracovala v mesiaci január 2004 4 pracovné dni t.j. 32 hodín a jej mzda predstavovala sumu 1.523,- Sk. V mesiaci február odpracovala navrhovateľka 17 pracovných dní t.j. 136 hodín a jej mzda predstavovala sumu 5.695,- Sk. V mesiaci marec odpracovala navrhovateľka 23 dní t.j. 184 hodín a jej mzda predstavovala sumu 6.700,- Sk. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky tak predstavoval sumu 5.692,- Sk, pričom náhrada mzdy za obdobie od 31.08.2004 do 31.05.2005 tak predstavuje sumu 1.700,46 € /51.228,- Sk/. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, má oporu v zákone a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O povinnosti odporcu zaplatiť na účet okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 102,- € súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.