Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-135-2009.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/135/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľky: K. J., bytom W. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jindřichom Stoszkom, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcovi: ADECCO, spol. s r.o. - organizačná zložka, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 36 064 076, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Vincenecom, Šancová 102, Bratislava, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, takto medzitýmne
rozhodol:
Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke listom zo dňa 20.03.2009 je n e p l a t n á.
O náhrade mzdy a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2009 a upraveným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2010 (súd zmenu petitu pripustil na pojednávaní dňa 17.02.2010) domáhala voči odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom založeného pracovnou zmluvou z 01.03.2008 daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa 20.3.2009 je neplatná, a ktorým by súd odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2009 do 31.12.2009 vo výške 5.651,84 eur a trovy konania.
Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že výpoveď, ktorá jej bola daná odporcom, nie je v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce, a preto je neplatná. Nesúlad s § 61 ods. 2 Zákonníka práce navrhovateľka vidí v tom, že dôvod výpovede, ktorý odporca vo výpovedi uviedol - § 63 ods. b) Zákonníka práce, avšak nijako skutkovo nevymedzil, neexistuje, a preto podľa jej názoru nespĺňa formálne náležitosti výpovede. Okrem toho navrhovateľka uviedla, že odporca v súvislosti s daním výpovede porušil aj ostatné ustanovenia Zákonníka práce, a to konkrétne doručovanie výpovede a to konkrétne tým, že výpoveď zo dňa 01.04.2009 doručil navrhovateľke ako obyčajnú listovú zásielku hoci Zákonník práce vyžaduje doručenie do vlastných rúk. Navrhovateľka zároveň poukázala na skutočnosť, že odporca vo výpovedi taktiež nesprávne, v rozpore s § 62 ods. 2 Zákonníka práce, uviedol začiatok a koniec plynutia výpovednej doby od 01.04.2009 do 31.05.2009, pričom vzhľadom k tomu, že výpoveď bola doručená až 01.04.2009, výpovedná doba, ktorá je podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce najmenej 2 mesiace, v súlade s § 62 ods. 2 Zákonníka práce začala plynúť až prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. až dňa 01.05.2009, s tým, že koniec výpovednej lehoty pripadá na deň 30.06.2009.
Navrhovateľka ďalej v odôvodnení svojho návrhu na začatie konania uviedla, že ak by aj bolo vzaté do úvahy, že odporca mal v úmysle ako výpovedný dôvod uviesť § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odporca nevydal žiadne písomné rozhodnutie o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách tak, ako je to uvedené v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Taktiež navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že odporca nedodržal ustanovenie § 61 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko pracovné miesto navrhovateľky vôbec nezrušil, ale len navrhovateľku nahradil iným zamestnancom, ktorý oficiálne pracuje na základe dohody o vykonaní práce, avšak v skutočnosti vykonáva prácu navrhovateľky na plný úväzok. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že v období 09.02.2009 - 31.03.2009, keď bola doma v súvislosti s prekážkou na jej strane - starostlivosť o chorú dcéru, odporca zamestnal na základe dohody o vykonaní práce E. Š., ktorá vykonávala prácu navrhovateľky. E. Š. zostala u odporcu pracovať aj po návrate navrhovateľky do práce, s tým, že vykonávala celú prácu navrhovateľky a navrhovateľke dal odporca výpoveď. V mailovej korešpondencii zo strany riaditeľky D. D. S. bolo navrhovateľke oznámené, že počet zamestnancov musel odporca zredukovať z vážnych finančných dôvodov. K zredukovaniu počtu zamestnancov v skutočnosti nedošlo, v skutočnosti došlo k nahradeniu navrhovateľky E. Š., ktorá pracovala v tom čase u odporcu na základe dohody, a ktorá je príbuznou uvedenej riaditeľky.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že navrhuje súdu, aby konanie zastavil, pretože podľa jeho názoru nemá označený odporca spôsobilosť byť účastníkom konania. Subjekt "ADECCO, spol. s r.o." nemá a nikdy ani nemal pridelené IČO uvedené v návrhu, ani zápis v registri uvedený v návrhu. Poukázal na to, že zo strany navrhovateľky došlo ku konaniu, ktoré nemožno definovať ako lojálnosť voči zamestnávateľovi, nemožno preto od odporcu požadovať ďalšie zamestnávanie. Pre odporcu by bolo samotné vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a súvisiace nároky zamestnanca dostatočnou sankciou za prípadné chyby, ktorých sa dopustil. Odporca ďalej poukázal na to, že vzhľadom na výpadok dvoch zamestnancov bolo potrebné prijať na pozíciu Administratívny asistent inú osobu na dohodu o vykonaní práce a situácia dospela do takého štádia, že pozícia Junior Recruitment manager (manažér pre nábor) musela byť zrušená. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľka prevzala riadne vyplatené odstupné, neodmietla ho, čo má byť dokladom o tom, že navrhovateľka nemá záujem podávať zodpovedajúce pracovné výkony, avšak má záujem o všetky finančné plnenia. Ďalšie trvanie pracovného pomeru by vzhľadom na zložitú situáciu na trhu práce skomplikovalo fungovanie odporcu a je preto potrebné rozhodnúť o tom, že pracovný pomer končí.
Ku konkrétnym argumentom v návrhu odporca uviedol, že vo výpovedi došlo výhradne ku chybe v písaní a počítaní a namiesto § 63 ods. 1 písm. b) je uvedené len § 63 ods. b), čo však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. K doručovaniu výpovede odporca uviedol, že podľa jeho vedomosti bola výpoveď zaslaná na adresu trvalého pobytu navrhovateľky dňa 20.3.2009, preto je prekvapujúce tvrdenie navrhovateľky, že výpoveď prevzal jej manžel dňa 20.3.2009. K námietke navrhovateľky ohľadom neprijatia písomného rozhodnutia o organizačných zmenách odporca uviedol, že také rozhodnutie bolo prijaté, ale keďže navrhovateľka nebola na pracovisku, nemohol ju s ním oboznámiť a naviac zákon zamestnávateľovi neukladá povinnosť rozhodnutie pripojiť k výpovedi.
Vo vyjadrení zo dňa 12.1.2010 odporca ďalej uviedol, že organizačná zložka koná vždy v mene právnickej osoby (zriaďovateľa), čoho dokladom je tá skutočnosť, že obchodné meno právnickej osoby je vždy obsiahnuté v názve organizačnej zložky. Subjektom práva je teda právnická osoba ADECCO, spol. s r.o., ktorá koná na území SR prostredníctvom svojej organizačnej zložky ADECCO, spol. s r.o. - organizačná zložka. Z toho je podľa odporcu zrejmé, že ADECCO, spol. s r.o. - organizačná zložka ako subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, nemôže byť účastníkom tohto sporu a takýmto subjektom by mohla byť výhradne len česká právnická osoba ADECCO, spol. s r.o..
