Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Rob/319/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom Mgr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu ENTE spol. s r.o., sídlo: Bernolákova č. 25, Košice, IČO: 31 656 030, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Katunský, sídlo: Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému Ján Poch - JAPA, sídlo: Alejová č. 2, Košice, IČO: 40 189 031, v konaní o zaplatenie 2.003,02 € s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 601,48 € istiny v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,04% z dlžnej sumy ročne nasledovne: z dlžnej sumy 163,19 € od 4.5.2004 do zaplatenia a z dlžnej sumy 168,65 € od 8.6.2004 do zaplatenia.

Konanie v časti o zaplatenie 1.139,06 € zastavuje.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 48,04 €, ktoré je povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

v

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2006 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.343,20 Sk (2.003,02 €) s príslušenstvom titulom nároku na uhradenia kúpnej ceny za predaj tovaru (stavebný materiál) v sume 9.997,20 Sk a tiež titulom nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 35.697,- Sk a 14.649,- Sk a to za oneskorenú úhradu faktúr žalobcu (č. 030592 a č. 030654). Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok, úrok z omeškania vo výške 16,5% ročne nasledovne: zo sumy 4.916,40 Sk od 5.5.2004 do zaplatenia a zo sumy 5.080,80 Sk od 9.6.2004 do zaplatenia. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania.

Neskôr počas konania žalobca svojim podaním zo dňa 27.10.2008 zobral svoju žalobu ohľadom uplatnenej istiny (vyúčtovaného úroku z omeškania) čiastočne späť a to vo výške 34.315,30 Sk (1.139,06 €). Toto svoje späťvzatie odôvodnil opätovným prepočtom uplatneného úroku z omeškania.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že nesúhlasí s uplatnenou pohľadávkou žalobcu. Žalovaný tvrdil, že sa s pracovníkom žalobcu, s ktorým celý vzťah za žalobcu riešil, dohodol o tom, že v prípade jeho omeškania so zaplatením faktúr si žalobca nebude uplatňovať úroky z omeškania. Na pojednávaní dňa 5.9.2009 žalovaný uviedol, že celý vzťah bol realizovaný iba cez jedného konkrétneho pracovníka žalobcu. Pričom s konateľom žalobcu nejednal vôbec. Žalovaný tiež uviedol, že sa so žalobcom dohodol tak, že celá dodávka stavebného materiálu mu bude vyúčtovaná jednou celkovou a konečnou faktúrou po ukončení jeho stavby, na ktorú materiál zakupoval. Žalovaný tiež namietal, že určitú časť zakúpeného tovaru žalobcovi po dohode medzi nimi vrátil a ten mu potom za jej vrátenie vystavil dobropisy, pričom žalovaný uviedol, že predpokladá, že hodnota vráteného tovaru by mohla zodpovedať uplatnenej pohľadávke titulom kúpnej ceny. Neskôr na pojednávaní dňa 9.12.2009 žalovaný uviedol, že o neuplatňovaní úroku z omeškania so žalovaným sa dohodol ešte pred vznikom vzťahu a to priamo so štatutárnym zástupcom žalobcu.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu tovar, konkrétne rôzny stavebný materiál v hodnote 273.239,40 Sk. Žalobca po dodávke tovaru vyzval žalovaného na úhradu ceny za predaj tovaru svojou faktúrou č. 030592 zo dňa 14.7.2003, v ktorej bol uvedený deň splatnosti na deň 19.7.2003. Žalovaný túto faktúru (cenu tovaru) čiastočne uhradil takto: dňa 27.9.2003 uhradil sumu 180.000,- Sk (platbou na účet žalobcu), dňa 11.2.2004 uhradil sumu 38.323,- Sk (platbou na účet žalobcu), dňa 22.3.2004 uhradil sumu 20.000,- Sk (platbou na účet žalobcu) a dňa 4.5.2004 uhradil 30.000,- Sk (platbou na účet žalobcu). Žalovaný do dnešného dňa neuhradil časť vyúčtovanej kúpnej ceny vo výške 4.916,40 Sk (163,19 €). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu, z výdajkových (dodacích) listov žalobcu, a z výpisov z peňažného účtu žalobcu.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu tovar, konkrétne rôzny stavebný materiál v hodnote 110.600,- Sk. Žalobca po dodávke tovaru vyzval žalovaného na úhradu ceny za predaj tovaru svojou faktúrou č. 030654 zo dňa 31.7.2003, v ktorej bol uvedený deň splatnosti na deň 19.8.2003. Žalovaný túto faktúru (cenu tovaru) čiastočne uhradil takto: dňa 22.8.2003 uhradil sumu 55.300,- Sk (platbou na účet žalobcu), dňa 29.12.2003 uhradil sumu 6.747,20 Sk (platbou v hotovosti), dňa 29.12.2003 uhradil sumu 23.472,- Sk (platbou v hotovosti) a dňa 8.6.2004 uhradil 20.000,- Sk (platbou na účet žalobcu). Žalovaný do dnešného dňa neuhradil časť vyúčtovanej kúpnej ceny vo výške 5.080,80 Sk (168,65 €). Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu, z výdajkových (dodacích) listov žalobcu, z výpisov z peňažného účtu žalobcu, z príjmových dokladov žalobcu a z výdavkových dokladov žalovaného.

