Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_20C-30-2009.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/30/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, JUDr. Marek Kotora ako sudca, v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. Miroslav Ondrej správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. "v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. JUDr. Stacho Chladný, advokát, Podlavická cesta 31, 974 09 Banská Bystrica proti žalovanému T., o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16,50 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 58,87 EUR (1.623,-Sk) od 15.10.2005 do zaplatenia, ako aj trovy tohto konania.
Poukazoval na to, že dňa 23.11.2000 uzavrel žalovaný so spoločnosťou DRUKOS, a.s., so sídlom ul. prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica Zmluvu č. 8002238981 predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. dodať žalovanému hnuteľnú vec - tovar, bližšie špecifikovaný v predmetnej Zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. kúpnu cenu vo výške 8.789,- Sk.
V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku (splátok) zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (článok I. VOP).
Žalobca zároveň v podanej žalobe rozpísal jednotlivé postúpenia pohľadávky. Predmetná pohľadávka bola postúpená celým radom postúpení a to z JUDr. Marty Todekovej, správkyne konkurznej podstaty DRUKOS, a.s. „v konkurze“ ako postupcu dňa 16.3.2006 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky na postupníka Jánom Holecom, Jesenského 5, 941 01 Nitra, ktorý následne už ako postupca uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 16.3.2003 so spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o., Farská 12, 94901 Nitra ako postupníkom, pričom predmetom postúpenia na postupníka bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanému. Následne spoločnosť MEDIATON KMCH, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.2.2008 postúpila pohľadávky voči žalovanému spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED, so sídlom Suite 13, Oliaji Trade Cenre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles. Dňa 17.5.2008 táto spoločnosť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2008 postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť AKROPOLIS estates, s.r.o., Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra ako postupníka. Tento postupník zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. a následne bol na neho Okresným súdom Trnava vyhlásený konkurz.
Zároveň žalobca zdôraznil, že nakoľko sa žalovaný zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi titulom zmluvy peňažného plnenia sumu 8.789,- Sk a to riadne a včas a porušil to tým, že ku dňu podania návrhu uhradil svoj záväzok len čiastočne a to vo výške 7.166,- Sk eviduje žalobca ku dňu podania tohto návrhu voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v celkovej výške 0,1 % denne zo sumy 1.623,- Sk (58,87 EUR) za každý deň omeškania od 16.1.2001 do zaplatenia, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje iba právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v nepremlčanej časti, t.j. od 15.10.2005.
Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. V odpore voči predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že svoj záväzok platil mesačnými splátkami a to poštovými poukážkami, ktoré mu spoločnosť posielala každý mesiac a keď mu poštové poukážky neprišli nemal ich ako zaplatiť. Uviedol, že je ochotný zaplatiť zvyšnú čiastku 1.623,- Sk, ale nie úroky z omeškania. Zdôraznil, že nikto ho po celú dobu 8 rokov neinformoval o tom, že má ešte nejakú pohľadávku voči spoločnosti DRUKOS a nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty a náhrady trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že by si svoj záväzok zaplatil pred 8 rokmi, ak by bol vedel komu.
Zároveň vzniesol námietku premlčania, pokiaľ sa týka splátky 1.623,-Sk, ako aj žalovaného nároku.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, nasledovný skutkový stav:
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2000 medzi predávajúcim DRUKOS, a.s., ul. prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica a kupujúcim Marcel Makšim, nar. 23.2.1980, bytom 072 53 Záhor č. 15, súd zistil, že predmetom zmluvy bol tovar, kód 4111604 Easy Nokia 3210 Nonstop v celkovej kúpnej cene 8.789,- Sk s tým, že žalovaný sa zaviazal uhrádzať kúpnu cenu v 12 mesačných splátkach po 660,- Sk.
