Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-125-2005.pdf
PDF · 141.69 KB
No categories available
12C/125/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Ing. O. M., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom R. B. č. XXX,. prechodne bytom Č. č. XXX. proti žalovanému L. S., š.p. B. B., odštepný závod R., J. č. X,. IČO, právne zastúpenému JUDr. P. H., advokátom, so sídlom v R., R. č. XXX/X,. o zaplatenie sumy 12.315,07 € (371.004,- Sk ) s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18,42 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % z uvedenej sumy za čas od 1.9.2006 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vedených na LV č. 1285 k.ú. Č. parc.č. 699/2, za obdobie od 01.09.2005 do 31.08.2006, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému, v sume 2 261,29 EUR, na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobca aj žalovaný sú p o v i n n í nahradiť trovy štátu každý osobitne v sume 604.28 EUR, na účet tunajšieho súdu, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd v y l u č u j e na samostatné konanie nárok žalobcu uplatnený za obdobie od 1.10.2006 do 30.9.2007 s 9 % úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa nehnuteľností na LV č. 1285 k.ú. Č. v sume 27.320,- Sk a nehnuteľností LV č. 102, 105, 108, 276, 2281,2332, 2333 k.ú. Č. za obdobie od 01.10.2005 do 30.09.2006 s 8 % úrokom z omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia v sume 83.956,- Sk, za obdobie 19.03.2005 do 31.08.2006 za nehnuteľnosti na LV č. 102,105,108,2281,2332, 2333
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 09.09.2005 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť nájomné za užívanie lesných pozemkov za obdobie od 1.4.2002 do 30.9.2002 v sume 68.713,- Sk s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. 1285 k.ú. Č., parc.č. 703 o výmere 199 m2, parc.č. 669/2 o výmere 6297 m2, na LV č. 108 k.ú. Č., parc.č. 1246 o výmere 5.073 m2 v podiele 6/8 - ín, na LV č. 102 k.ú. Č., parc.č. 747 o výmere 3.351 m2 v podiele 6/8- ín, na LV č. 105 k.ú. Č., parc.č. 1195 v podiele 27/288 -ín, na LV č. 276 k.ú. Č., parc.č. 1254 v podiele ?
- ina, na LV č. 2332 k.ú. Č., parc.č. 967/2 o výmere 140 m2, parc.č. 1177/2 o výmere 2.221 m2, parc.č. 1336/2 o výmere 9.226 m2 v podiele 36/96 - ín, na LV č. 2333 k.ú. Č., parc.č. 207 o výmere 108 m2, parc.č. 920 o výmere 2.290 m2, parc.č. 1270/1 o výmere 12.027 m2 v 10/32 - inách a na LV č. 2281 k.ú. Č., parc.č. 730 o výmere 2.311 m2 v podiele 1/6 - ina. Všetky uvedené parcely užíval a hospodáril na nich žalovaný, pričom žalobcovi nebol umožnený ani prístup na tieto pozemky. Opakovane vyzýval
žalobca žalovaného na úhradu nájmu za užívanie pozemkov. Žalovaný prisľúbil podpísanie nájomnej zmluvy, pričom prisľúbil zaplatenie nájmu za meter štvorcový 4,50 Sk/m2/rok. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a žalovaný nezaplatil za užívanie nájom. Žalobca vychádzajúc z návrhu žalovaného si uplatnil nájom 5,- Sk/m2 užívaných plôch, čo v prepočte za jeden rok predstavovalo 137.425,- Sk. Keďže užívanie lesov a nájomné za ich užívanie sa realizuje v dvoch obdobiach od 1.4. do 30.9. a od 1.10. do 31.3. príslušného roka, žalobca si uplatnil nájomné od 1.4.2002 do 30.9.2002 vo výške 68.713,- Sk.
Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalovaný navrhol žalobcovi uzavretie nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov, ktoré vlastnil žalobca a ktoré sa nachádzajú v poľovnom zariadení Z. B.. Žalobca na návrh žalovaného nereagoval a nájomnú zmluvu so žalovaným neuzavrel. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania neexistuje a s poukazom na túto skutočnosť žalovaný ani nemal možnosť uhrádzať nájomné. Tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný navrhol nájomné za lesné pozemky vo výške 4,50 Sk/ m2/ rok, nie je pravdivý. Za predpokladu, že by aj existoval nájomný vzťah, výška uplatneného nájomného žalobcu je nereálna a značne nadhodnotená a mala by potom vychádzať z ust. § 671ods.1 Občianskeho zákonníka ( OZ), v zmysle ktorého nájomca bol povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Keďže vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a jeho predchodcom boli konfliktné, v záujme ich usporiadania žalobca navrhoval uzavretie nájomnej zmluvy, jednak dňa 12.3.1996, ktoré sa týkalo výlučne nehnuteľností vedených na LV č. 1285 k.ú. Č. a neskôr dňa 13.7.2001 aj ostatných sporných nehnuteľností. Ani jeden z návrhov žalobca neakceptoval. Ďalej poukázal aj na to, že výška nájomného sa určuje podľa sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 23/1962 Zb. Okrem toho za poľovné pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10 hektárov, prislúcha nájomné obci, v katastri ktorej sa pozemky nachádzajú a nie žalobcovi.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca po podaní žaloby , na pojednávaní dňa 09.01.2006 upravil pôvodnú žalobu za obdobie od 01.04.2002 do 30.09.2002 tak, že ju rozšíril o sumu 9.000,- Sk, t.z. na sumu 77.713,- Sk, ktorá predstavovala nájomné za zastavanú plochu na parc.č. 669/2 a 703, LV č. 1285 k.ú Č.. Za meter štvorcový zastavanej plochy si žalobca uplatnil nájomné vo výške 9,50 Sk. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 09.01.2006. alej o zaplatenie sumy 77.713,- Sk.