Žalovaný dňa 6.5.2003 vyhotovil Objednávku, ktorou si od žalobcu objednal stavebný materiál priebežne podľa požiadavky, pričom navrhol fakturáciu raz za týždeň a splatnosť do 5 - tich dní. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej Objednávky žalobcu.

V rámci obchodných vzťahov žalobcu a žalovaného došlo aj k tomu, že žalovaný po dohode so žalobcom vrátil žalobcovi časť skôr predaného tovaru. Preplatenie ceny za vrátený tovar bolo dohodnuté tak, že žalobca ohľadom takto vráteného tovaru vystavil žalovanému účtovný doklad, tzv. dobropis, ktorý bol žalovanému neskôr uhradený. Tieto skutočnosti súd zistil z vyjadrení účastníkov konania, z nižšie uvedených dobropisov, príjmových dokladov ako aj z výpovedí svedkov Ivety F. a S. M. na pojednávaní dňa 15.4.2009.

Dňa 31.7.2003 vyhotovil žalobca žalovanému Dobropis č. 030655 s dátumom splatnosti 14.8.2003, ktorým v prospech žalovaného titulom vrátenia nespotrebovaného tovaru vyúčtoval sumu 6.105,- Sk. Týmto dobropisom bolo vyúčtované vrátenie tovaru, ktorý bol žalovanému vyúčtovaný faktúrami č. 030516, 030592 a 030655. Tento dobropis bol žalovanému uhradený v hotovosti dňa 31.7.2003. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného dobropisu a z Výdavkového pokladničného dokladu žalobcu zo dňa 31.7.2003 potvrdeného žalovaným.

Dňa 30.9.2003 vyhotovil žalobca žalovanému Dobropis č. 030986 s dátumom splatnosti 14.10.2003, ktorým v prospech žalovaného titulom vrátenia nespotrebovaného tovaru vyúčtoval sumu 27.657,20 Sk. Týmto dobropisom bolo vyúčtované vrátenie tovaru, ktorý bol žalovanému vyúčtovaný faktúrami č. 030512, 030654, 030320, 030516 a 030653. Tento dobropis bol žalovanému uhradený v hotovosti dňa 29.12.2003. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného dobropisu a z Výdavkového pokladničného dokladu žalobcu zo dňa 29.12.2003 potvrdeného žalovaným.

Dňa 31.10.2003 vyhotovil žalobca žalovanému Dobropis č. 031154 s dátumom splatnosti 14.11.2003, ktorým v prospech žalovaného titulom vrátenia nespotrebovaného tovaru vyúčtoval sumu 23.472,- Sk. Týmto dobropisom bolo vyúčtované vrátenie tovaru, ktorý bol žalovanému vyúčtovaný faktúrou č. 030320. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného dobropisu predloženého žalovaným.

Na pojednávaní dňa 15.4.2009 bola vypočutá svedkyňa Iveta F., ktorá v čase vzniku vzťahu medzi účastníkmi konania pracovala pre žalovaného ako účtovníčka. Svedkyňa uviedla, že si je vedomá toho, že žalobca dodával žalovanému tovar určený na stavbu žalovaného. Ďalej uviedla, že si spomína na to, že nejaký tovar bol vrátený a ona to musela potom nejako dobropisovať. Svedkyňa vypovedala, že ide o staršiu záležitosť a tak sa už na to presne nepamätá, avšak má vedomosť o tom, že keď už stavba končila, tak sa za žalovaným dostavil pracovník žalobcu, ktorý sa so žalovaným dohodol, že je potrebné dodávky tovaru dokončiť, vyfakturovať ho a uhradiť a tiež, že sa vtedy dohodli, že sa nič nebude penalizovať, k čomu ešte dodala, že inak by bez tejto dohody (o neúčtovaní úroku z omeškania) žalovaný do predmetného vzťahu ani nešiel. Ohľadom sporných faktúr sa svedkyňa pre časový odstup už nevedela konkrétne vyjadriť, iba uviedla, že pravdepodobne boli uhradené. Svedkyňa ešte povedala, že pokiaľ pre žalovaného pracovala, tak mu žalobca nevyúčtoval žiadne penále a tiež potvrdila, že všetky úhrady ceny tovaru išli trošku neskôr.

