Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-37-2023.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/37/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov Mgr. Jána Odnogu a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanej právnickej osobe: Regionálna vodárenská spoločnosť Vlára - Váh, s.r.o. so sídlom Nemšová, J. Palu 2/3, IČO: 36 682 888, pre trestný čin prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona s poukazom na § 3 Zákona č. 91/2015 Z. z., o odvolaní obžalovanej právnickej osoby proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. marca 2023 pod sp. zn. 2T/59/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. decembra 2023 v Trenčíne, jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. s a odvolanie obžalovanej právnickej osoby Regionálnej vodárenskej spoločnosti Vlára – Váh, s.r.o. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/59/2019 zo dňa 09. marca 2023 (ďalej len „súd prvého stupňa“), bola obžalovaná právnická osoba Regionálna vodárenská spoločnosť Vlára - Váh, s.r.o (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou z trestného činu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona s poukazom na § 3 Zákona č. 91/2015 Z. z. na tom skutkovom základe, že
obvinená spoločnosť zastúpená konateľmi, a to starostami obcí A. B., A. B., C. B. a mesto D., v rámci svojej činnosti – prevádzkovanie verejných kanalizácii II., II. Kategórie, od presne nezisteného času dňa 30.07.2017 do dňa 03.08.2017 porušením povinností uložených mu § 30 odsek 1 odsek 2, § 36 odsek 1 odsek 7 a §37 Zákona o vodách číslo 364/2004 Z.z. a § 17 odsek 1 odsek 2 odsek 3 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí neprispôsobením sa poveternostným podmienkam a vypúšťaním žumpových vôd do vodného toku v rozpore so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zo dňa 28.04.2017 číslo CS SVP OZ PN2737/2017/4(CZ13359/11184/230/2017) spôsobila mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd na rieke Váh v úseku približne 5 km od vtoku rieky Vlára po obec Zamarovce, kde sa nachádza aj územie Európskeho významu „Váh pri Zamarovciach“, zaradeného do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000, následkom čoho došlo v danom úseku k úhynu rýb: mrena severná (Barbus barbus), podustvy severnej (Chondrostoma nasus) o hmotnosti spolu viac ako 1000 kg, čím spôsobila Slovenskému rybárskemu zväzu, mestskej organizácii Trenčín, so sídlom Legionárska 88, Trenčín, IČO: 34057064 ujmu v rozsahu -24.595,02,- Eur,
za čo obžalovanej súd prvého stupňa uložil podľa § 301 odsek 3 Tr. zákona, podľa § 3 Zákona číslo 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb za použitia § 56 Tr. zákona peňažný trest vo výmere -2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur, pričom podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona per analogiam s poukazom na § 26 písm. a) Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb číslo 91/2016 Z. z. prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť zložiť sumu vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur do 20
dní od prevzatia rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/59/2019 zo dňa 09. marca 2023 do úschovy na Okresný súd Trenčín.
Prvostupňový súd súčasne v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku rozhodol tak, že sa poškodený Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 88, IČO: 34057064, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti výroku o vine a treste uvedeného rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom zvoleného obhajcu. Namietala, že v prejednávanej veci nie je na jej strane možné konštatovať existenciu takého zavineného protiprávneho konania fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť pričítané obžalovanej , pričom vo výrokovej časti rozsudku nie je ani vyjadrené, kto takto konal za obžalovanú spoločnosť a v akom vzťahu bola táto fyzická osoba k obžalovanej. Táto skutočnosť je podľa názoru obhajoby nevyhnutá z pohľadu vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby. V prípade ak touto osobou mal byť E. F., ako odborne spôsobilá osoba na dohľad nad prevádzkovaním vodovodu a kanalizácie, tak tento nemal oprávnenie na sledovanie a vyhodnocovanie biotických a abiotických zmien v recipiente. Pri hodnotení zavinenia obžalovanej, bolo v rámci odvolania poukázane na okolnosť, že obžalovaná dodržiavala všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia Okresného úradu Trenčín zo dňa 05. mája 2017 pod č. OU-TN-OSZP2-2017/016106002/Hj (ďalej len „Povolenie“). Nebolo na hlavnom pojednávaní ani preukázané, že zamestnanci spoločnosti vzhľadom na okolnosti a osobné