Žalobca trval na upravenej žalobe. Uviedol, že za predpokladu neexistencie nájomnej zmluvy platí v tomto prípade režim podľa ust. § 22 zákona o pôde, pretože z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aj za predpokladu, že nebola uzavretá nájomná zmluva, nájom vznikol zo zákona. Uviedol, že ako vlastník má právo na platbu za užívanie pokiaľ nemôže pozemky užívať sám. Potvrdil, že v roku 1996 dostal od žalovaného návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, nájomná zmluva nebola uzavretá. Žalobca nevedel špecifikovať, na aký účel presne konkrétne pozemky využíva žalovaný a nevedel ani uviesť, akú časť z týchto pozemkov tvoria poľovné revíry. Poukázal na to, že práve z listu zo dňa 12.3.1996 vyplynulo, že žalovaný súhlasil s výškou nájomného za zastavanú plochu v sume 9,50 Sk/m2 a za ostatné nehnuteľnosti v sume 4,- Sk/m2. Žalobca žiadal navýšenie v časti ostatných nehnuteľností o 1,- Sk. Potvrdil, že je mu známe ustanovenie týkajúce sa nájomného za poľovné pozemky, ale poukázal na to, že na jeho pozemkoch sa nevykonáva len právo poľovnícke, ale využívajú sa aj na lesné hospodárenie a z toho dôvodu sa domáhal nájomného vo výške 5,- Sk/m2za všetky lesné pozemky, s výnimkou zastavanej plochy. Uviedol, že si uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za nehnuteľnosti na LV č. 1285 v inom konaní na Okresnom súde v Košiciach, avšak za obdobie rokov 1993-1995. Vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
Žalovaný v súvislosti s namietnutím zákonného nájmu podľa zákona o pôde uviedol, že pre užívanie pozemkov je podstatné to, či by sa jedná o zákonný nájom alebo nájomný pomer uzatvorený s vlastníkom nehnuteľností z určitých ekonomických dôvodov, pretože to má zásadný význam pri určovaní výšky nájomného. Pri zákonnom nájomnom sa vychádza z podielu na zisku, ktorý sa dosiahne užívaním nehnuteľností hospodárením, pričom sa vychádza z lesného hospodárskeho plánu spracovaného na obdobie 10 rokov. Zisťuje sa, do akej miery je užívateľ ziskový pri užívaní a hospodárení nehnuteľností a vychádza sa z výnosov, ale aj nákladov, ktoré sú s užívaním spojené. Pri takto stanovenom nájomnom sa potom vypláca 1/10 -ina ročne z prepočítaného zisku. Tento prepočet sa viaže vždy na
obdobie 10 rokov. Pokiaľ však ide o ekonomicky výnosnejšie nehnuteľností, spravidla sa cena nájmu určuje dohodou medzi vlastníkom a nájomcom. Ďalej žalovaný poukázal aj na to, že z predložených listov vlastníctva vyplýva, že sa jedná jednak o ornú pôdu a trvalé trávne porasty s výnimkou LV č. 1285 a je potrebné, aby žalobca preukázal, že ide o lesné pozemky a že sú všetky v účelovom poľovnom zariadení vo Zverníku B. a že ich užívateľom bol ku dňu účinnosti zákona o pôde, právny predchodca žalovaného.
Na pojednávaní dňa 09.01.2006 na výslovnú otázku žalovaného žalobca uviedol, že nájom vypovedal, písomné vypovedanie zmluvy už nemá. Pozemky mu vydané neboli, naďalej ich užíval žalovaný, preto sa domáhal zaplatenia nájmu alebo inej platby za ich užívanie. Trval na tom, že sa jedná o pozemky v pôvodnom revíre B. zverník.
Dňa 21.3.2006 žalobca podal návrh na rozšírenie žaloby a to zaplatenie nájmu za vyššie označené pozemky za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003 v sume 77.713,- Sk s 13,4 % úrokom z omeškania s tým, že dňa 4.12.2006 na pojednávaní uviedol, že za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003 sa nemienil domáhať nájomného. Na ďalšom pojednávaní dňa 18.6.2007 uviedol mal úmysel požadovať nájomné aj za obdobie od 01.10.2002 do 31.03.2003 a pokiaľ mu súd vrátil súdny poplatok ako preplatok, asi sa stalo nedopatrením.
Dňa 5.4.2007 podal žalobca opäť návrh na rozšírenie žaloby na zaplatenie nájomného v sume 76.713,- Sk, za obdobie od 1.4.2003 do 30.9.2003 spolu s 13 % úrokom z omeškania od 1.10.2003 do zaplatenia.
Vzhľadom na časté úpravy žaloby, súd vyzval žalovaného aby uviedol jednoznačne za aké obdobia si uplatňuje nárok, aby sa predišlo prípadným nejasnostiam. Na základe toho žalobca súdu dňa 02.07.2007 oznámil, že si uplatňuje nasledovné nároky: za obdobie od. 1.4. 2002 - 30.9.2002 sumu 76.713,- Sk s ročným úrokom z omeškania 12 % od 1.10.2003 do zaplatenia, za obdobie od 1.10.2002
- 31.3.2003 sumu 76.713,- Sk s ročným úrokom z omeškania 11 % od 1.4.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.4.2003 - 30.9.2003 sumu 76.713,- Sk s ročným úrokom z omeškania 9 % od 1.10.2003 do zaplatenia.
