Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/225/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: R., s.r.o., D. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zast.: J.. M. S., advokátka, K. X,. XXX. XX. B. proti odporcom: 1. L., I. D., D. XX, XXX XX. B., IČO: XXXXXXXX,. J.. A. Š., C.., advokát, T. XX,. XXX. XX. B., 2. Ú. B. a.s., D. XX,. XXX. XX. B., IČO: XXXXXXXX,. zast.: J.. I. V., advokát, P. X,. XXX. XX B. 3. S. S. F. K., D. XX, XXX XX B. o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 478,36 eur k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade J.. A. Š., C.., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 428,70 eur k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade J.. I. V., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd úspešnému odporcovi v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.08.2008 v spojení s návrhom zo dňa 21.08.2009 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ má ako podielový spoluvlastník stavby súp. č. XXXX. na parcele č. 15666/10 zapísanej na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na LV č. 2826, k.ú.: R. k pozemku parc. č. 15666/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1086 m?, zapísaný na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. 2821 pre okres B., obec B.- m.č. R., katastrálne územie R., právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva

v práve stavby súp. č. XXXX. na parcele č. 15666/10 a k pozemku parc. č. 15666/11, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 2 266 m? zapísaný na správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. 2822 pre okres B., obec B.- m. č. R., katastrálne územie R., právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve vstupu a prechodu pešo na parcele, prejazdu a parkovania jedným motorovým vozidlom vo vyznačenom rozsahu v zmysle GP vyhotovenom dňa 22.06.2009 vyhotoviteľom G.T. S. s.r.o. a úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 29.06.2009 pod č. 1527/09. Zároveň žiadal, aby súd odporcov zaviazal na náhradu trov konania. Súd uznesením zo dňa 25.08.2009, č.k.: -88 pripustil zmenu petitu v súlade s návrhom navrhovateľa zo dňa 21.08.2009.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 526/10000 na administratívnej budove súpisné č. XXXX. na parc. č. 15666/10, zapísanej na správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na liste vlastníctva č. 2826 pre k.ú.: R..

Odporcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a to parc. č. 15666/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 086 m? zapísaný na LV č. 2821 pre k.ú.. R. a parc. č. 15666/11, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 2 266 m?, zapísaný na LV č. 2822 pre k.ú.: R..

Právny predchodca navrhovateľa R., štátny podnik, vznikol na základe rozhodnutia Ministra výstavby a stavebníctva SR o zániku Š. V. P. A. T. Ú., š.p. rozčlenením k 31.1.1991 na novovzniknuté štátne podniky. Právny predchodca navrhovateľa mal v zmysle delimitačného protokolu k vyššie označenej administratívnej budove právo hospodárenia v podiely 614/10000, ktoré bolo zapísané na liste vlastníctva č. 2760, pre k.ú. R.. Z prílohy č. 23 k delimitačnému protokolu označenej ako dohoda o delimitácii základnej prevádzkovej budovy na D. č. XX. v B. vyplýva, že štátne podniky delimitované ku dňu 1.2.1991 a sídliace v budove na D. ulici č. XX. v B. majú spoločné právo na užívanie, okrem iného aj parkoviska pri budove a súčasne boli povinné podieľať sa v na údržbe pozemku a sadových úprav.

Právny predchodca navrhovateľa od svojho vzniku bol v zverenom rozsahu nositeľom práva hospodárenia k administratívnej budove súpisné č. XXXX. na parc. č. 15666/10 a súčasne s výkonom tohto práva užíval pozemok pod budovou - parc. č. 15666/10 a na príjazd a parkovanie vedľajší pozemok parc. č. 15666/11. Zmluvou č. 326/1993 o predaji podniku uzavretou podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorú dňa 26.03.1993 uzavrel navrhovateľ s FNM SR, navrhovateľ nadobudol v zmysle článku 2 odsek 1 zmluvy vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku. Navrhovateľ tak po právnom predchodcovi nepretržite pokračoval v užívaní vyššie označených pozemkov, ktorých užívanie bolo bezprostredne spojené s prevádzkovaním podniku.

Navrhovateľ má za to, že mu dobromyseľným výkonom práva užívania pozemkov parc. č. 15666/10 a parc. č. 15666/11 po dobu dlhšiu ako desať rokov v presvedčení, že mu toto právo patrí, vzniklo dňom 01.02.2001 v súlade s ust. právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