pomery mali a mohli vedieť, že môže dôjsť k úhynu rýb z dôvodu zvýšenej hodnoty amoniakálneho dusíka. Z vydaného povolenia pritom obžalovanej spoločnosti nevyplývala povinnosť mať odborne spôsobilú osobu na sledovanie a vyhodnocovanie biotických a abiotických zmien v recipiente. Obžalovaná ďalej namietala, že pokiaľ spoločnosť mala porušiť svoje povinnosti tým, že činnosť čističky odpadových vôd neprispôsobila poveternostným podmienkam, tak takáto povinnosť jej v rámci vydaného povolenia uložená nebola. Obžalovaná taktiež v rámci odvolania spochybnila porušenie akýchkoľvek ustanovení osobitných zákonov (zákon o vodách 364/2004 Z. z. a Zákon o životnom prostredí č. 17/1992 Zb.), ktoré sú uvádzané vo výroku napadnutého rozsudku. Ďalej poukázala na to, že čistička odpadových vôd bola prevádzkovaná na základe vydaného povolenia a nie stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku a preto záväzné pre ňu bolo toto vydané povolenie. K porušeniu svojich povinností zvozom žumpových vôd uviedla, že tieto patria v zmysle Zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. medzi komunálne odpadové vody, ktorých spracovanie bolo spoločnosti vydaným povolením umožnené. Obžalovaná ďalej namietala aj naplnenie objektívnej stránky trestného činu, a to s poukazom na množstvo žumpových vôd v mesiaci júl 2017, ktorý úhyn rýb nespôsobil. Podľa jej názoru je vylúčené, aby žumpové vody dovezené v dňoch 27. a 28. júla 2017 (s prihliadnutím na ich množstvo) boli tým, čo zistený úhyn rýb spôsobilo. Tým nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovanej a úhynom rýb. Je síce pravdou, že hladina rozpustného kyslíka vo vode bola nízka, avšak túto okolnosť nemala obžalovaná ako ovplyvniť. V odvolaní bola ďalej namietaná taktiež právna kvalifikácia konania kladeného za vinu obžalovanej, keď podľa jej názoru nebolo preukázané, že k úhynu rýb došlo v chránenom území NATURA 2000. Práve naopak, vzhľadom na skutočnosť, že v oblasti Zamaroviec nebolo viditeľné zhoršenie kvality vody a ryby sa zhromažďovali pod vyústením čističky odpadových vôd (teda v oblasti nespadajúcej do chráneného územia), nie je možné v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovanej pričítať naplnenie tohto kvalifikačného znaku. V rámci odvolania bol taktiež namietaný spôsob zberu vzoriek, keď sa jednalo o neakreditovaný odber a rozbor bodovej vzorky na odtoku čističky odpadových vôd, a to neakreditovanými pracovníkmi Rybárskeho zväzu. Vzhľadom na uvedené, obžalovaná považuje tieto dôkazy za nezákonné dôkazy a preto nepoužiteľné v trestnom konaní. Obžalovaná spoločnosť taktiež namieta spôsob určenia výšky spôsobenej škody, keď namieta postup znalca MVDr. Juraja Mészárosa CSc. pri stanovovaní odhadu počtu, druhu a hmotnosti uhynutých rýb, ako aj zovšeobecnenie príčiny úmrtia rýb. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky obžalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodí obžalovanú spod obžaloby.
K vyššie uvedenému odôvodneniu odvolania obžalovanej spoločnosti sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne s tým, že považuje námietky a dôvody uvádzané obžalovanou v rámci odvolania za neopodstatnené. Je toho názoru, že v konaní pred prvostupňovým súdom boli preukázané obligatórne znaky trestného činu, pričom za rozporný so zákonom nepovažoval ani obhajobou namietaný spôsob zabezpečenia dôkazov (vzorky rýb a vody). V otázke miesta spáchania trestného činu poukázal na dikciu
§ 12 Tr. zákona v zmysle ktorej miestom spáchania trestného činu je aj miesto na ktorom nastal následok predpokladaný Tr. zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej spoločnosti podľa § 319 Tr. zákona ako nedôvodné, zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, za splnenia všetkých procesných podmienok (podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku), prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol, aby bolo odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietnuté.
Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.
Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovanej napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie, ktoré je síce prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, ale dôvodné nie je.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo súladne s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery. Pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Skutočnosť, že obžalovaná sa nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil aj konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej ako aj objektívnej stránky žalovaného trestného činu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona.
Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov G. E. F. a H. I. (ktorý popísali fungovanie prevádzky čističky odpadových vôd obžalovanej spoločnosti v rozhodnom období), ďalej výpoveďami svedkyne G. G. J. (k obsahu rokovaní Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. so zástupcami obžalovanej spoločnosti a k stanovisku tohto podniku k prevádzke ČOV v rozhodnom období), ale taktiež závermi znaleckého posudku z odboru ochrany životného prostredia z odvetvia odhad škôd na životnom prostredí č. 1/2017 (k výške škody na životnom prostredí a jej príčinám), metrologického posudku č. 533/2017 (k poveternostným podmienkam v rozhodnom období), na výpovede svedkov G. E. K. a C. A. (k postupu Slovenského rybárskeho zväzu pri zisťovaní príčiny a rozsahu úhynu rýb), výsluch svedka L. A. (k priebehu realizácie intenzifikácie a rekonštrukcie čističky odpadových vôd), ako i ďalších vykonaných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní (stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., protokol o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia, protokol o skúške Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, protokolov o odbere vzorky splaškových a priemyselných odpadových vôd, v spise zabezpečenej fotodokumentácie a iných), vzhľadom na ktoré
ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu obžalovanou spochybneného skutkového deja premietnutého do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Zo správne vykonaného dokazovania zo strany súdu prvého stupňa, ktoré sa premietlo do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku preto nepochybne vyplynulo, že obžalovaná spoločnosť napriek svojej zákonnej povinnosti sledovať a minimalizovať dopady svojho konania na životné prostredie, napriek zhoršeniu poveternostných podmienok, prietoku a teploty recipientného toku v mieste vyústenia čističky odpadových vôd neuskutočnila všetky dostupné opatrenia (spočívajúce v zákaze zvozu žumpových vôd a intenzívnejším narieďovaním vypúšťaných „vyčistených“ vôd s recipientom). Krajský súd podotýka, že nielen v zmysle zákonných ustanovení (hlavne ustanovenie § 17 odsek 1 a § 18 odsek 1 Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí), ale aj v zmysle Povolenia bola obžalovaná povinná uskutočňovať všetky opatrenia smerujúce k zamedzeniu a minimalizácii dopadov jej činnosti na životné prostredie. Krajský súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci prvostupňovým súdom, pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Okresný súd tak postupoval v súlade so zákonom s tým právnym záverom, že konanie obžalovanej správne posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona s poukazom na § 3 Zákona č. 91/2015 Z. z. (v zneniach účinných v čase spáchania trestného činu). Všetky usvedčujúce dôkazy, konštatované súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k uznanej vine obžalovanej sa nepochybne navzájom podporujú a nepochybne tvoria ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov.
K námietkam obžalovanej, ktorých predmetom bola argumentácia, že konaním spoločnosti nedošlo k porušeniu všeobecne závažných právnych predpisov o ochrane životného prostredia, krajský súd konštatuje, že sa s uvedeným tvrdením nie je možné stotožniť, nakoľko obžalovanej právnickej osobe ako osobe, ktorá svojou činnosťou už z jej povahy zasahuje do životného prostredia, sú uložené nielen povinnosti vyplývajúce z povolení upravujúcich podmienky prevádzky zariadení majúcich vplyv na životné prostredie, ale musí sa bezpochyby riadiť aj príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, a to vrátane ustanovení upravujúcich všeobecné povinnosti o ochrane životného prostredia uvedené napr. v § 17 a § 18 Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Tieto výslovne stanovujú povinnosť každej osoby sledovať na vlastné náklady dôsledky svojej činnosti na životné prostredie a tieto minimalizovať. V danom prípade z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaná tieto svoje povinnosti nesplnila a tým všeobecne záväzné právne predpisy v tejto časti porušila. Na