Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-7-2009.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/7/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľky : Q., proti odporkyni : O., zast. JUDr. Zdenkou Cimmermannovou, advokátkou so sídlom Kolárska 4, Bratislava, o určenie, že listina nie je závet, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2.151,12.- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Zdenke Cimmermannovej, advokátke so sídlom Kolárska 4, Bratislava
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v prejednávanej veci svojim návrhom domáhala, aby súd určil, že poručiteľkou P. nar. XX.X.XXXX,. ktorá zomrela dňa X.X.XXXX . a naposledy mala trvalé bydlisko v X. na X. napísaná listina s dátumom XX.X.XXXX nie je závet a za závet ju nie je možné považovať. Poukázala na to, že je po poručiteľke P. ako jej neter dedičkou v tretej skupine. Počas jej života s poručiteľkou udržiavala písomný kontakt, nemali medzi sebou nezhody a tie neboli ani medzi poručiteľkou a otcom navrhovateľky. Dňa 11.2. 2009 bola navrhovateľka predvolaná notárkou Y. na pojednávanie v dedičskej veci po nebohej P.. Notárkou bola vyrozumená o tom, že žalovanou bol predložený písomný doklad, ktorý vyzerá ako holografický závet a tento mal byť spísaný dňa XX. X. XXXX a vlastnou rukou poručiteľky podpísaný. V tomto dokumente mala byť za závetného dediča bytu na X. v X. ustanovená O. Menovaná tvrdila, že závet napísala poručiteľka a podpísala ho vlastnou rukou. Písmo, ktorým je závet napísaný a podpísaný, nie je vlastnoručným písmom poručiteľky a zo samotného obsahu písomnosti je zrejmé, že sa nejedná o poslednú vôľu - závet poručiteľky a teda žalovaná túto písomnosť úmyselne predkladá ako závet, no tento je zjavne sfalšovaný. Z uvedeného dôvodu namietala neplatnosť závetu už v konaní o dedičstve po poručiteľke a v zákonnej lehote danej súdom podáva žalobu o určenie ňou tvrdených skutočností.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhla navrhovateľka vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi : spis Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 65 D 409/2008, listami poručiteľky, listinou z XX.X.XXXX a výsluchom účastníkov, ako aj svedka G..
Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Namietala, že nie je pravda, že vzťahy medzi navrhovateľkou a poručiteľkou boli dobré. Poručiteľka chcela udržiavať kontakt, aspoň písomný, s navrhovateľkou, čo sa jej dostatočne nedarilo. Podľa ústnych informácii poručiteľky navrhovateľka sa ohlásila vtedy, keď mala starosti a to hlavne finančné. Poručiteľka chcela, aby sa navrhovateľka k nej nasťahovala, chcela ju podporovať v štúdiu a tiež jej ako nezamestnanej chcela nájsť
prácu v X.. Približne v roku XXXX ju žiadala, aby k nej pricestovala, čo vyplýva z jej korešpondencie, nakoľko sa cítila veľmi slabá. Odporkyňa a poručiteľka boli dlhoročné priateľky a preto sa jej so svojimi starosťami zdôverovala a dávala jej pracovné verzie svojich listov, ktoré zasielala. Počas trvania ich dlhoročného priateľstva často trávila čas s odporkyňou v jej byte, väčšinou i Vianoce a aj veľkonočné sviatky, chodili spolu na rekreácie a zájazdy. Poručiteľka prekonávala od r. XXXX C. ochorenie, bola operovaná a po hospitalizácii bola prepustená do osobnej starostlivosti odporkyne. Hospitalizácie sa opakovali a ona ju opatrovala a poskytovala jej aj psychickú pomoc, nakoľko bola sama. Až do roku XXXX bola pod kontrolou v C.. O ich priateľstve sa dalo hovoriť ako o rodinnom vzťahu v podstate až do poručiteľkinej smrti. Po hospitalizácii bola opakovane prepustená do jej osobnej starostlivosti. V tom čase ju žiadala, aby ju opatrovala, s čím súhlasil aj ošetrujúci lekár. Poručiteľka sa dňa XX.X.XXXX na základe vyššie uvedených skutočností rozhodla spísať závet vlastnou rukou v prospech odporkyne bez jej iniciatívy. Závet urobila osobne, prejavila ním svoju vôľu bez akýchkoľvek pochybností v zákonom predpísanej forme , kde je uvedený deň, mesiac a rok a bol napísaný a podpísaný jej vlastnou rukou. Závet spĺňa podmienky § 476 Občianskeho zákonníka. Naviac poručiteľka požiadala spoločného priateľa, aby závet podpísal ako svedok i keď v