Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-13C/179/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Kajetánom Kičurom v občianskoprávnej veci navrhovateľov: 1. B. B., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom O. č. XXXX,. 2. R. L., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom O. XXX. a 3. Š. M., rod. M., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom B. XXX,. N. J., Česká republika, všetci právne zastúpení spoločnosťou S., s. r. o., P. XX,. Č. proti odporcovi S. - S., s. r. o., V. N. K. č. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému JUDr. A. K., advokátom so sídlom M. XX,. Č. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že parcela KN-C číslo 5670/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1212 m2, v katastrálnom území obce O. vytvorená podľa geometrického plánu č. , ktorý vyhotovil Ing. M. K., znalec z odboru geodézie a kartografie, Ž. a ktorý bol úradne overený Správou katastra v Č. dňa 12. 11. 2008 pod číslom 1298/08, p a t r í do vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade B. B., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom O. XXXX.

Súd u r č u j e , že parcela KN-C číslo 5671/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2857 m2, v katastrálnom území O. vytvorená podľa geometrického plánu číslo , ktorý vyhotovil Ing. M. K., znalec z odboru geodézie a kartografie, Ž. a ktorý bol úradne overený Správou katastra v Č. dňa 12. 11. 2008 pod číslom 1298/08, p a t r í do vlastníckeho práva navrhovateľa v 2 rade R. L., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom O. XXX.

Súd u r č u j e , že parcela KN-C číslo 5670/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 978 m2 v katastrálnom území obce O. vytvorená podľa geometrického plánu číslo , ktorý vyhotovil Ing. M. K., znalec z odboru geodézie a kartografie, Ž. a ktorý bol úradne overený Správou katastra v Č. dňa 12. 11. 2008 pod číslom 1298/08, p a t r í do vlastníckeho práva navrhovateľky v 3. rade Š. M., rod. M., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom B. XXX,. okres N. J., Česká republika.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v 1. až 3 rade všetky trovy konania na účet advokáta JUDr. J. V. v S. S., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,. a to vo výške 1 310,12 €, v lehote do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 22. 11. 2005, sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo 8562 ako parcela KN-C číslo 5670 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2565 m2 a parcela KN-C číslo 5671 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2564 m2, katastrálne územie O., miestne označované ako „PNE“ na tom skutkovom základe, že v roku 1872 bola uzatvorená medzi vlastníkmi parcely pkn. č. 7799 označovanej

ako lúka „L.“ a vtedajším S. panstvom, ktorému patrila parcela pkn. č. 8078/7500/1 označovaná ako roľa „PNE“. Zámenná zmluva nebola zapísaná do pozemkovej knihy a nenachádza sa ani v archíve pozemkovej knihy. Pôda v miestnej časti obce O. označovaná ako „PNE“ bola rúbaniskom a túto právni predchodcovia navrhovateľov desiatky rokov pracne vyklčovali a pozemky boli dané do súčasnej podoby. Túto pôdu užívali od roku 1872 prastarí, starí rodičia a rodičia navrhovateľov ako svoju vlastnú a od zámeny uskutočnenej v roku 1872 ich v užívaní nikto nerušil. Ako posledný vlastník k pozemnoknižnej parcely pkn. číslo 8078/7500/1, zapísanej vo vložke číslo 1, označovanej ako roľa PNE bola zapísaná firma Z. B.. Pozemnoknižnú parcelu pkn. číslo 7799 zvanú „L.“ užívajú S. Š. L.. Slovenská republika v správe S. P. F. so spornými pozemkami disponovala a vlastníctvo bezplatne previedla na fyzickú osobu PhDr. Š. T., ktorý následne pozemky previedol na firmu A., s. r. o., Č., ktorá následne pozemky previedla na odporcu. Štát a ďalší právni nástupcovia v rozpore s právnymi predpismi s pozemkami nakladali i napriek tomu, že si boli dobre vedomí, že pozemky patria do vlastníctva fyzických osôb, ktoré ich od zámeny uskutočnenej v roku 1872 užívali ako svoje vlastné a ich v užívaní ich nikto nerušil. Navrhovateľ v rade 1 je vlastníkom časti parcely KN-C č. 5670 vo výmere 1212 m2. Tento pozemok patril v minulosti do vlastníctva Š. B. a M. L., ktorí v roku 1937 tento pozemok odpredali I. K., ktorý následne ústnou darovacou zmluvou previedol pozemok do vlastníckeho práva svojho syna J. K., ktorý potom kúpnou zmluvou zo dňa 15. 8. 1999 previedol pozemok do vlastníctva navrhovateľa v rade 1. Od roku 1999 tento pozemok užíval navrhovateľ v rade 1 a bol zapísaný v evidencii nehnuteľností u Správy katastra Č. ako užívateľ tohto pozemku. Navrhovateľ v rade 2 je vlastníkom časti parciel KN-C č. 5670 a KN-C č. 5671 spolu vo výmere 2857 m2. Na základe zámennej zmluvy uskutočnenej v roku 1872 užívali tieto pozemky prastarí rodičia navrhovateľa v rade 2, po nich rodičia navrhovateľa v rade 2, ktorí v roku 1962 darovali pozemky navrhovateľovi v 2 rade, ktorý ich užíva pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné. Navrhovateľka v rade 3 je vlastníčkou časti parciel KN-C č. 5670 a KN-C č. 5671 spolu o výmere 978 m2. Ide o časť uvedených nehnuteľností, ktorá pred zmenou uskutočnenou v evidencii nehnuteľností zodpovedala pôvodnej parcele KN č. 5669 o výmere 978 m2. Na základe zámeny uskutočnenej v roku 1872 tento pozemok patril do vlastníctva J. G. a jeho manželky K. G., rod. L.. Kúpnou zmluvou Čd 1060/40 zo dňa 14. 2. 1942 schválenej Okresným úradom v Č. títo previedli pozemok do vlastníctva J. G. v podiele 2/3 a J. M., rod. G. v podiele 1/3. J. G. a J. M. sa po uzavretí kúpnej zmluvy v prírode medzi sebou reálne podelili a od tejto deľby užívala sporný pozemok vo výmere 978 m2 ako svoj vlastný J. M., rod. G.. Po matke J. M. na základe D 1180/44 dedila navrhovateľka v 3 rade spoločne so svojimi súrodencami A. M. a T. M., pričom v roku 1960 tieto uzavreli medzi sebou ústnu dohodu, na základe ktorej sporný pozemok pripadol do vlastníctva navrhovateľke v rade 3, ktorá dala sporný pozemok do užívania svojmu bratovi Š. M., ktorý tento pozemok v súčasnosti aj užíva. Navrhovatelia sporné pozemky nadobudli titulom zámennej zmluvy podľa obyčajového práva, ktoré platilo na Slovensku do konca roka 1950. Tieto pozemky užívajú doposiaľ v dobrej viere ako svoje vlastné, a preto ich nadobudli do vlastníckeho práva vydržaním podľa . Naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva navrhovatelia odôvodnili zápisom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu.

