Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-543-1999.pdf
PDF · 95.87 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6C/543/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky H. S., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom L. L. č. XXX,. časť S., právne zast. JUDr. A. M., advokátku so sídlom Advokátskej kancelárie ul. S. č. XX,. Č., proti odporcom: 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. N. M., B. č. XX,. 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. N. M., B. ul. č. XX,. obaja právne zast. JUDr. L. P., advokátom so sídlom A. K. M. č. XX,. Ž., v konaní o vydanie časti nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vydať navrhovateľke nehnuteľnosť označenú na vytyčovacom náčrte znalkyne Ing. A. B. bodmi A-B-C-D-A o výmere 10,062 m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako časť parcele KN 51 o celkovej výmere 172 m2 zastavanej plochy pod domom č. XXX. kat. úz. K. N. M., zapísanej na LV č. 1894, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í solidárne hradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 925,81 Eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. A. M., vedený vo V., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXX-XXX/XXXX,. VS: 13498, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcom v 1. a 2. rade domáhala vydania časti nehnuteľnosti, ktorú jej odporcovia 1 a 2 zabrali pri rekonštrukcii svojho rodinného domu č. XX, postaveného na susediacej parcele, pričom zabratá časť predstavuje na vytyčovacom náčrte plochu označenú bodmi A-B-C-D-A.
Odporcovia v 1. a 2. rade žiadali žalobný návrh zamietnuť a tvrdili, že sporná parcela im patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a nadobudli ju na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej v roku 1971 od V. H. a vlastne pokiaľ ide o hranicu medzi ich parcelou a parcelou navrhovateľky, tvrdili, že navrhovateľka žiadnym spôsobom uvedenú plochu neužívala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním znalkyňou Ing. A. B. a listinnými dôkazmi, najmä listom vlastníctva č. 1894 kat. úz. K. N. M., záznamom zo stavebného konania, vytýčením hranice a prípisom Okresného úradu, odboru životného prostredia v K. N. M., nájomnou zmluvou uzavretou dňa 20.9.1999 medzi odporcom v 1. rade a S. S., V. W., a. s., stavebným povolením vydaným dňa 2.4.1998 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľka nadobudla spornú nehnuteľnosť, parcelu KN č. 51 kat. úz. K. N. M. v roku 1992, kedy na základe potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky bola parcela KN 51 spoločne s domom č. XXX. zapísaná na LV č. 1894 a vlastnícke právo bolo prevedené na navrhovateľku H. S..
Podľa znaleckého posudku Ing. A. B. parcela KN 51 - zastavaná plocha o výmere 172 m2, na ktorej je postavený dom č. XXX. a zapísaná je na LV č. 1894 kat. úz. K. N. M., zistila po zidentifikovaní tejto parcele s pozemnoknižným stavom, že parcela KN 51 je totožná s časťou pôvodnej pkn. parcele č. 570, zapísanej v pkn. vl. č. 347 ako dom č. XXX. - dvor a záhrada, na vlastníka J. H.. Tento vlastnícky stav platil až do roku 1971, kedy na základe kúpnej medzi P. H., rod. Š., dedičkou po J. H. a T. Ž., bola parcela č. 51 a dom č. XXX,. zapísaná na LV č. 479 na vlastníka Č. Š., T. Ž., P. R. Ž..
V roku 1975 došlo ku zmene názvu vlastníka na Č. Š. - O., O. s textilom Ž., ktorý stav trval až do roku 1992, kedy nadobudla túto nehnuteľnosť navrhovateľka H. S. na základe predaja prevádzkovej jednotky. Podľa znaleckého posudku Ing. B. parcela KN č. 51 je zastavanou plochou pod domom č. XXX. a príslušných stavieb o výmere 172 m2. Toto parcelné číslo a výmera parcele platí od založenia evidencie nehnuteľnosti v 50.-tych rokoch až dodnes.
