Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/72/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: V.. I. H., bytom W. XX, XXX XX Bratislava, zast. JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou, Kolárska 4, 811 06 Bratislava proti odporcovi: 1. Slovenská republika zastúpená Úradom vlády Slovenskej republiky, Nám. Slobody č. 1, 813 70 Bratislava, zast. Mgr. Michaelou Törökovou, advokátkou, Ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, 2. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd n e v y l u č u j e návrh navrhovateľa na náhradu škody na samostatné konanie.

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade titulom náhrady trov sumu 86,57

EUR na účet JUDr. Martina Sečanského, advokáta , č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a sumu

651,56 EUR na účet JUDr. Michaely Törökovej, advokátky, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 03. 2005 domáhal, aby súd rozhodol, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno-importnej banky SR a člena Rady Exportno- importnej banky Slovenskej republiky dňa 26. 02. 2003 je neplatné.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26. 02. 2003 bol uznesením vlády č. 153 odvolaný z funkcie viceguvernéra a člena Rady banky a to na návrh ministra financií SR. Ani vláda, ani minister neuviedli žiadny dôvod odvolania z funkcie, pričom podľa o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vláda odvolá člena Rady banky z funkcie, ak a) tento porušil zákon alebo iný súvisiaci všeobecne záväzný právny predpis, b) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, c) stratil schopnosť vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov, d) vykonáva funkciu nezlučiteľnú s členstvom v Rade banky. Podľa v znení účinnom v čase odvolania z funkcie môže vláda odvolať z funkcie člena Rady banky na návrh ministra aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9.

SR stanovuje, že povinnosti možno ukladať iba zákonom, nie je možné uznesením vlády stanoviť, že vláda sa môže rozhodovať, či uvedie dôvody pre odvolanie člena rady banky alebo nie. Zákon ukladá vláde uviesť pri odvolaní člena rady banky dôvody. Ak súd určí, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra banky bolo v rozpore so zákonom, má navrhovateľ nárok na náhradu škody, ktorá mu skrátením funkčného obdobia vznikla, existuje teda naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti odvolania.

Podaním doručeným súdu dňa 28. 11. 2005 navrhovateľ navrhol rozšíriť účastníkov na strane odporcu o účastníka Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR z dôvodu, že vo veci odvolania navrhovateľa z funkcie viceguvernéra banky rozhodovala vláda SR na návrh ministerstva financií.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 02. 2006 doplneným dňa 12. 12. 2006 navrhovateľ navrhol, aby súd rozhodol o základe veci tak, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a člena rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky zo dňa 26. 02. 2003 je neplatné. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o náhrade škody vo výške 100 000,- Sk tak, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody 100 000,- Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ako aj trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody 100 000,- Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo tak, že odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody 100 000,- Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vznik škody navrhovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu mu neboli vyplatené jeho zákonné nároky - mzdové nároky, odmeny, odmeny za osobnú hmotnú zainteresovanosť, čím mu vznikla škoda vo výške viac ako 100 000,- Sk.

Súd uznesením č. -36 zo dňa 13. 07. 2006 pripustil, aby do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. pristúpila na strane odporcu ako odporca v 2. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava.

Súd uznesením č. -43 zo dňa 17. 01. 2007 pripustil zmenu petitu návrhu v znení: Odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a člena rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky zo dňa 26. 02. 2003 je neplatné. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody čiastku vo výške 100 000,- Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v plnom rozsahu a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 1. rade, ktorý žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na ust. § 7 ods. 11 zákona o Eximbanke, podľa ktorého je vláda oprávnená odvolať z funkcie člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky aj z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v ods. 9, pričom tieto dôvody nie sú nijako obmedzené. Z uvedeného je zrejmé, že vláda mohla navrhovateľa odvolať z akéhokoľvek dôvodu. Z ustanovení zákona o Eximbanke, ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva pre vládu SR povinnosť uviesť vo svojom rozhodnutí o odvolaní ktoréhokoľvek členy Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky z funkcie aj dôvody, ktoré vládu SR viedli k takémuto rozhodnutiu a oznámiť ich odvolanému členovi. Z ustanovení zákona o Eximbanke, ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že by neuvedenie dôvodov v rozhodnutí o odvolaní ktoréhokoľvek člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky z funkcie spôsobovalo neplatnosť takéhoto rozhodnutia. Z ustanovení zákona o Eximbanke, ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že by bol minister financií SR vo svojom návrhu na odvolanie povinný špecifikovať dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na odvolanie ktoréhokoľvek člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky z funkcie. Odporca v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, v návrhu však nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení takejto neplatnosti, osvedčenie ktorého je v zmysle ust. nevyhnutnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Rozhodnutie súdu v tomto konaní by nemalo žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu, keďže jeho funkčné obdobie

