Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/166/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XXX, XXX XX C. - F., proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa 11.12.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Písomným podaním zo dňa 11.12.2023 žalobkyňa súdu doručila žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výroku akýchkoľvek úkonov, objednávania stavebných zákaziek, predstavovania sa za obchodnú spoločnosť G. I., J., so sídlom G. K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina vo vložke č. XXXXX/X, a to s účinnosťou od vydania neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa taktiež domáhala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že žalobcu vylučuje ako spoločníka z obchodnej spoločnosti G. I. J., so sídlom G. K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina vo vložke č. XXXXX/X.

2. Na odôvodnenie návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 02.02.2012 založila obchodnú spoločnosť G. I. J., pričom na základe Spoločenskej zmluvy zo dňa 02.02.2012 bola jej jedinou konateľkou a aj spoločníčkou. Dňa 24.02.2015 žalobkyňa súhlasila s pristúpením spoločníka p. A. G. do obchodnej spoločnosti G. I. J.. Spoločník prerušil akýkoľvek kontakt, porušuje závažným spôsobom rozsah práv a povinností spoločníka, ktoré stanovuje , ako aj spoločenskú zmluvu a stanovy, ktoré boli prijaté obchodnou spoločnosťou G. I. J.. A. G. konal a aj koná v mene spoločnosti, resp. v jej mene vykonáva iné úkony, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami bez vedomia žalobkyne. Ďalej uviedla, že A. G. protiprávne konal ako spoločník voči spoločnosti G. I. J. tým, že uzatváral a podpisoval zmluvy o dielo a konal v mene spoločnosti G. I. J. bez splnomocnenia; falšoval úradné listiny tým, že podpisoval zmluvy o dielo za konateľku spoločnosti G. I. a nemal na to potrebné splnomocnenie; má vysoké dlžoby voči štátu, vzhľadom na ktorú skutočnosť nemôže byť spoločníkom G. I. J. podľa zákonov SR; voči spoločníkovi A. G. je vedené trestné konanie za neoprávnené podnikanie – ČVS. Žalobkyňa má podozrenie, že došlo k trestnému činu podľa ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu, nakoľko žalobkyňa ako konateľka spoločnosti pracovala v dvoch zamestnaniach -12h práca a v tretej nepravidelnej práci - výučba na VŠ. Spoločnosť G. I. J. z tohto dôvodu bola tzv. spiaca - nepracovala, nekonala a nevyvíjala žiadnu podnikateľskú aktivitu, avšak spoločník A. G. neoprávnene objednával zákazky a podpisoval bez vedomia konateľky spoločnosti G. I. J. zmluvy o dielo s klientmi. Spoločník A. G. nezákonne posielal finančné prostriedky obchodnej spoločnosti G. I. J. na súkromný účet tretej osoby, bez vedomia a súhlasu žalobkyne dlhodobo uzatváral zmluvy o dielo, falšoval podpis žalobkyne, nelegálne zamestnával a vyplácal pracovníkov, prevádzal finančné prostriedky zákazníkov na súkromný účet jeho matky L. G.,

nakupoval stavebný materiál cez faktúry spoločnosti SIKO na spoločnosť, pričom používal súkromný email a stále v podvodnej činnosti pokračuje, o ktorej skutočnosti sa žalobkyňa náhodne dozvedela od poškodených zákazníkov. Spoločník A. G. nemal na takúto činnosť súhlas žalobkyne a nemohol ju ani vykonávať, nakoľko nebol konateľom spoločnosti a neodvádzal 50% podielu z obchodného zisku na firemný účet, čím vznikla škoda obchodnej spoločnosti G. I. J.. Uvedenou dlhodobou a úmyselnou činnosťou sa žalovaný dopustil protiprávneho konania.

3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností žalobkyňa ako dôkazy označila výpis z obchodného registra spoločnosti G. I. J., Zmluvu o dielo s klientom p. A., faktúry zo spoločnosti SIKO, podpisový vzor G. I. J., OP A. C., podpisový vzor spoločníka A. G. a dôkaz spoločník A. G. hľadaný pre podvod.