Navrhovatelia k návrhu na začatie konania pripojili fotokópiu listu S. Š. L. zo dňa 4. 2. 1983 a zo dňa 17. 2. 1983, oznámenia Okresnej prokuratúry v Č. zo dňa 15. 2. 2005 pod číslom Pd 2001/2005-29, zápisnice spísanej na Okresnej prokuratúre dňa 13. 1. 2005, oznámenia Dozornej rady S. P. F. zo dňa 13. 7. 2005, osvedčenia zo dňa 3. 3. 1937, zmluvy o predaji a kúpe pozemku zo dňa 15. 8. 1999, čestného prehlásenia zo dňa 11. 6. 2003, evidenčného listu 424, uznesenia Čd 1060/40 zo dňa 29. 3. 1940, výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania D 1180/44, uznesenia D 1180/44.

Dňa 23. 1. 2009 navrhovatelia predložili súdu v súvislosti s v konaní vypracovaným geometrickým plánom č. 14/08 zmenený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ v rade 1 domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 5670/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1212 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. , navrhovateľ v rade 2 určenia vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 5671/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2857 m2 vytvorenej geometrickým plánom číslo a navrhovateľka v rade 3 vlastníckeho práva k parcele KN- C č. 5670/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 978 m2 vytvorenej geometrickým plánom číslo -2005-14/08. Súd uvedenú zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením, č. k. -133 zo dňa 25. 2. 2009 a ďalej konal, dokazoval a rozhodoval o uvedenom predmete konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporcu, svedeckými výpoveďami svedkov Ing. Š. S., V. I., A. K., Š. B., P. K., Š. M., ohliadkou miesta samého, znaleckým dokazovaním, ako aj celým spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným právnym záverom:

Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu na začatie konania. Sporné pozemky získali ešte ich právni predchodcovia, ktorí ich ešte v roku 1872 zamenili so S. panstvom za nehnuteľnosť v miestnej časti označovaná ako hora „L.“. Nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, každý pozná pod názvom roľa „P.“. Tento názov získali dotknuté pozemky preto, že v dávnej minulosti išlo o holorub, ktorý ich právni predchodcovia prácne vyklčovali a uviedli ho do súčasnej podoby. Sporné pozemky riadne užívali, starali sa o ne, kosili na nich, orali ich. Už v roku 1937 sa ich právni predchodcovia k týmto nehnuteľnostiam správali ako vlastníci, s týmito nehnuteľnosťami disponovali a odpredali ju právnym predchodcom navrhovateľov. Navrhovateľ v rade 1 sporné pozemky získal kúpou od J. K., ktorý ich získal ústnou darovacou zmluvou od svojho otca I. K., ktorý tieto pozemky odkúpil od Š. B. a M. L. v roku 1937. Navrhovateľ v rade 2 sporné pozemky získal darom od svojich rodičov, ktorí ich získali od svojich rodičov. Navrhovateľka v rade 3 sporný pozemok získala dedením po svojej matke J. M., rod. G. na základe D 1180/44, ktorá získala tento pozemok titulom reálnej deľby s J. G.. J. M. a J. G. dotknuté pozemky získali kúpou od J. G. a jeho manželky K. G., rod. L. na základe zmluvy Čd 1060/1940. Kde sa nachádza hora „L.“ nevedia. Do nehnuteľnosti označovanej ako hora „L.“ si žiadne nároky nerobia.