viceguvernéra Exportno-importnej banky Slovenskej republiky by zaniklo najneskôr dňa 01. 07. 2003 vzhľadom na šesťročné funkčné obdobie podľa ust. zákona o Eximbanke. Odporca v 1. rade namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore poukazujúc na ust. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy , kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Odporca v 1. rade nemohol porušiť žiadne povinnosti, ktorých porušenie navrhovateľ namieta, keďže mu zákon nepriznáva žiadne právomoci v oblasti, v ktorej malo nastať údajné porušenie povinností odporcu v 1. rade. V otázke náhrady škody poukazuje na ust. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, pričom pod pojmom nesprávny úradný postup treba rozumieť akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej, alebo v jej dôsledku príde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku určeného povahou alebo funkciou postupu. Navrhovateľ nepreukázal, že by sa vláda Slovenskej republiky dopustila porušenia akýchkoľvek pravidiel tým, že v uznesení, ktorým došlo k odvolaniu navrhovateľa neuviedla dôvody, pre ktoré k odvolaniu prišlo.

Odporca v 2. rade namieta nedostatok pasívnej legitimácie, keďže o odvolaní navrhovateľa z funkcie viceguvernéra a člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky bolo rozhodnuté na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Poukazuje na skutočnosť, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom zodpovedá v mene Slovenskej republiky ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, resp. došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že v danej veci nebolo vydané nezákonné rozhodnutie zo strany Ministerstva financií SR, resp. štátneho orgánu v pôsobnosti MF SR, navrhuje odporca v 2. rade návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uvádza, že návrh nemôže byť podaný voči Slovenskej republike, keďže o odvolaní navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno-importnej banky nerozhodla Slovenská republika.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesov účastníkov, zástupcov účastníkov konania ako aj vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s vymenovaním navrhovateľa do funkcie viceguvernéra Eximbanky zo dňa 25. 11. 1998 ( č. l. 4 ), uznesením vlády SR č. 153 zo dňa 26. 02. 2003 ( č. l. 5, 6 ), odvolaním navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno - importnej banky SR zo dňa 26. 02. 2003 ( č. l. 7 ), pracovným materiálom č. 427/2003-KM ( č. l. 8 - 12 pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z menovacieho dekrétu vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 1998 súd zistil, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 824 zo dňa 25. 11. 1998 vymenovala s účinnosťou od 25. 11. 1998 navrhovateľa do funkcie viceguvernéra Eximbanky Slovenskej republiky.

Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 153 zo dňa 26. 02. 2003 k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR súd zistil, že vláda Slovenskej republiky schválila návrh na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR, odvolala navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno - importnej banky SR a poverila predsedu vlády odovzdať menovacie a odvolacie dekréty členom Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR.

Z odvolacieho dekrétu vlády Slovenskej republiky zo dňa 26. 02. 2003 súd zistil, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 153 zo dňa 26. 02. 2003 odvolala navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno

- importnej banky SR.

Z predkladacej správy materiálu č. 427/2003 - KM predkladateľa Ministerstvo financií SR k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR súd zistil, že návrh na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR sa predkladá na základe a a a o Exportno - importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovujú podmienky vzdania sa a odvolania členstva v orgánoch Eximbanky.

