Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-399-2006.pdf
PDF · 125.28 KB
No categories available
10Cb/399/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa ... A., s.r.o., so sídlom S. XX, B., Česká republika, proti odporcovi D. I., s.r.o., so sídlom P. H. X,. Ž., právne zastúpený JUDr. K. K., advokátkou, so sídlom N. XX,. Ž., o zaplatenie 110.000,- CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 27.141,75 Sk, na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 22.12.2006, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 110.000,- CZK spolu s 3%-nými úrokmi z omeškania počítanými od 24.1.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ realizoval prostredníctvom odporcu stany na predajné akcie firmy A. R. S., k.s., ktoré boli odporcovi dodané a zapožičané na užívanie na predajných akciách spoločnosti A. R. S., k.s. s tým, že po skončení sezóny, tieto budú vrátené navrhovateľovi. Obsah záväzkového vzťahu vymedzili zmluvné strany ústnou dohodou zo dňa 29.1.2002, predmetom ktorej bola pôžička stanov a vykonanie ich montáže na miestach určených spoločnosťou A. R. S., k.s. Išlo o výstavné stany umiestnené pred hypermarketmi H., eventuálne P. určené na predaj sezónneho tovaru v lokalitách P. B., Z., L., K., B. a M. v období roku 2002 s tým, že k vráteniu stanov malo dôjsť koncom roka 2002. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutého plnenia faktúrami č. 03022002 zo dňa 28.2.2002, č. 10042002 zo dňa 30.4.2002, č. 02052002 zo dňa 9.5.2002 a č. 04052002 zo dňa 20.5.2002 v celkovej sume 1.803.765,- Kč, v ktorej nebolo zahrnuté dovozné clo ani DPH, nakoľko stany mali byť do konca roku 2002 vrátené navrhovateľovi. Jednalo sa o stany dovezené na územie Slovenka v režime podmieneného oslobodenia od cla na karnety A.T.A. s tým, že navrhovateľ ako dovozca je povinný tovar vyviezť späť do 31.12.2002. Z hľadiska techniky medzinárodného obchodu je karnet A.T.A. cenným papierom osvedčujúcim vlastníctvo tovaru na strane navrhovateľa. Napriek tomu, že nešlo o predaj alebo akýkoľvek iný spôsob prevodu vlastníckeho práva tovaru na odporcu, odporca nerešpektoval dohodu s navrhovateľom a stany, ktoré boli predmetom pôžičky predal firme A. R. S., k.s. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ zistil až v roku 2004. Hoci odporca nebol majiteľom tovaru a nebol oprávnený na predaj stanov, vyúčtoval firme A. R. S., k.s. dodávku stanov, vrátane 23% DPH a položky za vybavenie karnetov A.T.A. Pri predaji stanov teda odporca vedel, že stany sú v režime karnetov A.T.A. a musia byť vyvezené späť. Napriek prísľubu, že stany budú vrátené, a že dôjde k uzavretiu trojstrannej dohody so spoločnosťou A. R. S., k.s., k vráteniu stanov napokon nedošlo. Z dôvodu, že stany nebolo možné vyviesť späť do Českej republiky v dôsledku nedodržania lehoty pre spätný vývoz tovaru, bolo navrhovateľovi niekoľkými rozhodnutiami colných orgánov Slovenskej republiky vymerané dovozné clo z tovaru, ktorý bol pôvodne prepustený do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla a boli vymerané navrhovateľovi DPH a pokuta. Povinnosť uhradiť sumu colného dlhu bola primárne stanovená podľa príslušných ustanovení Colného zákona Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore B., ako záručnému združeniu. Colný dlh zaplatila Slovenskej republike z titulu ručenia za karnety A.T.A. Obchodná a hospodárska komora v B., ktorá si uplatnila poistnú udalosť u Č. P. a.s.. P. vymáha úhradu na navrhovateľovi z titulu prechodu nároku na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Brne navrhovateľ doposiaľ uhradil poisťovni dňa 23.1.2006 110.000,- Kč. V súvislosti so vstupom Českej republiky do Európskej únie, nie je možné dodatočné vystavenie osvedčenia EUR 1 o pôvode tovaru, ktorý bol vyvezený do iného členského štátu Európskej únie. Navrhovateľ preto jednal so spoločnosťou A. R. S., k.s., ktorá uznala pohľadávku navrhovateľa z titulu úhrady dovozného cla a uzavrela s navrhovateľom dňa 15.9.2005 Zmluvu o úhrade colného dlhu, na základe ktorej zaplatila navrhovateľovi sumu 162.542,- Sk, t.j. 121.395,75 Kč. Škoda navrhovateľa vzniknutá v príčinnej súvislosti s protiprávnym predajom stanov vykonaných odporcom predstavuje celkom čiastku 572.769,- Kč, znížená o sumu 121.395,75 Kč, uhradených spoločnosťou A. R. S., k.s. Z celkovej škody v sume 451.373,25 Sk navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi škodu v sume 110.000,- Kč, ktorú navrhovateľ uhradil poisťovni dňa 23.1.2006 bankovým prevodom na účet poisťovne.