Odporca žiadal návrh na začatie konania zamietnuť v celom rozsahu. Mal za to, že podľa Uhorského práva platila storočná vydržacia lehota na získanie vlastníctva a táto bola prerušená už záborovým zákonom z roku 1919, pričom vlastníctvo voči štátu nie je možné vydržať. Odporca tiež namietal, že súdny znalec sa vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal so srovnávacím sostavením z roku 1938.

K tejto obrane odporcu navrhovatelia poukázali na to, že k prechodu vlastníctva došlo už v roku 1872. Podľa Uhorského obyčajového práva postačovala 32 ročná vydržacia doba.

Tvrdenia uvádzané navrhovateľmi počas celého konania potvrdzovali i v konaní vypočutí svedkovia.

Svedkyňa V. I. vo svojej výpovedi uviedla, že sporné pozemky patrili I. K. a od neho to kúpili B..

Svedok Ing. Š. S. uviedol, že pracoval na L. Z. Č. ako vedúci prevádzky od roku 1963. Do jeho kompetencie patrila aj evidencia pôdy. Predmet sporu sa volá „P.“, kedysi tam bol les, ktorý sa vyrúbal a potom sa už neobnovoval“. Podľa jeho vedomosti Š. L., ani Ž. nemohli byť vlastníkmi týchto nehnuteľností, tieto len na základe záborového zákonu z roku 1921 užívali a mali v správe. Poukázal na to, že Š. L. viedli evidenciu pôdy, každá plocha musela byť zavedená do L. hospodárskeho plánu bez ohľadu na to, akého bola charakteru. Pokiaľ ide o predmet sporu, tak pri ňom nie je žiadny záznam, že by toto užívali Š. L.. Táto plocha bola pôvodne grófska a potom táto plocha bola získaná zámenou za účelnú časť lesa L.. Zámena bola uskutočnená niekedy v 19. storočí medzi pôvodným zemepánom a G.. Tieto informácie má z dokladov, ktoré mal L. závod k dispozícii. L. závod si robil historický prieskum a tam bola táto informácia uvedená. Ž. dostal sporné nehnuteľnosti len do užívania, mal presne stanovené podmienky, za ktorých to môže užívať. Do evidencie ho ale zapísať museli. Inak to nešlo. V roku 1966 sa táto plocha vrátila štátu.

Svedok A. K. uviedol, že pozemky tvoriace predmet sporu sa nachádzajú od neho približne 200 m a tieto pozemky boli zamenené. Odjakživa ich užívali L.. B. to kúpil od K.. Kosia tam trávu, sadia zemiaky a podobne. Aj od svojich rodičov počul, že to patrí navrhovateľom. O zámene týchto pozemkov sa hovorilo odjakživa. Tieto pozemky užívajú G., B., M. a K.. Sporné pozemky užívali pokojne, nerušene, dokonca v minulosti z nich odovzdávali kontingenty. Vie aj, kde sa nachádza roľa L.. L. navrhovatelia neužívajú. Užívajú ju Š. L..

Svedok Š. B. uviedol, že predmetom zámeny mala byť L. a P., čo boli lesy a tieto sa mali zameniť s panstvom a najmä grófom P. za P., G. a L. zárubok, ktoré sa nachádzajú dole. Doklad o zámene sa nenašiel, ale starí ľudia to odkaživa tvrdili. Tak isto aj S. Š. L. svojim podaním zo dňa 4. 2. 1983, číslo 247/83/200 potvrdili, že došlo k tejto zámene. Pozemky tvoriace predmet sporu užívali vždy len navrhovatelia. Z. a L. SR tieto pozemky neužívali. Vždy to užívali len navrhovatelia a ich právni predchodcovia, ktorí to v minulosti vyklčovali, zúrodnili. Pôvodne to bola vyrúbaná hora.

I svedok P. K. potvrdil, že už v roku 1954, kedy sa do tejto lokality priženil, tieto pozemky užívali navrhovatelia.

