Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-141-2008.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/141/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: M.. J. B., nar. X.X.XXXX, bytom U., B. X proti odporcovi: V.O.D.S., a.s., Podnikateľská 2, Košice, IČO: 36 200 301, zastúpený spoločnosťou Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štrbská 4, IČO: 36 855 910 v konaní o 564,30 EUR (17.000,- Sk) takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania v sume 172,56 EUR, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu Advokát Pirč, s.r.o. Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 564,30 EUR (17.000,- Sk) a trovy konania titulom porušenia § 76 Zákonníka práce odporcom, t.j., že odporca mu nevyplatil odstupné v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ale iba vo výške dvojnásobku základnej mzdy, čím ho poškodil o sumu 10.000,- Sk. Druhá časť jeho nároku pozostáva zo sumy 7.000,- Sk, ktorú sumu mu odporca nevyplatil ako pohyblivú zložku mzdy vo výške 20 % základnej mzdy za mesiace február a apríl 2008.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2008 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy právneho zastúpenia. Poukázal na to, že ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu nedošlo z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, ale na základe súhlasného vyjadrenia vôle oboch strán skončiť pracovný pomer dohodou. Jednorázová odmena (v dohode nazvaná ako odstupné) vo výške 2-násobku základnej mzdy bola vyplatená iba na základe dohody oboch strán a nie na základe zákonného ustanovenia, nakoľko Zákonník práce o takejto povinnosti nehovorí, a teda zamestnanec nemá zákonné právo na vyplatenie odstupného. Táto odmena bola navrhovateľovi vyplatená v sume 70.000,- Sk na jeho účet. K nároku navrhovateľa o nevyplatenie sumy 7.000,- Sk ako pohyblivej zložky mzdy za mesiace február a apríl 2008 odporca uviedol, že navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.7.2007, mzdového poriadku odporcu i v zmysle platnej legislatívy nemá právny nárok na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy. Odporca poukázal na to, že v zmysle mzdového poriadku odporcu zamestnanec (a teda aj navrhovateľ) nemá na pohyblivú mzdu automaticky právny nárok. Tento mu vzniká na základe hospodárskeho výsledku spoločnosti za predchádzajúci mesiac. Na návrh riaditeľov divízií s prihliadnutím na ich hospodársky výsledok, túto časť mzdy schvaľuje výkonný riaditeľ. Ku schváleniu pohyblivej časti mzdy navrhovateľa výkonným riaditeľom však nedošlo z viacerých dôvodov, ktorými boli najmä neuspokojivé plnenia zadaných cieľov pre divíziu, kde pracoval navrhovateľ a zistené nedostatky manažérskej činnosti pri audite v Kechneci
dňa 27.2.2008. Ďalším dôvodom bol aj vzniknutý požiar dňa 16.2.2008 v prevádzke odporcu v Kechneci, kde boli zistené viaceré nedostatky. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ odpracoval u odporcu v mesiaci apríl len 3 pracovné dni, v mesiaci marec bol práceneschopný a vo februári 2008 neodpracoval posledný týždeň z dôvodu čerpania dovolenky a práceneschopnosti.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 13.7.2007. Jeho pracovný pomer začal dňom 16.7.2007, pracoval vo funkcii technický riaditeľ v závode odporcu v Kechneci, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. V tejto pracovnej zmluve si účastníci dohodli aj mzdové podmienky: základnú mzdu vo výške 35.000,- Sk a pohyblivú vo výške 20 % zo základnej mzdy s poukazom na mzdový poriadok. K tejto pracovnej zmluve účastníci konania uzavreli dňa 30.8.2007 Dodatok č. 1, ktorým navrhovateľ začal od 1.9.ľ007 vykonávať funkciu riaditeľa divízie Pneumatiky a guma.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 14.4.2008 navrhovateľom a odporcom. Podľa tejto dohody sa pracovný pomer navrhovateľa skončil dňom 14.4.2008. V dohode sa navrhovateľ i odporca dohodli na odstupnom vo výške 2-násobku základnej mzdy uvedenej v pracovnej zmluve.
Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané výpoveďou navrhovateľa, pracovnou zmluvou zo dňa 13.7.2007 a dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.4.2008.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že štatutárny zástupca odporcu D.. H. mu pred skončením pracovného pomeru oznámil nespokojnosť s jeho prácou, vytýkal mu, že sa neplní projekt čerpania z recyklačného fondu, vinil ho aj zo zodpovednosti za požiar na pracovisku v Kechneci. Keďže bola zrejmá snaha odporcu ukončiť s ním pracovný pomer, súhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísal dňa 14.4.2008. Uviedol, že znenie tejto dohody si prečítal a zistil, že nemá náležitosti podľa Zákonníka práce, avšak na súde nenapadol neplatnosť tejto dohody. Nežiadal, aby do dohody o skončení pracovného pomeru boli uvedené dôvody skončenia jeho pracovného pomeru.
Navrhovateľ potvrdil, že odporca mu vyplatil 2-mesačné odstupné v sume 70.000,- Sk. Poukázal na to, že každý mesiac mal priznanú pohyblivú zložku mzdy podľa pracovnej zmluvy, či odporca bol alebo nebol spokojný s jeho prácou, pretože nemal stanovené konkrétne úlohy, ktorých splnenie by bolo viazané na priznanie tejto zložky mzdy. Navrhovateľ uviedol, že bol oboznámený so mzdovým poriadkom platným u odporcu. Hospodárske výsledky mu boli známe, pretože sa rozoberali každý mesiac na porade vedenej jeho priamym nadriadeným.
Zo mzdového listu predloženého odporcom súd zistil, že navrhovateľovi odporca vo výplate mzdy za mesiac apríl 2008 vyplatil jednorázovú odmenu v sume 70.000,- Sk.
Odporca predložil súdu ako dôkazy o nespokojnosti s prácou navrhovateľa: písomné vyhotovenie - nedostatky zistené pri audite v Kechneci dňa 27.2.2008 (nedostatky v manažérskej činnosti), nedostatky zistené pri preventívnej protipožiarnej prehliadke vykonanej dňa 30.10.2007.
Z evidencie dochádzky predloženej odporcom bolo súdu preukázané, že v mesiaci apríl 2008 navrhovateľ odpracoval len 3 dni, práceneschopný bol 4 dni a 2 dni čerpal dovolenku, celý mesiac marec 2008 bol práceneschopný, vo februári 2008 odpracoval 14 dní, 2 dni bol na služobnej ceste, 1 deň čerpal dovolenku a 4 dni bol práceneschopný.
Ďalej súdu odporca predložil mzdový poriadok schválený dňa 2.5.2005. Tento v článku 3 mzdu delí na: 1) základnú mzdu - túto má každý zamestnanec definovanú v pracovnej zmluve a má na ňu zákonný nárok po splnení podmienok v popise pracovných činností uvedených v liste pracovného miesta, 2) pohyblivú mzdu - táto pohyblivá časť mzdy je uvedená v pracovnej zmluve zamestnanca, resp. v jej dodatku. Na plnú časť pohyblivej mzdy nemá zamestnanec automaticky právny nárok. Tento mu vzniká na základe hospodárskeho výsledku spoločnosti za predchádzajúci mesiac. Na návrh riaditeľov divízií s prihliadnutím na ich hospodársky výsledok, túto časť mzdy schvaľuje výkonný riaditeľ spoločnosti.
Súd v konaní vypočul svedkov M.. D. O., M.. E. J. a N. J..
Svedok M.. D. O. pracoval vo funkcii riaditeľa divízie opotrebovaných pneumatík do 31.3.2008, kedy bol v tejto funkcie odvolaný. Bol priamym nadriadeným navrhovateľa. Od 1.4.2008 pracoval u odporcu ako ekonóm na úseku pneumatík. Do jeho právomoci patrilo podávať návrhy o priznaní pohyblivej zložky mzdy navrhovateľovi, za mesiace február a apríl 2008 takýto návrh nepodal, pretože vedel, že on aj navrhovateľ budú zo svojich funkcií odvolaní. Za mesiace január a február 2008 bola u odporcu prekročená plánovaná strata, za mesiace január až marec 2008 bol zisk nižší oproti plánu o 77 %.