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu faktúry vystavené spoločnosťou navrhovateľa odporcovi za realizáciu stanov (č.l. 12 - 15), A.T.A. karnety vyvážaného tovaru (č.l. 16 - 27), stavebné povolenie č.k. 2002/03056/ŽP-Pe zo dňa 4.3.2002 (č.l. 28 - 29), rozhodnutia Hospodárskej komory ČR (č.l. 30 - 41), rozhodnutia Colného úradu T., Ž. a S. o vzniku colného dlhu (č.l. 42 - 56), návrh Českej poisťovne a.s. proti navrhovateľovi, o zaplatenie sumy 356.924,- Kč s príslušenstvom (č.l. 57 - 62), rozsudok Krajského súdu v Brne č.k. 11Cm 336/2004 - 16 zo dňa 31.8.2005 (č.l. 63), uznesenie o nariadení exekúcie Mestského súdu v Brne č.k. 96-Nc 5843/2005 - 6 zo dňa 8.12.2005 (č.l. 64), hromadný príkaz na úhradu zo dňa 23.1.2006 (č.l. 65), návrh na nariadenie exekúcie na zaplatenie peňažnej sumy zo dňa 24.11.2005 (č.l. 66 - 68), platobný rozkaz Mestského súdu v Brne č.k. 56Ro 1127/2004 - 34 zo dňa 9.8.2004 (č.l. 69), výzvu navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy (č.l. 70), návrh dohody na úhradu škody (č.l. 71 - 72), stanovisko odporcu zo dňa 10.2.2006 (č.l. 73), rozhodnutie Colného úradu T. o prerušení konania zo dňa 24.1.2006 (č.l. 74 - 76), žiadosť vývozcu o záväzné vyjadrenie k možnosti dodatočného vystavenia osvedčenia EUR 1 podľa čl. 9 ods. 5 Protokolu o pravidlách o pôvode tovaru (č.l. 77), stanovisko Colného riaditeľstva B. zo dňa 15.3.2006 (č.l. 78), zmluva o úhrade colného dlhu zo dňa 15.9.2005 (č.l. 79), hromadný príkaz na úhradu zo dňa 23.1.2006 (č.l. 80).
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10Cb 399/2006 - 88 zo dňa 26.7.2007 uložil odporcovi povinnosť, písomne vyjadriť sa k žalobe.
V písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2007 odporca uviedol, že pohľadávku navrhovateľa vo výške 110.000,- CZK z titulu uplatnenej náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi úhradou uvedenej sumy Č. P. a.s. dňa 23.1.2006 odporca neuznáva čo do skutkovej ani právnej dôvodnosti a žiada návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Odporca poprel tvrdenie navrhovateľa, že medzi účastníkmi konania bol uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej by bol odporca zaviazaný vrátiť navrhovateľovi predmet plnenia do 31.12.2002. Medzi účastníkmi takýto zmluvný vzťah nikdy nevznikol. Takýto záväzok nebol dojednaný. Podľa požiadavky navrhovateľa odporca mal vo vlastnom mene ako slovenský podnikateľský subjekt prefakturovať spoločnosti A. R. S., k.s. na jej žiadosť výstavné stany. Odporca s predmetom plnenia (výstavnými stanmi) nikdy nedisponoval a nemanipuloval. Na základe požiadavky navrhovateľa boli odporcovi vystavené v návrhu označené faktúry, ktoré odporca zaplatil a presne tú istú sumu odporca prefakturoval spoločnosti A. R. S., k.s. podľa pokynov navrhovateľa, ktorý určil výšku fakturovanej sumy a obsahové náležitosti faktúr. K pôžičke stanov fakticky nedošlo, a preto neexistoval a nevznikol žiaden záväzok odporcu vrátiť tieto stany navrhovateľovi v lehote do 31.12.2002. Navrhovateľ sa voči odporcovi nedomáhal vrátenia predmetu plnenia. Zapožičiavanie výstavných stanov bolo pre odporu bezpredmetné, nakoľko touto činnosťou sa odporca nezaoberá a tiež nesúvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Preberací protokol o prevzatí výstavných stanov bol spísaný medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s., pričom sám navrhovateľ zabezpečil dovoz, colné konanie a zrealizoval montáž stanov na výstavných miestach určených objednávkami konečného odberateľa - spol. A. R. S., k.s.. Spôsob dovozu bol v plnej kompetencii navrhovateľa. Odporca nikdy nemal postavenie dovozcu. Odporca so spoločnosťou A. R. S., k.s. neuzavrel ani v ústnej ani v písomnej forme žiadnu kúpnu zmluvu, predmetom plnenia ktorej by mali