Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-166-2004.pdf
PDF · 88.81 KB
No categories available
8C/166/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľky: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Badovou, advokátkou so sídlom Žilina, Mariánske námestie 2, proti odporcovi: T. P., A.. XX.X.XXXX, W. Q. Ž., U.. C. XXXX/XX, o zaplatenie 403,64,- Eur (12.160,-Sk) s prísl., rozhodol
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 403,64,- Eur (12.160,-Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 201,82,- Eur (6.080,-Sk) od 11.2.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 201,82,- Eur (6.080,-Sk) od 11.3.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2004, doplneným podaním právnej zástupkyne dňa 20.5.2005, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 12.160,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 6.080,-Sk od 11.2.2003 do zaplatenia, zo sumy 6.080,-Sk od 11.3.2003 až do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný jej ústne oznámil, aby už do práce nenastúpila. Domáha sa náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za dva mesiace.
Žalovaný sa vo veci samej nevyjadril. V okolnostiach sporu súd zistil výpisom zo živnostenského registra zo dňa 12.5.2009, že živnostenské oprávnenie žalovaného je od 26.7.2007 neaktívne. Súd vykonal primerané opatrenia zamerané na šetrenie, kde sa žalovaný zdržiava dopytom na vylustrovaných príbuzných, navyše žalovaný si zásielky s výzvou na vyjadrenie k návrhu a s predvolaním na 13.1.2010 na adrese trvalého pobytu prevzal fyzicky. Zásielku s predvolaním na 20.1.2010 si neprevzal bez známej prekážky doručenia, pojednávania konaného dňa 20.1.2010 sa nezúčastnil, preto súd konal v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní konanom dňa 20. 1. 2010 žalobkyňa sa prednesom právnej zástupkyne pridržiavala podaného návrhu.
Žalobkyňa osobne vypovedala, že u žalovaného pracovala od 11.11.2003 do 10.1.2004. Pracovný pomer bol skončený ústnym oznámením žalovaného. Toho 10.1.2004 bol piatok, keď im žalovaný povedal, aby už do práce nechodili, že sa prevádzka sťahuje. Pracovný pomer považovala za skončený ústnym oznámením. Žalovaný ešte hovoril, že im v pondelok im dá výpovede, ale v pondelok už bolo všetko zatvorené a on neprišiel. Ona s tým vnútorne nesúhlasila, ale práce sa nedomáhala, raz ako zamestnanci žalovaného oslovili, ale on sa im vysmial. Ona začala chodiť na brigády do Čiech a na Slovensku sa riadne zamestnala v júni 2006.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a zistil:
Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný v období od 14.3.2003 do 27.6.2007 podnikal ako živnostník T. P. - T. v mieste podnikania C. XX.
Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.11.2003 s dňom nástupu do práce 11.11.2003 na dobu neurčitú. Mzdovým dojednaním bolo 6.080,- Sk.
Výsluchom žalobkyne súd zistil, že žalovaný ústne ukončil pracovný pomer s ňou a ďalšími zamestnancami dňa 10.1.2004 a ďalšiu prácu im jednostranne neprideľoval.
Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom k 11.1.2004 (ďalej ZP)
1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP
1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov podľa § 63 ods. 1 ZP. Podľa písm. a) tohto ustanovenia okrem iného: ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZP
1) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
2) Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Podľa § 79 ods. 3, 4 ZP
3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 24.4.2007 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie odstupného v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku žalobkyne, teda 2 x 6.080,- Sk. Súd vychádzal zo znenia cit. ust. § 76 ZP platnej v čase vykonania úkonu žalovaného smerujúceho k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne. Toto ustanovenie citované vyššie teda zakotvovalo určitý výber zachovania výpovednej doby alebo vyplatenie odstupného, bolo novelizované až zákonom č. 348/2007 Z.z. a v citovanej podobe platilo do 31.8.2007. Súd vyhodnotil, že vôľou žalovaného bolo dať žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, lebo iný jednostranný spôsob skončenia pracovného pomeru z okolností nevyplýva a pri tomto úkone žalovaný nedodržal písomnú formu. Bez ohľadu na to žalovaná súhlasila so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby a s prideľovaním práce ďalej ani nepočítala. Aj keď podľa výpovede žalovanej ona s výpoveďou nesúhlasila vnútorne, je príznačné, že sa nedomáhala prideľovania práce, sama vychádzala z dátumu 10.1.2004 ako dátumu skončenia pracovného pomeru a so stretnutím so žalovaným počítala iba za účelom odovzdania písomnej výpovede. Preto podľa právnej úpravy platnej v čase skončenia pracovného pomeru žalovanej súd ustálil dátum tohto skončenia na 10.1.2004. Každopádne aj z dôvodu nedodržania písomnej formy skončenia pracovného pomeru žalovanej u žalobcu by žalovaná mala nárok na zaplatenie sumy v tej istej výške. Bez ohľadu na zmenu právnej úpravy v ďalších ustanoveniach platí, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť podaná v písomnej forme a to pod následkom jej neplatnosti. Nebyť súhlasného postoja žalovanej za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, musel by súd vyhodnotiť dátum skončenia pracovného pomeru žalovanej podľa cit. ust. § 79 ods. 3 a) až uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, teda až 31.3.2004. V tomto prípade by žalovanej prislúchala náhrada mzdy podľa § 79 ods. 4, teda tiež za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Súd tiež podľa cit. ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalovanej úrok z omeškania od predpokladaných dátumov splatnosti mesačnej mzdy, keby žalovaná v pracovnom pomere zotrvala
ešte počas výpovednej doby. Toto súd prispôsobil vždy až po uplynutí celého kalendárneho mesiaca po skutočnom skončení pracovného pomeru.
Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 201,82,- Eur (6.080,-Sk) od 11.2.2003 do 10.2.2004 do zaplatenia a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 201,82,- Eur (6.080,-Sk) od 11.3.2003 do 10.3.2004. Súd poznamenáva, že rozdiel v celom kalendárnom roku je možné vysvetliť chybou v písaní, keďže však táto nastala vo vymedzení predmetu konania, bolo namieste o tomto návrhu riadne rozhodnúť a napokon tak skonštatovať neúspech žalobkyne v tejto menšinovej časti žaloby.
S vedomým, že vo veci bola žalovanej po splnení príslušných podmienok pridelená právna zástupkyňa štátom, súd ju vyzval na vyčíslenie náhrady trov konania a rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.