Podľa článku VIII., bod 1 Všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy, pokiaľ nie je uvedené v tejto zmluve inak spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dôvodnosti nároku zo dňa 10.9.2009 uviedol, že zmluvné strany si v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka môžu dojednať pre prípad omeškania zmluvnú pokutu, čo sa ja stalo v zmysle článku I. bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok. Zmluvná pokuta, ako inštitút záväzkového práva zabezpečuje záväzok, je zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté plnenie pre prípad porušenia zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, ktorý má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku. Zmluvnú pokutu je povinný zaplatiť oprávnenému subjektu ten, kto porušil zabezpečenú zmluvnú povinnosť. Dlžník je v tomto prípade povinný zaplatiť aj vtedy ak veriteľovi nevznikla škoda.
Zmluvná pokuta vystupuje ako samostatný majetkový nárok od okamihu keď sa naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. keď dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V tomto prípade sa potencionálna povinnosť zaplatiť zmluvnú pokuta aktivizuje ako sankčná povinnosť a stáva sa samostatným sankčným nárokom z čoho vyplýva, že tento nárok je samostatne vymáhateľný.
Zmluvná pokuta teda nie je príslušenstvom pohľadávky ( v zmysle § 121 ods. 3 OZ). Zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok postihuje dlžníka v prípade nesplnenia zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, ktorej vznik jednak predpokladá existenciu hlavného záväzku ( Zmluva), ale tiež sleduje osud hlavného záväzku.
Je zrejmé, že ide o akcesorický záväzok, ktorého existencia a následky sa viažu na hlavný záväzok, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. V prípade ak by hlavný záväzok platne nevznikol nemohlo by ani dôjsť k porušeniu povinnosti zo zmluvy a teda by nemohli nastať účinky zmluvnej pokuty.
V prejednávanom prípade hlavný záväzok vznikol riadne podpisom zmluvy a následne došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená týmto právnym inštitútom ( a to povinnosť platiť mesačné splátky riadne a včas) a teda na strane žalobcu vzniklo právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty v súlade s článkom I. ods. 4 VOP.
Žalobca mal za to, že i keď je zmluvná pokuta vo svojej povahe akcesorickým záväzkom podmieneným vznikom hlavného záväzku okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným majetkovým právom a teda nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a stáva sa nezávislou od hlavného záväzku. Poukazoval na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj na to, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bolo v dojednanej zmluve, t.j. ako zmluvná pokuta za omeškanie dlžníka s plnením hlavného záväzku za dohodnutú časovú jednotku omeškania dlžníka ( deň) je právom ktorého právnou skutočnosťou vzniká existencia stavu omeškania na strane dlžníka v daný deň, za ktorý deň právo veriteľa na zmluvnú pokutu vzniká. Ten ktorý deň stavu omeškania dlžníka s plnením zabezpečeného hlavného záväzku je teda zároveň dňom vzniku subjektívneho práva veriteľa na plnenie zmluvnej pokuty za tento deň a teda zároveň najskorším možným dňom kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa názoru žalobcu možno bez akýchkoľvek pochybností v obecnej rovine právo na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určitého percenta za určitý časový úsek omeškania považovať za právo na opakujúce sa plnenie, nakoľko za predpokladu trvania stavu omeškania dlžníka so splnením zabezpečenej povinnosti vzniká veriteľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty opakovane za každý dohodnutý časový úsek trvania tohto protiprávneho stavu.
Žalobca bol toho názoru, že zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plniť riadne a včas je porušovaná, každý deň opakovane až do jej riadneho splnenia) každodenne vo výške 0,1% z dlžnej sumy.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 23.11.2000 ( čl. 2 spisu) v zmysle ktorej mal žalovaný uhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu kúpnu cenu za dodaný tovar vo výške 8.789,- Sk v mesačných splátkach po 660,-Sk. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že doposiaľ žalovaný neuhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 1.623,- Sk. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 1.623,-Sk (58,87 EUR) od 15.10.2005 do zaplatenia.
