Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-322-2007.pdf
PDF · 120.55 KB
No categories available
7C/322/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom S. H. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou H., H., s.r.o., so sídlom D. D. XX,. Ž., proti odporcovi: P. N., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom S. H. XXX,. právne zastúpený JUDr. V. K., advokátom so sídlom S. XX/XX,. P. B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky L. B., nar. X.X.XXXX. a odporcu P. N., nar. X.X.XXXX. k nehnuteľnostiam rod. domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. 473/1, parcela č. 473/1 zastavané plochy o výmere 372m2 nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. - H., ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. 608, Správy katastra B. z r u š u j e a v y po r i a d a v a tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva odporcu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 35.300,- EUR do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Súd vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 5.450,- Eur z a mi e t a .
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2007 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a vykonal vyporiadanie tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva odporcu a odporcu zaviaže k povinnosti uhradiť navrhovateľke na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu rovnajúcu sa jednej polovici z ceny v zmysle znaleckého posudku. Alternatívne prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľke a navrhovateľku zaviaže k povinnosti uhradiť odporcovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu rovnajúcu sa jednej polovici z ceny v zmysle znaleckého posudku. Svoj návrh odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach v podiele 1 a odporca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2. Navrhovateľka uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 17.10.2006, ktorá bola zavkladovaná pod č. vkladu V1618/2006 zo dňa 7.12.2006. Odporca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel osvedčením o dedičstve č.k. D1756/92-26, Dnot 441/93-57/95. Zároveň uviedla, že predmetný dom a parcely nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov tak, ako je uvedené na LV č. 608 pre k.ú. S. H.. Predmetné nehnuteľnosti užíva výhradne odporca so svojou rodinou na bývanie a navrhovateľke neumožňuje vstup
ani prístup na užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Predmetný rodinný dom nie je možné využívať podielníkmi, nakoľko nie je možné vytvoriť samostatné obytné priestory, vchod, sociálne zariadenie a taktiež medzi spoluvlastníkmi sú nepriateľské vzťahy. Predmetný rodinný dom súp. čísla XXX, keďže je celý obývaný potrebuje priebežne i rôzne opravy a údržby a navrhovateľka z dôvodu, že nemá umožnený ani prístup k nehnuteľnostiam, nemá záujem sa na predmetných opravách a údržbach podieľať a tým i zhodnocovať majetok druhého spoluvlastníka. Navrhovateľka poukazovala na to, že sa pokúšala s odporcom dohodnúť na vysporiadaní ich spoluvlastníckych podielov a to ako alternatívou odpredaja svojho spoluvlastníckeho podielu za cenu 1.000.000,- Sk v hotovosti pri podpise kúpnopredajnej zmluvy, tak i alternatívnou odkúpenia spoluvlastníckeho podielu odporcu za cenu 1.000.000,- Sk v hotovosti pri podpise kúpnopredajnej zmluvy. Na základe pozvánky na jednanie zo dňa 26.4.2007 sa dostavil odporca na osobné stretnutie do advokátskej kancelárie JUDr. S., kde bol z jednania zo dňa 3.5.2007 spísaný úradný záznam, kde boli odporcovi prednesené návrhy a odporca sa zaviazal do 20.5.2007 zaujať k predmetnej veci záväzné stanovisko. Odporca však v uvedenej lehote nezaujal žiadne stanovisko k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, odmietol aj podpísať nájomnú zmluvu, neplatí nájomné za užívanie spoluvlastníckeho podielu pre navrhovateľku. Navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že s odporcom sa nedá dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nedá sa s ním dohodnúť ani na termíne sprístupnenia nehnuteľností, znalcovi z odboru stavebníctva, aby bolo možné nehnuteľnosť ohodnotiť. Preto navrhovateľka navrhla, aby súd ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctva na ohodnotenie nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 22.9.2008 v ktorom uviedol, že po doručení návrhu sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť. Z tohto dôvodu sa dňa 20.8.2008 uskutočnilo mimosúdne jednanie u právneho zástupcu navrhovateľky vo veci, kde sa jednalo aj o sume, ktorú je ochotný zaplatiť navrhovateľke. Na tomto stretnutí sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že je ochotný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.000.000,- Sk a týmto spôsobom vec vyriešiť. Uvedená suma vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý bol pre tento účel vyhotovený znalcom Ing. J. E. a ktorý vyčíslil hodnotu nehnuteľností s príslušenstvom vrátane pozemku na celkovú 1.700.000,- Sk a to k 15.5.2007, po odčítaní nákladov, ktoré investoval zo svojho majetku a zhodnotil tým spoločnú vec a teda aj podiel navrhovateľky. Posudok bol na tomto jednaní predložený navrhovateľke k nahliadnutiu, pričom jej navrhol, že k polovici sumy určenej znaleckým posudkom, teda 850.000,- Sk, je ochotný jej doplatiť ešte 150.000,- Sk ako doplatok v aktuálnej hodnote predmetných nehnuteľností po 15. mesiacoch od vypracovania znaleckého posudku a dorovnať tak sumu na 1.000.000,- Sk. Zároveň uviedol aj tú skutočnosť, že v čase vyhotovenia vyššie uvedeného znaleckého posudku Ing. E. už vtedy navrhovateľka žiadala 1.000.000,- Sk, pričom hodnota polovice rodinného domu s pozemkom bola vyčíslená posudkom na sumu 850.000,- Sk. Uviedol, že nesúhlasil s návrhom navrhovateľky (1.000.000,- Sk) pretože tento bol o celých 150.000,- Sk vyšší, ako cena zistená znaleckým posudkom a nebol vtedy dôvod platiť o 150.000,- Sk viac, ako bola cena polovice ceny zistenej posudkom. Návrh navrhovateľky teda nezodpovedal všeobecným kritériám pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože táto žiadala značnú sumu naviac (takmer o 20% naviac), a preto s týmto jej návrhom nemohol súhlasiť a teda dať tak príčinu pre podanie predmetného návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd a táto skutočnosť nemôže ísť na jeho ťarchu. Touto príčinou bola, v súčasnosti stále je, nereálna predstava navrhovateľky o hodnote nehnuteľností. Navrhovateľka na stretnutí dňa 20.8.2008 uviedla, že už nechce zaplatiť 1.000.000,- Sk, z ktorej sumy zaplatila súdny poplatok, ale chce zaplatiť 1.300.000,- Sk, keďže podľa jej názoru, toto je suma, ktorú bude požadovať aj v súdnom konaní. S týmto však odporca nesúhlasil. Uviedol, že je ochotný jej zaplatiť 1.000.000,- Sk. V prípade, že navrhovateľka nebude súhlasiť s uvedenou sumou, bude nutné ustanoviť znalca, aby tento zistil aktuálnu hodnotu predmetných nehnuteľností po odpočítaní vložených investícií zo strany odporcu, pretože podielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava v širšom zmysle a treba do vyporiadania zahrnúť aj tie investície, o ktoré došlo k zhodnoteniu podielu navrhovateľky.
Na pojednávaní dňa 24.9.2008 zotrvali navrhovateľka aj odporca na svojich písomných stanoviskách. Navrhovateľka poukazovala na to, že z jej strany bola ochota ukončiť uvedené konanie mimosúdne a to ešte pred podaním predmetného návrhu na súd. Zo strany odporcu však táto ochota nebola. Navrhovateľka bola toho názoru, že jej podiel v predmetnej nehnuteľnosti predstavuje sumu 1.600.000,- Sk a zároveň za účelom určenia všeobecnej ceny nehnuteľností navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. Poukázala na to, že predmetný rodinný dom a parcely nie je možné reálne rozdeliť, nakoľko nie je možné
vytvoriť samostatné obytné priestory, vchod, sociálne zariadenie. Navrhovateľka zároveň nie je ochotná sa prípadne podieľať na nákladoch, ktoré by boli spojené s reálnym rozdelením nehnuteľností.