Na pojednávaní dňa 15.4.2009 bol vo veci vypočutý svedok Štefan M.. Svedok uviedol, že ako bývalý zamestnanec žalobcu predmetný obchodný vzťah so žalovaným zabezpečoval výlučne iba on. Podľa vyjadrenia svedka išlo o bežný obchodný vzťah ohľadom predaja tovaru na základe dopytu žalovaného, pričom pokiaľ vie, tak tam nebol nejaký zásadný problém, až nato, že pokiaľ vie, tak z ceny predaného tovaru nebolo uhradených posledných približne 10.000,- Sk a zrejme tieto peniaze sú predmetom tohto súdneho sporu. Svedok uviedol, že pri urgencii uhradenia zostatku kúpnej ceny mu žalovaný navrhol, že žalovaný pre žalobcu v tejto cene zabezpečí pohostenie v jeho reštaurácii, na ktorej vybudovanie bol zakúpený predmetný tovar. Svedok uviedol, že žalovaného informoval, že niečo také s ním nemôže dohodnúť on, ale iba konateľ žalobcu. Svedok uviedol, že následne na to o tomto návrhu informoval konateľa žalovaného, ale tento s ním nesúhlasil. Svedok tiež uviedol, že sa so žalovaným nikdy nedohodol o neúčtovaní úrokov z omeškania žalovanému, pretože o niečom takom sa on osobne ani dohodnúť nemohol, nakoľko toto by patrilo iba výhradne do kompetencie konateľa žalobcu. Ohľadom fakturácie predaného tovaru sa svedok vyjadril tak, že zrejme bola dohodnutá dvojtýždňová fakturácia, prípadne mesačná. Svedok poprel dohodu o splatnosti kúpnej ceny až na základe konečnej faktúry po ukončení celého vzťahu a uviedol, že žalobca niečo také nikdy nerobil a v podstate to ani nie je možné.

V priebehu mesiaca júl 2003 obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla žalovaného, predstavovali úrok vo výške 7,04% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobie.

Podľa navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom, pričom ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví a ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie čiastky vo výške 1.139,06 € čiastočne zastavil, pretože žalobca vzal svoju žalobu v tejto časti späť.

Podľa sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa (v znení platnom do 1.2.2004) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa .

Ďalej podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, pričom ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004) sa práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona spravujú podľa doterajších predpisov.

V zmysle vyššie zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania vznikli zmluvné vzťah podľa , podľa ktorých žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu vyššie uvedený tovar. Tovar bol žalovanému riadne dodaný ešte pred vyhotovením faktúr. Súd tiež zistil, že žalovaný doposiaľ z ceny za predaný tovar neuhradil žalobcovi celkovo čiastku vo výške 9.997,20 Sk a to konkrétne z faktúry žalobcu č. 030592 sumu vo výške 4.916,40 Sk (163,65 €) a z faktúry žalobcu č. 030654 sumu vo výške 5.080,80 Sk (168,65 €).

V zmysle citovaného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za predaný tovar po prevzatí tovaru (nebola preukázaná špeciálna dohoda o splatnosti kúpnej ceny), t.j. žalovaný sa do omeškania s úhradou kúpnej ceny tovaru dostal najneskôr márnym uplynutím lehôt splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr.

Omeškanie žalovaného trvalo (a čiastočne aj naďalej trvá) najneskôr od splatnosti faktúr žalobcu až do uhradenia faktúr, pričom faktúry boli čiastočne uhradené priamou platbou na účet žalobcu a tiež čiastočne platbami v hotovosti.

Žalovaný sa dostal s uhradením ceny za predaný tovar do omeškania, preto žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s vznikol voči žalovanému nárok na úrok z omeškania. Výška úroku 8,04% vyplýva zo skutočnosti, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv v júli 2003 bol bežný úrok v bankách vo výške 7,04%, (t.j. 7,04% + 1% = 8,04% ročný úrok), čo predstavuje výšku zákonného úroku z omeškania pre dané zmluvné vzťahy. Z uvedeného vyplýva, že na príslušné zmluvné vzťahy sa aplikuje úrok z omeškania vo výške 8,04% z dlžnej sumy ročne.