byť sporné výstavné stany. Odporca preto namietol tvrdenie navrhovateľa, že z uvedenej spoločnosti stany predal a pri predaji mal jednoznačne vedieť, že stany sú v režime karnetov. Odporca nemal žiadne zákonné oprávnenie vstupovať do colného, resp. daňového konania, ktorého nebol účastníkom. Nedopustil sa protiprávneho konania ako porušenia právnej povinnosti, na základe ktorej by vznikla navrhovateľovi škoda a absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Odporca rovnako spochybnil výšku uplatnenej škody v sume 110.000,- CZK, nakoľko navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločnosť A. R. S., k.s. na základe Zmluvy o úhradu colného dlhu zo dňa 15.9.2005, týkajúcej sa sporných stanov, uhradila navrhovateľovi 121.395,75 Kč.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného pracovníka navrhovateľa, jeho štatutárneho zástupcu
- konateľa spoločnosti, výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu, výsluchom svedka Ing. P. M. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na začatie konania a domáhal sa voči odporcovi zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu náhrady škody. Porušenie povinnosti na strane odporcu navrhovateľ označil v tom, že v rozpore s uzatvorenou zmluvou medzi účastníkmi konania odporca previedol vlastnícke právo k veci na tretí subjekt, hoci mal vedomosť o tom, že tovar, ktorého sa prevod týkal bol poskytnutý odporcovi len na časovo obmedzené obdobie a po uplynutí tohto obdobia mal byť navrhovateľovi vrátený. Spoločnosť navrhovateľa vyviezla výstavné stany na územie Slovenska s tým, že očakávala od odporcu, ako spoločnosti pôsobiacej v oblasti zahraničného obchodu, sprostredkovanie služieb i obchodu samotného so spoločnosťou A. R. S., k.s. Výstavné stany dodané spoločnosti A. R. S., k.s. prostredníctvom odporcu, boli poskytnuté na časovo obmedzené obdobie do konca roka 2002 s tým, že po uplynutí tejto lehoty mali byť stany opäť vyvezené späť do Českej republiky, nakoľko išlo o tovar prepustený do režimu dočasného použitia, na ktorý sa poskytovali výhody vyplývajúce z tohto režimu. Existenciu tohto typu colného režimu preukazoval navrhovateľ predloženými karnetmi A.T.A., vystavenými Českou obchodnou a hospodárskou komorou pre dovozcu, t.j. navrhovateľa, pre ktorého vyplývajú práva a povinnosti z vystavenia tohto dokumentu. Navrhovateľ po uplynutí lehoty dočasného použitia sa domáhal voči spoločnosti A. R. S., k.s. vydania predmetných stanov, pričom spoločnosť odôvodňovala ich nevrátenie vlastníckym vzťahom a úhradou kúpnej ceny dodaných stanov spoločnosti odporcu. Tým, že bol porušený spôsob konečného použitia tovaru prepusteného do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla a nesplnením podmienky príslušného režimu, tým, že tovar nebol z tuzemska vyvezený späť v súlade s lehotou A.T.A. karnetu pre spätný vývoz tovaru, colné orgány Slovenskej republiky začali reklamačné konanie, pričom Slovenská obchodná a priemyselná komora zaplatila ako ručiteľ podľa príslušných právnych noriem colného dovozné dávky, vymerané colnými orgánmi Slovenskej republiky a uplatnila reklamáciu u Hospodárskej komory Českej republiky, nakoľko navrhovateľ nepreukázal spätný vývoz tovaru do Českej republiky. Hospodárska komora Českej republiky následne ako ručiteľ požiadala navrhovateľa o zaplatenie colných dovozných dávok priamo na účet Slovenskej obchodnej priemyselná komory. Hospodárska komora Českej republiky ako subjekt poistený, uplatnil u Č. P. a.s., P., poistný nárok z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy, na základe čoho poisťovňa uhradila dlh Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Zaplatením tohto dlhu prešiel nárok na náhradu škody na poisťovňu, ktorá si uplatnila jej náhradu priamo voči navrhovateľovi. V súlade s rozhodnutím Krajského súdu Brno a na základe exekúcie navrhovateľ uhradil v prospech oprávneného (Č. P., a.s.) sumu 110.000,- Kč dňa 23.1.2006. Celková škoda navrhovateľa predstavuje dovyrúbené clo, príslušnú DPH a zmluvnú pokutu, z ktorej navrhovateľ uhradil Č. P., a.s. sumu 110.000,- Kč, ktorej náhrady sa voči odporcovi domáha predmetnou žalobou.