Pri ohliadke na mieste samom navrhovateľka uvádzala, že parcelu KN 51 - zastavaná plocha pod domom č. XXX. o výmere 172 m2, kúpila od O.-u Ž. a keď túto nehnuteľnosť kúpila, susedný dom žalovaných, postavený na parcele KN 51, nezodpovedal dnešnému stavu. Hranicu medzi týmito dvomi domami vlastne tvorilo podbránie, vchod bol cez drevenú bránu a nadstavba, ktorá je v súčasnej dobe realizovaná na tejto spornej časti nehnuteľnosti, v tom čase neexistovala. Táto nadstavba bola vykonaná asi v roku 1997 až 1998 a odporcovia 1 a 2 majú na túto nadstavbu aj stavebné povolenie. Pokiaľ odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na ostatnom pojednávaní vo veci tvrdili, že svoje nehnuteľnosti budovali na základe projektovej dokumentácie, ktorá bola súčasťou stavebného konania, ktoré dokumenty mala možnosť vidieť a nahliadnuť do nich aj navrhovateľka a v tom čase nemala v stavebnom konaní žiadne, ani vlastnícke námietky a teda už v stavebnom konaní by mala namietať skutočnosti, ktoré tvrdí v súčasnej dobe, nezodpovedá objektívnej pravde.
V priebehu konania od samého začiatku medzi účastníkmi nebolo sporné, že už v čase, keď prebiehalo stavebné konanie, navrhovateľka sa v uvedenom konaní domáhala svojich práv, o čom svedčí aj záznam Okresného úradu v K. N. M., odbor životného prostredia, zo dňa 11.1.1999, ktorým uvedený úrad oznamoval navrhovateľke riešenie pripomienok k stavebnému konaniu. Zo záznamu zo stavebného konania k nadstavbe rodinného domu odporcov zo dňa 10.9.1993 vyplýva, že stavebný úrad preskúmaním projektovej dokumentácie zistil, že nadstavba rodinného domu zasahuje časťou do susednej parcele KN 51. Nadstavba v takejto podobe preto nebude realizovateľná, nakoľko vlastník pozemku môže stavať len na svojom pozemku a nie na cudzom. Navrhovateľka pri uvedenom jednaní nesúhlasila s nadstavbou podľa projektovej dokumentácie, pričom odporkyňa v 2. rade uvádzala, že si je vedomá, že projektová dokumentácia nie je spracovaná na rozmer jej parcele a zaviazala sa ju prepracovať. Stavebný úrad uložil takúto povinnosť v stavebnom konaní. V konečnej realizácii stavby je však zjavné, že k zásadnej zmene projektovej dokumentácie nedošlo, pretože odporcovia v 1. a 2. rade pri realizácii rekonštrukcie zasiahli v časti do nehnuteľnosti patriacej navrhovateľke, keď priestor ako podbránie v časti odporcovia zrekonštruovali tak, že časť nehnuteľnosti predstavujúcu na vytyčovacom náčrte znalkyne Ing. A. B. zabratú časť a táto časť tvorila tzv. podbránie, kde navrhovateľka mala okrem iného aj vchod na povalové priestory svojho domu č. XXX,. pričom žiaden iný prístup na túto povalu tam nikdy nebol a tým, že odporcovia zabrali tento priestor, tak znemožnili navrhovateľke prístup na povalový priestor. Navrhovateľka na námietku odporcov, že nikdy uvedený priestor neužívala, tvrdila, že v bývalom O.-e, obchode s textilom Ž., pracovala ako predavačka a v tom období, keď sporná nehnuteľnosť patrila jej zamestnávateľovi, časť podbránia, parcela KN 51, slúžila na prechádzanie do zadnej časti, kde je dvor, parcela č. KN 53, kde mal umiestnené O. sklady a kde v podstate v súčasnej dobe má skladové priestory aj navrhovateľka, avšak zabratím sporného priestoru jej odporcovia znemožnili vlastne tieto skladové priestory užívať a tieto priestory sú potrebné k prevádzke uvedenej predajne. Navrhovateľka tiež tvrdila, že keď nadobudla spornú nehnuteľnosť, tak cez sporný priestor prechádzala, ale už v tom čase začali vznikať medzi ňou a odporcami prvé spory, pre ktoré zriedkavejšie prechádzala cez tento priestor, pretože odporcovia jej začali v prechádzaní brániť.
