Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-288-2009.pdf
PDF · 75.86 KB
No categories available
7P/288/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov B. a B. o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 14P 163/2005 zo dňa 12.9.2005 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. zvýšeným výživným zo sumy 700,- Sk na sumu 25,36 eur mesačne počnúc od 1.8.2009 do budúcna, ktorú sumu je otec povinný prispievať do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2009 do 31.10.2009 celkovo v sume 6,36 eur súd zaväzuje otca uhradiť v jednej splátke počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala dňa 22.09.2009 na tunajší súdu návrh na zvýšenie výživného zo sumy 700,- Sk na sumu 70 eur mesačne od 1.8.2009 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý nastúpil do prvého ročníka Združenej školy elektrotechnickej v Michalovciach, v súvislosti s čím sa mu zvýšili výdaje so školskými potrebami a jej samozrejme náklady v spojitosti s tým. Je zamestnaná v spoločnosti R., prevádzak Michalovce s čistým príjmom cca 333 eur, plus k tomu poberá rodinný prídavok mesačne 21,25 eur. Na podanom návrhu zotrvala aj v konaní pred súdom, s tým,že toho času je práceneschopná a to od 10.8.2009, predložila súdu kópiu dokladu SIPO. So synom bývajú v dvojizbovom byte. Od poslednej úpravy sa zmenili pomery u maloletého a s tým spojené jeho potreby a preto z uvedeného dôvodu sa obrátila na súd s podaným návrhom.
Otec sa k podanému návrhu nevyjadril, s tým, že pred súdom uviedol že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a to od roku 2006 až doposiaľ, pričom od 1.7.2006 bol na rodičovskej dovolenke s maloletým V. z druhého manželstva a pred touto rodičovskou dovolenkou bol taktiež nezamestnaný. Toho času je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Súdu predložil doklady o jednotlivých výdajoch rodiny. Terajšia jeho manželka je nezamestnaná, pričom ako rodina mesačne poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 260,61 eur. Je vlastníkom mot.vozidla Škoda 100 , ktorá je 31 rokov stará, nemá žiadne úspory a má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. o ktorom sa skôr zmienil.
Kolízny opatrovník navrhoval vyhovieť podanému návrhu, nakoľko od poslednej úprav došlo k zmene pomerov na strane maloletého.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom rodičov, oboznámením sa s preloženými listinnými dokladmi, resp. materiálmi, súd mal za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je dôvodný a to iba v jeho časti, poukazujúc na to, že otec je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Okrem toho tento má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V., pričom on ako aj jeho rodina je toho času odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. Je pravdou, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane malol. Z., ale vzhľadom na terajšie možnosti a schopnosti otca, na skutočnosť, že tento je nezamestnaný, súd mal za to, že v jeho schopnostiach a možnostiach je toho času prispievať na výživu maloletého Z. minimálnou sumou v rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
dieťa, čo v danom prípade predstavuje čiastku 25,36 eur od 1.8.2009 do budúcna. Vzhľadom na takéto rozhodnutie súdu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2009 do 31.10.2009 celkovo v sume 6,36 eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť v jednej splátke spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Keďže s poukazom na skôr uvedené, návrh matky bol dôvodný iba v časti, z uvedeného dôvodu súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.
S poukazom na skôr uvedené, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ OSP, pretože tu neboli dôležité okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach/ § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha. / § 205 ods. 1 O Proti. s. p. /
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.