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, predloženými listinnými dôkazmi, prednesmi a vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľky a odporcu, výsluchom navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Odporca je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Po, vložka číslo 1011/B, pričom zriaďovateľom organizačnej zložky
je spoločnosť ADECCO spol. s r.o., IČO: 45 806 403, Radlická 113a/714, Praha - Nové Butovice. Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2009 na pozícii "Junior Recruitment manager (manažér pre nábor)" s miestom výkonu práce Trnava. Odporca dňa 20.3.2009 rozhodol o ukončení pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou s tým, že pracovný pomer mal skončiť ku dňu 31.5.2009. Výpovedný dôvod vo výpovedi nebol skutkovo vymedzený, vyplynul až z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 13.3.2009 odporcom predloženého v priebehu konania, podľa ktorého za účelom zvýšenia efektívnosti a produktivity práce rozhodol odporca o znížení stavu zamestnancov v pracovnej pozícii Junior Recruitment manager, s účinnosťou ku dňu 1.6.2009 o 1 zamestnanca.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 Zákonníka práce je zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Odporca sa v konaní bránil v prvom rade námietkou, že v návrhu označený subjekt (organizačná zložka) nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú spôsobilosť). Tu je potrebné uviesť, že podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom konať samostatne v tom rozsahu, a akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v rámci hmotného práva (napr. Zákonníka práce). Ustanovenie § 7 ods. 2 Zákonníka práce vyslovene pripúšťa prenesenie pracovnoprávnej subjektivity (a tým aj procesnej spôsobilosti) na organizačnú jednotku, pričom táto organizačná jednotka bude mať v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie ako právnická osoba. Zákonník práce teda osobitne upravuje spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti ako zamestnávateľ aj vo vzťahu k organizačnej jednotke, napriek tomu, že v obchodnom práve vo všeobecnosti platí, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 1.3.2008 je uvedený
ako zamestnávateľ "ADECCO, spol. s r.o. - organizačná zložka, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 36 064 076", čiže organizačná jednotka, ktorá vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Ustanovenie § 7 Zákonníka práce priznáva označenému odporcovi - organizačnej jednotke plnú pracovnoprávnu subjektivitu, na ktorú sa teda podľa § 20 O.s.p. viaže aj procesná spôsobilosť v občianskoprávnom konaní. Nebol preto daný dôvod na zastavenie konania, nakoľko súd nezistil neodstrániteľnú prekážku konania a označený odporca má spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú spôsobilosť).
Pri meritórnom posúdení návrhu v nadväznosti na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že návrh na určenie neplatnosti výpovede je dôvodný. V prvom rade je potrebné odporcovi vytknúť nedodržanie ustanovení Zákonníka práce o doručovaní výpovede (§ 38 ods. 1 a 2). Tieto ustanovenia sú kogentnými ustanoveniami zákona, t.j. z ich povahy a účelu vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Zákonník práce iný spôsob doručenia výpovede nepozná, preto výpoveď doručovanú poštou bez služieb doporučene, do vlastných rúk a s doručenkou nemá za následok jej platné doručenie. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal rozporom ohľadne dátumu začatia plynutia výpovednej doby, nakoľko výpovedná doba by začala plynúť iba za predpokladu, že by došlo k účinnému doručeniu platnej výpovede.
Aj ďalší navrhovateľkou uvedený dôvod neplatnosti výpovede, spočívajúci v nedostatočnom vymedzení výpovedného dôvodu, je daný. Zákonník práce vyžaduje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu nezameniteľným spôsobom. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu je uvedenie takých okolností, ktoré možno ako celok podradiť pod niektorú skutkovú podstatu výpovede uvedenú v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Výpovedný dôvod je potrebné uviesť vo výpovedi nielen tak, aby bolo zrejmé, podľa ktorého ustanovenia zákona bol uplatnený, ale súčasne aj takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom skutkovo spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Výpoveď zo dňa 20.3.2009 žiadne skutkové vymedzenie neobsahuje, čo bez ďalšieho zakladá jej neplatnosť. Pokiaľ zamestnávateľ hodlal uplatniť výpovedný dôvod ustanovený v § 63 ods. 1 písm. b), bolo potrebné výpovedný dôvod vymedziť nielen odkazom na príslušné zákonné ustanovenie, ale aj uvedením rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali použitie tohto výpovedného dôvodu. Týmito skutočnosťami sú najmä rozhodnutie o organizačných zmenách a nadbytočnosť zamestnanca. Text výpovede by musel deklarovať aj príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou, pretože následkom organizačnej zmeny nemusí byť vždy nadbytočnosť zamestnanca, ale aj jeho preradenie na inú prácu.
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Súd považoval za účelné rozhodnúť v konaní najskôr o základe uplatneného nároku, o náhrade mzdy a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.