tomto porušení nič nemení skutočnosť, že vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim spoločnosti z povolenia na prevádzku zariadenia prekročenie maximálnych povolených hodnôt vypúšťaných látok (toto ani za vinu obžalovanej spoločnosti nebolo kladené). Obhajoba taktiež bola založená aj na tom, že obžalovaná, resp. jej zamestnanci nemali ako vedieť, že môže pri v tom čase prítomných poveternostných podmienkach a prietoku vody dôjsť k úhynu rýb z dôvodu zvýšenia hodnoty amoniakálneho dusíka. Krajský súd v tomto smere poukazuje na písomné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku (ktoré obžalovanej bolo preukázateľne doručené), v ktorom popri obmedzeniach obsiahnutých aj v povolení bol vyjadrené aj negatívne stanovisko k zvozu žumpových vôd (ktoré tvorili nezanedbateľnú časť komunálnych odpadových vôd). Je pravdou, že uvedený zákaz nebol súčasťou podmienok prevádzkovania čističky odpadových vôd obsiahnutých vo vydanom povolení. Obžalovaná spoločnosť však bola povinná minimalizovať ohrozenie životného prostredia, (ktoré vznikalo obtokovaním) tým, že v maximálnej možnej miere redukuje množstvo vypúšťaných komunálnych odpadových vôd. Obžalovaná však práve naopak, v rámci svojej činnosti množstvo „vyčistenej“ vody oproti mesiacu jún 2017 zvýšila o cca jednu tretinu. Navyše napriek tomu, že uvedeným stanoviskom bola upozornená na nebezpečenstvo pre životné prostredie spojené so zvozom žumpových vôd (ktorý mal byť zakázaný) tento naďalej aj v rozhodnom období realizovala (dokonca v rozsahu o cca 15 percent vyššom ako v mesiaci jún 2017) a to napriek preukázaným zhoršeným poveternostným podmienkam a prietokovej situácii na vodnom toku. Obžalovaná pritom bola v zmysle § 30 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ako osoba, ktorá vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. Na uvedenom z pohľadu subjektívnej stránky nemení nič skutočnosť, že stanovisko nebolo pre obžalovanú priamo právne záväzné, avšak z jeho obsahu bolo úplne zjavné, že pokiaľ v období rekonštrukcie čističky odpadových vôd, keď nebol realizovaný celý proces čistenia odpadových vôd (iba mechanické čistenie) nebude v maximálnej možnej miere minimalizovať svoju činnosť (a to vrátene zamedzenia zvozu žumpových vôd, ktoré mohli byť spracované v iných plne funkčných prevádzkach)
reálne hrozí, že dôjde k podstatnému zhoršeniu kvality vôd recipietnej rieky (znásobenej mimoriadnym stavom Váhu z pohľadu prietoku a teploty) .
K námietkam obhajoby týkajúcim sa neexistencii takého zavineného protiprávneho konania fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť pričítané obžalovanej spoločnosti, krajský súd uvádza, že Zákon 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb výslovne v ustanovení § 4 odsek 4 uvádza, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ obžalovaná právnická osoba má zákonom stanovenú povinnosť a túto poruší, bude zodpovedná bez ohľadu či je možné presne identifikovať osobu, ktorá mala za právnickú osobu konať resp. zákonnú povinnosť za právnickú osobu splniť. V uvedenej veci samotná právnická osoba v rámci svojej obhajoby uvádza, že svedok E. F., ako osoba odborne spôsobilá na dohľad nad prevádzkovaním vodovodu a kanalizácie, nebola povinná na sledovanie recipientu a zodpovedná za vyhodnocovanie biotických a abiotických zmien v recipiente. Pokiaľ však v zmysle § 17 odsek 1 a § 18 odsek 1 Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí bola obžalovaná právnická osoba povinná sledovať na vlastné náklady dôsledky jej činnosti na životné prostredie a tieto minimalizovať, mala obžalovaná spoločnosť mať takú osobu, ktorá tieto jej povinnosti za ňu plnila, a v prípade ak takúto osobu nemala za plnenie tejto povinnosti obžalovanej spoločnosti zodpovedali osoby za právnickú osobu konajúce.
K námietkam obhajoby týkajúcim sa spôsobu stanovenia výšky spôsobenej škody, krajský súd uvádza, že výška škody bola stanovená znaleckým dokazovaním, a to na základe všetkých dostupných podkladov pričom tak ako okresný súd ani krajský súd nepovažoval závery znalca za spochybnené inými vykonanými dôkazmi.