Súd je toho názoru, že námietka premlčania nemá za následok len zánik záväzku, ale premlčanie hlavného obligačného záväzku na záväzok zabezpečovací, ale aj na konkrétne povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo na plnenie povinnosti druhej strany, sa síce premlčí, ak sa nevykonalo v premlčacej dobe, ale toto právo nezaniká. Nemôže však byť priznané súdom, ak dlžník namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Po márnom uplynutí vzniká dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania a pokiaľ námietku v súdnom konaní vznesie, nemožno žalované právo priznať súdnym rozhodnutím. Právo sa mení na tzv. naturálnu obligáciu a záleží iba na rozhodnutí samotného povinného, či bude dobrovoľne plniť, alebo nie.
Zánikom nároku po vznesení námietky premlčania v súdnom konaní, teda zaniká aj subjektívne právo veriteľa, ktoré predstavuje vynútiteľné súdne rozhodnutie. Dlh zostáva iba v podobe naturálnej existencie. Nič však nebráni dlžníkovi v tom, aby veriteľovi plnil, avšak iba dobrovoľne. Premlčanie tak chráni dlžníka tým, že ho nenúti, aby po neprimerane dlhej dobe zotrval v neistote, či bude nútený dlh zaplatiť, alebo nie. Na strane druhej však chráni aj záujmy veriteľa, pretože je potrebné brať do úvahy zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) a aktívne sa snaží o prinútenie dlžníka k úhrade dlhu aj s pomocou donútenia. Pokiaľ sa však v priebehu zákonom stanovenej doby (premlčacej doby) tak nestalo, zostáva dlh po vznesení námietky premlčania iba v rovine čisto dobrovoľnej.
Márnym uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní zaniká vymáhateľná povinnosť dlžníka plniť dlh. Končia tým aj dôsledky omeškania dlžníka. Ak nemôže byť v dôsledku premlčania právo na plnenie priznané súdom, nemôže rovnako ani porušenie tohto premlčaného práva, resp. porušenie jemu zodpovedajúcej povinností, založiť nároky vymáhateľné na súde. Aj keď zmluvná pokuta je samostatným majetkovým nárokom a ide o akcesorický zabezpečovací právny vzťah zo zmluvnej pokuty, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkového vzťahu, ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku.
Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek ( napr. za každý deň omeškania).
Súd je toho názoru, že ak dôjde k premlčaniu práva z hlavného záväzkového vzťahu nemôže sa taký právny následok márneho uplynutia lehoty nevzťahovať aj k záväzku vedľajšiemu. Zabezpečovací inštitút, ktorým zmluvná pokuta je, nemôže preto ďalej dlžníka zaväzovať k plneniu akejsi sankcie, ak neexistuje vymáhateľná povinnosť touto sankciou zabezpečená.
Právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty tak okamihom uplynutia premlčacej lehoty nemôže trvať. Pokiaľ by sme pripustili opak vznikol by paradoxný až absurdný stav, ktorý by zaväzoval dlžníka
k zaplateniu sankcie už v stave, keď už nemá povinnosť zaplatiť samostatný hlavný záväzok, t.j. keď už nemá povinnosť zaplatiť hlavný záväzok, ktorého neplnenie má sankcia v podobe zmluvnej pokuty stíhať. Dlžník by bol teda po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „ vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo).
V predmetnej veci si žalobca súdne neuplatnil voči žalovanému nárok na splnenie hlavného peňažného záväzku, v dôsledku čoho sa žalovaný nemohol proti uplatneniu takéhoto nároku brániť námietkou premlčania, hoci zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie hlavného záväzku uplynula dňa 15.11.2004 (zmluva bola podpísaná dňa 23.11.2000, splátky v počte 12 vo výške 660,-Sk boli splatné vždy do 15 dňa v mesiaci - čl. I. bod 2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok a posledná splátka bola splatná dňa 15.11.2001). Táto okolnosť však vzhľadom na uvedené nemohla brániť úspešnému vzneseniu námietky premlčania zo strany žalovaného proti nároku na zmluvnú pokutu za dobu po tomto termíne, ktorú žalovaný v tomto konaní uplatnil. Žaloba bola preto zamietnutá z dôvodu premlčania.
Keďže žaloba bola zamietnutá z vyššie uvedeného dôvodu súd sa nezaoberal výškou dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 52 a následne Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal. Trovy konania žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 16,50 EUR.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.