Naliehavosť právneho záujmu na určení tohto práva, ktoré navrhovateľ nadobudol vydržaním, navrhovateľ v zmysle odôvodňuje potrebou zápisu tohto práva do katastra nehnuteľností ako aj skutočnosťou, že odporca v 1. rade žalobou vedenou na Okresnom súde Bratislava II pod. sp. zn.: vymáha od navrhovateľa vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania označených pozemkov bez právneho dôvodu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.12.2008 odporca v 3. rade uviedol, že je toho názoru, že navrhovateľ nemá právny nárok na užívanie pozemkov, súvisiacich s nehnuteľnosťou na D. ul. č. XX. v B.. Pozemky, nachádzajúce sa pod stavbou, nenadobudol Zmluvou č. 326/1993 do vlastníctva, pretože predmet tejto zmluvy bol špecifikovaný v čl. II bod 1) ako súbor nehnuteľných vecí v podieloch bez pozemku. K právu prechodu pešo, motorovými a nemotorovými vozidlami odporca v 3. rade uvádza, že z jej strany nebolo navrhovateľovi nikdy toto právo obmedzené žiadnym spôsobom. K právu parkovania motorovými a nemotorovými vozidlami uvádza, že navrhovateľ má s odporcom v 3. rade má v súlade splatnými právnymi predpismi a právnym stavom nehnuteľnosti uzatvorenú zmluvu o nájme parkovacieho miesta za odplatu, uzatvorenú na dobu neurčitú od 01.09.2007.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a navrhuje, aby ho súd v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Odporca v 1. rade nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že má spoluvlastnícky podiel 526/10000 (pôvodne 503/1000) na administratívnej budovy na D. č. XX v B.. Taktiež je nesporné, že nie je spoluvlastníkom pozemkov parc. č. 15666/10, 15666/11 a 15666/12, čo vyplýva aj z vyjadrenia Fondu národného majetku SR zo 16.01.2008, že spoluvlastnícky podiel na pozemkoch nebol predmetom prevodu. Majetok štátu - A. B. na D. ulici č. XX. - bol predmetom privatizácie na základe zákona o veľkej privatizácii (okrem podielu odporcu v 3. rade, ktorý zostal vo vlastníctve štátu). K tejto budove mal pôvodne právo hospodárenia bývalý Š. P. A. T. Ú., š.p.. Z neho sa následne vytvorili v roku 1991 štátne

podniky, ktoré v roku 1992 a 1993 privatizovali majetok štátu. Majetok štátu podľa prešiel na FNM SR, ktorý následne vykonal proces privatizácie. Proces deetatizácie štátneho majetku sa uskutočnil buď zriadením akciovej spoločnosti, do ktorej FNM vložil majetok štátu, alebo zmluvou o predaji podniku, ktorou prešiel majetok štátu na kupujúceho.

V prípade odporcu v 1. rade FNM vložil podiel na majetku štátu do novovytvorenej akciovej spoločnosti, ktorá vznikla na základe notárskej zápisnice z 21.04.1992. Dňom 01.05.1992 navrhovateľ vznikol na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretej s Fondom národného majetku SR. Majetok sa vkladal na základe privatizačného projektu predloženého jednotlivými bývalými štátnymi podnikmi. Rozhodujúci pre vznik vlastníckeho práva bol úkon FNM, ktorý majetok štátu vložil do akciovej spoločnosti alebo zahrnul do Zmluvy o prevode podniku. Navrhovateľ v prílohe č. 2 Súpis pozemkov k zmluve prevode podniku č. 326/93 výslovne prehlásil, že nevlastní žiadne pozemky a z tohto dôvodu ich privatizačný projekt neobsahuje. V prílohe č. 5 Súpis budov a stavieb uviedol "A. B. 503/10000." Samotný tento dôvod je postačujúci na preukázanie toho, že navrhovateľ predmetné pozemky nemohol oprávnene užívať a ani sa nemohol domnievať, že ich oprávnene užíva. Navrhovateľ sa už domáhal na tamojšom súde vyslovenia neplatnosti dohody o zrušení spoluvlastníckych podielov vedený proti odporcovi v 1. rade pod č.k.: . Súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a výslovne uviedol, že dohody uzavreté pred privatizáciou a predajom sú právne bezvýznamné.

K otázke vydržania odporca v 1. rade uviedol, že vydržanie nie je možné z objektívnych, ale ani subjektívnych dôvodov. Navrhovateľ odvodzuje vznik svojho práva na vydržanie vecného bremena z dohody v prospech R. š.p. z delimitačného protokolu. Podľa právneho stavu, na základe , platného do konca roku 1991, zrušený , nadobudnutie práv vydržaním v prospech právnických osôb sa vôbec neumožňovalo. Absurdné je aj tvrdenie, že navrhovateľ nadobudol právo užívania pozemkov na základe práva, ktoré vzniklo podľa nepodpísanej dohody pre Československý štát - R. š.p., teda právo užívania a vydržanie malo začať Československému štátu voči Československému štátu. Pokiaľ ide o pozemky parc. č. 15999/10 a 1566/11 - sám navrhovateľ vyhlásil, že nie je ich vlastníkom, tak nemohol vydržať vecné bremeno k pozemkom, ku ktorým nemal žiadne právo.

Prípadná dohoda o užívaní nehnuteľností by musela byť uzavretá so všetkými spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov alebo na základe väčšiny spoluvlastníckych podielov, pričom nevyhnutne museli byť pred rozhodnutím informovaní menšinoví spoluvlastníci a daná im možnosť vyjadrenia (§ ( a jeho výklad, táto zásada platí od rímskeho práva a je všeobecne známa). Pokiaľ za základ berieme údajnú "dohodu" z delimitačného protokolu, nezúčastnili sa rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou vlastníci: Čs. štát - V. Š. E. v 926/10000, Čs. štát - M. F. V 1032/10000, V. Ú. O. P. v 1001/10000, Čs. štát - Ú. R. V. S. v 299/10000, Československý štát - U. š.p. v 316/10000.Voči komu teda mal R. š.p. vydržať právo vecného bremena, objektívne voči veci - pozemkom, alebo iba voči jednému spoluvlastníkovi - Š. a.s..

