Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-154-2004.pdf
PDF · 89.46 KB
No categories available
22Cb/154/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: GTS GROUP, a.s., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 35707500 a odporcovi v 2. rade: Y., o zaplatenie 33.852,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.852,33 eur, trovy konania vo výške 1.570,07 eur, a to všetko spoločne a nerozdielne, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2003 domáhal od odporcov zaplatenia sumy 33.852,33 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 30.11.2004 a odporca v 2. rade podaním zo dňa 1.3.2005. Obaja zhodne uviedli, že navrhujú, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. V čase, kedy mal navrhovateľ nadobudnúť žalovanú pohľadávku, táto neexistovala, nakoľko ešte pred jej postúpením zanikla splnením. Nakoľko odporca v 1. rade poskytnutý úver banke riadne nesplatil, banka pristúpila v máji 1998 k realizácii záložného práva na hnuteľný majetok. Preberacím protokolom zo dňa 5.5.1998 prevzala do úschovy časť založených hnuteľných vecí v hodnote 6.700.000,- Sk. Predmet zálohu si ponechal navrhovateľ, tento odporcovi v 1. rade dodnes nebol vrátený. Tým došlo k uspokojeniu pohľadávky banky zo zálohu a podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikol. Dlh odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi bol splnený okamihom, kedy predmet zálohu prevzal od banky tretí subjekt, čím banka splnila svoj záväzok odovzdať nadobúdateľovi predmet prevodu. Realizáciou záložného práva zanikol i ručiteľský záväzok odporcu v 2. rade, ktorý ako akcesorický a subsidiárny právny vzťah nemôže existovať po zániku hlavného, zabezpečovaného právneho vzťahu. Časť technických komponentov, ktoré boli predmetom zálohu, prevzala od banky spoločnosť CREATIV LINE - Ateliér reklamy, s.r.o.,
ktorej banka zároveň postúpila už neexistujúcu pohľadávku voči odporcovi v 1. rade. Odporca v 1. rade uzatvoril s touto spoločnosťou súbor právnych úkonov so zabezpečovacou podmienkou pre prípad, že by jeho záväzok voči navrhovateľovi nezanikol uplatnením záložného práva. Spoločnosť CREATIV LINE odporcovi v 1. rade odovzdala a spätne prevzala časť technických komponentov, ktoré prevzala od PB, a.s.. Toto sa jednalo len zmluvne, nie fakticky. Tým pádom bolo odporcovi v 1. rade umožnené vyčísliť hodnotu komponentov, ktoré sa už v zostave nenachádzali. Odporca v 1. rade si u PB, a.s. uplatnil vrátenie pohľadávky z titulu chýbajúcich zariadení, nakoľko banka bola povinná predmet zálohu vo svojej úschovy riadne opatrovať a prípadne mu vydať komponenty, ktoré nepreviedla na tretiu osobu. Konaním banky tým vznikla odporcovi v 1. rade škoda vo výške 648.000,- Sk.
Na pojednávaní dňa 22.11.2006 vtedajší právny zástupca odporcov namietal nárok navrhovateľa z dôvodu hrubého rozporu s poctivým obchodným stykom. Uviedol, že ak aj nezanikla pohľadávka realizáciou záložného práva, tak zanikla v dôsledku súboru právnych úkonov so zabezpečovacou podmienkou.
Na pojednávanie dňa 18.11.2009 sa bez ospravedlnenia nedostavil odporca v 1. rade, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie vrátanie poučenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. mu bolo doručené dňa 5.10.2009 podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Nedostavil sa ani odporca v 2. rade, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil.
Súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu v 1. a 2. rade.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s výsluchom odporcu a s výsluchom právnych zástupcov oboch účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Na základe úverovej zmluvy zo dňa 2.5.1997 č. 41/97 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 17.9.1999 poskytla T., E. Košice úver odporcovi v 1. rade vo výške 4.000.000,- Sk. Úver bol zabezpečený ručiteľskou listinou zo dňa 2.5.1997 č. 24/97, na základe ktorej sa stal ručiteľom odporca v 2. rade, ako aj zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 2.5.1997 č. 38/97. Predmetom záložného práva bol hnuteľný majetok. Odporca v 1. rade si svoj záväzok riadne a včas nesplnil.
Z čl. III záložnej zmluvy vyplýva, že ak dlžník poruší podmienky dohodnuté v úverovej zmluve č. 41/97 zo dňa 2.5.1997, záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci a vlastník zálohu je povinný to strpieť.