Odporca sa na pojednávaní uviedol, že požadovaná suma 1.600.000,- Sk nemá racionálny podklad. Poukázal na vypracovaný znalecký posudok, ktorý si odporca dal pre tento účel vyhotoviť znalcom Ing. J. E. a ktorý vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti s príslušenstvom vrátane pozemku na celkovú sumu 1.700.000,- Sk. Zároveň navrhol, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle a do vyporiadania zahrnul aj investície, ktoré do spoločnej nehnuteľnosti vložil odporca a ktorými došlo k zhodnoteniu podielu navrhovateľky.
Navrhovateľka neuznala vložené investície na ktoré poukazoval odporca, nakoľko pokiaľ aj došlo k nejakým investíciám zo strany odporcu, tieto boli uskutočnené ešte predtým ako navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel.
Na základe poučenia súdu, nakoľko odporca žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, a preto o takomto návrhu je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, odporca podaním doručeným súdu dňa 6.10.2008 uplatnil voči navrhovateľke vzájomný návrh, ktorým sa domáhal vyplatenia rozdielu medzi cenou podielu pred vloženými investíciami a po ich vynaložení a to na základe vypracovaného znaleckého posudku, ktorý v danej veci navrhol s odôvodnením, že investoval do spoločnej veci bez súhlasu súčasnej spoluvlastníčky a preto sa možno domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré navrhovateľke vzniklo zhodnotením jej podielu v dôsledku vynaloženej investície. Na pojednávaní dňa 23.11.2009 právny zástupca odporcu upresnil vzájomný návrh tak, že žiadal aby súd navrhovateľku zaviazal na zaplatenie 5.450,- Euro, čo predstavuje rozdiel medzi cenou zistenou v znaleckom posudku a cenou pred vynaložením vložených investícií, pričom táto suma predstavuje polovicu tohto rozdielu.
Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými účastníkmi, a to najmä výpisom z LV č. 608 pre k.ú. S. H., darovacou zmluvou zo dňa 17.10.2006, pozvánkou na jednanie zo dňa 26.4.2007, úradným záznamom zo dňa 3.5.2007, Znaleckým posudkom č. 42/2007 znalca Ing. J. E., vyčíslením vykonaných investícií odporcom spolu s dodacími listami, faktúrami, pokladničnými dokladmi založeným na č.l. 77 až 111, Znaleckým posudkom č. 5/2009 súdnej znalkyne Ing. K. B., dodatkom č. 111/2009 k Znalec.posudku č. 5/2009 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z LV č. 608 pre k.ú. S. H. mal súd za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu č. súp. XXX postavený na KNC parcele č. 473/1, KNC parcely č. 473/1-zastavané plochy a nádvoria o výmere 372m2, každý v podiele 1. Navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel v 1 na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2006 od A. N. - otca odporcu. Vklad uvedenej darovacej zmluvy bol Správou katastra v B. povolený pod č. V1618/2006 dňa 7.12.2006. Odporca nadobudol svoj podiel v dedičskom konaní po svojej matke M. N. pod č. D1956/92-26, Dnot 441/93.
V priebehu konania z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľností užíva výlučne odporca. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi nedošlo, nakoľko medzi nimi bola sporná výška náhrady za spoluvlastnícky podiel. Obidvaja účastníci poukazovali na to, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. V predmetnom rodinnom dome nie je možné vytvoriť samostatné obytné priestory, vchod, sociálne zariadenie a navrhovateľka nebola ochotná sa prípadne podieľať na nákladoch, ktoré by boli spojené s reálnym rozdelením nehnuteľností a to aj z dôvodu, že medzi účastníkmi sú nepriateľské vzťahy.