Predmetom vydržania veci ani práva k nej podľa rozhodnutia č. R 37/1992 nemôže byť výkon práva na účelových komunikáciách prístupných verejnosti bez ohľadu na charakter vlastníctva. Pritom pozemok parc. č. 1566/11 sa takto využíval od doby výstavby niekedy v r. 1970 až do januára 1996, kedy bola zamedzený prejazd a vjazd automobilov, ich parkovanie pre nevlastníkov pozemkov, voľný prechod peších osôb je povolený neustále bez obmedzenia.

Ďalej odporca v 1. rade poukazuje na nedostatok dobrej viery (dobromyseľnosti). Subjektívne dôvody musia byť totiž splnené počas celej vydržacej doby. Nielen objektívne, ale ani subjektívne právo (dobrá viera, dobromyseľnosť) na užívanie dotknutých pozemkov nebolo navrhovateľom hodnoverne ničím doložené. Medzi R. š.p. a R. s.r.o. bola personálna kontinuita, I.. S., st. bol riaditeľom š.p., potom vlastníkom a konateľom s.r.o.. Nikdy neuplatňoval právo na užívanie pozemkov, ktoré by zodpovedalo vecnému bremenu, ani tak nekonal. Nedomáhal sa konkrétnych práv vyplývajúcich z užívania pozemkov, neprotestoval pri opatreniach spoluvlastníkov na znemožnenie užívania. Za života bývalého riaditeľa R. š.p., neskôr vlastníka a konateľa R. s.r.o. v prebiehajúcich súdnych sporoch nikdy navrhovateľ netvrdil, ani ako obranu neuplatňoval, že má právo užívania k predmetným pozemkom. Bránil sa len tým, že má právo užívania k zabudovaným inžinierskym sieťam.

Delimitačný protokol naše právo ako inštitút nepozná, na jeho základe nevznikajú žiadne pravá alebo záväzky Ide v tomto prípade o prípravné činnosti a dokumenty pri rozdelení podniku, ktoré nemajú žiaden právny význam. Nakoniec právne úkony pri privatizácii boli vykonané tak, že sa na delimitačný protokol prihliadalo len v rozsahu, ako boli z neho uplatnené práva v privatizačnom projekte. I z toho je zrejmé, že pri privatizácii mal delimitačný protokol iba pomocný, orientačný charakter, bez právnych dôsledkov.

Pri vzniku navrhovateľa, tento nadobudol iba tie práva, ktoré boli špecifikované v Zmluve o predaji podniku z 23.06.1993, menovite v prílohách č. 1-30. Odporca v 1. rade poukazuje najmä na prílohu č. 2 - súpis pozemkov.

Podmienkou vydržania je i skutočnosť, že oprávnený držiteľ v dobrej viere užíva vec nerušene po celú dobu vydržania. V tomto prípade podmienka nebola splnená, nakoľko spoluvlastníci dotknutých pozemkov v januári 1996 zablokovali užívanie pozemku parc. č. 1566/11 a parc. č. 1566/12 pre iných užívateľov ako spoluvlastníkov a to pri pozemku parc. č. 1566/11 osadením kvetinových kontajnerov na dva vjazdy na pozemok, zostávajúci vjazd na tento pozemok bol osadený snímateľnou reťazou, tento vchod na pozemok kontrolovali strážnici parkoviska. Ďalej boli osadené na pozemku č. 15666/12 sklápacie zamykateľné zábrany proti neoprávnenému parkovaniu, užívanie tohto pozemku tak bolo pre navrhovateľa znemožnené. Navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky alebo pripomienky voči tomuto postupu a ani neuvádzal, že má právo užívania tohto pozemku. Ako mohol navrhovateľ užívať tieto pozemky v dobrej viere, keď o tomto užívaní nevedel ani sám? Navyše odporca v 1. rade sa v priebehu plynutia doby vydržania domáhal žalobou voči navrhovateľovi, ďalej spoločnosti S. s.r.o. a A. s.r.o. vydania bezdôvodného obohatenia, pričom podstatou nároku bolo uvedené užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. Odporca v 1. rade znova vyúčtoval navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania predmetných pozemkov bez právneho dôvodu dňa 26.03.3002 a tento nárok si uplatnil na súde.

Navyše navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý je predpokladom na uplatnenie nároku na určenie práva podľa . Okrem toho je zmätočný aj navrhovaný petit žaloby. Vecné bremeno "v práve stavby" nemožno zriadiť na postavenú stavbu. Mohlo by sa požadovať na pozemok, na ktorom sa ide stavať. Vecné bremeno nie je možné zriadiť ani na právo parkovania, lebo parkovacie priestory patria jednotlivým spoluvlastníkom, ktorí ich sami užívajú alebo prenajímajú.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.01.2009, v ktorom žiadal, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Navrhovateľ v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu (5,26%) A. B. na D. ulici č. XX. v B. užíva, má k nej prístup a o jej prevádzkovaní je uzavretá dohoda. Odporcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 15666/11 v B. - MČ R., k.ú. R. celkom v podiele 100% (odporca v 1.. rade 59,87%, odporca v 2. rade 5,48%, odporca v 3. rade 34,65%). Pre vjazd a prejazd motorových vozidiel navrhovateľa a ich parkovanie na pozemku, ktorý je vo vlastníctve odporcov ako povinnosť odporcov vyplývajúcu z vecného bremena nie je žiadny právny dôvod. Parkovanie je možné na verejných priestranstvách v okolí budovy, za rovnakých podmienok aké majú ostatní parkujúci.

Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že podanie určovacej žaloby podľa je prísne viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu, čo navrhovateľ nepreukázal a ani preukázať nevie. To, že odporca v 1. rade žaluje navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Bratislava II pod č.k.: z dôvodu užívania predmetných pozemkov bez právneho dôvodu nie je naliehavým právnym záujmom.

Odporca v 2. rade nadobudol právny vzťah k pozemku parc. č. 15666/11 - spoluvlastnícky podiel už v roku 1991 Zmluvou o prevode práva hospodárenia a takto bol v roku 1992 zapísaný do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ Zmluvou o predaji podniku podľa s účinnosťou od 01.04.1993 nadobudol len veci, práva a iné majetkové hodnoty podľa privatizačného projektu. Nenadobudol spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. 15666/10 a parc. č. 1566/11, k.ú.: R., vlastníctvo ktorých predávajúci FNM SR už previedol skôr alebo zostali vo vlastníctve SR (odporca v 3. rade). Podaným návrhom navrhovateľ nepreukazuje atribúty oprávnenej a faktickej držby a dobromyseľnosti. Ide len o jeho domnienku, že by pozemok parc. č. 1566/11 mohol tak ako vlastníci tohto pozemku užívať aj on ako spoluvlastník budovy na vedľajšom pozemku. Užívanie pozemku

parc. č. 15666/11 je regulované vlastníkmi pozemku pre ich účely a je zamedzený vjazd a parkovanie motorových vozidiel pre iných ako vlastníkov pozemku.

Na pojednávaniach navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že by bol v užívaní parkoviska rušený a teda, že nie je dobromyseľný. Navrhovateľ bol na parkovisko púšťaný a parkoval na ňom. Opatrenia zamedzujúce vjazdu na parkovisko bolo urobené za tým účelom, aby na parkovisku neparkovali tretie osoby. Uviedol, že problémy začali niekedy v roku 2004-2005, vtedy bol konateľom spoločnosti navrhovateľa otec súčasného konateľa. Súčasný konateľ spoločnosti sa ním stal po smrti otca v roku 2007 a začal tieto problémy riešiť.

Odporca v 2. rade na pojednávaní poukázal na to, že pokiaľ ide o právo parkovania, navrhovateľ nikdy neparkoval na konkrétnom mieste. V súčasnosti sú jednotlivé parkovacie miesta presne vymedzené pre jednotlivých vlastníkov alebo pre tých ktorí majú zmluvu o nájme. Ak by malo dôjsť na strane navrhovateľa k vydržaniu, musel by stále parkovať na konkrétnej vyznačenej ploche. Pokiaľ ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve vstupu a prechodu peši, toto právo je zachované za rovnakých podmienok ako má verejnosť, nakoľko popri budove sa nachádza chodník, ktorý je prístupný pre každého.

Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré navrhovali vykonať účastníci konania na preukázanie pravdivosti ich tvrdení. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave bola dňa XX.XX.XXXX zapísaná do registra spoločnosť R., s.r.o..

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave bola dňa XX.XX. XXXX zapísaná spoločnosť L. a. s., D. XX,. B., ktorá dňa XX.XX.XXXX zmenila právnu formu na L., I. D..

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave bola dňa XX.XX.XXXX zapísaná do registra spoločnosť Ú. B. a.s..

Podľa výpisu z registra organizácii Štatistického úradu SR dňa 15.05.1991 vznikla R. O. S. F. K. B..

Navrhovateľ je v podiele 526/10 000 podielovým spoluvlastníkom stavby súp. č. XXXX na parcele č. 15666/10 zapísanej na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na LV č. 2826, k.ú.: R. nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 15666/10, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1086 m?, zapísaný na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. 2821 pre okres B., obec B.- m.č. R., katastrálne územie R..

Odporcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a to parc. č. 15666/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 086 m? zapísaný na LV č. 2821 pre k.ú.. R. a parc. č. 15666/11, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 2 266 m?, zapísaný na LV č. 2822 pre k.ú.: R..

Právny predchodca navrhovateľa R., štátny podnik vznikol na základe rozhodnutia Ministra výstavby a stavebníctva SR o zániku Š. V. P. A. T. Ú., š.p. rozčlenením k 31.1.1991 na novovzniknuté štátne podniky.

Dňa 26.03.1993 uzavrel Fond národného majetku SR ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci Zmluvu č. 326/1993 o predaji podniku podľa , ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu podniku a to podľa stavu zachyteného v evidencii uvedeného

podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Predaj majetku š.p. R. schválila pritom vláda SR uznesením zo dňa 01.12.1992 podľa privatizačného projektu.

Podľa delimitačného protokolu právny predchodca navrhovateľa mal k vyššie označenej A. B. právo hospodárenia v podiely 614/10000, ktoré bolo zapísané na liste vlastníctva č. 2760, pre k.ú. R..

V prílohe č. 23 k delimitačnému protokolu označeného ako dohoda o delimitácii základnej prevádzkovej budovy na D. ul. č. XX. v B. sa uvádza, cit.: "Spoločné právo na užívanie a správu majetku nadobúdajú všetky štátne podniky delimitované ku dňu 01.02.1991 k priestorom: V. poschodie, VII. poschodie, VIII. poschodie, zasadačka, parkovisko, kanalizácia, verejné osvetlenie, teplovod. Delimitované štátne podniky sa dohodli, že správu tohto spoločného majetku bude vykonávať ŠPTÚ s tým, že a správca zvereného majetku bude viesť finančné hospodárenie k zverenému majetku a 2x ročne - vo februári a v septembri na riaditeľskej rade bude informovať o stave príjmov a výdavkov za spoločné priestory."