Z materiálu označeného ako " Návrh na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky Slovenskej republiky " ( č. l. 10 ) súd zistil, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie viceguvernéra v zmysle ust. o Exportno - importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2009 poukázal na skutočnosť, že Eximbanka ako banková inštitúcia je upravená samostatným zákonom. Banky sú zvláštnym podnikateľským subjektom, dostávajú svoj rating, ktorý hodnotí ich fungovanie na trhu. Výška ratingu závisí aj od stability vedenia banky. Poukázal na skutočnosť, že podľa zákona o Eximbanke bolo funkčné obdobie členov vedenia banky určené na dobu šiestich rokov. Zákon o Eximbanke vymedzoval taxatívne dôvody, pre ktoré bolo možné odvolať členov vedenia banky z ich funkcie. Novela zákona o Eximbanke zaviedla možnosť odvolať člena vedenia banky aj z iných dôvodov, ako taxatívne vymedzených. Keby mal zákonodarca úmysel zaviesť novelou možnosť odvolať člena vedenia z vedenia banky aj bez uvedenia dôvodu, toto by bolo v novele zákona explicitne uvedené. Novela však hovorila o možnosti odvolania členov vedenia " aj z iných dôvodov ". Preto podľa názoru navrhovateľa bolo výslovné uvedenie dôvodov odvolania v odvolaní potrebné. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v čase jeho odvolania zostávali do skončenia funkčného obdobia tri mesiace. Neuvedenie dôvodov odvolania mohlo navrhovateľovi, podľa jeho názoru, v praktickom živote spôsobiť problémy.

Právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd návrh navrhovateľa, ktorý sa týka nároku na náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, keď súd by mal najprv rozhodnúť o základe veci, teda o tom, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky bol neplatný právny úkon a až následne v samostatnom konaní by mal súd rozhodovať o náhrade škody spôsobenej týmto konaním.

Právny zástupca odporcu v 1. rade doručil na súdnom pojednávaní dňa 14. 09. 2009 písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 29. 06. 2009 ( č. l. 90 - 93 ), z ktorého súd zistil, že odporca v 1. rade považuje odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky SR za platný právny úkon. V odôvodnení svojho stanoviska poukazuje na ust. a , keďže podľa jeho názoru, z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ žiada určenie neplatnosti právneho úkonu

- odvolania z funkcie viceguvernéra v súlade s ust. . Právny zástupca odporcu v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že základnými zložkami právneho úkonu sú prejav vôle, zameranie tohto prejavu vôle a vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov v dôsledku právneho úkonu z dôvodu, že ich zákon s konkrétnym prejavom vôle spája. Odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra - uznesenie vlády SR č. 153 obsahovalo základné požiadavky na právny úkon. Jednalo sa o písomný prejav vôle vyjadrený slovami, zachytený v texte, právny úkon bol zameraný na ukončenie navrhovateľovej funkcie v Eximbanke. Zákon presne takýto právny úkon spája s konkrétnym následkom a to so zánikom funkcie. K navrhovateľovej námietke neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s , podľa ktorej ani minister ani vláda SR neuviedli žiadny dôvod, o ktorý by odvolanie opreli, právny zástupca odporcu v 1. rade poukazuje na skutočnosť, že právny poriadok neprikazuje právnemu úkonu konkrétnu kvalitatívnu úroveň z hľadiska jeho platnosti. Pre porovnanie poukazuje na výpoveď z pracovnoprávneho vzťahu, kde podľa , druhá veta , dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Výpoveď z pracovnej zmluvy vyžaduje pre platnosť nielen všetky náležitosti právneho úkonu obsiahnuté v § - 51 ale vyžaduje aj konkrétne skutkové vymedzenie dôvodov výpovede tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Konkrétne skutkové vymedzenie a výslovné uvedenie dôvodu nie je obligatórnou náležitosťou každého právneho úkonu. Pre platnosť právneho úkonu v občianskom alebo obchodnom práve postačuje, ak má právny úkon vyššie uvedené zložky a nie je postihnutý niektorou vadou uvedenou v ust. § -