Podľa v konaní vyhotoveného znaleckého posudku Ing. M. K. č. 14/08 pozemnoknižná parcela číslo 7799 (miestnym názvom označovaná aj ako hora „L.“) je zapísaná v pozemnoknižných vložkách číslo 500 a 7411. Táto parcela je súčasťou lesného celku - parcely číslo 13755 - lesný pozemok o výmere 10 811 365 m2, zapísaná na evidenčnom liste č. 1. Držiteľom tejto parcely je Slovenská republika - L. S. R., L. Z. Č.. Parcela číslo 7799 mala byť zamenená za parcely číslo 5670, 5671 tvoriace predmet tohto konania a parcelu číslo 5672, ku ktorej si navrhovatelia vlastnícke právo neuplatňujú. Uvedené parcely číslo 5670, 5671 a 5672 sú vytvorené z časti pozemnoknižnej parcely číslo 8078/7500/1 - les, pasienok o výmere 17 055 587 m2, zapísanej vo vložke číslo 1, vlastníkom ktorej pod B 25 je firma Ž. v 1/1. Pod B 26 je zápis: „nemovitosti tieto dňom 1. augusta 1967 bez náhrady a dlhuproste prejdu do vysloveného a neobmedzeného vlastníctva Čsl. štátu.“ Pokiaľ ide o parcelu číslo 8078/1, zapísanú na liste vlastníctva číslo 2498, vlastníkom tejto parcely je S. R. - L. S. R..

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že ešte v roku 1937, konkrétne dňa 3. 3. 1937 Š. B. a M. L. ako predávajúci odpredali I. K. ženatému s V. K. ako kupujúcemu ornú pôdu na parcele 7 500 nachádzajúcu sa na konci „V. zárubku“ vo výmere asi 2 meríce, označenú ako „Roľa ve P.“, ktorú nadobudli na základe čaru s tunajším panstvom. Následne dňa 15. 8. 1999 na základe vzájomného dojednania označeného ako „smlouva o prodeji a koupi pozemku“ J. K. previedol na navrhovateľa v rade 1 pozemok číslo 5670 /staré označenie 8006/ v úseku „ve P.“.

Navrhovateľ v rade 2 preukazoval svoje právo k predmetu sporu aj čestným prehlásením zo dňa 11. 6. 2003, podľa ktorého navrhovateľ v rade 2 za účasti svedkov Š. G., Š. K. a Š. B. čestne prehlásil, že je užívateľom parcely číslo 5671, 5672 a 5673. Tieto parcely užívali už jeho predkovia a v súčasnosti ich užíva on s manželkou, celkovo asi 130 rokov. Na preukázanie, že sa k predmetu sporu navrhovateľ v rade 2 správal ako vlastník, navrhovateľ v rade 2 pripojil i potvrdenie Obce O. zo dňa 28. 7. 2003, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v rade 2 platil z týchto nehnuteľností daň. Menovaní svedkovia pravdivosť vyhlásenia navrhovateľa v rade 2 potvrdili svojim podpisom.

Navrhovateľka svoje vlastníctvo k predmetu sporu odvodzovala aj od zmluvy Čd 1060/1940 zo dňa 14. 2. 1940, z ktorej mal súd zistené, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi J. G. a jeho manželkou K. ako predávajúcimi a ich deťmi J. G. mladším a J. M., rod. G. ako kupujúcimi. Zo zmluvy vyplynula i tá skutočnosť, že roľa L. bola vyhandlovaná za roľu P. a podiely v tejto parcele odpredávajú J. G. ml. vo výške 3 a J. M., rod. G. vo výške 1/6.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. D 1180/44 mal súd preukázané, že dedičmi po zomrelej J. M., rod. G. dedili A. M., nar. X.. X.. XXXX,. T. M., nar. XX.. X.. XXXX. a Š. M., nar. XX.. X. XXXX..

Navrhovatelia nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam preukazovali aj listami S. Š. L., L. Z. Č.. Listom zo dňa 4. 2. 1983 S. Š. L., L. Z. Č. oznámili podnikovému riaditeľstvu S. Š. L., že pozemok - parcelné číslo EN 8008 - pasienok v katastrálnom území O. L. Z. Č. neužíva. Predmetný pozemok je v užívaní J. G.. Pri sceľovaní lesov ešte v roku 1872 došlo k výmene tohto pozemku za lesnú pôdou, avšak nebola prevedená zmena vlastníka v pozemkovej knihe. Listom zo dňa 17. 2. 1983 S. štátne lesy oznámili Okresnému národnému výboru, finančnému odboru, že pozemok EN 8008

po stránke vlastníctva predstavuje národný majetok prevzatý od bývalej firmy Z. B.. Uvedený pozemok S. Š. L. neužívali a podľa získaných informácii údajne bývala firma Z. ho zamenila s iným pozemkom s predkami žiadateľa v minulosti, ktorí ho nerušene užívali a aj v súčasnej dobe ako užívateľka pozemku je vedená matka žiadateľa J. G..