Žalovaný reagujúc na rozšírenie žaloby uviedol, že za daného stavu považuje žalobu vrátane jej rozšírenia za nedôvodnú, pretože medzi účastníkmi konania neexistuje nájomný vzťah, keďže žalobca neakceptoval návrh na uzavretie nájomnej zmluvy a zákonný nájom písomne vypovedal. Ďalej namietol nedostatok aktívnej legitimácie s poukazom na to, že za poľovné pozemky menšie ako 10 hektárov prislúcha nájomné obci. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v časti rozšírenej žaloby, pretože tento návrh bol súdu doručený 5.4.2007, pričom sa nim uplatňoval nárok na zaplatenie sumy titulom nájomného za obdobie od 1.4.2003 do 30.9.2003. Ďalej žalovaný uviedol aj to, že pokiaľ by sa jednalo o zákonný nájom, nájomca by bol oprávnený a povinný užívať pozemok v súlade s jeho určením, pričom pri užívaní lesných pozemkov sa musí nájomca riadiť úlohami stanovenými lesným hospodárskym plánom. Na preukázanie obvyklej výšky nájomného, žalovaný predložil pre účely konania kópie nájomných zmlúv uzavretých s ďalšími prenajímateľmi, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností spolu so žalobcom V tejto súvislosti predložil žalovaný nájomné zmluvy s T. S., K. D. rod. O., O. B., Z. O., I. K., A. F.. Ide o podielových spoluvlastníkov na LV č.102, LV č. 105, LV č.108, LV č. 276, LV č. 2281, LV č. 2333, LV č. 2332. V danom prípade sa jedná o podielových spoluvlastníkov na listoch vlastníctva, kde je podielovým spoluvlastníkom aj žalobca.
Na výzvu súdu žalobca doplnil aktuálne listy vlastníctva, z ktorých vyplynulo, že žalobca je vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami v roku 1995, registrovanými na Správe katastra v Rožňave pod V 328/95 a V 292/96.
Podľa LV č. 102 k.ú. Č. je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/8 - ín, parc.č. 747, orná pôda o výmere 3351 m2, z čoho na jeho podiel pripadá výmera 2.513 m2.
Podľa LV č. 105 k.ú. Č., je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 27/288 -ín, parc.č. 1195, trvalý trávny porast ( TTP) o výmere 6465 m2, z čoho pripadá na žalobcu výmera 606 m2.
Podľa LV č. 108 k.ú. Č., je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/8 -ín, parc.č. 1246, TTP o výmere 6.764 m2, z čoho pripadá na žalobcu výmera 5073 m2.
Podľa LV č. 276 k.ú. Č. je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/20 -ín, parc.č. 1254, TTP o výmere 14.605 m2, z čoho pripadá na žalobcu výmera 3651 m2.
Podľa LV č. 1285 k.ú. Č. , žalobca je výlučným vlastníkom parc.č. 703 o výmere 199 m2, zastavané plochy a parc.č. 699/2 o výmere 6.297 m 2, les.
Podľa LV č. 2281 k.ú. Č., žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 - ina, parc.č. 730, orná pôda o výmere 2311 m2, z čoho pripadá na žalobcu výmera 385 m2.
Podľa LV č. 2332 k.ú. Č. je žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 36/96 - ín, parc.č. 967/2, orná pôda o výmere 140 m2, parc.č. 1177/2, ( TTP) o výmere 2.221 m2, parc.č. 1336/2 TTP o výmere 9.226 m2, pričom pripadajúca výmera na podiel žalobcu je 4345 m2.
Podľa LV č. 2333 k.ú. Č. je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 10/32-ín, parc.č. 207 TTP o výmere 108 m2, parc.č. 920 orná pôda o výmere 2290 m2 a parc.č. 1270/1 TTP, o výmere 12027 m2, pričom pripadajúca výmera na podiel žalobcu je 1.352 m2.
Žalovaný predložil návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, zo dňa 13.07.2001, č. 2765/270-2001, z ktorého bolo zistené, že žalovaný navrhol žalobcovi v záujme usporiadania vzájomných pomerov a vytvorenia dobrých vzťahov, uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú s možnosťou výplaty nájomného tri roky spätne odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy. Navrhnutá bola suma 450,- Sk/ha/rok za ornú pôdu, 200,- Sk/ha/rok za trvalý trávny porast a za lesný pôdny fond 210,-Sk/ha/rok. Termín vyplatenia ročného nájomného navrhol žalovaný k 28.2. príslušného roku.
Pre účely konania ako listinný dôkaz predložil žalobca znalecký posudok Ing. Z. H. č. 3/2005, pre účely konania č.k. 19C 1668/97, vedeného na Okresnom súde Košice I. Úlohou znalca bolo stanoviť výmeru skutočne zastavanej plochy parc.č. 703 a 669/2 LV 1285 k.ú. Č., za obdobie od 1.10.1993 do 1.8.1996 s tým, že znalec konštatoval, že zastavaná plocha na parc.č. 703 je správna o výmere 199 m2, na ktorej sa nachádza murovaná chata a ďalšia časť zastavanej plochy z parc.č. 669/2 , na ktorej sa nachádzajú objekty ako dreváreň, sociálne zariadenie, studňa, vodovodná šachta, vonkajšie sedenie, prístupová prejazdná cesta, prístupová lesná cesta, predstavovali spolu výmeru 860 m2.
Žalovaný predložil aj identifikáciu pozemkového majetku žalobcu a to podľa listov vlastníctva, parciel KN
- E, KN - C podľa druhu, kultúry, výmery spoluvlastníckeho podielu a s vymedzením, či ide o pozemok bez zásahu alebo zásahu v podobe ťažby. Z uvedenej identifikácie bolo zistené, že zásah v podobe ťažby bol zaznamenaný na pozemku vedenom na LV č. 102, parc.č. KN-E 747 v rozsahu 638 m2, na pozemku na LV č. 276 parc.č. 1254 v rozsahu 87 m2, na pozemku LV č. 108, parc.č. KN - E 1246, v rozsahu 539 m2 a na pozemku vedenom na LV č. 1285 parc.č. KN-C 699/2, v časti 103 a 105 b. Vo všetkých prípadoch z hľadiska druhu kultúry boli pozemky, kde bola ťažba identifikované ako lesný pozemok. Súčasťou identifikácie nie sú parcely vedené na LV č. 2332, parc.č. 967/2 a na LV č. 2333, parc.č. 207 a parc.č. 920.
Žalobca nesúhlasil s identifikáciou, pretože sa nezhodovala s jeho číselným označením nehnuteľností. Trval na tom, že všetky pozemky sú vo vyhradenom poľovnom revíre alebo v pôvodnom revíre mimo obory a ide o lesné pozemky s výnimkou pozemkov vedených na LV č. 1285, ktoré sú zastavanými plochami. Podľa jeho poznatkov ako člena poľovného združenia sa za poľovné pozemky sa neplatia žiadne platby obci.