Právny zástupca odporcu poprel dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky čo do skutkovej a právnej dôvodnosti, a to z dôvodov, že navrhovateľ opiera svoj nárok o zmluvu o pôžičke. Podľa tvrdenia odporcu medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu takejto dohody, či už v ústnej alebo v písomnej forme. Právny zástupca odporcu poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ odporcovi neprenechal či už fakticky alebo na základe ústnej dohody žiadnu hnuteľnú vec, ktorú by potom dlžník, t.j. odporca mal po uplynutí určitej doby navrhovateľovi vrátiť. Uviedol, že od roku 2002 do roku 2007, navrhovateľ sa nedomáhal voči odporcovi vrátenia predmetu zmluvy. Teda absentuje zo strany odporcu vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, ako aj ďalšie podstatné časti tohto zmluvného typu. Potvrdil, že zo strany odporcu bol daný prísľub na uskutočnenie prefakturácie zapožičaných stanov pre spoločnosť A. R. S.. Obsah zmluvného vzťahu nebol zachytený v písomnej forme. Jednalo sa o ústnu dohodu, obsahom ktorej bolo vykonanie prefaktuácie určitej služby vo vzťahu k spoločnosti A. R. S., k.s. Spoločnosť A. R. S., k.s. oslovila navrhovateľa písomnými objednávkami, v ktorých žiadala o poskytnutie stanov na výstavy v P. B., vo Z., v L., v M., v K. a v B. v období február až máj roku 2002. Na základe objednávky tejto spoločnosti voči navrhovateľovi, navrhovateľ požiadal o vystavenie karnetu A.T.A. Českú obchodnú a hospodársku komoru s tým, že navrhovateľ je vo vystavených karnetoch označený ako dovozca so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z vystavenia takéhoto dokumentu. Z Dohovoru o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia, ktorý je označovaný ako Istanbulský dohovor, uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 365/2002 Z. z. vyplýva zákaz prenosu práv a povinností z A.T.A. karnetu na tretiu osobu. V zmysle tohto dohovoru nie je možné predmet karnetu zapožičať. Navrhovateľ ako dovozca mal povinnosť v časovom rozsahu vyplývajúcich z vystavených A.T.A. karnetov vyviezť stany späť do Českej republiky, do konca roku 2002. Podľa tvrdení odporcu, navrhovateľ nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam o uzavretí zmluvy pôžičke a taktiež nepreukázal povinnosť odporcu zaplatiť vyrúbené clo a dovoznú daň z dôvodu, že by odporca porušil svoje povinnosti tým, že stany nevyviezol späť do Českej republiky. Odporca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. Pri prefakturácii poskytnutých stanov vychádzal z podkladov a pokynov navrhovateľa. Pre vznik zodpovednostného nároku navrhovateľa chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou a taktiež navrhovateľ nepreukázal vznik škody v žalovanej sume s poukazom na vykonanú úhradu spoločnosťou A. R. S., k.s. vo výške 162.000,- Kč.
Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania a prednesených právnym zástupcom. Uviedol, že v rámci priateľských vzťahov medzi účastníkmi, na základe požiadavky, v tom čase štatutárnych zástupcov spoločnosti navrhovateľa pána H., pána K., odporca vykonal prefakturáciu stanov spoločnosti A. R. S., k.s. Odporca mal za to, že sa jedná o prefakturáciu predaja stanov, čo dovodzoval z obsahu faktúry, ako aj výšky fakturovanej sumy. Úloha odporcu spočívala v tom, že sumu, ktorá bola odporcovi fakturovaná spoločnosťou navrhovateľa refakturoval odporca spoločnosti A. R. S., k.s. s obsahovými náležitosťami faktúry vymedzenými navrhovateľom. S predmetom kúpy odporca nikdy nedisponoval, tieto nevidel a neprevzal. Po zistení skutočnosti, že došlo k dodávke a montáži poskytnutých stanov, odporca vyfakturoval cenu plnenia podľa pokynov navrhovateľa spoločnosti A. R. S., k.s. a po jej úhrade následne poukázal uhradenú sumu navrhovateľovi.