Odporcovia v 1.a 2. rade tvrdili, že na základe kúpno-predajnej zmluvy nadobudli svoju domovú nehnuteľnosť a parcele od V. H. a to dom č. XX. a dvor a ďalšie pozemky v čase, keď boli tieto nehnuteľnosti očíslované ešte starými číslami. Pokiaľ sa týka hranice medzi pozemkami KN 51 a KN 52, tvrdili, že nie je pravdou, že by viedlo k nim nejaké podbránie pri rodinnom dome, ale táto hranica bola tvorená múrom rodinného domu žalobníčky č. XXX. a tento múr je vlastne hranicou medzi obidvomi pozemkami. Tiež popierali, že by právny predchodca navrhovateľky O. Ž., užíval spornú nehnuteľnosť a tvrdili, že cez túto nehnuteľnosti nikdy nechodievali.
Otázka hranice medzi spornými nehnuteľnosťami bola vyriešená znaleckým posudkom Ing. A. B.. Znalkyňa jednoznačne vo svojom znaleckom posudku označila časť nehnuteľnosti označenú bodmi A- B-C-D-A ako plochu patriacu navrhovateľke. Od začiatku evidencie nehnuteľnosti hranica vlastnícka medzi parcelami KN 51 a KN 52 predstavovala hranicu tak, ako sa nachádza v jej vytyčovacom náčrte. Znalkyňa tiež poukázala na totožný stav vlastnícky so stavom užívacím.
Odporcovia v 1. a 2. rade protinávrhom podaným dňa 3.12.2004 žiadali, aby súd určil ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a na svoje tvrdenia v protinávrhu žiadali vykonať dôkaz výsluchom účastníkov a ohliadkou na mieste samom. Vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj na tú skutočnosť, že žalobný návrh navrhovateľky bol podaný ešte 29.4.1999 a až po piatich rokov od podania tohto návrhu sa odporcovia 1 a 2 domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, keď okrem ohliadky na mieste samom a výsluchu účastníkov, ktoré úkony vo veci už boli vykonané, nenavrhovali vykonať žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by mohol súd zaujať stanovisko, že ich protinávrh je v tomto štádiu konania aj pre posúdenie tohto sporu otázka právne dôležitá, súd protinávrh vylúčil na samostatné konanie, pretože vzhľadom na charakter sporu konanie o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche za danej dôkaznej situácie by konanie iba predlžilo a konanie by bolo nehospodárne. Časom sa ukázalo, že vlastne takýto postup konanie vo veci samej neskrátil, avšak aj napriek tomu súd procesne ponechal protinávrh v samostatnom konaní.
Odporcovia v 1. a 2. rade navrhovali doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru statiky a na otázky technického riešenia v prípade, že by odporcovia v 1. a 2. rade boli zaviazaní spornú plochu navrhovateľke vydať, pretože po nadstavbe nehnuteľnosti odporcov z technického hľadiska nie je možné vydanie spornej plochy navrhovateľke a tvrdili, že aj statika nehnuteľnosti nedovoľuje takýto postup. Pokiaľ navrhovali zadováženie spisovej projektovej dokumentácie Mestského úradu, odboru výstavby a rozvoja v K. N. M. č. 1101/1997, z ktorého súd môže zistiť a preukázať ich tvrdenie, že navrhovateľka súhlasila s postupom realizácie stavby odporcov a nemala také námietky, aké má v súčasnej dobe, súd tieto návrhy odporcov zamietol ako účelové, pretože bolo nesporne preukázané ešte na začiatku konania v tejto veci, že navrhovateľka nesúhlasila s postupom realizácie stavby odporcov, ktorá skutočnosť bola zrejmá aj z predloženého záznamu v stavebnom konaní a pokiaľ žiadali doplniť dokazovanie znalcom z odboru statiky na otázku technického riešenia, súd takýto návrh zamietol potom, ako sa navrhovateľka vyjadrila, že pri vydaní spornej plochy nežiada žiadne búranie nejakých múrov alebo časti nehnuteľnosti, ktorá by ohrozovala statiku nehnuteľnosti odporcov. Tvrdila, že sa chce k spornej ploche dostať iba vstupom z ulice, ktorý užívajú odporcovia v 1. a 2. rade výlučne iba pre svoju potrebu a odporcovia prechádzajú po tejto časti nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá spornej ploche a je jej vlastníctvom, aj náčrtu znalkyne Ing. B. a teda na vydanie tejto plochy nie je potrebné žiadne búranie takej časti nehnuteľnosti, ktorá by ohrozovala stabilitu nehnuteľnosti odporcov.