Zo Správy Obvodného lesného úradu v Rožňave zo dňa 04.06.2007 vyplynulo, že rozhodnutím č. 2006/00063-03 zo dňa 16.3.2006 bol uznaný poľovný revír č. 57 Zverník B. v celkovej výmere 1696 ha poľovných pozemkov. Pôvodný poľovný revír Zverník B. bol zväčšený o 271 ha. Rozhodnutím zo dňa 07.06.2006 č. 2006/00063-08 boli v tomto poľovnom revíri schválené zmluvy o nájme výkonu poľovníctva. Z dostupných informácií obvodného úradu sa v prípade lesných pozemkov žalobcu jedná pravdepodobne o nájom za užívanie pozemkov za hospodárenie alebo nájom za pozemky na výkon
práva poľovníctva. V prípade nájmu za výkon práva poľovníctva sa platí nájomné za prenájom poľovných pozemkov do 10 ha za postúpenie práva poľovníctva Obci Č. vo výške 20,- Sk a za 1 ha lesných pozemkov vo výške 9,- Sk/ha.
Súd si vyžiadal správu od Obce Č., či sa za sporné pozemky platí žalovaný titulom výkonu poľovníckeho práva nájom a či má obec k dispozícii nájomné zmluvy. Obec písomne zo dňa 26.01.2007 oznámila, že nemá žiadne vedomosti o uzavretých nájomných zmluvách na poľovné pozemky.
Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Rožňava, potvrdil, že Zverník B. bol uznaný vyššie uvedeným rozhodnutím zo 16.3.2006. Výška nájomného je stanovená rozhodnutím Obvodného lesného úradu o zaradení príslušného poľovného revíru do akostných tried pre bonitované druhy zvery. Ďalej oznámil, že výška nájomného sa v prípade nepoľnohospodárskeho využitia pohybuje v rozsahu 1 až 5,- Sk v katastri Č. za dané časové obdobie.
Z pripojených zmlúv o prenájme poľnohospodárskej a lesnej pôdy uzavretých medzi podielovými spoluvlastníkmi žalobcu a medzi predchodcom žalovaného vyplynulo, že s T. S. bolo na základe zmluvy zo dňa 26.07.1994 a jej zmien, dohodnuté nájomné od 1.1.2002 a predstavovalo sumu 1.233,30 Sk/ rok. V prípade I. K. ročné nájomné od poslednej úpravy 1.1.2002 bolo dohodnuté vo výške 58,50 Sk/rok. K. D. poberala ročné nájomné vo výške 68,-Sk/rok od 1.1.2002. RNDr. A. F. v zmysle zmluvy o nájme č. 4/21/Nn/2005 zo dňa 12.5.2006 poberala nájomné vo výške 350,60 Sk/rok, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že v tomto je zahrnuté aj nájomné za poľovné pozemky. Z. O. na základe dodatku č. 1 k zmluve 3/21/Nn/2005 zo dňa 15.2.2007 poberal od 1.1.2007 nájomné 131,70 Sk/rok. O. B. na základe zmluvy o nájme č. 5/21/Np/2003 zo dňa 27.3.2003 poberal s účinnosťou od 1.1.2003 ročné nájomné vo výške 136,20 Sk. Tieto zmluvy boli uzavreté s podielovými
Žalobca počas konania vykonal dňa 03.09.2007 ďalšie úpravy žaloby. Navrhol jej rozšírenie tak, že žiadal za užívanie parc.č. 703 a parc.č. 699/2, LV č. 1285 k.ú. Č., za obdobie od 01.09.2005 do 31.08.2006, platbu za užívanie pozemkov vo výške 35.920,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania za čas od 01.09.2006 do zaplatenia. Ďalej rozšíril žalobu aj v časti požadovaných platieb za užívanie pozemkov vedených na LV č. 102, 105, 108, 276, 2332, 2333, 2281 v k.ú. Č. v sume 104.945,- Sk za obdobie od 01.09.2004 do 31.08.2005 s 8 % úrokom z omeškania za čas od 01.09.2005 do zaplatenia.
Dňa 01.10.2007 žalobca navrhol, aby súd rozhodol o pripustení rozšírenia žaloby o zaplatenie bezdôvodného obohatenia tak, ako bola postupne upravená na základe jednotlivých období. Súd pripustil zmeny žaloby uznesením zo dňa 01.10.2007.
K dohode o výške platieb za užívanie pozemkov medzi účastníkmi konania nedošlo, z toho dôvodu navrhol žalovaný, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, kde by sa určila výška bezdôvodného obohatenia zrejme zodpovedajúca výške obvyklého nájomného.
Žalobca sa stotožnil s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru lesníctva, odvetvia hodnoty lesných pozemkov, Ing. E. L..
Po nariadení znaleckého dokazovania žalobca opäť rozšíril žalobu dňa 19.03.2008 o ďalšie obdobie za čas od 01.09.2006 do 31.08.2007 s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % za čas od 1.9.2007 do zaplatenia a to za užívanie pozemkov na LV č. 1285 k. ú. Č. v sume 35.920,- Sk a za užívanie pozemkov na LV č. 102, 105, 108, 276, 2332, 2333 k.ú. Č. a LV č. 2281 k.ú. R. v sume 104.945,- Sk. Dňa 4.6.2008 žalobca zobral žalobu v časti jej rozšírenia späť a súd uznesením 12C/125/2005-282 zo dňa 11.09.2008 konanie v tejto časti žaloby zastavil.