Vzhľadom k tomu, že cena predmetných nehnuteľností bola medzi účastníkmi sporná, súd na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru odhad hodnoty nehnuteľností Ing. K. B.. Ustanovená znalkyňa podala Znalecký posudok č. 5/2009 v ktorom uviedla, že výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola stanovená metódou polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Súdna znalkyňa určila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v
celkovej výške 2.301.626,40, čo v prepočte na Euro predstavuje 76.360,15 zaokrúhlene 76.400,- Euro, z toho všeobecná hodnota domu - stavby 73.082,83 Eur a všeobecná hodnota pozemku 3.277,32 Eur. Úlohovou znalkyne bolo zároveň samostatne vyčísliť vložené investície zo strany odporcu podľa predložených dokladov, posúdiť ich opodstatnenosť, či išlo o investície alebo o náklady spojené s bežnou údržbou. Znalkyňa v znaleckom posudku na str. 22 uviedla, že odporca predložil pri ohliadke kópie účtovných dokladov, ktorými preukazoval vklad finančných prostriedkov určených na technické zhodnotenie nehnuteľností, rodinného domu č. súpisné XXX s príslušenstvom, ktoré sú bližšie popísané v tabuľke znaleckého posudku na str. 22 v celkovej čiastke v Sk 669.740,14 po prepočte na Euro 22.231,30. Znalkyňa zároveň uviedla, že výdavky vynaložené v roku 1992 nie sú akceptované z dôvodu, že prístavba k rodinnému domu bola daná do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia na stavbu „prístavba rod. domu 1Bj“ vydaného Obvodným úradom životného prostredia v B. pod č. Žp 4/357/1/93-GCH zo dňa 26.5.1993, t.j. má za to, že práce vykonané pred rokom 1993 boli realizované za účelom kolaudácie prístavby staviteľom uvedenom v rozhodnutí p. A. N.. Vyššie uvedené výdavky sú zohľadnené vo výpočte technickej a východiskovej hodnoty rod. domu č. súpisné XXX, pričom pri výpočte je uvažovaný pôvodný stav nehnuteľností bez investícií. Na strane 32 znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že znaleckou úlohou bolo vyčíslenie vložených investícií zo strany odporcu podľa predložených dokladov a posúdení ich opodstatnenosti, či išlo o investície alebo náklady spojené s bežnou údržbou. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o posúdenie opodstatnenosti vložených investícií v rôznom časovom období, nie je postačujúce len samotné vyčíslenie finančných výdavkov, ale je nutné aj zohľadnenie pôvodného stavu nehnuteľností. Výsledkom je stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu č. súpisné XXX na parcele č. 471/1 s príslušenstvom bez zohľadnenia vložených investícií a pozemkom parcela č. 473/1 k.ú. S. H., obec S. H., okres B.. Týmto spôsobom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu v Eurách rodinného domu č. súp. XXX. vo výške 58.300,59, hospodársku stavbu, kurín na parcele 473/1 - 320,23; ploty v celkovej výške 327,62; vonkajšie úpravy v celkovej výške 475,55; pozemky 3.277,32; spolu všeobecná hodnota 63.701,31 - zaokrúhlené 63.700,-, čo v prepočte na Slovenské koruny predstavuje sumu 1.919.026,20 Sk.
Navrhovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila písomne. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s odpočítanou čiastkou za vložené investície odporcu zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností nesúhlasí, nakoľko ako aj vyplýva zo str. 22 znaleckého posudku, ide o investície pred rokom 2006, kedy navrhovateľka ešte nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností. Podielovým spoluvlastníkom v podiele polovice bol v čase predložených dokladov odporcom otec odporcu A. N., ktorý rovnakou mierou zhodnocoval predmetnú nehnuteľnosť. Od 17.10.2006, kedy A. N. ako darujúci darovacou zmluvou daroval navrhovateľke ako obdarovanej polovicu predmetných nehnuteľností, odporca nevykonával žiadne investície do predmetnej nehnuteľností, čo aj sám v konaní pred súdom uviedol.
