Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-12-2023.pdf
PDF · 74.24 KB
Case nature
Subarea
2S/12/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX, XXX XX E. C. a 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXXX, XXX XX E. C., právne zastúpení: Mgr. Marcel Lesňák, advokát so sídlom Murgašová 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-PO-OVBP2-2023/023522-002 zo dňa 16.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcov v prvom a druhom rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2023 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-PO-OVBP2-2023/023522-002 zo dňa 16.05.2023 v spojení s rozhodnutím mesta Vysoké Tatry č. 580/2022/05-Sm zo dňa 19.01.2023. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie mesta Vysoké Tatry č. 580/2022/05-Sm zo dňa 19.01.2023, ktorým mesto Vysoké Tatry zamietlo návrh žalobcov 1. a 2. na vydanie kolaudačného rozhodnutia na dočasnú stavbu „Požičovňu športových potrieb“ v Tatranskej Lomnici, umiestnenú na pozemku KNC parc. 59/10, katastrálne územie C. D..
2. Žalobcovia v prvom a druhom rade (ďalej aj len „žalobcovia“) v rámci podanej správnej žaloby súčasne navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok. Vo svojom návrhu uviedli, že pokiaľ by súd nepriznal žalobe odkladný účinok, došlo by k ukladaniu sankcií zo strany stavebného úradu – mesta Vysoké Tatry dôvodu užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia a následne k ich finančnej škode, čím by došlo k ďalšiemu zásahu do ich práv. Poukázali na skutočnosť, že podľa nich existujú dôvodné a závažné pochybnosti o tom, či napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, resp. či vôbec by malo a mohlo byť príslušným orgánom vydané.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že posúdenie priznania odkladného účinku správnej žalobe ponecháva na správny súd. Uviedol tiež, že návrh žalobcov nie je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnený, nakoľko neuniesli dôkazné bremeno, neuviedli osobitné okolnosti preukazujúce opodstatnenosť priznania odkladného účinku, žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu možnej ujmy ani reálnej hrozby, dokonca ani existenciu vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by mohol nastať v prípade nevyhovenia ich návrhu. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcami uvedená obava z ukladania sankcií zo strany stavebného úradu nie je ničím podložená a poukázal na to, že od roku 2016 nezákonné užívajú predmetnú stavbu bez kolaudačného rozhodnutia a ani priznanie odkladného účinku tejto žalobe by nemalo vplyv na možné uloženie pokuty za spáchanie stavebného priestupku ako aj na skutočnosť, že ukončenie protiprávneho konania nenastane rozhodnutím súdu, ale iba vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia alebo tým, že žalobcovia prestanú predmetnú stavbu užívať.
Žalovaný sa tak domnieva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodné a predmetný návrh navrhol zamietnuť.
4. Podľa § 184 Zákona č. 162/2015 Z. z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení SSP nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť, a tiež osvedčiť existenciu reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.
11. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcov dospel k záveru, že svoj návrh neodôvodnili tak, ako to predpokladá zákon. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili len všeobecne. Tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy neboli nijako bližšie preukázané a podložené, nepredložili žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali ich aktuálnu finančnú situáciu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ich ohrozeniu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na ich reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, čím neuniesli vo veci dôkazné bremeno. V návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizovali svoju aktuálnu finančnú situáciu, neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Len všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Navyše, žalobcovia vo svojom návrhu uviedli, že pokiaľ by súd nepriznal žalobe odkladný účinok, došlo by k ukladaniu sankcií zo strany stavebného úradu – mesta Vysoké Tatry z dôvodu užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia a následne k ich finančnej škode. Súd však
konštatuje, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebráni príslušnému stavebnému úradu ukladať pokuty žalobcom za užívanie stavby neskolaudovanej od roku 2016.
12. Tvrdenia žalobcov obsiahnuté v návrhu sú v hypotetickej a abstraktnej rovine a žalobcovia svoj návrh ani dodatočne nedoplnili doložením listinných dôkazov na osvedčenie závažnej ujmy. Závažná ujma predstavuje vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. I keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Žalobcovia v neosvedčili, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na ich podnikanie a najmä, priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade by nemalo za následok to, že by príslušný stavebný úrad nemohol pristúpiť k ukladaniu pokút za neoprávnené užívanie neskolaudovanej stavby.
13. Súd konštatuje, že zo strany žalobcov neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko neosvedčili a nezdôvodnili podaný návrh takými konkrétnymi skutočnosťami podloženými listinnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by im v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, súd návrh žalobcu podľa § 188 SSP zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).