51 , ktoré by mohli spôsobovať jeho absolútnu neplatnosť. Zákon neustanovuje povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré k odvolaniu podľa došlo a nespája neuvedenie dôvodu s absolútnou neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Právny zástupca odporcu v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2009 poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ žiada súd, aby rozhodol o absolútnej neplatnosti Uznesenia vlády č. 153 zo dňa 26. 02. 2003. Namieta, že súd nemá v tejto veci zákonnú právomoc, podanie žaloby v tejto veci v rámci civilného súdnictva nie je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž - O - NS 64/03, v ktorom súd rozhodoval o preskúmaní zákonnosti Uznesenia vlády SR. Z uvedeného, podľa názoru odporcu v 1. rade vyplýva, že uznesenia vlády SR nie sú preskúmateľné súdom.

Právny zástupca odporcu v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2009 poukazuje na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade, ktorý v zmysle ust. kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády, je teda kontrolným orgánom a sám o uzneseniach nerozhoduje.

Právny zástupca odporcu v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2009 poukazuje na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu.

Právny zástupca odporcu v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2009 poukazuje v otázke náhrady škody uplatnenej navrhovateľom na skutočnosť, že v návrhu absentuje konkrétne vyčíslenie škody ako aj preukázanie toho, že sa navrhovateľ pred podaním návrhu na náhradu škody neobrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na kompetentný orgán.

Odporca v 2. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie, poukázal na to, že zo strany odporcu v 2. rade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 09. 2009 poukázal na to, že každý občan má právo na súdnu ochranu, keď došlo k zásahu do jeho práv, ktoré sú chránené o Eximbanke vychádzal z filozofie zabezpečiť maximálnu stabilitu, vrátane stability vedúcich funkcionárov, čo je bežné u inštitúcií obdobného typu vo svete. Preto zákonodarca pri schvaľovaní zákona vôbec neuvažoval s možnosťou personálnych zmien, s výnimkou taxatívne uvedených dôvodov v a stanovil šesťročné funkčné obdobie guvernéra a viceguvernérov Eximbanky SR. Až novela pripustila možnosť odvolania funkcionárov vládou z iných dôvodov. Dôvod odvolania musí byť v odvolaní uvedený, ak uvedený nie je, odvolanie je neplatné. Námietka odporcu v 1. rade, že funkcionárov možno odvolať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu je v rozpore so zákonom a úmyslom zákonodarcu. Funkcionári menovaní do uvedených funkcií majú určité odborné znalosti, spoločenské postavenie, vzdelanie, prax a výklad zákona, ako ho uvádza odporca v 1. rade, vytvára neistotu a sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky a člena Rady banky bolo opakovane zverejnené. Hospodárske noviny sa štyrikrát zaoberali uvedenou skutočnosťou. Uvedený dôvod odvolania navrhovateľa by preukázal, že navrhovateľ profesionálne nezlyhal. Náhle odvolanie naštrbilo profesionálnu povesť navrhovateľa. Uvedenou skutočnosťou navrhovateľ zdôvodňuje svoj naliehavý právny záujem podľa

Na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2009 navrhovateľ na otázku súdu uviedol, že po odvolaní z funkcie viceguvernéra Eximbanky pôsobil ešte dva mesiace v Eximbanke v pracovnom pomere, následne bol tri mesiace evidovaný na úrade práce, neskôr sa zamestnal ako ekonomický riaditeľ v organizácii SARIO, v súčasnosti je na dôchodku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2009 v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že podľa novely zákona o Eximbanke môže vláda na návrh ministra financií odvolať člena Rady banky z funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 7 ods. 9 zákona o Eximbanke, dôvod odvolania je však potrebné uviesť, aby sa mohol odvolaný člen Rady banky brániť. Filozofiou zákona resp. jeho zmeny bola stabilita pomerov v personálnej oblasti. Odvolanie funkcionára bez uvedenia dôvodu vrhá zlé svetlo na jeho osobu, keď nie je známy jeho dôvod odvolania.