tomto prípade zákon nevyžaduje prítomnosť a podpis svedkov. Poručiteľka závet spísala v byte odporkyne, nakoľko bola v jej opatere a bola rozhodnutá zostať u nej. Pri spísaní závetu bola prítomná i p. J. a vyššie uvedený spoločný priateľ. Poručiteľka mala obavy, že jej takto prejavená posledná vôľa môže byť navrhovateľkou napadnutá a preto navštívila v ten istý deň t.j. XX.X.XXXX psychiatrickú ambulanciu T., aby takto vyvrátila prípadné domnienky, že nechcela konať tak ako konala. V čase spísania závetu nikto nemohol tušiť, že poručiteľka dňa X.X.XXXX . zomrie. Poručiteľka zomrela na ťažký zápal pľúc v nemocnici. Odporkyňa poručiteľke usporiadala pohreb. Nemôže súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že závet neobsahuje poslednú vôľu poručiteľky, že nebol napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky. Pokladá žalobu za účelovú, vykonštruovanú, ktorá nemá oporu v dôkazoch. Napokon odporkyňa namietala aj to, že žalobný petit navrhovateľky nezodpovedá výroku uznesenia súdu o prerušení dedičského konania a na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení odporkyňa navrhla vykonať dokazovanie kópiami listov poručiteľky, výsledkov vyšetrení poručiteľky, potvrdenia z X.X.XXXX,. potvrdenia pohrebnej služby o úhrade nákladov pohrebu, potvrdenia T. ako aj výsluchom svedkov Y. a J..
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany oboch účastníkov konania, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 65 D 409/2008, ďalej vypočul obe účastníčky konania a svedkov : Y. a J..
Súd vo veci nevypočul svedka G. priateľa navrhovateľky, ktorého žiadala navrhovateľky vypočuť za účelom potvrdenia kontaktov navrhovateľky a poručiteľky. Súd totiž dospel k záveru, že vykonanie takéhoto dokazovania by bolo nehospodárne a nadbytočné, nakoľko otázka intenzity kontaktov navrhovateľky s poručiteľkou nemala pre posúdenie otázky platnosti, resp. existencie závetu žiadny význam a skutočnosti zistené takýmto výsluchom nemohli mať za následok pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie súdu, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci :
Zo spornej listiny spísanej dňa XX.X.XXXX súd zistil, že, tejto listine sa výslovne uvádza, cit. : týmto dávam odkazujem môj opustený X izbový byt na X. v X.. bytom R. P. je svojprávna k čomu sa slobodne rozhodla sama...Týmto sa ruší Záveť spísaná s T. zo dňa XX.X.XXXX na strane jednej a na druhej strane so P.....“ . Okrem uvedeného sa na danej listine nachádzajú identifikačné údaje svedka Y., údaj o jeho prítomnosti a jeho podpis.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že si s poručiteľkou písali listy a niekoľko krát ju navštívila v Bratislave. Okrem toho navrhovateľka a poručiteľka komunikovali aj listami, približne 3 - 4 listy ročne. Poručiteľka jej opakovane navrhovala, aby prišla bývať do X., aj za života otca navrhovateľky a aj potom. Ohľadne písma poručiteľky navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že povedala notárke, že písmo
na danej listine je hrozné, že poručiteľka sa inak podpisovala, tiež sa jej nepáči text ani ten svedok, nevedela, či ten svedok existuje, nebolo jej jasné ani to, prečo neodkázala celý majetok ale iba byt.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že boli s poručiteľkou asi XX rokov priateľky, pôvodne kolegyne, keď pracovali v kaderníctve v W. spolu XX rokov. Odporkyňa bola poručiteľke aj na svadbe ako svedkyňa, trávili spolu aj dovolenky, sviatky, Vianoce, Veľkú noc. Po poslednej hospitalizácii v roku XXXX ju poručiteľka požiadala, aby ju zobrala k sebe domov a aby ju opatrovala až do jej smrti. Bývala teda u nej. Keď raz strihala susedu, poručiteľka si vypýtala papier a tužku a vtedy napísala ten závet. V kuchyni bol známy, zavolala ho, aby im prišiel nakúpiť, preto bol prítomný, on bol prvý, kto ten závet dostal do rúk, vtedy hovorila poručiteľka aj ten priateľ, že jej napísala závet. V čase písania závetu bola ona vo vedľajšej izbe a strihala susedu, poručiteľka závet písala sama, bez nátlaku, pomoci a bez toho, aby jej to niekto diktoval. Poobede išli k na žiadosť poručiteľky k pani doktorke, aby jej spravila testy a vystavila potvrdenie.