Po matematickom prepočte výšky úroku z omeškania s ohľadom na dĺžku omeškania, výšku dlžnej pohľadávky a zákonný úrok z omeškania vznikol žalobcovi voči žalovanému z dôvodu omeškania s uhradením kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 030592 za obdobie od splatnosti do 4.5.2004 nárok na úrok z omeškania vo výške 5.522,66 Sk. Za obdobie od 4.5.2004 do zaplatenia žalobcovi, tu žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,04% z dlžnej sumy 4.916,40 Sk (163,19 €).

Po matematickom prepočte výšky úroku z omeškania s ohľadom na dĺžku omeškania, výšku dlžnej pohľadávky a zákonný úrok z omeškania vznikol žalobcovi voči žalovanému z dôvodu omeškania s uhradením kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 030654 za obdobie od splatnosti do 8.6.2004 nárok na úrok z omeškania vo výške 2.600,34 Sk. Za obdobie od 8.6.2004 do zaplatenia žalobcovi, tu žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,04% z dlžnej sumy 5.080,80 Sk (168,65 €).

Žalobca si v rámci tohto konania (aj po čiastočnom späťvzatí) uplatnil nárok na úrok z omeškania v jeho vyúčtovanej časti vo výške 16.030,70 Sk (532,12 €) a v jeho nevyúčtovanej časti vo výške 16,5% z dlžnej sumy ročne, t.j. nad zákonnú výšku úroku z omeškania uvedenú v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako neoprávnenú v časti nad priznaný nárok a nad zastavenú časť zamietol.

Žalovaným tvrdená dohoda o neúčtovaní úroku z omeškania bola vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka Štefana M., ktorý jediný so žalovaným priamo rokoval. Výpoveď svedkyne Ivety F. v tomto smere nepovažoval za rozhodujúcu, pretože ona o takejto dohode mohla mať vedomosť iba sprostredkovane, pričom svedok Štefan M. bol priamym účastníkom dohody. Navyše súd v tomto smere poukazuje na značne rozporné tvrdenia žalovaného, ktorý najprv uviedol, že celú záležitosť riešil iba s pracovníkom žalobcu a neskôr už na svoju obranu uviedol, že sa o nepenalizovaní dohodol priamo s konateľom žalobcu.

Obrana žalovaného, že sa dohodol na tom, že celá dodávka tovaru bude vyúčtovaná jednou konečnou faktúrou nebola úspešná z dôvodu, že žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a nepotvrdilo ho ani z vykonané dokazovanie. V tomto smere súd poukazuje na znenie Objednávky žalovaného zo dňa 6.5.2003, kde navrhuje fakturáciu raz za dva týždne a tiež súd poukazuje na výpoveď svedka Štefana M., ktorý tvrdenie žalovaného o takejto dohode (jedna konečná faktúra) poprel.

Ďalšia námietka žalovaného, že časť tovaru bola vrátená, o čom predložil vyššie uvedené dobropisy tiež nebola úspešná a to z dôvodu, že žalobca preukázal, že tieto dobropisy žalovanému v plnom rozsahu preplatil. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Dobropis č. 031154 predložený žalobcom sa vôbec netýkal predmetu tohto sporu, pretože ním bolo vyúčtované vrátenie tovaru v rámci inej dodávky (faktúra č. 030320).

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Žalovaný bol v konaní v prevažnej miere úspešný, preto mu súd podľa pomeru jeho úspechu priznal voči žalovanému právo na nahradenie trov konania. Úspech žalovaného po matematickom prepočte predstavuje úspech v rozsahu 40% (žalobe bolo vyhovené v časti 30% a zamietnutá časť žaloby ako aj z dôvodov na strane žalobcu zastavená časť konania predstavovala 70% z predmetu sporu, t.j. úspech žalovaného je 70% - 30%).

Náhrada trov konania žalobcu vo výške 48,04 € teda predstavuje 40% z jeho celkových trov. Trovy konania žalovaného zodpovedajú jeho výdavku na zaplatenom súdnom poplatku za podanie odporu vo výške 3.618,- Sk (120,10 €) podľa o súdnych poplatkoch.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie navrhované dokazovanie (výsluch konateľa žalobcu) nebolo vykonané z dôvodu, že ho súd nepovažoval za potrebné a to s z dôvodu, že súd považoval už zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. V súvislosti s návrhom na vypočutie konateľa žalobcu súd poukazuje na rozporné tvrdenia žalovaného, ktorý najprv uviedol, že celú vec prejednával iba s pracovníkom žalobcu a neskôr zásadne inak uviedol, že jednal aj priamo s konateľom žalobcu. Na základe týchto skutočností považuje súd takýto návrh na dokazovanie za účelový a vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, t.j. ďalšie dokazovanie by odporovalo zásade hospodárnosti občianskeho súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice II.

Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami:

1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) ,

2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ),

6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.