Podľa vyjadrenia povereného pracovníka navrhovateľa, realizácii obchodného prípadu predchádzalo trojstranné rokovanie zástupcov navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., ktorého sa zúčastnil za stranu navrhovateľa pán M. H. a Ing. J. K., ktorých žiadal navrhovateľ vypočuť ako svedkov.
Štatutárny zástupca navrhovateľa J. K. uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava návrhu na začatie konania s poukazom na skutkové zdôvodnenie žaloby. Potvrdil existenciu trojstrannej dohody medzi zástupcami navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., na základe ktorej boli navrhovateľom vyrobené a poskytnuté spoločnosti A. R. S., k.s. výstavné stany, na dočasnú dobu. Obsahom tejto trojstrannej dohody bola dohoda o pôžičke stanov medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s., o obsahu ktorej mal nepochybne vedomosť aj odporca. Úloha odporcu spočívala v požiadavke vykonať prefakturáciu pôžičky medzi spoločnosťou navrhovateľa a tretím subjektom tak, že navrhovateľ vyúčtoval cenu plnenia odporcovi, následne odporca mal túto cenu prefakturovať spoločnosti A. R. S., k.s. Podľa trojstrannej dohody, navrhovateľ mal požadované stany vyrobiť, tieto doviesť na územie Slovenskej republiky, vykonať ich montáž a po uplynutí dohodnutej doby vykonať ich demontáž na podnet spoločnosti A. R. S., k.s. a následne tieto vyviezť späť na územie Českej republiky. Porušenie povinnosti na strane odporcu navrhovateľ vidí v tom, že odporca v súlade s obsahom trojstrannej dohody účastníkov nedodržal textáciu obsahu faktúr vystavených odporcom pre spoločnosť A. R. S., k.s., v súvislosti s použitím pojmu „predaj stanov“. Ďalšie porušenie povinnosti na strane odporcu spočíva v tom, že hoci odporca mal vedomosť o existencii A.T.A. karnetov a o povinnosti A. R. S., k.s. umožniť navrhovateľovi vykonať demontáž a odvoz stanov do Českej republiky, odporca ako dovozca mal učiniť potrebné colné kroky k zabezpečeniu nápravy a zmeny režimu prepustenia tovaru na jeho voľného použitie. K obsahu fakturácie medzi navrhovateľom a odporcom, štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že vo fakturovanej cene bola zahrnutá cena výroby stanov, ich skompletovanie, dodávka a montáž predmetu plnenia. V súvislosti s uzavretou trojstrannou dohodou vznikol medzi navrhovateľom a odporcom bezodplatný zmluvný vzťah. Poskytnuté plnenie odporcu malo byť odporcovi kompenzované v rámci ďalších obchodných aktivít účastníkov.
Z výpovede svedka Ing. P. M., zamestnanca odporcu, súd zistil, že svedok bol prítomný pri stretnutiach štatutárneho zástupcu navrhovateľa pána H. a štatutárneho zástupcu odporcu v súvislosti s riešením vzniknutého colného dlhu. Zástupca navrhovateľa žiadal odporcu o vykonanie preclenia tovaru výstavných stanov na základe A.T.A. karnetov, ktoré mal svedok uskutočniť z poverenia štatutárneho zástupcu odporcu. Na základe uskutočnených rokovaní s príslušnými colnými úradmi svedok zistil, že dodatočné preclenie tovaru vzhľadom na odstup času, uplynutie lehoty, platnosti A.T.A. karnetov a postavenie odporcu, ktorý nebol dovozcom tohto tovaru, nie je možné.
Z obsahu návrhu navrhovateľa a vyjadrení povereného pracovníka navrhovateľa a jeho štatutárneho zástupcu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi zaplatenie žalovanej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu, vrátiť navrhovateľovi zapožičané stany na výstavné akcie spoločnosti A. R. S., k.s. a v porušení povinnosti dodržať pokyny navrhovateľa v prefakturácii poskytnutých stanov tomuto tretiemu subjektu. Z obsahu vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že na strane odporcu malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti na základe uzatvorenej trojstrannej dohody medzi zástupcami spoločnosti navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., v rámci ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou navrhovateľa a spoločnosťou A. R. S., k.s. Z obsahu vykonaných listinných dôkazov nesporne vyplýva, že spoločnosť A. R. S., k.s. objednala dodávku a montáž stanov pre výstavné akcie písomnými objednávkami zo dňa 3.4.2002 - č.l. 163 a zo dňa 30.4.2002 - č.l. 165, adresovanými navrhovateľovi a odporcovi s poukazom na dohodnutú cenu podľa zmluvy s vymedzením typu stanov, ich umiestnenia, termínu dodávky a montáže, dispozičného umiestnenia stanov. V časti ceny objednávka odkazuje na obsah zmluvy bez bližšej špecifikácie s tým, že faktúra má byť vystavená na spoločnosť A. R. S., k.s. s potvrdeným dodacím listom a kópiou objednávky, účtovaná spolu s DPH.