Z listu Fondu národného majetku SR zo dňa 16.01.2008, č.: /Kl. 11 vyplýva, že spoločnosť R. s.r.o. ako právny nástupca bývalého š.p. R., uzavrela ako kupujúci s fondom ako predávajúcim Zmluvu č. 326/1993 z 26.03.1993, ktorej predmetom bol ideálny spoluvlastnícky podiel 503/10000-in na spoločnej nehnuteľnosti a to administratívnej budove s. č. XXXX. Ideálny podiel 503/10000-in na spoločných pozemkoch parcela č. 15666/10, 15666/11 a č. 15666/12 nebol predmetom prevodu.

Z prílohy č. 2 k zmluve č. 326/93 označenej ako "Súpis pozemkov" vyplýva, že spoločnosť R. š.p. B. nevlastní žiadne pozemky a z toho dôvodu privatizačný projekt ich neobsahuje.

Z prílohy č. 3 k zmluve č. 326/93 označenej ako "Súpis bodov s stavieb" vyplýva, že na predaj bola navrhovaná A. B. v podiele 503/10000 na D. ulici č. XX. v B., zapísaná na LV č. 2826, ktorej hodnota bola 1 625 255,- Kčs.

Dňa 23.08.2007 uzavrel navrhovateľ s odporcom v 3. rade Zmluvu o nájme č. 1/2007, ktorej predmetom je nájom parkovacieho miesta a to č. 04 pri A. B. D. ul. č. XX. v B..

Z výpovede svedka M. Š. súd zistil, že svedok pracoval ako údržbár na D. ulici XX. v B. a zároveň v tejto budove pracoval aj na vrátnici každý štvrtý deň, väčšinou v noci a v čase, keď kolega, ktorý pracoval na vrátnici si čerpal dovolenku. Svedok uviedol, že na parkovisko bola umiestnená reťaz, ale nevedel uviesť, kedy presne tam bola umiestnená, uviedol, že to bolo po tom čo vznikla L. a navrhovateľ už tiež existoval. Na parkovisko mali prístup len tí, ktorí boli držiteľmi parkovacích kariet. Nevedel uviesť, či konateľ spoločnosti navrhovateľa mal oprávnenie na vstup na parkovisko, ale vie že spoločnosť R. tam nikdy nemala vyznačené parkovacie miesto, nakoľko on sám označoval tieto parkovacie miesta a to tak, že na zem maľoval číslo parkovacieho miesta a názov firmy, ktorej toto miesto patrí, ale spoločnosť navrhovateľa tam uvedená nebola. Na vrátnici v budove existoval aj plán parkovacích miest, podľa ktorého tieto parkovacie miesta následne aj on značil priamo na ploche parkoviska. Navrhoavteľ parkoval na parkovisku, kde bolo voľné, svoje miesto vyhradené nemal.

Z výpovede svedka V. M. súd zistil, že svedok pracoval ako údržbár a vrátnik v budove na D. ulici XX. v B., v súčasnosti je na dôchodku. Svedok uviedol, že navrhovateľ na parkovisku nemal vyznačené parkovacie miesto a ani ho nemal vyznačené v parkovacom pláne. Nevedel kedy presne sa parkovacie miesta vyznačili, ale bolo to po privatizácii.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prvom rade musel súd skúmať otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, pričom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľ v konaní preukázal. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

Súd v nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ má v predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha tak, ako ho má na mysli ustanovenie , pretože zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností je možné vykonať len na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje takéto právo.

Otázku vydržania a vecného bremena súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo vlastníka k veci v prospech iného subjektu. Vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.

Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú obdobné ako predpoklady zodpovedajúce vydržaniu vlastníckeho práva, teda oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vecného bremena, musia byť oba uvedené predpoklady naplnené.

Držba, presnejšie vo vzťahu k vecnému bremenu jeho výkon, je oprávnený iba vtedy, ak je subjekt, ktorý tvrdí, že vecné bremeno vydržal, so zreteľom na všetky okolnosti veci v dobrej viere (dobromyseľný), že mu právo, ktoré z vecného bremena vyplýva, patrí, teda že je oprávnený na jeho výkon. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých mu jeho oprávnenie vyplýva, skutočnosťami, na základe ktorých možno dôvodne usudzovať, že dotknutý subjekt sa stal nositeľom tohto práva, na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena. Toto presvedčenie pritom treba hodnotiť objektívne, teda či žalobca pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné od neho požadovať nemohol alebo nemal mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu skutočne vzniklo a že mu patrí.

V prejednávanej veci však navrhovateľ v konaní nepreukázal na základe čoho sa domnieval, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Jediným dôkazom, ktorým žalobca v konaní preukazuje svoju dobromyseľnosť je príloha č. 23 k delimitačnému protokolu označeného ako Dohoda o delimitácii základnej prevádzkovej budovy na D. ul. č. XX. v B., v ktorej sa uvádza, cit.: "Spoločné právo na užívanie a správu majetku nadobúdajú všetky štátne podniky delimitované ku dňu 01.02.1991 k priestorom: V. poschodie, VII. poschodie, VIII. poschodie, zasadačka, parkovisko, kanalizácia, verejné osvetlenie, teplovod. Delimitované štátne podniky sa dohodli, že správu tohto spoločného majetku bude vykonávať ŠPTÚ s tým, že a správca zvereného majetku bude viesť finančné hospodárenie k zverenému majetku a 2x ročne - vo februári a v septembri na riaditeľskej rade bude informovať o stave príjmov a výdavkov za spoločné priestory."