Úlohou znalca bolo určiť výšku obvyklého nájomného za žalované obdobie. Zo záverov znaleckého posudku Ing. E. L. č. 10/2007 zo dňa 17.3.2008 vyplynulo, že všetky parcely , ktoré sú predmetom konania a ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania sú s výnimkou parc.č. 207 na LV č. 2333 a parc.č. 1177/2 na LV č. 2332, vedené ako lesné pozemky. Parcela č. 703 na LV č. 1285 nebola predmetom dokazovania, pretože sa jednalo
o zastavanú plochu. Znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu za lesné pozemky, za jednotlivé žalované obdobia vymedzené uznesením súdu vo výške 9.700,- Sk.
Žalobca nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, namietal, že znalec nevykonal ohliadku predmetných nehnuteľností a vychádzal iba zo stanoviska žalovaného. Nesúhlasil s použitou metódou polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňuje špecifiká dosahovania výnosu žalovaného, čo by znamenalo, že keď žalovaný zle hospodári, nemusí platiť za užívanie. Namietal aj správnosť použitej vyhlášky č. 465/1991 a absolútne nesúhlasil s vypočítanou hodnotou za užívanie pozemkov. Žalovaný rovnako namietal závery znaleckého posudku, pretože podľa jeho poznatkov znalec nepoužil správny predpis pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie. Nájom lesných pozemkov je upravený osobitným právnym predpisom, nariadením vlády č. 208/1994 Zb. účinným do 1.1.2004. Od uvedeného obdobia mal byť použitý právny predpis a to Nariadenie vlády č. 504/2003 Z.z. Z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia, žalovaný akceptoval to, že znalec vyhodnotil aj dosahovanie výnosov. Navrhol výsluch znalca prípadne jeho písomné vyjadrenie k námietkam účastníkov skôr, než bude nariadený kontrolný znalecký posudok. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by znalca ovplyvňoval tým, že znalec pracoval s lesným hospodárskym plánom a teda len s údajmi žalovaného. Lesný plán nevypracoval, pretože plán schvaľuje Krajský lesný úrad a žalovaný musí pracovať podľa neho.
Znalec sa písomne vyjadril k námietkam účastníkov proti znaleckému posudku. Uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok vykonal v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pretože podľa jeho vedomostí tento výpočet používajú aj Lesy SR pri určovaní výšky nájmu za užívanie nehnuteľností. Znalec v odbore lesníctvo nemôže postupovať pri stanovení výšky nájomného rovnako ako znalec odbore stavebníctvo ( p. Z. H.). V tomto prípade vykonal ohodnotenie celej nehnuteľností t.j. aj porastov a z tejto sumy bol v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. stanovený nájom minimálne 1 % z ceny nehnuteľnosti, čo sa na základe preverenia a porovnania s údajmi iného znalca približne rovnalo údajom vypočítaným podľa vyhlášky. Podklady použité k vypracovaniu znaleckého posudku nevyhotovil žalovaný, ale L. Z. ( terajšie N. L. C. vo Z. ), ktoré je samostatnou právnickou osobou nezávislou na žalovanom. Vonkajšia ohliadka vykonaná nebola, pretože nemá vplyv na stanovenie výšky nájmu. Jediným spôsobom, ktorým je doteraz možné určiť výšku nájomného za lesné nehnuteľnosti je spôsob uvedený vo Vyhl.č. 492/2004 Z.z. Zastavané plochy neboli týmto znaleckým posudkom riešené.
Na návrh žalobcu bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. V. C..
Po nariadení kontrolného znaleckého dokazovania uznesením zo dňa 11.09.2008, žalobca opäť rozšíril žalobu dňa 17.9.2008 za ďalšie obdobie a to za obdobie od 1.10.2006 do 30.9.2007 s 9 % úrokom z omeškania od 01.10.2007 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa nehnuteľností na LV č. 1285 k.ú. Č. vo výške 27.320,- Sk a tiež rozšíril žalobu v časti týkajúcej sa nehnuteľností LV č. 102, 105, 108, 276, 2281,2332, 2333 k.ú. Č. za obdobie od 01.10.2005 do 30.09.2006 s 8 % úrokom z omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia v sume 83.956,- Sk. Uvedené obdobie však už nebolo zahrnuté do znaleckého dokazovania. Rozšírenie žaloby súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 26.10.2009, pretože zobral do úvahy, že v prípade nepripustenie rozšírenia žaloby by sa žalobca vystavil možnému premlčaniu nároku, keďže žalovaný už vzniesol námietku premlčania. Z toho dôvodu o tomto uplatnenom období bude súd rozhodovať v osobitnom konaní, kde sa ustáli výška bezdôvodného obohatenia..
Kontrolný znalec v znaleckom posudku č. 2/2009 zo dňa 24.4.2009 v zmysle úloh súdu, určil výšku nájomného za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania za jednotlivé obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil nárok a to za obdobie od 1.4.2002 do 30.9.2002, od 01.10.2002 do 31.03.2003, od 01.04.2003 do 30.09.2003, od 01.09.2004 do 31.08.2005 a od 01.09.2005 do 31.08.2006 v prípade nehnuteľností vedených na LV č. 1285 k.ú. Č.. Všeobecná hodnota nájmu za lesné pozemky po vyčíslení znalcom predstavovala za jednotlivé nehnuteľnosti vedené na LV č. 108 za uvedené obdobia spolu sumu 2.283,40 Sk, vedené na LV č. 102 sumu 607,33 Sk, na LV č. 105 sumu 778,74 Sk, na LV č. 276 sumu 1.503,50 Sk, na LV č. 2332 sumu 5.408,- Sk, na LV č. 2333 sumu 3.851,90 Sk, na LV č. 2281 sumu 12,96 Sk, na LV č. 1285 sumu 557,91 Sk. Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplynulo pri preskúmaní znaleckého posudku Ing. L. zistil kontrolný znalec určité rozdiely vo výpočte nájmu za lesné pozemky, pričom hlavným dôvodom zistených rozdielov boli rozdiely v identifikácii presných výmer jednotiek priestorového rozdelenia lesa, resp. funkčných plôch, na ktorých sa nachádzajú časti parciel KN, ďalej rozdiely v koeficientoch polohovej diferenciácie, v rozdielnych približovacích vzdialenostiach, v rozdielnom postupe
výpočtu lesného pozemku a v rozdielnom výpočte hodnôt lesného pozemku za čas od 1.4.2002 do 31.8.2004. Pre výpočet nájmu za lesné pozemky znalec vykonal ohliadku z dôvodu zistenia skutočného stavu nehnuteľného majetku, hlavne stavu približovacích a odvozných lesných ciest, ako aj skutočného stavu lesných porastov v porovnaní s lesným hospodárskym plánom a lesnou hospodárskou evidenciou. Výsledok terénnej ohliadky bol základom pre stanovenie metodického postupu pre výpočet nájmu. Vykonanie ohliadky nie je nevyhnutnou podmienkou, avšak pre objektívne zhodnotenie stavu lesa je vhodné ohliadku vykonať. Kontrolný znalec sa nevedel vyjadriť k tomu, akým spôsobom zabezpečil Ing. L. vstupné údaje pre vypracovanie znaleckého posudku. Konštatoval, že vzniknuté rozdiely v znaleckých posudkoch môžu byť spôsobené aj rozdielnymi kritériami posudzovania stavu nehnuteľností a nemusia vychádzať z výsledku terénnej obhliadky. Potvrdil však, že okrem niektorých rozdielov v postupe výpočtu hodnoty lesných pozemkov, obaja znalci použili rovnaký spôsob výpočtu nájmu, ktorý kontrolný znalec považuje za správny.