Právny zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2009 v záverečnej reči žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že predmetný návrh sa dotýka oblasti verejného práva a je potrebné vychádzať z doslovného výkladu prijatá pod č. uvádza, že vláda môže odvolať člena Rady banky na návrh ministra financií aj z iných dôvodov, ako je uvedené v Je nepochybné, že dôvod na odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky existoval. V zákone o Eximbanke však nie je výslovne uvedené, že dôvod odvolania treba v odvolaní výslovne uviesť, preto odvolanie navrhovateľa nie je v rozopre so zákonom. V otázke uplatnenia nároku na náhradu škody právny zástupca odporcu v 1. rade namieta absenciu predbežného uplatnenia nároku v zmysle V konaní nebola preukázaná škoda, jej dôvod vzniku, výška škody, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím orgánu štátu. Právny zástupca odporcu v 1. rade namieta pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1. rade, ktorý nemohol túto situáciu nijakým spôsobom ovplyvniť vzhľadom na svoje postavenie upravené zákonom.

Odporca v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2009 a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa , veta druhá ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v čase odvolania navrhovateľa z funkcie viceguvernéra ( ďalej len " rozhodný čas " ) medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy v Slovenskej republike patrí aj Úrad vlády Slovenskej republiky.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v rozhodnom čase úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v rozhodnom čase úrad vlády Slovenskej republiky môže v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom2) kontrolovať použitie prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v rozhodnom čase úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v rozhodnom čase úrad vlády Slovenskej republiky plní aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky ( ďalej len Eximbanka ) orgánmi Eximbanky sú Rada banky, Dozorná rada a guvernér.

Podľa o Eximbanke Rada banky má najmenej päť a najviac sedem členov. Členmi Rady banky sú: guvernér, viceguvernéri a ďalší členovia, ktorí nie sú zamestnancami Eximbanky.

Podľa o Eximbanke guvernéra, viceguvernérov a ďalších členov Rady banky vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky.

Podľa o Eximbanke funkčné obdobie guvernéra a viceguvernérov v Rade banky je šesť rokov a ostatných členov Rady banky tri roky.

Podľa o Eximbanke vláda odvolá z funkcie člena Rady banky, ak

a) porušil tento zákon alebo iný súvisiaci všeobecne záväzný právny predpis,

b) bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

c) stratil schopnosť vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov,

d) vykonáva funkciu nezlučiteľnú s členstvom v Rade banky.

Podľa o Eximbanke vláda môže odvolať z funkcie člena Rady banky na návrh ministra podľa odseku 3 aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa účinného v rozhodnom čase ( ďalej len ) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo vymenovaním podľa až 5 pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného v rozhodnom čase štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného v rozhodnom čase nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 je týmto orgánom je ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného v rozhodnom čase ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z vykonaného dokazovania poukazujúc na citované ustanovenia mal súd za preukázané, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou jeho právomoci vo veci konať a rozhodovať. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a , , veta druhá a , ak súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie podľa ust. , a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie, nemôže konanie zastaviť pre nedostatok právomoci a zároveň nerozhodnúť o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc ani iného orgánu, vec musí prejednať sám a to predovšetkým s poukazom na , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Súd sa pri riešení tejto otázky zaoberal námietkou odporcu v 1. rade o nedostatku právomoci súdu v predmetnej veci konať s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž- O-NS 64/03 zo dňa 27. 09. 2004. V uvedenom konaní sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia Vlády Slovenskej republiky, pričom Najvyšší súd SR konštatoval, že uznesenia vlády ako formálny výraz realizácie vládnej moci sú akty abstraktnej povahy, a to normatívne nariadenia a ostatné, po formálnej stránke označované ako uznesenia, ktoré nemajú povahu rozhodnutí o práve či povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby a súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve nepodliehajú.