Z oznámenia Dozornej rady S. P. F. zo dňa 13. 7. 2005 mal súd zistené, že pozemnoknižná parcela číslo 8078/1 (roľa P.) bola vedená v pozemkovej knihe vo vložke číslo 1, katastrálne územie O.. V tejto vložke sú zápisy svedčiace o pôvodných vlastníkoch z rodu P. a následne v roku 1921 na základe kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 1 prevedené z pôvodného vlastníka (gróf B.) na S. P. Z. D., spol. s r. o. v M. O.. Podľa dražobnej zápisnice zo dňa 30. 6. 1936 bolo vložené vlastnícke právo v prospech firmy Z.. Nariadením Prezídia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 23. 12. 1946 bola na nehnuteľnosti v pkn. vložke č. 1 uvalená národná správa. Podľa prezídia sekcie 3 Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu B. č. b. 7454/46 zo dňa 10. 1. 1947 prešli nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. V pkn. vložke č. 1, katastrálne územie O. nie sú žiadne zápisy o prevode alebo zámene s občanmi obce.

Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo 8562, katastrálne územie O. je ako vlastník nehnuteľností KNC číslo 5670 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2565 m2 a KNC číslo 5671 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2564 m2 odporca - obchodná spoločnosť S. - S., s. r. o., ktorá uvedené nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou V 657/05 zo dňa 31.3. 195 a kúpnou zmluvou V 778/05 zo dňa 14. 4. 2005.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspechu určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd preto skúmal u navrhovateľov naliehavý právny záujem na podaní návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov je daný práve z toho dôvodu, že bez autoritatívneho výroku súdu, ktorým súd určí, či tu právo je alebo nie je, nie je možné na strane navrhovateľov odstrániť stav ich právnej neistoty a zároveň bez určovacieho výroku súdu nie je možné vykonať ani prípadnú zmenu zápisu v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Podľa pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Sb. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 1 zákona č. 215/1919 Sb. o zabráni velkého majetku pozemkového, aby byla provedena úprava pozemkového vlastnictví, zabírá se státem velký majetek pozemkový (§ 2), ležící v území Československé republiky, v to čítajíc velký majetek vázaný, a zřizuje se úřad pozemkový.

Podľa § 3 zákona č. 215/1919 Sb. ze záboru jsou vyloučeny:

a) objekty právně i hospodářsky samostatné, jež neslouží hospodaření na zabraných nemovitostech;

b) majetek zemský, okresní a obecní (jmění i statek), s výhradou zvláštních zákonných ustanovení o jejich úpravě.

O majetku urbariálních obcí a kuriálných komposesorátech bude rozhodnuto zvláštním zákonem.

Podľa § 5 zákona č. 215/1919 Sb. záborem uvedeným v § 1 nabývá Československá republika práva, zabraný majetek přejímati a přidělovati.