V odovzdacích protokoloch zo dňa 2.3.2002 - č.l. 160, zo dňa 7.3.2002 - č.l. 159, zo dňa 3.3.2002 - č.l. 161, zo dňa 5.3.2002 - č.l. 162, zo dňa 10.6.2002 - č.l. 164 a zo dňa 21.5.2002 - č.l. 166 navrhovateľ potvrdil montáž a funkčnosť odovzdaných stanov a spoločnosť A. R. S., k.s. potvrdila ich prevzatie svojim podpisom.
Daňovým dokladom - faktúrou č. 10042002 navrhovateľ fakturoval odporcovi za realizáciu stanov celkom sumu 813.927,- Kč po odpočítaní zálohy vo výške 300.000,- Kč podľa špecifikácie výstavných miest (č.l. 167 - 168).
Obsahom listinného dôkazu na č.l. 169 je požiadavka navrhovateľa adresovaná odporcovi o prefakturáciu stanov v B. a v K., v celkovej sume 1.122.820,- Sk (č.l. 169).
Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodno-právny, na ktorý aplikoval ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcim zodpovednosť.
O záväzkovú zodpovednosť ide nielen vtedy, keď dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti, ale tiež v prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona, prípadne keď dôjde k porušeniu záväzku z bezdôvodného obohatenia a podobne. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú: a/ protiprávny úkony b/ vznik škody c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený, t.j. navrhovateľ. Všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne.
Navrhovateľ za porušenie právnej povinnosti označil konanie odporcu v rozpore s uzatvorenou zmluvou medzi účastníkmi konania, ktorým odporca previedol vlastnícke právo k tovaru prepusteného do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla tretiemu subjektu spoločnosti A. R. S., k.s., hoci mal vedomosť, že sa jedná o tovar, ktorý po uplynutí vymedzeného obdobia platnosti A.T.A. karnetov má byť vrátený navrhovateľovi (zápisnica z pojednávania - č.l. 178). Ďalšie porušenie povinnosti na strane odporcu podľa tvrdení navrhovateľa spočívalo v nedodržaní obsahových náležitostí fakturácie voči spoločnosti A. R. S., k.s.
Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s., pričom úloha odporcu spočívala v prefakturácii ceny poskytnutého plnenia tak, že navrhovateľ fakturoval cenu realizácie stanov odporcovi a následne odporca spoločnosti A. R. S., k.s. Odporca nebol vlastníkom ani držiteľom výstavných stanov, ktoré tvorili predmet záväzku medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s. Ich výrobu, dodávku a montáž realizoval výlučne navrhovateľ v prospech odberateľa spoločnosti A. R. S., k.s. Tvrdenie o uzavretí kúpnej zmluvy medzi odporcom a spoločnosťou A. R. S., k.s. navrhovateľ v konaní nepreukázal. Vznik a existencia takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu z obsahu predložených listinných dôkazov nevyplýva. Z daňových dokladov vystavených odporcom pred odberateľa A. R. S., k.s., ktorými odporca fakturoval cenu poskytnutého plnenia (prílohová obálka spisu - č.l. 209) je zrejmé, že odporca konečnému odberateľovi fakturoval dodávku stanov podľa špecifikácie výstavných miest, ako vyúčtovanie tovaru a služieb na základe objednávky A. R. S., k.s., zatiaľ čo navrhovateľ v textácii faktúr voči odporcovi použil termín a označenie predmetu plnenia „realizácia stanov“. Na základe uvedeného nemožno vyvodiť záver o porušení povinnosti na strane odporcu v nedodržaní podmienok formálnych náležitostí faktúr vymienených navrhovateľom. Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že odporca na seba prevzal zmluvnú povinnosť vrátiť resp. zabezpečiť vrátenie dočasne poskytnutej veci navrhovateľovi. Takáto povinnosť odporcovi nevyplývala zo zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu. Z použitého pojmu v texte faktúr vystavených odporcom pre spoločnosť A. R. S., a.s. „dodanie stanov“ nemožno vyvodzovať vôľu odporcu predať vec, ktorej poskytnutie bolo predmetom fakturácie 3. osobe a ani existenciu kúpnej zmluvy medzi odporcom a treťou osobou. Faktúra v rovine práva predstavuje výzvu na platenie. Obsah faktúry vystavenej po uzavretí zmluvy nemôže meniť obsah uzatvoreného záväzkovo-právneho vzťahu ani zakladať nový zmluvný vzťah. Pokiaľ spoločnosť A. R. S., k.s. bola účastníkom trojstrannej dohody tak, ako tvrdí navrhovateľ, nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k veci od subjektu, ktorý nebol jej vlastníkom, ktorá skutočnosť jej musela byť nepochybne známa (§446 ObchZ).