Súd vyhodnotil uvedenú námietku odporcu v 1. rade ako nedôvodnú, keďže navrhovateľ sa v predmetnom konaní nedomáha preskúmania zákonnosti uznesenia vlády Slovenskej republiky podľa V. časti , domáha sa určenia neplatnosti odvolania z funkcie viceguvernéra a člena Rady Eximbanky, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením vlády Slovenskej republiky č. 153 zo dňa 26. 02. 2003, preto nie je v danom prípade možné aplikovať postup ako v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. Sž-O-NS 64/03.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v jeho právomoci v predmetnej veci konať a rozhodovať.

Súd v konaní riešil otázku pasívnej legitimácie odporcu v 1. a 2. rade, keďže obaja odporcovia namietali pasívnu legitimáciu v spore.

Odporca v 1. rade nedostatok pasívnej legitimácie odôvodňoval zákonným postavením Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého je orgánom kontrolujúcim plnenie uznesení vlády a zo svojej pozície ani nemohol ovplyvniť rozhodnutie vlády.

Odporca v 2. rade nedostatok pasívnej legitimácie odôvodňoval tým, že o odvolaní navrhovateľa z funkcie viceguvernéra a člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky bolo rozhodnuté na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom poukazuje na skutočnosť, že v danej veci nebolo vydané nezákonné rozhodnutie zo strany Ministerstva financií SR, resp. štátneho orgánu v pôsobnosti MF SR. Uvádza, že návrh nemôže byť podaný voči Slovenskej republike, keďže o odvolaní navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Exportno-importnej banky nerozhodla Slovenská republika.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva či povinností, ktoré je predmetnom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu.

O odvolaní navrhovateľa z funkcie viceguvernéra a člena Rady Exportno-importnej banky Slovenskej republiky rozhodla Vláda Slovenskej republiky uznesením.

Podľa je Vláda Slovenskej republiky vrcholným orgánom výkonnej moci.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Sž-O-NS 64/03 zo dňa 27. 09. 2004 ( ktoré v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 17. 03. 1999 ) vyplýva, že Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci. Moc výkonnú nie je možné stotožniť s ústrednými orgánmi štátnej správy. Podľa sa ústredné a miestne orgány štátnej správy zriaďujú výlučne zákonom. Ustanovenie o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 01. 01. 2002, ust. a nasl. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ) Vládu Slovenskej republiky nezaraďuje medzi ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú zriaďované zákonom. Vládu Slovenskej republiky nemožno považovať za ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky nie je ani orgánom územnej samosprávy a ani orgánom záujmovej samosprávy alebo ďalšej právnickej osoby, ktorým by zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky nie je právnickou osobou, nemá v zmysle spôsobilosť mať práva a povinnosti v oblasti občianskeho práva, pričom procesnú spôsobilosť jej nepriznáva žiadny zákon.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného v rozhodnom čase medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy v Slovenskej republike patrí aj Úrad vlády Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, že Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci v štáte a zákon vymedzuje postavenie Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy, súd považoval odporcu v 1. rade za pasívne legitimovaného v spore.

Podľa o Eximbanke vláda môže odvolať z funkcie člena Rady banky na návrh ministra financií aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že návrh na odvolanie z funkcie člena Rady banky predkladá vláde minister. Minister stojí na čele ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je v tomto prípade samostatným subjektom práva. Odporca v 2. rade preto nie je v konaní pasívne legitimovaný.

Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha neplatnosti odvolania z funkcie viceguvernéra a člena Rady Eximbanky je návrhom na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa , podľa ktorého sa môže navrhovateľ domáhať takéhoto určenia, ak má na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 09. 02. 2005 odôvodnil naliehavý právny záujem tak, že ak súd určí, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra banky bolo v rozpore so zákonom, má navrhovateľ nárok na náhradu škody, ktorá mu skrátením funkčného obdobia vznikla, existuje teda naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti odvolania.

V podaní zo dňa 25. 09. 2009 odôvodňuje navrhovateľa svoj naliehavý právny záujem skutočnosťou, že náhle odvolanie z funkcie viceguvernéra naštrbilo jeho profesionálnu povesť.

Na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2009 na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že po odvolaní z funkcie viceguvenéra pôsobil v Eximbanke v pracovnom pomere a neskôr sa stal ekonomickým riaditeľom v organizácii SARIO.