Súd však dospel k záveru, že citovaný delimitačný protokol (a skutočnosti v ňom uvedené) nemohol a nemôže byť objektívne podkladom presvedčenia navrhovateľa, že mu patrí právo vecného bremena spočívajúce v práve stavby a práve prechodu peši a prejazdu autom ohľadne predmetných nehnuteľností. V delimitačnom protokole sa totiž konkrétne o žiadnom užívaní predmetných nehnuteľností nehovorí, naviac sa nehovorí ani o charaktere užívania "majetku". Preto z citovaného ustanovenia delimitačného protokolu nemožno vyvodiť, že by ktokoľvek (teda ani navrhovateľ) mal k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, právo ich užívania za účelom prechodu, prejazdu a parkovania a tiež ani práva stavby.

Delimitačný protokol bol navyše podpísaný pred tým, ako došlo k privatizácii podniku navrhovateľom, pretože až dňa 26.03.1993 uzavrel Fond národného majetku SR ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci Zmluvu č. 326/1993 o predaji podniku podľa a navrhovateľ sa tak stal vlastníkom privatizovaného majetku. Preto pokiaľ by aj z delimitačného protokolu vyplývali pre kohokoľvek nejaké užívacie práva neznámeho obsahu (hoci vzhľadom na uvedené sa tak nestalo), nepochybne by nemohli vyplývať tieto užívacie práva v prospech navrhovateľa, ktorý uzavrel zmluvu o kúpe podniku až po

vypracovaní delimitačného protokolu, pričom zmluvou o predaji podniku žiadne takéto práva prevedené neboli a nie je o nich zmienka ani v privatizačnom projekte, ktorý vypracoval sám navrhovateľ. Pokiaľ teda navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu od v tomto smere nejasného a neurčitého delimitačného protokolu, pričom v zmluve o predaji podniku, no ani v privatizačnom projekte vypracovanom samotným navrhovateľom až po podpise delimitačného protokolu, niet o akýchkoľvek konkrétnych užívacích právach (v rozsahu tvrdeného vecného bremena) ani zmienka, nemožno takúto argumentáciu navrhovateľa vo vzťahu k dobromyseľnosti a titulu, z ktorého by mala táto vyplývať, hodnotiť inak, než ako účelovú a nedostatočnú.

Preto možno konštatovať, že navrhovateľ vo vzťahu k celému predmetu konania nepreukázal existenciu oprávnenej (so zreteľom na všetky okolnosti veci) dobromyseľnej držby. Keďže táto je jedným z

predpokladov vydržania, navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vydržania, a preto súd už len z tohto dôvodu musel návrh ako nedôvodný zamietnuť

Naviac však, pokiaľ ide vecné bremeno spočívajúce v práve parkovania na predmetných nehnuteľnostiach, je žalobný návrh v znení, tak ako ho navrhuje navrhovateľ vo svojom návrhu nevykonateľný pre jeho neurčitosť. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve parkovania na určitom pozemku musí byť presne vymedzené na konkrétnu časť pozemku, resp. na konkrétne a presne vyznačené parkovacie miesto, ku ktorému by sa toto právo viazalo. Pokiaľ nie je toto vecné bremeno v návrhu a následne aj v rozhodnutí súdu vymedzené tak, aby bolo možné jednoznačne určiť, ktorú konkrétnu časť daného pozemku vecné bremeno zaťažuje, teda kde je oprávnený daný subjekt parkovať, ide o nevykonateľné rozhodnutie súdu. S tým súvisí aj to, že nemožno obmedziť vlastníka pozemku spôsobom, ktorý žiada navrhovateľ s tým, že by mohlo ísť o akékoľvek parkovacie miesto. Každopádne však, ako už bolo uvedené vyššie, aj v prípade, ak by navrhovateľ presne vymedzil v petite a geometrickom pláne, ktorý súdu predložil, konkrétne parkovacie miesto, ku ktorému sa ním uplatňované právo vzťahuje, návrh je v tejto časti nedôvodný už len pre nesplnenie základných predpokladov vydržania spočívajúcich v preukázaní oprávnenosti držby, resp. výkonu užívacieho práva. Naopak, v konaní bolo preukázané, že už v roku 1995 boli na parkovisku vyznačené parkovacie miesta pre jednotlivých vlastníkov a ostané osoby oprávnené na parkovisku parkovať, tieto osoby obdržali osobitné parkovacie kartičky, pričom navrhovateľ na parkovisku nemal vyznačené žiadne parkovacie miesto a nebola na jeho spoločnosť ani vystavená parkovacia karta. To, že navrhovateľ bol na parkovisko púšťaný zamestnancom vlastníka pozemku, pričom parkovisko bolo ohradené a bola pred jeho vstupom osadená rampa, nemôže zakladať právo parkovania, ktorého vydržania sa navrhovateľ domáha.