Žalovaný po doručení kontrolného znaleckého posudku tento akceptoval, nemal voči znaleckému posudku námietky. Žalobca i napriek tomu, že si so značným časovým odstupom prevzal priamo na tunajšom súde znalecký posudok dňa 23.7.2009, nevyjadril sa k znaleckému posudku, ani do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súd zobral do úvahy i zánik právneho zastúpenia žalobcu, v dôsledku úmrtia jeho právneho zástupcu dňa 20.03.2009 a poskytol mu dostatočnú lehotu na to, aby si zabezpečil nové právne zastúpenie. Žalobca súdu oznámil dňa 23.07.2009, že ďalej ho bude v konaní zastupovať JUDr. A. M., ktorý bol poverený SAK vybavením vecí po JUDr. M.. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedoložil plnú moc na zastupovanie, súd vyzval priamo JUDr. A. M. na oznámenie, či v danej veci prevzal plnú moc na zastupovanie žalobcu. Uvedený advokát súdu opakovane oznamoval, že plná moc mu udelená nebola a Slovenskou advokátskou kanceláriou bol poverený len na vykonanie nevyhnutných úkonov vo veciach , kde zastupoval JUDr. M.. S. zistil, že plná moc nebola udelená ani ku dňu 26.10.2009, kedy bol vyhlásený rozsudok. Z toho dôvodu počas celého konania od úmrtia právneho zástupcu žalobcu, súd konal len so žalobcom, o čom bol tento poučený. Keďže od vypracovania kontrolného znaleckého posudku bol žalobca nečinní, súdne zásielky nepreberal, hoci sa v mieste bydliska preukázateľne zdržoval, súd konal v jeho neprítomnosti.
Žalovaný namietol na pojednávaní dňa 26.10.2009, v čase pred vyhlásením rozsudku, premlčanie celého nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby súd v prípade akceptovania tejto námietky vo veci rozhodol na základe výsledkov kontrolného znaleckého posudku, aj s poukazom na to, že žalobca po prevzatí znaleckého posudku nevyjadril k posudku žiadne výhrady.
Podľa ust.§ 22 ods.1 zákona č.229/1991 Zb. zákona o pôde v znení neskorších predpisov dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v §1ods. 1: a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, 18) b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, 19) c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, 20 d) právo bezplatného užívania rybníkov, 21) e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, 22) f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu. 23)
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti, tak ako to vyplynulo z listov vlastníctva, nadobudol kúpou v roku 1993 a 1995. Od uvedeného obdobia žalovaný preukázateľne neposkytoval žalobcovi žiadne platby za užívanie sporných nehnuteľností, čo v konaní nepoprel ani žalovaný. Od nadobudnutia
vlastníctva nebola medzi účastníkmi konania uzavretá nájomná zmluva a to i napriek tomu, že žalovaný predložil návrh na uzavretie nájomnej zmluvy dňa 12.3.1996 a 13.7.2001. Návrh nebol prijatý žalobcom, pretože navrhovanú sumu žalobca nepovažoval za akceptovateľnú. Žalobca v konaní potvrdil, že zákonný nájom vypovedal, pozemky mu neboli vydané aj keď žalovaný pozemky užíval. Keďže sa žalobca i žalovaný zhodli v tom, že zákonný nájom bol vypovedaný, nemali však k dispozícii výpoveď, súd si osvojil ich zhodné tvrdenie podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. Z toho dôvodu súd uvedený nárok žalobcu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, pretože žalobca ako vlastník sporných nehnuteľností mal v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka ( len OZ ) právo na užívanie svojho vlastníctva.