Napriek rozdielnosti odôvodnenia naliehavého právneho záujmu navrhovateľom v jeho podaniach má súd za to, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení platnosti odvolania z funkcie viceguvernéra a člena Rady banky, keďže toto určenie tvorí základ pre prípadný nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú v dôsledku neplatnosti odvolania navrhovateľa z funkcie viceguvernéra a člena Rady banky, uplatnenie ktorého je taktiež predmetom sporu.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky a člena Rady banky je súd toho názoru, že odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 153 z 26. 02. 2003 je platným právnym úkonom.

Odvolanie z funkcie je jednostranným právnym úkonom, pretože je prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. o Eximbanke neustanovujú náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre jeho určitosť a zrozumiteľnosť sa zrejme vyžaduje, aby v ňom bola uvedená funkcia, z ktorej je konkrétna osoba odvolávaná a deň, kedy sa z funkcie odvoláva. Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 153 z 26. 02. 2003 k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie viceguvernéra Exportno - importnej banky SR takéto údaje obsahuje. Žiadne z ustanovení zákona o Eximbanke neustanovuje, aby v odvolaní z funkcie boli uvedené dôvody, pre ktoré je člen Rady banky odvolaný. Sankciou neplatnosti pre nedodržanie obsahových náležitostí však môže byť právny úkon postihnutý iba vtedy, ak to výslovne ustanovuje Z. z takéto ustanovenie neobsahuje.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2009 navrhol, aby súd prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vylúčil na samostatné konanie.

Podľa ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Vzhľadom k tomu, že súd považoval odvolanie navrhovateľa z funkcie viceguvernéra Eximbanky za platný právny úkon, je potrebné považovať návrh navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom za nedôvodný, preto súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a nevyhovel návrhu navrhovateľa na vylúčenie návrhu na náhradu škody na samostatné konanie.

Z uvedených dôvodov súd po vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietol a keďže považoval Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 153 z 26. 02. 2003 k návrhu na odvolanie a vymenovanie členov Rady banky a Dozornej rady Exportno - importnej banky SR, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie viceguvernéra Exportno - importnej banky SR za platný právny úkon, súd sa otázkou náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podrobne nezaoberal.

Keďže odporcovia v 1. a 2 . rade boli v konaní úspešní, súd pri náhrade trov konania postupoval podľa 142 ods. 1

Odporcovi v 1. rade priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Martinom Sečanským súd priznal takto:

podľa vyhl. č. úč. od 01. 01. 2005 súd priznal nasledovné úkony:

- prevzatie a príprava zastupovania - 23. 06. 2005 - 1 154,- Sk + 150,- Sk rež. paušál, spolu 1 304,- ( 43,28 EUR )

- vyjadrenie vo veci samej - 23. 06. 2005 - 1 154,- Sk + 150,- Sk rež. paušál, spolu 1 304,- ( 43,28 EUR )

- spolu 86,57 EUR

Trovy právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Michaelou Torokovou súd priznal takto podľa:

vyhl. č. , úč. od 01. 06. 2006 súd priznal nasledovné úkony:

- vyjadrenie vo veci samej - 23. 03. 2007 - 3 650,- Sk + 178,- Sk rež. paušál + 19% DPH, spolu 4 555,32 Sk ( 151,20 EUR )

vyhl. č. , úč. od 01. 06. 2009 súd priznal nasledovné úkony:

- vyjadrenie vo veci samej - 29. 06. 2009 - 121,17 EUR + 19% DPH + 6,95 EUR rež. paušál, spolu 43 EUR

- účasť na pojednávaní 29. 06. 2009 - 121,17 EUR + 6,95 EUR rež. paušál + 19% DPH

- účasť na pojednávaní 14. 09. 2009 - 121,17 EUR + 6,95 EUR rež. paušál + 19% DPH

- účasť na pojednávaní 21. 10. 2009 - 121,17 EUR + 6,95 EUR rež. paušál + 19% DPH

spolu 651,56 EUR.

Odporca v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.