Zmluvné strany sa ďalej dohodli na spôsoboch realizácie záložného práva záložným veriteľom, pričom výber jedného zo spôsobov realizácie záložného práva prislúchal záložnému veriteľovi. V zmysle čl. III bod 2 písm. b) záložnej zmluvy záložnému veriteľovi vzniklo oprávnenie predať hnuteľnú vec v mene záložcu a na jeho účet formou priameho predaja kupujúcemu alebo obchodnou verejnou súťažou, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas (spravidla mesiac dopredu) upozornil záložcu, pričom kúpna cena predávaného zálohu sa mala určiť dohodou medzi záložným veriteľom a záložcom. Podľa čl. III bod 2 písm. d) záložnej zmluvy ak záložný veriteľ nemal záloh u seba, potom na zamýšľaný výkon záložného práva včas (spravidla mesiac dopredu) mal upozorniť záložcu,
aby založenú hnuteľnú vec uložil na miesto určené záložným veriteľom za účelom jeho predaja záložným veriteľom. Podľa čl. III bodu 3 zmluvy záložca neodvolateľne splnomocnil záložného veriteľa k výkonu všetkých úkonov potrebných k realizácii záložného práva.
Z potvrdenia o prevzatí založených hnuteľných vecí do úschovy záložným veriteľom dňa 5.5.1998 vyplýva, že v tento deň odovzdal záložca do úschovy hnuteľné veci v hodnote 6.700.000,- Sk.
Dňa 15.6.1999 bola medzi spoločnosťou odporcu v 1. rade ako budúcim predávajúcim, zastúpeným na základe záložnej zmluvy splnomocnencom T. a spoločnosťou Creativ Line - Ateliér reklamy, s r.o. ako budúcim kupujúcim uzavretá zmluva č. 1/24/99 o uzavretí budúcej zmluvy, predmetom ktorej mal byť predaj zariadenia Quantel a jeho prídavných a periférnych súčastí. Vzhľadom na to, že zariadenie nebolo kompletné, bola dohodnutá kúpna cena vo výške 727.000,- Sk bez DPH. Zaplatenie kúpnej ceny sa malo realizovať postúpením pohľadávky T. voči odporcovi v prvom rade na kupujúceho. Zmluvné strany sa dohodli, že postupník zaplatí postupcovi sumu 300.000,- Sk pri podpise zmluvy a ostávajúcu časť v sume 646.000,- Sk do 15.12.1999. Nakoľko postupník dohodnutú sumu neuhradil, právny nástupca T. L. listom zo dňa 21.12.1999 odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky. Budúci kupujúci na základe zápisnice o chýbajúcich veciach zo dňa 7.12.1999 časť hnuteľného majetku uvedeného v prílohe č. 1 k zápisnici vrátil odporcovi v 1. rade. Súčasne v prílohe č. 2 sa urobil zápis o chýbajúcich veciach v
hodnote 648.000,- Sk s tým, že odovzávajúci v zápisnici prehlásil, že odovzdal preberajúcemu všetky hnuteľné veci tak, ako mu boli odovzdané T..
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa - L. postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s..
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 151a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku záložného práva (ďalej len OZ) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.
Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.
Podľa § 151e ods. 4 OZ záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba, nie je povinný po dobu trvania záložného práva záloh vydať.
Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku ručiteľského záväzku (ďalej len OBZ) kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 a 2 OBZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Podľa § 324 ods. 1 OBZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd aplikáciou citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba má oporu v zákone.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovi v 1. rade úver poskytnutý bol, že ho včas neuhradil, ako ani výška žalovanej sumy. Sporná bola skutočnosť, či sa odporca v 1. rade zbavil svojho záväzku voči navrhovateľovi tým, že navrhovateľ mu odňal systém Quantel ako predmet záložného práva bez ohľadu na to, či ho navrhovateľ speňažil, alebo nie. Z toho dôvodu sa súd zameral pri vyhodnocovaní dôkazov najmä na tieto skutočnosti. Súd je toho názoru, že samotným odňatím predmetu zálohu k zániku pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej z úverovej zmluvy, k jej zániku nedošlo. Odňatím hnuteľných vecí nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto veciam na navrhovateľa. Samotné odňatie predstavovalo len prostriedok smerujúci k realizácii záložného práva, nie prevod vlastníckeho práva. Preto sú tvrdenia odporcu, že odňatím veci si navrhovateľ uspokojil svoju pohľadávku voči odporcovi v 1. rade, právne irelevantné. K zániku záväzku dôjde, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Odporca v 1. rade navrhovateľovi svoj dlh nesplnil ani riadne, ani včas. Nemožno ustáliť, že by došlo odňatím systému Quantel k naplneniu podstaty funkcie záložného práva, nakoľko pohľadávka, ktorá bola záložným právom zabezpečená, odňatím predmetu zálohu uspokojená nebola tak, ako to má na mysli § 151a Občianskeho zákonníka.
Tvrdenia odporcov, že nárok navrhovateľa je v hrubom rozpore s poctivým obchodným stykom a že ak aj pohľadávka nezanikla realizáciou záložného práva, tak zanikla v dôsledku súboru právnych úkonov so zabezpečovacou podmienkou, neboli súdu náležite preukázané, a to ani do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania po riadnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a preto na ne súd pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadal.
Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok odporcu v 1. rade bol zabezpečný ručiteľom, ktorým je odporca v 2. rade, k splneniu dlhu voči navrhovateľovi dôjde plnením jedného z obidvoch odporcov, pričom plnením jedného z nich v časti tohto plnenia povinnosť druhého odporcu zaniká.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.570,07 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.