Ďalším predpokladom úspechu každého návrhu na určenie vlastníckeho práva je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa k návrhom dotknutým nehnuteľnostiam. Navrhovateľov v rade 1 až 3 zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať vlastnícke právo k pozemkom vytvoreným geometrickým plánom Ing. K. č. . Navrhovatelia vlastnícke právo odvodzovali od zámennej zmluvy uzatvorenej medzi ich právnymi predchodcami a S. panstvom ešte v roku 1872. Uvedená zámenná zmluva sa stratila a prevod vlastníckeho práva do pozemkovej knihy zaevidovaný nebol. Navrhovatelia existenciu zámennej zmluvy dokazovali predovšetkým svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov, ktorí sprostredkovane od svojich právnych predchodcov mali vedomosť o zámene sporných pozemkov v miestnej časti označených ako „P.“ za horu v miestnej časti označenú ako „L.“ vykonanej medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a vtedajším S. panstvom. Navrhovatelia existenciu zámennej zmluvy preukazovali aj oznámením S. Š. L., L. Z. Č. zo dňa 4. 2. 1983, z ktorého vyplynulo, že aj S. Š. L. mali vedomosť o zámene vykonanej v roku 1872, na základe ktorej pri sceľovaní lesov ešte v roku 1872 došlo k výmene pozemku EN 8008 za lesnú pôdu. Zmena vlastníka v pozemkovej knihe vykonaná nebola. I z podania S. Š. L. zo dňa 17. 2. 1983, hoci bolo uvedené, že po stránke vlastníctva ide o národný majetok prevzatý od bývalej firmy Z., vyplýva, že podľa získaných informácií firma Z. tento pozemok údajne zamenila za iné pozemky s predkami žiadateľa - J. G.. Týmito dôkazmi mal súd existenciu zámeny sporných pozemkov v roku 1872 preukázanú. Takáto zmluva, ktorá je stratená, nemôže slúžiť ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zámenou, ale je spôsobilá v držiteľovi vyvolať objektívne presvedčenie, že mu predmet držby vlastnícky patrí a zároveň slúži na určenie okamihu, od ktorého je možné počítať začiatok plynutia vydržacej doby. Navrhovateľov v rade 1 až 3 následne zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať skutočnosti rozhodné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Na tomto mieste súd zároveň skúmal otázku, aké hmotné právo na posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva navrhovateľmi aplikovať, keď k zámere došlo ešte v roku 1872 a aj v nadväznosti na vyššie citované prechodné ustanovenia i č. 141/1950 Sb. bol toho názoru, že v tomto prípade treba otázku vydržania skúmať podľa Uhorského obyčajového práva. Navrhovateľov preto zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať spôsobilosť predmetu držby k jeho vydržaniu, oprávnenosť držby a jej nepretržitosť po celú zákonom stanovenú dobu. Právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. Vydržacia doba bola 32 rokov a v nadväznosti na zákona č. 141/1950 Sb. pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. pred 1. 1. 1950, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr do 31. 12. 1960. Oprávnenosť držiteľa je daná vtedy, ak držiteľ vec počas celej vydržacej doby fakticky ovládal a správal sa tak, akoby mu vec vlastnícky patrila a konal tak v dobrej viere, že mu vec aj skutočne patrí. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť preukázaná takými skutočnosťami, pri ktorých objektívnom zhodnotení možno usúdiť, že táto dobrá viera bola dôvodná po celú dobu vydržania. Detencia sama osebe na vydržanie nepostačuje. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Súd mal preukázané, že predmet sporu je spôsobilým na vydržanie. Vykonaným dokazovaním, a to tak svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov, ako aj listinnými dôkazmi - podaniami S. Š. L., L. Z. Č. zo dňa 4. 2. 1983 a zo dňa 17. 2. 1983, mal súd tiež preukázané, že v dávnej minulosti v roku 1872 došlo k zámene sporných pozemkov medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a S. panstvom. Na základe uskutočnenej zámeny boli zamenené pozemky S. panstva v miestnej časti označené ako roľa „P.“ s pozemkami navrhovateľov označenými ako hora „L.“. Zámenná zmluva sa nezachovala, ani zámena vo vlastníckych vzťahoch nebola zapísaná v pozemkovej knihe. Napriek tomu, že zámenná zmluva medzi S. panstvom a právnymi predchodcami navrhovateľov nebola zapísaná v pozemkovej knihe, bola spôsobilá vyvolať tak v právnych predchodcoch navrhovateľov, ako aj v samotných navrhovateľoch objektívne presvedčenie, že im predmet sporu vlastnícky patrí. Zároveň tak právni predchodcovia navrhovateľov, ako aj navrhovatelia sa k sporným pozemkom správali tak, ako by boli ich vlastné. Tieto pozemky riadne obhospodarovali, platili z nich dane a realizovali pri nich aj právo, ktoré prináleží iba vlastníkovi, a to právo dispozičné. Túto skutočnosť mal súd preukázanú listinou zo dňa 3. 3. 1937 označenou ako „Osvedčenie“, uzavretou medzi Š. B. a M. B. ako odpredávateľmi a I. K. ako kupiteľom, predmetom ktorých boli pozemky ako „roľa ve P.“ označené, ako aj zmluvou Čd 1060/1940 uzatvorenou medzi J. G. a K. G. ako predávajúcimi a J. G. ml. a J. M., rod. G. (právnou predchodkyňou navrhovateľky v rade 3) ako kupujúcimi. Rovnako i listinný dôkaz predložený navrhovateľmi a označený