Je nesporné, že žalovaný dlhodobo užíval a užíva sporné nehnuteľnosti. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že nehnuteľnosti sú poľovnými pozemkami a teda v danom prípade má právo na nájom obec v katastri, ktorej sa tieto poľovné pozemky nachádzajú, súd zisťoval, ktoré z predmetných pozemkov sú výlučne pozemkami poľovnými a ktoré sú určené na hospodárenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetné pozemky majú síce charakter poľovných pozemkov, ale sú súčasne aj pozemkami, ktoré sú využívané aj na lesné hospodárenie a za ktoré má vlastník právo na náhradu v podobe nájomného alebo pokiaľ neexistuje nájomný vzťah titulom bezdôvodného obohatenia.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z toho teda vyplýva, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu vo výške , ktorá by zodpovedala obvyklému nájmu za užívanie lesných pozemkov, čím získal v tomto rozsahu majetkový prospech, na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pôvodne bol právny dôvod na užívanie pozemkov daný do účinnosti zákona o pôde, podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, kde vyplývala povinnosť pre užívateľov pozemkov tvoriacich lesný fond chrániť a racionálne ich využívať na plnenie funkcie lesov ( ust. § 4 ods. 1 ). Od nadobudnutia účinnosti zákona o pôde podľa ust. 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., preukázateľne nebola uzavretá zmluva o nájme, vznikol zákonný nájom , ktorý však vypovedal žalobca tak ako to uviedol. Dátum už uviesť nevedel, k výpovedi podľa stavu súvisiacich konaní zrejme došlo v čase pred rokom 2001 kedy navrhol žalovaný druhýkrát uzavretie zmluvy o nájme , ktorá sa týkala už všetkých predmetných nehnuteľností, nielen nehnuteľností na LV č. 1285, k.ú. Č.. Ide nepochybne o pozemky, ktoré sa nachádzajú vo Z. B.. Tento zverník bol zriadený pre chov danielej zveri, rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru výstavby a územného plánovania č.Výst.571/VL/ zo dňa 10.11.1966. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SR rozhodnutím č. 5215/1972-PV zo dňa 05.05.1972 poverilo Štátne lesy SR - LZ Rožňavu výkonom práva poľovníctva, čo vyplynulo z vyjadrenia Obvodného lesného úradu v Rožňave č. 2004/00185 zo dňa 23.09.2004, originál ktorého sa nachádza v spise 12 524/2000 na č.listu. 294. Ide o súvisiace konanie medzi tými istými účastníkmi, pričom predmetom konania sú nehnuteľnosti na LV č. 1285, k.ú. Č. , kde sa Lesy SR domáhajú zriadenia vecného bremena na týchto nehnuteľnostiach v ich prospech, keďže sa na týchto nehnuteľnostiach nachádza ich chata. Uvedené konanie nie je doposiaľ skončené. Je nepochybné, že pozemky užíval žalovaný a žalobcovi patrí náhrada za užívanie jeho lesných pozemkov. Keďže výška tejto náhrady bola od počiatku sporná, bola riešená prostredníctvom znaleckého dokazovania. V konaní boli nariadené dve znalecké dokazovania s tým, že pri priznaní nároku žalobcovi súd vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku, ktorý považoval v danom prípade za správny. Znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu lesných pozemkov, ktorá je v danom prípade je podkladom pre určenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s užívaním lesných pozemkov, vlastnícky patriacich žalobcovi.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania na celý nárok žalobcu, súd skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky v zmysle ust. § 100, § 107 ods. 1 OZ.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Súd konštatuje, že počas vykonávaného dokazovania bolo vykonaných niekoľko úprav žaloby, pričom na základe konečného upresnenia žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia nájmu za obdobie od 1.4.2002 do 30.9.2002, pričom za uvedené obdobie bola znaleckým posudkom stanovená výška hodnoty nájmu 3.929,07 Sk za všetky nehnuteľnosti, za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003 bola určená suma 3.619,41 Sk, za obdobie od 1.4.2003 do 30.9.2003 bola určená suma 3.540,45 Sk, za obdobie od 1.9.2004 do 31.8.2005 suma 3.133,20 Sk, a za obdobie do 1.9.2005 do 31.8.2006 suma 520,72 Sk, ktorá sa však týkala len nehnuteľností na LV č. 1285 k.ú. Č.. Spolu všeobecná hodnota nájmu za všetky uvedené obdobia pre všetky sporné nehnuteľnosti predstavovala sumu 15.003,83 Sk. Žalobca postupne navrhoval rozšírenie žaloby a to tak, že návrh na rozšírenie žaloby za obdobie od 1.4.2002 do 30.9.2002 podal dňa 9.9.2005, pričom premlčacia doba s poukazom na ust. § 107 ods. 1 uplynula dňom 30.9.2004. Ďalšie rozšírenie žaloby za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003 podal žalobca dňa 21.3.2006, pričom premlčacia lehota uplynula dňom 31.3.2005. Dňa 5.4.2007 podal žalobca návrh na rozšírenie žaloby za obdobie od 1.4.2003 do 30.9.2003, pričom premlčacia lehota uplynula dňom 30.9.2005. Ďalšie rozšírenie žaloby navrhol žalobca dňa 03.09.2007 za obdobie od 01.09.2005 do 31.08.2006. V tomto prípade je premlčaný nárok žalobcu za čas od 01.09.2005 do 03.09.2005, dva dni. Nárok za obdobie od 01.09.2004 do 31.08.2005 je premlčaný dňom 31.08.2007.
Dňa 19.03.2008 si žalobca uplatnil nárok za obdobie 01.09.2005 do 31.08.2006 za nehnuteľnosti na LV č. 102,105,108,2281,2332, 2333 V tomto prípade je nárok žalobcu premlčaný za obdobie od 01.09.2005 do 19.3.2006. Vo zvyšujúcej časti je nárok daný, avšak nebol predmetom ani jedného zo znaleckých dokazovaní, keďže žalobca sústavne rozširoval žalobu za rôzne obdobia a z toho dôvodu sa stalo, že uvedené obdobie už nebolo predmetom znaleckého dokazovania. V tejto časti bude uplatnený nárok spolu s ďalším nárokom žalobcu vyššie uvedeným , vylúčený na samostatné konanie.
Nárok žalobcu nebol premlčaný v období od 03.09.2005 do 31.08.2006 týkajúci sa nehnuteľností na LV č. 1285, k.ú. Č., kde úhrada bola kontrolným znaleckým posudkom vyčíslená v sume 557,91 Sk, po odpočte 2 premlčaných dní 554,85 Sk, prepočte na euromenu 18,42 €.