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na základe dohody účastníkov konania, odporca bol poverený navrhovateľom vo vlastnom mene uplatniť voči spoločnosti A. R. S., k.s. úhradu ceny poskytnutého plnenia faktúrou s náležitosťami určenými navrhovateľom a prijatú platbu zaplatiť navrhovateľovi na podklade ním vystavenej faktúry, a to bezodplatne. Iné práva a povinnosti odporcovi z tohto právneho vzťahu nevznikli. Tieto neboli navrhovateľom tvrdené a ani preukazované. Pokiaľ sa týka námietky, že odporca neučinil opatrenia potrebné k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody resp. k jej zmierneniu, súd poznamenáva, že všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov právnych vzťahov, zaťažuje najmä poškodeného, resp. toho, komu hrozí škoda. Primerané prevenčné správanie na strane navrhovateľa však nebolo v konaní preukázané.
Podľa Istanbulského dohovoru - Dohovoru o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 365/2002 Z. z.) čl. 1 písm. d/, na účely tohto Dohovoru sa rozumie pod pojmom karnet medzinárodný colný doklad, ktorý slúži ako colná deklarácia na zabezpečenie totožnosti tovaru (vrátane dopravných prostriedkov), a ktorý predstavuje medzinárodne uznávanú záruku na zabezpečenie dovozných ciel a daní. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru, tovar prepustení do režimu dočasného použitia (vrátane dopravných prostriedkov) sa vyvezie späť v stanovenej lehote, dodatočnej na dosiahnutie cieľa zamýšľaného použitia. Táto lehota je v každej prílohe stanovená osobitne. Podľa čl. 8, každá zmluvná strana môže povoliť prevod práv a povinností vyplývajúcich z režimu dočasného použitia na inú osobu v prípade, ak táto osoba: a/ spĺňa podmienky stanovené týmto dohovorom, b/ prevezme povinnosti pôvodného držiteľa režimu dočasného použitia. Podľa čl. 20 ods. 1, kto poruší ustanovenia tohto dohovoru na území ktorejkoľvek zmluvnej strany, podrobí sa sankciám stanoveným vnútroštátnymi právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej území k porušeniu došlo. Podľa čl. 1 hlava I. Dohovoru, na účely tejto prílohy b/ „karnet A.T.A.“ je doklad, ktorý sa používa pre režim dočasného použitia tovaru s výnimkou dopravných prostriedkov. Podľa čl. 7 hlava III. lehota stanovená na spätný vývoz tovaru (vrátane dopravných prostriedkov) dovezeného na doklad pre režim dočasného použitia, nesmie v žiadnom prípade prekročiť dobu platnosti tohto dokladu. Podľa čl. 3 hlava II. Dohovoru, tovar prepustený do režimu dočasného použitia, na ktorý sa poskytli výhody vyplývajúce z tohto režimu sa nesmie: a/ požičať, prenajať alebo používať za odmenu, alebo b/ premiestniť z miesta podujatia, ak vnútroštátne právne predpisy neupravujú inak. Podľa čl. 4 ods. 1, lehota na spätný vývoz tovaru dovážaného na vystavovanie alebo použitie na výstavách, veľtrhoch, zasadnutiach alebo podobných podujatiach, bude najviac šesť mesiacov od dátumu prepustenia tovaru do režimu dočasného použitia.
Z obsahu predložených A.T.A. karnetov, vystavených Hospodárskou komorou ČR vyplýva, že držiteľom A.T.A. karnetov je navrhovateľ, obsahujú označenie zamýšľaného použitia tovaru na výstavné akcie v mestách Slovenskej republiky a dobu platnosti A.T.A. karnetov v trvaní do 30.12.2002 a 31.12.2002 (č.l. 16 - 27).