ako zmluva o predaji a kúpe pozemku zo dňa 15. 8. 1999 (hoci ako kúpna zmluva je neplatný) preukazuje, že právni predchodcovia navrhovateľov sa k predmetu sporu správali ako vlastníci a vo vzťahu k tomuto realizovali dispozičné právo prináležiace iba vlastníkovi. Preto aj túto podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním mal súd preukázanú. Zároveň uvedenými dôkazmi, a to tak v svedeckými výpoveďami všetkých v konaní vypočutých svedkov i zmluvou zo dňa 3. 3. 1937, vzájomným dojednaním medzi J. K. a B. B. i zmluvou Čd 1060/1940 a rozhodnutím D 1180/44 mal súd preukázaný postupný prevod pozemkov na navrhovateľov z ich právnych predchodcov. Pokiaľ ide o nerušenosť držby, súd v konaní nemal žiadnym dôkazom preukázané, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia boli vo výkone držby sporných pozemkov rušení. Vo vzťahu k tejto podmienke ani odporca neprodukoval žiaden dôkaz. Preto súd dospel k záveru, že držba navrhovateľov k sporným pozemkom aj v nadväznosti na svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov bola nerušená. Ďalšou podmienkou rozhodujúcou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je nepretržitosť držby po celú zákonom stanovenú dobu, pre určenie ktorej je rozhodujúce právo platné v čase, kedy vydržacia doba začala plynúť. Podľa uhorského obyčajového práva pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním platila 32 ročná vydržacia doba. Táto vydržacia doba začala plynúť od okamihu vykonania zámeny. Podľa všetkých predložených i vykonaných dôkazov zámena medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a S. panstvom bola uskutočnená v roku 1872. Od tohto okamihu začala vydržacia doba plynúť a uplynula v roku 1904. Pokiaľ ide o obranu odporcu, že na základe záborového zákona z roku 1919 sa stal vlastníkom sporných pozemkov štát, súd v tomto smere poukazuje na to, že ani z jedného z vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to § 1, § 3 a § 5 zákona č. 215/1919 Sb. nevyplýva tá skutočnosť, že záborom dôjde k prechodu vlastníckeho práva na štát. Právnym dôsledkom záboru bolo iba obmedzenie vlastníckeho práva. Z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 215/1919 Sb. naopak vyplýva, že uvedený zákon iba zakladá právo pre štát zabraný majetok neskôr buď prevziať alebo prideliť inému. Doterajší vlastník nie je obmedzený v práve scudzenia a práve prenájmu, teda v najdôležitejších právach vlastníka. Záborovým zákonom k prechodu vlastníctva na Č. štát nedošlo. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie publikované pod Rc 3438/95, podľa ktorého samotným zabratím nehnuteľností podľa zákona č. 215/1919 Sb. nenastáva už ich právny prevod (nadobudnutie titulu podľa § 424 O. z. o) v prospech štátu. Okrem toho záborový zákon ani nemal vplyv na plynutie vydržacej doby u právnych predchodcov navrhovateľov, keďže vydržacia doba uplynula pred nadobudnutím účinnosti záborového zákona, t. j. pred 24. 4. 1919. Zároveň vo vzťahu k zápisu Spoločnosti pre zúžitkovanie dreva, spol. s r. o. v M. O. na základe kúpnej zmluvy z roku 1921 uzatvorenej medzi uvedenou spoločnosťou a grófom B. a následne zápisu spoločnosti Z. na základe dražobnej zápisnice zo dňa 30. 6. 1936 do pozemnoknižnej vložky číslo 1, katastrálne územie O. k predmetu sporu bol súd toho názoru, že zápisom uvedených spoločnosti do pozemnoknižnej vložky bez ďalšieho nedošlo k prerušeniu dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov i navrhovateľov v tom, že im predmet sporu patrí, čo napokon preukazujú i prevody sporných pozemkov právnymi predchodcami navrhovateľov postupne na navrhovateľov (napr. osvedčenie zo dňa 3. 3. 1937), z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť záver, že právni predchodcovia navrhovateľov sa považovali za vlastníkov sporných pozemkov a ako vlastníci s týmito pozemkami i nakladali, užívali ich, platili z nich dane a najmä tieto scudzovali. Súdna prax postupne prelomila pôvodnú zásadu obyčajového práva platnú na území Slovenska, podľa ktorej zápisom vlastníckeho práva tretej osoby do pozemkovej knihy došlo k prerušeniu vydržania skoršieho kupujúceho a naopak stanovila, že ten, kto kupuje nehnuteľnosť, prípadne ju nadobúda iným titulom na základe zmluvy, je povinný sa presvedčiť nielen o vlastníctve prevodcu podľa pozemkovej knihy, ale aj o skutočnom stave nehnuteľnosti, vrátanej jej užívania. Ak tak neurobí, nemôže sa účinne brániť len tým, že jeho vlastnícke právo bolo v pozemkovej knihe vložené. V nadväznosti na všetky v konaní vykonané dôkazy bol súd toho názoru, že navrhovatelia, ktorí sa k sporným pozemkom doposiaľ správajú ako vlastníci a vo výkone svojich práv neboli rušení, nemali žiadnu vedomosť o tom, že k týmto pozemkom bolo do pozemkovej knihy zapísané vlastnícke právo v prospech uvedených spoločností. Okrem toho právni predchodcovia navrhovateľov ešte pred zápisom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech S. P. Z. D., spol. s r. o. a Z. splnili všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa Uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska až do 1. 1. 1950.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd mal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetu sporu vymedzeného gemetrickým plánom číslo 14/08, a preto návrhu navrhovateľov vyhovel v celom rozsahu a konštatoval nadobudnutie ich vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním. Zároveň z týchto dôvodov súd nepripustil vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých odporcom, a to vyžiadanie srovnávacieho

sostavenia operátov súdnych a katastrálnych so skutočným stavom od Katastra v Č. k parcelám tvoriacim predmetom tohto konania, ktorý mal byť vykonaný dňa 10. 11. 1938, ako aj vykonanie dopytu na archív Ministerstva pôdohosporástva Českej republiky, Štátny archív v P. za účelom oznámenia právneho nástupníctva účastinnej spoločnosti Z. a vyžiadania zložku zo dňa 11. 1. 1947 PPPR č. B-7454/46 z Generálneho riaditeľstva Š. L. v B. B., z ktorej malo vyplynúť, kedy Š. L. prevzali všetok majetok aj s ostatnými majetkami bývalej firmy Z.. Súd odporcom navrhované dôkazy považoval za nadbytočné, nič nemeniace na vyššie uvedených právnych záveroch súdu.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovatelia boli v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania celkom vo výške 1 310,12 €. Táto náhrada pozostáva zo sumy 2 530,- Sk spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania, zo sumy 11 000,- Sk z titulu zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania (dňa 9. 2. 2007 uhradená suma 10 000,- Sk a dňa 21. 8. 2008 suma 1 000,- Sk) a zo sumy 861,01 € spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:

u navrhovateľa v rade 1 z hodnoty predmetu sporu vo výške 12 120,- Sk, resp. 402,31 €:

1. štyroch úkonov právnej pomoci á 720,- Sk v súlade s 10 ods. 1 a vyhlášky č. , a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 21. 9. 2005, podanie návrhu na súd dňa 22. 11. 2005, zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 1. 2007, zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 7. 2008,

2. troch úkonov právnej pomoci á 23,90 € v súlade s a vyhlášky č. , a to za podanie zmeneného návrhu na súd dňa 23. 1. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 30. 6. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 11. 2009,

3. troch úkonov právnej pomoci á 180,- Sk v súlade s , a vyhlášky č. , a to za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 27. 7. 2006, 7. 11. 2006 a 13. 6. 2008, ktoré pojednávania boli odročené bez prejednania veci,

u navrhovateľa v rade 2 z hodnoty predmetu sporu vo výške 28 570,- Sk, resp. 948,35 €

4. štyroch úkonov právnej pomoci á 1 240,- Sk v s súlade s 10 ods. 1 a vyhlášky č. , a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 21. 9. 2005, podanie návrhu na súd dňa 22. 11. 2005, zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 1. 2007, zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 7. 2008,

5. troch úkonov právnej pomoci á 41,16 € v súlade s a vyhlášky č. , a to za podanie zmeneného návrhu na súd dňa 23. 1. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 30. 6. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 11. 2009,

6. troch úkonov právnej pomoci á 310,- Sk v súlade s , a vyhlášky č. , a to za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 27. 7. 2006, 7. 11. 2006 a 13. 6. 2008, ktoré pojednávania boli odročené bez prejednania veci,

u navrhovateľky v rade 3 z hodnoty predmetu sporu vo výške 9870,- Sk, resp. 324,64 €:

7. štyroch úkonov právnej pomoci á 600,- Sk v súlade s a vyhlášky č. , a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 21. 9. 2005, podanie návrhu na súd dňa 22. 11. 2005, zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 1. 2007, zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 7. 2008,

8. troch úkonov právnej pomoci á 19,92 € v súlade s a vyhlášky č. , a to za podanie zmeneného návrhu na súd dňa 23. 1. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 30. 6. 2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 11. 2009,

9. troch úkonov právnej pomoci á 150,- Sk v súlade s , a vyhlášky č. , a to za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 27. 7. 2006, 7. 11. 2006 a 13. 6. 2008, ktoré pojednávania boli odročené bez prejednania veci,

u všetkých navrhovateľov spoločne:

10. režijný paušál v roku 2005 v sume 2 x 150,- Sk, v roku 2006 v sume 2 x 164,- Sk, v roku 2007 v sume 1 x 178,- Sk, v roku 2008 v sume 1 x 190,- Sk a v roku 2009 v sume 3 x 6,95 €,

11. DPH 19 % z priznanej odmeny a režijných paušálov vo výške 135,37 € v súlade s vyhlášky č. (odmena a režijné paušály vyčíslené v Sk, t. j. vo výške 13 156,- Sk prepočítané konverzným kurzom na eurá, t. j. vo výške 436,70 € + odmena a režijné paušály vyčíslené v eurách, t. j. vo výške 275,79 € / 100 % x 19%).

Súd priznal vo vzťahu ku všetkým navrhovateľom náhradu jedného režijného paušálu, nakoľko bol toho názoru, že úkony, ktoré právny zástupca navrhovateľov pre navrhovateľov vykonal, všetky spolu súviseli, boli vykonané súčasne, a preto týmto prináleží náhrada iba jedného režijného paušálu a nie je dôvodné tieto režijné paušály deliť medzi jednotlivých navrhovateľov. Súd navrhovateľom priznal aj náhradu preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 1 000,- Sk, hoci si ju navrhovatelia v špecifikácii trov predložených ich právnym zástupcom neuplatnili, nakoľko bol toho názoru, že v tomto prípade aj v nadväznosti na výklad ustanovenia náhrada uvedených nákladov navrhovateľom prináleží, aj keď si ju neuplatnili. Zároveň súd iba podotýka, že náhradu trov za právne zastupovanie vykonané pred nadobudnutím účinnosti o zavedení meny euro v Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznal v slovenských korunách a výslednú sumu prepočítal konverzným kurzom na menu euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd do Žiliny. V prípade podania odvolania, takéto odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti v zmysle ust. §-u 42 ods. 3 a §-u 205 a to, proti akému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.