K námietkam obžalovanej právnickej osoby týkajúcim sa príčinnej súvislosti medzi jej konaním a následkami kladenými jej za vinu t.j. mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v rieke Váh a tým súvisiacimi následkami vo forme úhynu rýb a ďalšej na túto skutočnosť naviazanej škode krajský súd uvádza, že táto nie je iba založená na záveroch znaleckého posúdenia konštatujúcich príčinnú súvislosť úmrtia rýb so zvýšením hodnôt amoniakálneho dusíka v rieke Váh, keď koncentrácia tejto látky v uhynutých rybách dosahovala skoro dvojnásobok smrteľnej dávky. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku taktiež vyplýva neexistencia iných podstatných faktorov (ochorenia a pod.) ktoré by sa na úhyne podieľali. Pri stanovovaní príčinnej súvislosti krajský súd ďalej prihliadal aj na ďalšie podstatné okolnosti, a to že k úhynu rýb nedochádzalo v priestore nad vyústením obžalovanou prevádzkovanej čističky odpadových vôd do rieky Váh a aj na skutočnosť, že po úprave spôsobu chodu čističky odpadových vôd prevádzkovanej obžalovanou spoločnosťou v zmysle odporúčania ichtyológa už k zvyšovaniu množstva uhynutých rýb nedochádzalo. Možno tak konštatovať, že keď obžalovaná spoločnosť správnym spôsobom minimalizovala dopad jej činnosti na životné prostredie, následky vo forme ďalšieho poškodzovania životného prostredia už nevznikali. Námietky obžalovanej preto vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval Krajský súd za zjavne nedôvodné a neakceptovateľné.
K námietkam obhajoby týkajúcim sa právnej kvalifikácie konania obžalovanej podľa § 301 odsek 3 Tr. zákona vzhľadom na miesto spáchania trestnej činnosti – v chránenom území krajský súd uvádza, že miestom páchania trestnej činnosti je nielen miesto, kde páchateľ konal, ale aj miesto kde následok jeho konania nastal. Nielen z výsluchov svedkov G. E. K. a C. A., záverov znaleckého posudku č. 1/2017, ale aj z ďalších vykonaných dôkazov vyplýva, že k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd došlo nielen v priestore vyústenia čističky odpadových vôd, teda úseku toku rieky Váh nad chráneným územím „ Váh pri Zamarovciach“, ale aj práve na prevažnej časti tohto chráneného územia a to od jeho začiatku v smere toku rieky až po obec Zamarovce. Dôsledky na prirodzených biotopoch vznikali dokonca až po hať pri Trenčianskych Biskupiciach t. j. aj v oblasti v smere toku rieky Váh nachádzajúcej sa až za predmetnou chránenou oblasťou. Charakter vodného toku a jeho brehov, ako aj množstva uhynutých rýb (viac ako -1.000,- Kg, t. j. viac ako tona rýb!) ako aj lokalizácia ich ostatkov vylučuje, že k následkom by malo dochádzať výlučne v oblasti blízko pri výpuste z čističky odpadových vôd.
Preskúmaním výroku o uloženom peňažnom treste z podnetu podaného odvolania následne odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa aj pri ukladaní trestu dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a okolnostiam trestnej
činnosti. Uložený peňažný trest vo výmere -2500,- Eur, teda pri dolnej hranici zákonného rozpätia, zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám (§ 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona), pričom dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovanej spoločnosťou, s prihliadnutím aj pre spoločnosť prospešnú činnosť obžalovanej, ktorú inak vykonáva. Takýmto rozhodnutím súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne vyjadril jednak potrebu ochrany životného prostredia a postihu subjektov, ktoré ho poškodzujú, vrátane postoja spoločnosti k takémuto konaniu, ale aj primerane prihliadol na okolnosti trestnej činnosti a predpoklad snahy o dodržiavanie právnych noriem obžalovanou spoločnosťou do budúcnosti, keď zo strany obžalovanej spoločnosti sa jedná o prvé také závažné porušenie právnych predpisov a k vzniku následkov prispeli aj externé vplyvy (mimoriadny stav na vodnom toku, aj keď tento mala obžalovaná spoločnosť aj sama zohľadniť).
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok adhézneho konania v napadnutom rozsudku, ktorým súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku poškodený Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Trenčín so sídlom Legionárska 88, Trenčín, IČO 34057094 s celým uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nebol týmto poškodeným, či inou oprávnenou osobou napadnutý riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a preto ho odvolací súd preskúmať nemohol. Zjavné pochybenie, ktoré bolo neprehliadnuteľné, a ktorého sa prvostupňový súd dopustil, keď pri správnom zákonnom postupe podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku mal uložiť povinnosť obžalovanej poškodenému škodu v sume uvedenej vo výrokovej časti, preto krajský súd v odvolacom konaní napraviť preto nemohol.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovanej nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.