Z potvrdenia psychiatričky T. súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bola poručiteľka podľa aktuálneho psychického stavu schopná logicky posúdiť svoju motiváciu k spísaným listinám (budúceho opatrovania a zmeny závetu) aj s právnymi následkami.
Z potvrdenia pohrebnej služby vyplýva, že odporkyňa uhradila náklady pohrebu.
Z výpovede svedkyne J. súd zistil, že bola u odporkyne v deň keď pani C. spísala závet. Oni boli v izbičke, pani C. išla pre papier a pero a odišla do svojej izbičky po tom, čo jej pani V. dala kúsok papiera a pero. Keďže pani V. je suseda, vedela, že robila kedysi kaderníčku, tak ju poprosila, aby jej ostrihala vlasy. Čo sa týka papiera, svedkyňa videla, keďže sedela tam, že odporkyňa sa otočila, dala poručiteľke pero a papier, bol to taký polhárok, linajkový, nebol to celý papier. Keď už bola svedkyňa prakticky dostrihaná, tak z kuchyne pán, ktorý im chodieval robiť aj nákupy, pán T., zakričal na pani V. aby prišla do kuchyne, že jej pani C. napísala závet, nech si ju ide zobrať. Pani V. bola z toho rozrušená, rozbehla sa hneď do kuchyne, že čo sa deje, svedkyňa tiež išla za ňou, chcela sa rozlúčiť, keďže už bola ostrihaná, videla, že pani C. jej dala ten papier do ruky. Bolo to doobeda XX. H. XXXX, pamätá si to, pretože pani C. chuderka nejaký čas nato zomrela.
Z výpovede svedka Y. súd zistil, že svedok bol priateľom poručiteľky a odporkyne, ktorým im pomáhal bez nároku na odmenu s drobnými domácimi opravami a tiež s nákupmi. V čase, keď poručiteľka spísala spornú listinu, bol prítomný v byte, sedel v kuchyni pokým poručiteľka spisovala danú listinu vo svojej izbe, ktorú v byte odporkyne užívala. Po spísaní listiny prišla poručiteľka za svedkom a požiadala ho, aby tú listinu podpísal, že ide o závet, ktorý napísala pre pani O., lebo jej to sľúbila, keď si ju vyvolila, že ju bude do smrti opatrovať s ubytovaním aj so všetkou starostlivosťou. On to zobral, prečítal si ho, vytiahol si občiansky preukaz, ona odišla na chvíľku preč, on to podľa občianskeho preukazu tam napísal, povedala, že to napísala vlastnou rukou a to čo napísala to aj chce splniť. On to všetko potom podpísal. Napísal tam svoje inicie, údaje o občianskom preukaze, rodné číslo. Vie, že jej podpis bol hore napravo i naľavo, on sa potom podpísal pod svoje. Potom poručiteľka závet dala do ruky odporkyni. Svedok uviedol aj to, že v byte bola prítomná aj ďalšia pani, ktorú odporkyňa vtedy strihala.