Žalovaný sa síce dostal do omeškania so zaplatením úhrady za užívanie pozemkov v období od 03.09.2005 do 31.08.2006 podľa ust. § 517 ods. 1.2 OZ. Nebola však dohodnutá žiadna lehota na plnenie a prvá preukázateľná výzva bola až dňa 03.09.2007, kedy žalobca doručil súdu rozšírenie žaloby. Úrok z omeškania ku dňu omeškania, k 04.09.2007 v zmysle ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. predstavoval dvojnásobok diskontnej sadzby 8,50 % .Žalobca si uplatnil 8 %, súd je viazaný žalobou a preto mu priznal len 8 % ročný úrok z omeškania.
Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe v rozsahu nepremlčaného nároku v sume 18,42 EUR, vrátane úrokov z omeškania vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol z titulu premlčania.
O náhrade trov súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Súd konštatuje, že žalobca mal síce úspech vo veci, ale len v nepatrnom rozsahu, nakoľko oproti uplatnenej sume 12 315,07 EUR , mu bola priznaná len suma 18,42 Eur, čo je skutočne nepatrná suma. Z týchto dôvodov súd priznal náhradu trov žalovanému.
Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za 9 právnych úkonov. Jednotlivé úkony si žalovaný vyčíslil podľa postupných úprav petitu žaloby a späťvzatí žaloy v určitej časti. Prvé dva úkony prevzatie a prípravu zastúpenia 04.10.2005, a vyjadrenie k žalobe 05.10.2005 si vyčíslil z predmetu konania vo výške 68.713,- Sk. Účasť na pojednávaní dňa 09.01.2006 zo sumy 77.713,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 04.12.2006 zo sumy 155.426,- Sk za pojednávanie presahujúce dve hodiny a za vyjadrenie k rozšíreniu žaloby zo dňa 07.06.2006 o sumu 77.713,- Sk. Vyjadrenie k rozšíreniu žaloby o 77.713,- Sk zo dňa 15.06.2007, účasť na pojednávaní dňa 18.06.2007 zo sumy 233.139,- Sk, účasť na
pojednávaní dňa 04.06.2008 a za účasť na pojednávaní dňa 26.10.2009 zo sumy 374.004,- Sk. Hodnota úkonov predstavovala podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojitosti s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky v jednotlivých rokoch , rok 2005 - 2.750,- Sk + 150,- Sk, rok 2006 - 3050,- Sk + 164,- Sk, rok 2007- 3050,- Sk + 178,- Sk, rok 2008 - 9150,- Sk+ 191,- Sk, rok 2009- 287,14 € + 6,95 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 43.189,- Sk ( 1.433,61 € ), za obdobie do roku konca roka 2008 a od roku 2009 sumu 294,09 €.
Žalovaný si uplatnil cestovné za cesty vykonané z Revúcej do Rožňavy a späť ( 43km, obojstranne 86 km) osobným vozidlom Škoda FELÍCIA Combi1,6, ev.č. RA 204 AD (do obdobia 06.07.2006) a vozidlom Škoda OCTAVIA 1,9 TDI, ev.č. RA 470 AL. Cesty boli vykonané v deň účasti na vytýčených pojednávaniach, dňa 09.01.2006, 04.12.2006, 18.06.2007, 04.06.2008 a dňa 26.10.2009. Za uvedené dni bola uplatnená i náhrada za stratu času diferencovane za jednotlivé obdobia tak, že cestovné za deň 09.01.2006 predstavovalo sumu 779,93 Sk a náhrada za stratu času za 4 ? hodiny - 1092,- Sk ( 273 x 4 ). Cestovné za deň 04.12.2006 predstavovalo sumu 698,99 Sk a náhrada za stratu času za 4 ? hodiny - 1092,- Sk ( 273 x 4 ). Cestovné za deň 18.06.2007 predstavovalo sumu 697,24 Sk a náhrada za stratu času za 4 ? hodiny - 1188,- Sk ( 297 x 4 ). Cestovné za deň 04.06.2008 predstavovalo sumu 664,23 Sk a náhrada za stratu času za 4 ? hodiny - 1 272,- Sk ( 318 x 4 ). Cestovné za deň 26.10.2009 predstavovalo sumu 20,61 € a náhrada za stratu času za 4 ? hodiny - 46,36 € ( 11,59 € x 4 ).
Žalovaný si uplatnil i DPH vo výške 19 % z odmeny a hotových výdavkov , pretože právny zástupca je registrovaným platiteľom DPH.
Súd po preskúmaní uplatnených trov konania v súlade s ust. § 10 ods.1, § 13 ods.1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 20 vyhlášky č. 455/2004 Z.z. , trovy žalovanému priznal v uplatenenj výške 2 261,29 €. Žalobca bude povinný uhradiť trovy na účet právneho zástaupcu žalovaného v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Trovy štátu pozostávali z trov spojených so zaplatením odmeny znalcom, a to odmeny znalcovi Ing. E. L. vo výške 172,60 EUR , za znalecký posudok č- 10/2007 zo dňa 17.03.2008 a znalcovi Ing. V. C. vo výške 1035,96 EUR za kontrolný znalecký posudok č. 2/2009 zo dňa 24.04.2009.
I keď mal žalobca len nepatrný úspech vo veci, súd rozhodol, že každý z účastníkov bude znášať polovicu nákladov spojených z trovami štátu, pretože v tomto prípade bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme oboch účastníkov. Nájom dohodnutý nebol a obaja účastníci potrebovali zistiť obvyklú výšku úhrad za užívanie lesných pozemkov, aby mohli vychádzať z daného stavu aj do budúcnosti. Žalovaný si síce uplatnil náhradu trov v podobe zaplateného preddavku v sume 3 000,- Sk na znalecké dokazovanie, avšak takýto preddavok zaplatený nebol v tomto konaní. Z toho dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
V súlade s ust. § 112 ods. 2 súd vylúčil na samostatné konanie časť uplatneného nároku žalobcom uvedenú vo výroku rozsudku, pretože žalobca vykonával sústavne úpravy žaloby, žalobu rozširoval. Časť nárokov však bola uplatnená v čase kedy už prebiehali znalecké dokazovania a tieto nehnuteľnosti neboli predmetom znaleckého dokazovania. Z toho vyplýva, že za tieto obdobia bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.