Z citovaných ustanovení Istanbulského dohovoru vyplýva zodpovednosť držiteľa A.T.A. karnetu, t.j. navrhovateľa, za dodržanie lehoty na spätný vývoz tovaru, nakoľko A.T.A. karnet umožňuje dočasný vývoz, resp. dovoz tovaru do tretích krajín bez platenia cla a iných dovozných poplatkov a bez colných formalít počas obmedzeného časového obdobia. Prepravca ručí za prípadný colný dlh v prípade nedodržania podmienok ich vydania, pričom ručenie vývozcu za colný dlh v krajine dočasného dovozu je nahradené ručením obchodnej komory. O zmenu colného režimu s prípadným predajom tovaru je oprávnený požiadať výlučne držiteľ A.T.A. karnetov, v danom prípade navrhovateľ. V prípade nedodržania lehoty na spätný vývoz tovaru je držiteľ A.T.A. karnetu povinný podrobiť sa zaplateniu dovozných colných dávok.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal jednu zo základných podmienok zodpovednosti z titulu náhrady škody, a to porušenie právnej povinnosti na strane odporcu. Navrhovateľ bol oprávnený primárne sa domáhať voči spoločnosti A. R. S., k.s. vrátenia vecí poskytnutých na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke a v prípade porušenia tejto povinnosti domáhať sa náhrady škody voči tomuto subjektu. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa ako držiteľa A.T.A. karnetov vyviesť výstavný tovar späť na územie Českej republiky do 31.12.2002, vznikla navrhovateľovi povinnosť podrobiť sa sankciám stanoveným vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvnej strany, na ktorej území k porušeniu došlo, t.j. na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie povinnosti na strane odporcu, nebola daná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou navrhovateľovi. Keďže sa jedná o kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku z titulu náhrady škody, bez splnenia ktorejkoľvek zo zákonom stanovených podmienok, nie je možné nárok z titulu náhrady škody poškodenému priznať. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca ako účastník, ktorý bol vo veci úspešný, si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20.8.2007, vyjadrenie k návrhu dňa 20.8.2007, nahliadnutie do spisu za účelom oboznámenia sa s prílohami návrhu a zabezpečenie ich fotokópií + náhrada hotových výdavkov za fotokópie príloh 256,- Sk a účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 a dňa 7.10.2008, vyjadrenie odporcu zo dňa 28.1.2008, t.j. 6 x á 4.850,- Sk, vychádzajúc z kurzu CZK/1 SKK 1,23 Kč/1Sk, 1 x 2.425,- Sk, spolu 31.525,- Sk, 19% DPH 5.989,75 Sk, režijný paušál 4 x 178,- Sk a 3 x 190,- Sk, spolu trovy právneho zastúpenia 38.796,75 Sk a náhrada hotových výdavkov v sume 256,- Sk, celkom trovy konania odporcu 39.052,75 Sk.
Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal odporcovi náhradu trov nasledovne:
1. titulom náhrady hotových výdavkov vo výške 256,-Sk 2. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 26.885,75 Sk za úkony právnej služby
a) príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. na základe plnomocenstva zo dňa 20.08.2007 sumu 4.850,-Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 178,-Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk b)podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 20.08.2007 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 4.850,-Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 178,-Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk c) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 13.11.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 4.850,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 178,- Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk d) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 07.10.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 4.850,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 190,- Sk, t.j. spolu 5.961,50 Sk e) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.10.2008 podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2.425,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 190,-Sk, t.j. spolu 3.075,75 Sk.
Súd nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu trov konania vo výške 2 x 4.850,-Sk a réžijné paušály za úkon právnej služby nazretie do spisu dňa 08.11.2007 a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28.01.2008, nakoľko účelnosť takto vynaložených trov v zmysle ust. §142 dos.1 O.s.p. z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Odmena za naštudovanie obsahu spisového materiálu je zahrnutá v rámci úkonu právnej služby príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom. Náhrady za ďaľšie štúdium obsahu spisového materiálu možno požadovať len v prípade, ak ich uskutočnenie je potrebné a účelné vzhľadom na priebeh konania, prípadne zmenu skutkových okolností od podania návrhu. Taktiež náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie, súd nepriznal s poukazom na zásadu účelnosti vynaložených trov, nakoľko ich dôvodnosť z obsahu spisového materiálu a z priebehu súdneho konania nevyplýva.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi v celkovej výške 27.141,75 Sk na účet právneho zástupcu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.