4. Podľa , , (ďalej len „“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , : Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa , : V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa : Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa , : Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa : Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa Článku 17 : Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Ustanovenie upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom k návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Neodkladné opatrenie je teda právnym inštitútom, účelom ktorého je zabezpečiť rýchlu úpravu právnych pomerov strán v spore alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve vo

forme nariadenia neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale má povahu osvedčovania. Súd na základe žalobkyňou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu neodkladného opatrenia. Ďalším predpokladom, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie je stav, kedy sledovaný účel opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

13. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s použitím a nasledujúcich ustanovení zákona, a to či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje okrem všeobecných náležitostí žaloby podľa opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či je z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

14. Súd primárne konštatuje, že návrh obsahuje náležitosti žaloby v zmysle , ako aj označenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľ domáha. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj z predložených listinných dôkazov, však súd za osvedčené nepovažoval naplnenie predpokladu potreby neodkladnej úpravy pomerov resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako ani osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Podľa názoru súdu žalobkyňa vo svojom návrhu dostatočne neosvedčila reálnosť obavy z ohrozenia svojich práv, keď dostatočne nepreukázala, že subjekt, ktorému navrhuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením, koná tak, že môže skutočne dôjsť k znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, prípadne k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.

15. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov, objednávania stavebných zákaziek a predstavovania sa za obchodnú spoločnosť G. I. J., so sídlom G. K. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, tak v tejto súvislosti dospel súd k záveru, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom neosvedčila, že by žalovaný takto skutočne konal a rovnako, že by takýmto konaním ohrozoval práva žalobkyne.

16. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že v doručenom návrhu žalobkyne nie sú v dostatočnom rozsahu vymedzené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, tiež

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť, trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, splnenie ktorých obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje základnú argumentačnú líniu žalobkyne, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha (napríklad z akého konkrétneho dôvodu je právo žalobkyne ohrozované a o ktoré konkrétne právo sa jedná, t.j. presne vymedziť konanie žalovaného a právo žalobkyne, do ktorého sa neoprávnene zasahuje, resp. ktoré je ohrozované; žalobkyňa súdu taktiež hodnoverne neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je totiž nevyhnutné tvrdený nárok, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, aspoň osvedčiť, nestačí tvrdenie o jeho existencii. V tomto prípade žalobkyňa svoj tvrdený nárok voči žalovanému žiadnym spôsobom neosvedčila. Súd teda nemôže uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania, pri ktorom nemá osvedčené, že by zo strany žalovaného dochádzalo. Inými slovami, pokiaľ žalobkyňa aspoň neosvedčí, že zo strany žalovaného skutočne dochádza ku konaniu, ktorého uloženia povinnosti zdržať sa sa návrhom domáha, tak súd nemôže žalovanému uložiť povinnosť tak nekonať.

17. Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd konštatuje, a to na základe priložených listín, v nadväznosti na skutkové tvrdenia žalobkyne, že:

- súd nemá dostatočne osvedčenú skutočnosť, že sa práve žalovaný dopustil žalobkyňou tvrdeného konania. Rovnako samotné tvrdenia, že žalovaný vykonáva úkony, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami bez vedomia konateľky a spoločníčky, nie sú bez ďalšieho dostačujúce.

- V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, týkajúce sa uzatvárania a podpisovania zmluvy o dielo bez splnomocnenia, súd konštatuje, že z priloženej zmluvy (č.l. 12 spisu) nevyplýva skutočnosť, že uvedenú zmluvu za spoločnosť G. I. J. uzavrel žalovaný, a to s poukazom na predložené podpisové vzory tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Bez osvedčenia tejto skutočnosti ostávajú tvrdenia žalobkyne len v rovine neosvedčených domnienok.

- Obdobné platí aj vo vzťahu k falšovaniu úradných listín, ku ktorému malo údajne zo strany žalovaného dôjsť. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že voči osobe žalovaného je vedené trestné konanie za neoprávnené podnikanie, súd uvádza, že daná skutočnosť nie je pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúca.

- Pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci rozhodujúca nie je ani skutočnosť, že žalovaný má dlžoby voči štátu. Taktiež samotná skutočnosť, že má žalobkyňa podozrenie, že došlo k trestnému činu podvodu, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že obchodná spoločnosť G. I. J. bola tzv. spiaca spoločnosť, ktorá nevyvíjala žiadnu podnikateľskú činnosť, nie je pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostačujúca.

- Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v danom čase neoprávnene objednával zákazky a podpisoval zmluvy s klientami spoločnosti žalovaný, pričom odkazuje na informácie, ktoré sa mal dozvedieť od poškodených zákazníkov a súkromný email žalovaného, opätovne ide o neosvedčenú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho ostáva v čisto hypotetickej rovine. Žalovaná v danom prípade nepredložila nijakú listinu, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný skutočne v mene obchodnej spoločnosti komunikoval so zákazníkmi.

- Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný posielal finančné prostriedky obchodnej spoločnosti G. I. J. na súkromný účet tretej osoby, súd opätovne musí konštatovať, že uvedenú skutočnosť nepreukázal, pričom súd poukazuje na priložený výpis z účtu (č.l. 11 spisu) z ktorého je zrejmé, že uvedená platba bola realizovaná z účtu patriaceho M. A., a teda z uvedenej listiny nevyplýva, že by išlo o prostriedky obchodnej spoločnosti, pričom taktiež nijakým spôsobom nepreukazuje tú skutočnosť, že uvedenú transakciu realizoval žalovaný.

18. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov zo strany žalovaného, prípadne tretej osoby, smerujúce k obmedzeniu práva žalobkyne. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Splnenie uvedeného predpokladu žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia svojim návrhom nepreukázal, ani neosvedčil.

19. Súd taktiež poukazuje na to, že žalobkyňou opísané skutočnosti, ako aj priložené listiny neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Účelom uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dosiahnuť stav dočasnej ochrany a právnej istoty, kedy zo strany žalovaného nebude ďalej dochádzať k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne, čím dôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia

právneho postavenia žalobkyne, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu, a to s poukazom na skutočnosť, že sa žalobkyňa v celom rozsahu odvoláva na skutočnosti, ktoré nastali pred viac ako dvoma rokmi, pričom neuvádza iné konanie, ku ktorému malo dochádzať v neskoršom čase. V tejto súvislosti súd poukazuje listinu preukazujúcu vyhlásené pátranie po žalovanom z roku 2013 (č.l. 7 a 8 spisu), zoznam faktúr z roku 2021 a 2022 (č.l. 10 spisu), výpis z bankového účtu zo dňa 19.08.2021 (č.l. 11 spisu) a Zmluvu o dielo zo dňa 18.08.2021 (č.l. 12 spisu).

20. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného žiada, aby súd rozhodol o vylúčení žalovaného z obchodnej spoločnosti G. I. J., so sídlom G. K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX. Uvedený návrh presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko skúmanie dôvodnosti vylúčenia spoločníka z obchodnej spoločnosti nepatrí do rozsahu konania o nariadení neodkladného opatrenia, ale bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Uvedené teda taktiež predstavuje prekážku, pre ktorú súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže vyhovieť.

21. Žalobkyňa taktiež žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, z ktorého by vyplývala potreba bezodkladnej úpravy ich pomerov. V tejto súvislosti súd za podstatnú považoval najmä tú skutočnosť, že ako subjekt na strane žalobcu vystupuje fyzická osoba

- A. B. C., a nie samotná obchodná spoločnosť, ktorej spoločníkom je žalovaný. Uvedená skutočnosť pritom predstavuje základnú argumentačnú líniu žalobkyne, z ktorej vyvodzuje potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, avšak osvedčenie dôvodnosti takéhoto zásahu v návrhu absentuje. Žalobkyňa sa teda domáha voči žalovanému uloženia povinností vo vzťahu k spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou a konateľkou, ale ako fyzická osoba. V tejto súvislosti súd opätovne konštatuje, že návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov strán a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti.

22. V uvedenom prípade súd nemal ani osvedčené, že by prípadne existovala obava o ohrozenie výkonu exekúcie, čo je rovnako jednou z podmienok za naplnenia ktorej súd môže neodkladné opatrenie nariadiť.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru nevzhliadol súd priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich v požiadavke, podľa ktorej by sa nariadeným neodkladným opatrením nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov účastníkov a aby nariadeným neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , súd konštatuje, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Uvedené však súd konštatuje pri zohľadnení primárneho argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorým je absencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici ( ).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).