Skutočnosť, že vlastník strpí vstup na svoj pozemok a dovolí na tomto pozemku tretej osobe, ktorá inak nie je nositeľom iného užívacieho práva k tomuto pozemku, parkovať, nemôže mať za následok vznik vecného bremena vydržaním. Ak niekto vstupuje na cudzí pozemok, napriek tomu, že tam jeho vlastník dal prekážku (vo forme rampy, kvetináčov a vyznačenia parkovacích miest a vystavenia parkovacej karty) zabraňujúcu vstupu cudzej osoby, nemôže sa jeho držba v takomto prípade považovať za dobromyseľnú. Prekážkou sa pritom rozumie každé zariadenie, ktoré nie je obvyklé a sťažuje prechod/ vstup na pozemok. Podľa názoru súdu, zo správania sa odporcov vo vzťahu k predmetnému parkovisku, najmä zo

skutočnosti, že odporcovia ako vlastníci už v roku 1996 dali vyznačiť parkovacie miesta na konkrétne spoločnosti, pričom navrhovateľ parkovacie miesto vyhradené nemal a vyznačenia parkovacieho miesta sa ani nikdy nedomáhal, musela na strane navrhovateľa vzniknúť minimálne pochybnosť, či mu právo ktorého sa v tomto konaní domáha patrí. Aj keby teda navrhovateľ bol presvedčený, že mu toto právo patrí, nebola by jeho držba dobromyseľná, pretože z celého stavu veci a zo všetkých uvádzaných okolností, musel mať navrhovateľ pochybnosti, či mu toto právo skutočne patrí.

Rovnako aj pokiaľ ide o právo prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré mal navrhovateľ vydržať, k úspechu navrhovateľovi nestačí tvrdenie, že po zákonom stanovenú vydržaciu dobu chodil pešo a autom cez pozemky patriace odporcom. V tomto prípade ide o pozemky, ktoré sa bežne používajú na prechod a prejazd ako účelové komunikácie, a to prakticky kýmkoľvek. Ako uviedol odporca v 1.rade, cez tieto pozemky prechádza bežne verejnosť, nakoľko je cez ne možný vstup do peňažného ústavu, na poštu a aj v budove na D. ulici, ktorá je v podielom spoluvlastníctve účastníkov sa nachádzajú rôzne podnikateľské subjekty a aj tieto rovnako ako aj ich klienti prechádzajú cez tieto pozemky. Tieto tvrdenia nespochybnil ani navrhovateľ. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý sa inak obsahovo prekrýva s obsahom užívania zodpovedajúceho vecnému bremenu - teda prechádza či už peši alebo autom cez cudzí pozemok - ešte neznamená, že mu takéto právo patrí. Pre vznik, prípadne vydržanie takéhoto práva tu musí k takémuto "obyčajnému" využívaniu danej nehnuteľnosti pristúpiť ešte ďalšia právna skutočnosť, ktorou je akceptovateľný právny dôvod vedúci k presvedčeniu o existencii daného práva. Práve takýto dôvod odlišuje bežné využívanie pozemku (z rôznych dôvodov umožnené a trpené vlastníkom pozemku) od vecného bremena, prípadne iného právneho vzťahu, ktorý existuje medzi vlastníkom nehnuteľnosti a tretími osobami. Navrhovateľ však, ako už bolo opakovane uvedené, nijakým spôsobom nepreukázal, že by v tomto prípade takýto dôvod (ktorý by trpené neformálne a ničím nepodložené užívanie zmenil na vecné bremeno) existoval.

Pre úplnosť vo vzťahu k otázke prechodu, prejazdu a parkovania možno poukázať na to, že odporcovia navrhovateľovi v tomto nebránia a otázku parkovania napokon navrhovateľ vyriešil uzatvorením nájomnej zmluvy ktorej predmetom je nájom parkovacieho miesta s odporcom v 3. rade.

Napokon, čo sa týka vecného bremena práva stavby, vo vzťahu k nemu možno konštatovať, že súd, aj v tomto prípade striktne viazaný návrhom, musel návrh zamietnuť. Navrhovateľ sa v tejto časti svojim návrhom domáhal, aby súd určil, že navrhovateľovi, ako podielovému spoluvlastníkovi patrí právo stavby na danom pozemku. V súčasnosti právne predpisy výslovne pojem "právo stavby" nedefinujú. Právom stavby však treba rozumieť právo umiestniť alebo mať umiestnenú stavbu na danom pozemku. Tu treba poukázať na to, že navrhovateľ nie je vlastníkom celej stavby (A. B.) postavenej na predmetnom pozemku, ale iba jej podielovým spoluvlastníkom, navyše v podiele 526/10000. Napriek uvedenému sa navrhovateľ svojim návrhom domáha aby súd konštatoval existenciu vecného bremena spočívajúceho v umiestnení celej stavby na predmetnom pozemku. Navrhovateľ vo vzťahu k vecnému bremenu práva stavby, rovnako ako aj vo vzťahu k ostatným častiam návrhu, tvrdí a vychádza z toho, že dobromyseľne užíval predmetné pozemky odporcov aj na umiestnenie nehnuteľnosti, ktorej vlastník je podľa navrhovateľa