Napokon možno poukázať na to, že súd oboznámil aj korešpondenciu medzi poručiteľkou a navrhovateľkou, avšak z nej nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti návrhu. Ako už bolo konštatované aj v súvislosti s nevypočutím svedka G. intenzita kontaktov medzi navrhovateľkou a poručiteľkou nemala zásadný význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
V prvom rade súd hodnotil otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení. Je síce pravdou, že žalobný petit navrhovateľky v tomto konaní nezodpovedá uzneseniu súdu v dedičskom konaní č.k. 65 D 409/2008-64 zo dňa 8.4.2009, avšak táto skutočnosť má za následok len to, že súd musel otázku naliehavého právneho záujmu v tomto konaní vôbec
skúmať. Súd pritom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení je daný, nakoľko ak by bola v konaní úspešná, malo by toto rozhodnutie súdu zásadný vplyv na jej právne postavenie v dedičskom konaní, keďže je dedičkou po poručiteľke. Ak by súd určil, že v prípade predmetnej listiny nejde o závet, nastúpila by navrhovateľka ako zákonná dedička v tretej skupine po poručiteľke. Tu treba tiež poukázať na to, že hoci poručiteľka v spornej listine uvádza, že ruší pôvodný závet, jeho existencia v konaní nebola preukázaná a preto treba vychádzať z toho, že tento závet neexistoval. Súd teda dospel záveru, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení a pristúpil preto k vecnému posúdeniu dôvodnosti návrhu.
Podľa § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, môže poručiteľ závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, pričom v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
Je nesporné, že navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala určenia, že predmetná listina spísaná poručiteľkou P. nie je závetom, a to z toho dôvodu, že už zo samotného obsahu tejto listiny je zrejmé, že nejde o poslednú vôľu poručiteľky a táto listiny je sfalšovaná. Nepochybné je aj to, že v prípade predmetnej listiny má ísť o vlastnoručný závet v zmysle § 476a Občianskeho zákonníka.
Súd dôvodnosť návrhu navrhovateľky posudzoval predovšetkým so zreteľom na dôvody tvrdené navrhovateľkou, no tiež v konaní skúmal aj to, či tu neexistujú iné dôvody, pre ktoré by táto listina nevyvolala zamýšľané účinky ako závet poručiteľky.
Čo sa týka posúdenia otázky, či prejav vôle poručiteľky obsiahnutý v predmetnej listine vzhľadom na obsah jej textu možno považovať za závet, súd dospel k záveru, že o tom, že ide o závet niet pochýb. Ako vyplynulo z obsahu tejto listiny, poručiteľka použila na vyjadrenie svojho úmyslu slová, cit : „týmto dávam odkazujem môj opustený X izbový byt na X. P. bytom R.. P. je svojprávna k čomu sa slobodne rozhodla sama...Týmto sa ruší Záveť spísaná s T. zo dňa XX.X.XXXX na strane jednej a na druhej strane so P.....“
Z použitých slov teda jednoznačne vyplýva, že ide o prejav vôle poručiteľky, ktorým usporadúva majetkové veci týkajúce sa predmetného bytu pre prípad jej smrti (slovo „odkazujem“), keď navyše výslovne uvádza, že ruší pôvodný závet spísaný dňa XX.X.XXXX. Iný výklad obsahu predmetnej listiny tu ani so zreteľom na jej obsah neprichádza do úvahy.
Okrem toho však treba poukázať a obsah výpovedí svedkov J. a Y.. Z nich vyplynulo, že poručiteľka bezprostredne po spísaní predmetnej listiny výslovne pred svedkom Y. uviedla, že ide o vlastnoručný závet, požiadala ho, aby jej ho podpísal a následne menovaný na žiadosť poručiteľky zavolal odporkyňu do kuchyne, aby si išla zobrať závet poručiteľky. V prítomnosti svedkyne J. tiež poručiteľka výslovne uviedla, že ide o závet, keď predmetnú listinu odovzdávala odporkyni. Aj z okolností spísania predmetnej listiny teda jednoznačne vyplýva, že ide o závet.