Podľa §-u 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, pričom predpokladom úspešnosti žalobného návrhu na vydanie veci je zistenie, že vec neoprávnene sa nachádza vo faktickej moci inej osoby ako vlastníka.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal nesporne zistené, že odporcovia v 1 a 2. rade v čase, keď realizovali nadstavbu svojej nehnuteľnosti, nad priestorom, ktorý slúžil ako spoločný prístup navrhovateľky a odporcov 1a 2 k ďalšej nehnuteľnosti navrhovateľky, ako aj pre jej vstup do povalových priestorov svojho rodinného domu, tým, že zamurovali tento vchod, znemožnili navrhovateľke riadne užívať svoju nehnuteľnosť a to aj napriek tomu, že v čase, keď odporcovia 1 a 2 rekonštruovali a robili stavebné úpravy na svojej nehnuteľnosti, použili časť z obvodového múru nehnuteľnosti navrhovateľky na vedenie inštalácie vodovodnej aj elektrickej a tým, že zamurovali prístup do povalových priestorov, neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľky a to aj napriek tomu, že podľa znaleckého posudku Ing. B. uvedený priestor vlastnícky patrí navrhovateľke.
Samotná tá skutočnosť, že v obvodových múroch domu, resp. nehnuteľnosti patriacej vlastnícky navrhovateľke, je zabudovaná vodovodná prípojka a elektroinštalácia nehnuteľnosti odporcov, samotný tento fakt nerobí prekážku v tom, aby nehnuteľnosť bola upravená tak, aby bolo možné spornú plochu navrhovateľke vydať, pretože samotná navrhovateľka prehlásila, že nežiada žiadne búranie, ani odstraňovanie týchto inštalácií, ktoré vlastne ani po vydaní spornej plochy nebudú zásadným spôsobom jej brániť prechádzať k ďalšej časti nehnuteľnosti a sprístupnenie zamurovaného vchodu do povalových priestorov jej nehnuteľnosti vlastne nespôsobuje nestabilitu nehnuteľnosti odporcov 1 a 2.
Východiskom na súdnu ochranu v zmysle §-u 126 Občianskeho zákonníka je aj ustanovenie §-u 4 Občianskeho zákonníka, ktoré v pozitívnom zmysle zakotvuje, že každý, koho subjektívne právo bolo ohr
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade zasiahli do vlastníckych práv navrhovateľky, zabrali z jej parcele KN 51 kat. úz. K. N. M. plochu označenú na vytyčovacom náčrte Ing. A. B. bodmi A-B-C-D-A a preto súd jej žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalobníčka bola v konaní úspešná a preto jej súd podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie a bránenie svojho práva.
Navrhovateľka zaplatila s podaním návrhu súdny poplatok z návrhu vo výške 200,- Sk, zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 4.000,- Sk, zo zálohy zloženej navrhovateľkou bolo použité na náhradu nákladov za použité služobné motorové vozidlo 317,- Sk, znalečné Ing. B. 2.744,- Sk a znalečné za účasť znalkyne na ohliadke na mieste samom 731,- Sk. Teda zo zálohy bolo celkom použité 3.792,- Sk a zvyšok zálohy bude po právoplatnosti veci vrátený navrhovateľke.
Trovy konania na znalečnom a titulom zaplatenia súdneho poplatku predstavujú 3.992,- Sk.
Navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátkou, ktorá trovy právneho zastúpenia špecifikovala za účinnosti Vyhlášky č. 240/1991 Zb., boli účtované úkony: príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žalobného návrhu, zastúpenie na pojednávaní dňa 13.10.1999, zastúpenie na ohliadke na mieste samom 3.3.2000 s náhradou cestovného, vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na ohliadke na mieste samom 29.10.2001 s nákladmi na cestovné, ktoré úkony predstavujú sumu 1.756,- Sk. Ďalšie úkony zastúpenie na pojednávaní dňa 18.6.2002, odvolanie proti rozsudku, zastúpenie na pojednávaní 20.11.2003 pred Krajským súdom v Žiline, zastúpenie na pojednávaní 19.5.2004, vyjadrenie k protinávrhu zo 7.3.2005 a zastúpenie na pojednávaní dňa 29.3.2005 boli účtované v zmysle Vyhlášky č. 163/2002 Zb. z. a Vyhlášky č. 655/2005 Zb. z., keď dva úkony právnej pomoci boli účtované v sume po 1.170,- Sk, jeden úkon 1.281,- Sk, jeden úkon 1.360,- Sk, dva úkony po 1.154,- Sk. Ďalej bol priznaný dvakrát režijný paušál po 70,- Sk, 6x režijný paušál po 100,- Sk, jedenkrát 128,- Sk, jedenkrát 136,- Sk a dvakrát 150,- Sk. Súd priznal za úkony do vyhlásenia rozsudku dňa 29.3.2005 trovy konania včítane trov právneho zastúpenia predstavujúce sumu 11.884,- Sk, ktoré po konverzii koruny na euro prepočítané konverzným kurzom pri zavedení eura 1€ = 30,1260 Sk, predstavujú 394,47 Eur.
Ďalšie úkony právna zástupkyňa účtovala ako účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 16.11.2006 vo výške 1-iny úkonu, čo predstavuje 10,46 Eur, spolu s náhradou za stratu času za štyri začaté polhodiny po 273,- Sk, čo predstavuje 1.092,- Sk - 36,25 Eur, náklady cestovného 66 km x 0,072 x 37,10 Sk/1 liter pohonných hmôt + 66 km x 5,50 Sk predstavuje 539,30 Sk - 17,90 Eur, zastúpenie na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 14.12.2006 - meritórne pojednávanie, odmena za jeden úkon 41,82 Eur, náhrada za stratu času za štyri začaté polhodiny 36,25 Eur + cestovné 17,90 Eur. Ďalšie zastúpenie pred Krajským súdom v Žiline 18.6.2007, odmena za jeden úkon 1.371,- Sk - 45,51 Eur, náhrada za stratu času za štyri začaté polhodiny á 297,- Sk = 1.188,- Sk - 39,43 Eur, náhrada cestovného 66 km x 0,072 x 38,57 Sk/1 liter pohonných hmôt + 66 km x 5,50 = 546,28 Sk - 18,13 Eur, vyjadrenie k odvolaniu z 2.4.2008 48,63 Eur, zastúpenie na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline 21.10.2008 48,63 Eur, náhrada za stratu času za štyri začaté polhodiny á 317,- Sk predstavuje spolu 1.268,- Sk - 42,08 Eur, cestovné 66 km x 0,072 x 38,90 Sk/1 liter pohonných hmôt + 66 km x 5,50 Sk predstavuje 547,80 Sk - 18,18 Eur, zastúpenie na pojednávaní pred prvostupňovým súdom 14.7.2009 - nemeritórne, 1-ina odmeny predstavuje 13,37 Eur, zastúpenie na pojednávaní dňa 26.11.2009 53,49 - Eur. Režijný paušál 2x 164,- Sk, 1x 178,- Sk, 2x 190,- Sk, spolu predstavuje 29,41 Eur a režijný paušál 2x 6,95 Eur predstavuje 13,90 Eur. Spolu 925,81 Eur, ktorú sumu súd zaviazal solidárne odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. A. M., vedený vo V., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXX-XXX/XXXX,. VS: 13498, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu. V prípade podania odvolania, takéto odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 205 O. s. p. a to, proti akému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.