oprávneným z vecného bremena. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že podľa navrhovateľa, hoci na jednej strane tvrdí, že je iba podielovým spoluvlastníkom, dobromyseľne užíval nehnuteľnosť odporcov a bol presvedčený o existencii vecného bremena práva (umiestnenia) stavby nielen v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu na stavbe, ale vecného bremena umiestnenia celej stavby. Navrhovateľ tak, keďže tvrdí, že vydržal vecné bremeno umiestnenia celej stavby na danom pozemku, vydržanie vecného bremena práva stavby, ktoré je predmetom konania, v skutočnosti odvodzuje od jeho dobromyseľnosti (presvedčenia) o tom, že je nositeľom práva všetkých spoluvlastníkov, aby bola stavba umiestnená na pozemku odporcov. To je však celkom vylúčené. Presvedčenie navrhovateľa totiž nemôže objektívne presahovať hranice dané veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto, pokiaľ navrhovateľ objektívne mohol byť oprávneným držiteľom (vykonávateľom) práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva stavby po stanovenú dobu len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, je vylúčené, aby vydržal takéto vecné bremeno v rozsahu umiestnenia celej stavby administratívnej budovy, ako sa domáha svojom návrhom.

Obdobne ako vo vzťahu k ostatným vecným bremenám, tu možno pre úplnosť poukázať na to, že odporcovia sa voči užívaniu ich pozemkov za účelom umiestnenia stavby administratívnej budovy nebránia a nepodnikli v tomto smere žiadne kroky.

Záverom teda možno zhrnúť, že navrhovateľ v konaní vo vzťahu ku všetkým častiam jeho návrhu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu oprávnenej držby, resp. oprávneného užívania predmetných nehnuteľností, teda takého užívania, pri ktorom mohol byť objektívne so zreteľom na všetky okolnosti danej veci v dobrej viere, že mu patrí užívacie právo (vecné bremeno) vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Naopak, vychádzajúc z vykonaných dôkazov, možno konštatovať, že navrhovateľ vzhľadom na všetky okolnosti objektívne nemohol byť dobromyseľný, keď tu absentujú skutkové okolnosti na základe ktorých by to bolo možné a jediná takáto okolnosť tvrdená navrhovateľom, spočívajúca v delimitačnom protokole, tu v žiadnom prípade na tento účel neobstojí.

Preto súd, zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcom v 1. a . rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. a 2. rade.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. a za jeden úkon právnej pomoci priznal v súlade s ustanovením predmetnej vyhlášky 53, eur.

Odporcovi v 1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 478,36 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony:

1. príprava a prevzatie veci z 14.09.2008 - 53,49 eur plus režijný paušál za rok 2008 6,31 eur plus DPH 19% vo výške 11,36 eur, spolu 71,16 eur;

2. písomné podanie na súd z 29.12.2008 - 53,49 eur plus režijný paušál za rok 2008 6,31 eur plus DPH 19% vo výške 11,36 eur, spolu 71,16 eur;

3. účasť na pojednávaní dňa 11.02.2009 - odročené bez prejednania veci - ? z hodnoty úkonu - 13,37 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 3,86 eur, spolu 24,18 eur;

4. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2009 - odročené bez prejednania veci - ? z hodnoty úkonu - 13,37 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 3,86 eur, spolu 24,18 eur;

5. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur;

6. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur;

7. písomné vyjadrenie zo dňa 07.12.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur;

8. účasť na pojednávaní dňa 16.12.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur.

Právny zástupca si vyčíslil trovy konania tak, že ich celková výška predstavovala sumu spolu 405,69 eur. Správne uviedol počet právnych úkonov, DPH a režijný paušál, avšak pri spočítavaní jednotlivých položiek došlo v chybe v počítaní a právny zástupca zabudol pripočítať hodnotu jedného úkonu. Z uvedeného dôvodu došlo k rozdielu vo výpočte celkovej výšky trov konania, ktoré však pokiaľ ide o počet právnych úkonov boli uplatnené správne. Súd právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade nepriznal za právne úkony príprava a prevzatie a písomné vyjadrenie zo dňa 29.12.2008 režijný paušál v ním uplatňovanej výške 6,95 eur, nakoľko išlo o úkony vykonané v roku 2008, kedy bola výška režijného paušálu 6,31 eur (178,- Sk) a len v tejto výške súd priznal právnemu zástupcovi režijný paušál.

Odporcovi v 2. rade ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 428,70 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony:

1. príprava a prevzatie veci 12.01.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 60,44 eur;

2. písomné podanie na súd z 14.01.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 60,44 eur;

3. účasť na pojednávaní dňa 11.02.2009 - odročené bez prejednania veci - ? z hodnoty úkonu - 13,37 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 20,32 eur;

4. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 v trvaní viac ako dve hodiny - §14, ods. 1, písm. d) vyhlášky - 2 x 53,49 eur plus režijný paušál 2x 6,95 eur plus DPH 19 % vo výške 22,97 eur, spolu 143,85 eur;

5. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur;

6. účasť na pojednávaní dňa 16.12.2009 - 53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur plus DPH 19% vo výške 11,48 eur, spolu 71,92 eur.

Právny zástupca odporcu v 2. rade si pri určovaní hodnoty odmeny uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 53,46 eur, pričom výške odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2009 bola 43,49 eur. Správne by právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade teda patrila náhrada trov konania spolu vo výške 428,89 eur. Keďže súd je viazaný hodnotou úkonu určenou advokátom a nejde o chybu v písaní alebo počítaní, priznal mu náhradu trov konania v ním uplatnenej výške 428,70 eur.

Úspešnému odporcovi v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.