Bez zreteľa na žalobný petit navrhovateľky možno okrem uvedeného konštatovať, že predmetná listina je ako závet platná. Spĺňa totiž všetky formálne a obsahové náležitosti závetu v zmysle ustanovení § 476 a § 476a Občianskeho zákonníka. Závet bol totiž spísaný a tiež podpísaný vlastnoručne poručiteľkou, pričom obsahuje deň, mesiac a rok spísania a podpísania, ktoré sú v tomto prípade totožné. Naviac, hoci to nie je v prípade takéhoto závetu nevyhnutné, poručiteľka pred svedkom Y. výslovne uviedla, že ide o jej závet a to menovaný svedok predmetný závet aj podpísal.
Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že predmetný závet bol sfalšovaný, z vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovedí svedkov J. a Y., ktorých obsah už bol opakovane opísaný vyššie, vyplynulo, že toto tvrdenie je nepravdivé. Z výpovedí označených svedkov totiž jednoznačne vyplynulo, že samotná poručiteľka závet vlastnoručne v ich prítomnosti spísala a podpísala.
Napokon možno poukázať aj na to, že, vychádzajúc z nálezu psychiatričky T. zo dňa XX.X.XXXX, poručiteľka nepochybne bola v čase spísania predmetného závetu plne spôsobilá na právne úkony a bola si plne vedomá právnych následkov spísania závetu, pričom práve tie chcela svojim úkonom dosiahnuť.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a závery preto súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný a účelový a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a priznal odporkyni náhradu trov konania, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná.
Odporkyni vznikli v konaní len trovy právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa odporkyne súdu vyčíslila podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) na sumu 2.151,12 eur. Hoci právna zástupkyňa odporkyne nesprávne vychádzala pri vyčíslení náhrady trov z ustanovenia § 14b vyhlášky ( a nie z § 10 vyhlášky, ktorý treba na danú vec aplikovať), táto skutočnosť sama o sebe ešte nemá za následok nevyčíslenie náhrady trov. Odporkyňa teda prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila vyčíslenú náhradu trov v celkovej sume 2.151,12 eur.
Vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh, je súd návrhom vo vzťahu k celkovej výške uplatnenej náhrady trov konania viazaný. Súd potom síce posudzoval uplatnenú výšku náhrady trov z hľadiska jej súladu s výškou tarifnej odmeny, ktorá advokátovi patrí, avšak nemohol odporkyni priznať viac, než žiadala.
Trovy právneho zastúpenia odporkyne by po správnom výpočte podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavovali celkovo 2.609,70.- eur. Základ odmeny advokáta v prejednávanej veci by tvorila hodnota bytu, ktorý bol predmetom závetu (X-izbový byt na X. v X. v pôvodnom stave). Vychádzajúc zo skutočností všeobecne známych a známych aj súdu z jeho úradnej činnosti ohľadne trhovej hodnoty obdobných bytov v danej lokalite, táto dosahuje sumu 90.296.- eur. Odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky potom predstavuje 605,81.- eur. Trovy právneho zastúpenia by potom pozostávali z tarifnej odmeny za nasledovné úkony právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia 2.7.2009 - 605,81.- eur + paušálna náhrada 6,95.- eur
2. porada s klientom dňa 5.10.2009 - 605,81.- eur + paušálna náhrada 6,95.- eur
3. účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 7.10.2009 - 151,45.- eur (1/4 zo sumy 605,81.- eur) + paušálna náhrada 6,95.- eur
4. účasť na riadnom pojednávaní dňa 25.11.2009 - 605,81.- eur + paušálna náhrada 6,95.- eur
5. účasť na riadnom pojednávaní dňa 26.1.2010 - 605,81.- eur + paušálna náhrada 7,21.- eur
Vzhľadom na uvedené preto súd odporkyni, viazaný jej návrhom, presnejšie jej vyčíslením celkovej náhrady trov, i napriek tomu, že uplatnila náhradu trov v nižšej sume, než by jej inak patrila (2.609,70.- eur), priznal náhradu trov konania len v uplatnenej výške 2.151,12.- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 o.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 o.s.p.)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.