Svedok M.. E. J. pracoval u odporcu do 31.3.2008 ako obchodný riaditeľ, od 1.4.2008 pracuje ako riaditeľ divízie spracovania opotrebovaných pneumatík, od toho času bol navrhovateľ jeho priamym podriadeným. Aj tento svedok potvrdil, že hospodárske výsledky u odporcu za mesiace január až marec 2008 boli neuspokojivé, neplnil sa plán, pričom strata bola vykázaná vo výške 4.187.000,- Sk. Z uvedeného dôvodu nemohla byť navrhovateľovi priznaná pohyblivá zložka mzdy.
Obaja vyššie uvedení svedkovia potvrdili, že návrh na priznanie pohyblivej zložky mzdy pre navrhovateľa podával riaditeľ divízie a rozhodoval o ňom výkonný riaditeľ. Priznanie pohyblivej zložky nebolo nárokovateľné, záviselo nielen od hospodárskych výsledkov odporcu, ale prihliadalo sa pri jej priznaní aj na to, či zamestnanec bol v predmetnom mesiaci práceneschopný alebo na dovolenke, a či a ako si zamestnanec plní svoje pracovné úlohy.
Svedkyňa N. J. pracovala u odporcu na personálnom oddelení, ona nerozhodovala o priznaní, resp. nepriznaní pohyblivej zložky mzdy, v spolupráci so mzdovou pracovníčkou iba spracovávala mzdy zamestnancov odporcu.
Z dokladov predložených odporcom súd zistil, že za mesiace január až marec 2008 bol plánovaný prevádzkový výsledok v sume 5.407.000,- Sk, skutočnosť však bola iba v sume 1.220.000,- Sk, čím bola strata odporcu (odchýlka) v sume 4.187.000,- Sk.
Podľa ust. § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Podľa ust. § 118 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust. § 119 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe platnej pracovnej zmluvy odo dňa 16.7.2007 ako technický riaditeľ, neskôr ako výrobno technický riaditeľ divízie Pneumatiky a guma. Jeho pracovný pomer u odporcu sa skončil ich vzájomnou dohodou ku dňu 14.4.208. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa neskončil ani jedným z dôvodov uvedených v § 76 ods. 1 Zákonníka práce, dôvod skončenia pracovného pomeru nie je v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený a navrhovateľ ho ani do dohody nežiadal uviesť. Navrhovateľ hoci tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru nie je v súlade so Zákonníkom práce, nenapadol na súde jej neplatnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ nemá nárok na odstupné v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Odstupné, ktoré si navrhovateľ a odporca dohodli v dohode o skončení pracovného pomeru je len forma odmeny pre navrhovateľa pri skončení pracovného pomeru, ktorá mu bola odporcom vyplatená v sume 70.000,- Sk. Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil, že navrhovateľ mal podľa uzavretej pracovnej zmluvy určenú základnú mzdu vo výške 35.000,- Sk a pohyblivú vo výške 20 % zo základnej mzdy. Na priznanie a vyplatenie pohyblivej zložky mzdy nemal navrhovateľ automaticky právo, pretože tento nárok mu vznikal na základe hospodárskeho výsledku spoločnosti (odporcu) za predchádzajúci mesiac, čo súd zistil aj z predloženého mzdového poriadku. Odporca preukázal súdu, že hospodárske výsledky odporcu v mesiacoch január až marec 2008 boli neuspokojivé, bol v strate oproti plánu, preto ani riaditeľ divízie, na ktorej pracoval navrhovateľ, nepodal návrh na priznanie pohyblivej zložky mzdy pre navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v sume 172,56 EUR. Výška týchto trov spočíva v trovách právneho zastúpenia odporcu spoločnosťou Advokát Pirč s.r.o. a to za 2 hlavné úkony po 1.100,- Sk: príprava+prevzatie zo dňa 16.7.2008, písomné vyjadrenie zo dňa 21.7.2008, za 2 hlavné úkony po 36,51 EUR: zastupovanie odporcu na pojednávaní v dňoch 11.2.2009 a 9.12.2009, režijný paušál 2 x 190,- Sk a 2 x 6,95 EUR v zmysel vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu príslušnú DPH, pretože nepredložil súdu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Tieto trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.