Odporca sa k podanému znaleckému posudku vyjadril písomne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností tak ako ju stanovila znalkyňa nezodpovedá skutočnej všeobecnej hodnote. Namietal stanovenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie na 0,45 paušálne. Poukazoval na to, že v danej lokalite malo byť vo výpočte uvažované s priemerným koeficientom polohovej diferenciácie vo výške 0,35 až 0,4. Taktiež namietol konštatovanie znalkyne na strane 20 pri určení trhu nehnuteľností, kde znalkyňa uvádza, že dopyt v porovnaní s ponukou je v rovnováhe. Odporca namietol správnosť tohto záveru znalkyne. Taktiež namietol ohodnotenie kvality životného prostredia. Taktiež pokiaľ ide o vložené investície uvedené na str. 22 posudku, v týchto je pod dátumom 30.5.2006 uvedená práca na zateplení v sume 41.200,- Sk a podľa odporcu podľa ním predložených dokladov do súdneho spisu je zrejmé, že práce na zatepľovaní stáli podľa predloženej potvrdenky 81.952,- Sk. Odporca uviedol, že znalkyňa nesprávne stanovila hodnotu priemerného koeficientu polohovej diferenciácie a následne došlo k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
Na pojednávaní dňa 7.9.2009 súd vypočul ustanovenú znalkyňu, ktorá sa vyjadrila k podanému znaleckému posudku, ako aj k námietkam zo strany odporcu. Ustanovená znalkyňa uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľností ako taká je hodnota, ktorá by sa dala získať v prípade nejakého predaja alebo kúpy danej nehnuteľnosti, teda ide o rozdielny pojem ako rozpočtové náklady na výstavbu nehnuteľností. V tejto všeobecnej hodnote sú zohľadnené všetky atribúty, ktoré sa týkajú polohy nehnuteľností, škodlivosti okolia, rôznych podmienok, v ktorých sa nehnuteľnosť nachádza a z týchto hľadísk aj pristúpila k stanoveniu koeficientu, na základe ktorého stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Podľa vyjadrenia znalkyne, vzhľadom na to, že daná nehnuteľnosť je už v súčasnosti po rôznych rekonštrukciách, je vo veľmi dobrom technickom stave na dobrej polohe a
hodnota nehnuteľností tak ako bola stanovená, je podľa názoru znalkyne zobchodovateľná. Koeficient polohovej diferenciácie konzultovala aj v rámci svojich vzťahov s realitnými spoločnosťami. Pri obciach a v súlade s metodikou, ktorú znalci používajú pri ohodnocovaní sa pohybuje koeficient od 0,3, ak v danom mieste hodnotenia je vysoký dopyt a ponuka po nehnuteľnostiach, je možné zvýšiť tento koeficient o 0,15, ale keď porovnaním realitného trhu dochádza k tomu, že koeficient polohovej diferenciácie sa v mnohých prípadoch zvyšuje až do výšky 0,7, teda neexistuje presne stanovená hranica, v ktorej sa má tento koeficient pohybovať. Je to len odporúčanie na základe metodiky ohodnocovania. Ďalej znalkyňa uviedla, že pokiaľ sú nejaké námietky voči dielčiemu stanoveniu kvality životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby, je možné toto akceptovať, nakoľko pokiaľ tam niekto býva dlhšie, musí vedieť akým spôsobom je ovplyvnené ovzdušie a v podstate dodatkom k znaleckému posudku by sa dala táto hodnota upraviť, avšak podľa názoru znalkyne, v celkovom merítku by to nemalo mať až taký vplyv na hodnotu nehnuteľností ako takú. Taktiež pokiaľ odporca namietal položku 13.2. na strane 6 znaleckého posudku - klampiarske konštrukcie, túto skutočnosť taktiež je možné zohľadniť, ale tiež podľa vyjadrenia znalkyne by to nemalo mať veľký vplyv, nakoľko ide o veľmi nízku položku. Znalkyňa sa taktiež vyjadrila k vloženým investíciám u ktorých uviedla, že ich nemohla posudzovať len z hľadiska ich finančného vyjadrenia a matematicky ich odčítať od všeobecnej hodnoty nehnuteľností. V podstate tieto vložené investície sa prejavujú v celkovej hodnote nehnuteľností a pokiaľ by sa ohodnocoval dom, tak vložené investície tam robia tú sumu, ktorá je uvedená v čl. 2 v závere znaleckého posudku a to aj napriek tomu, že niektoré investície boli vložené v roku 1996, 2002, 2004 a niektoré v roku 2006. Z podkladov, resp. dokladov, ktoré odporca predložil znalkyni by investície ktoré znamenajú zhodnotenie nehnuteľností predstavovalo ústredné vykurovanie, výmena okien a tepelná izolácia muriva. Pri výplni okenných otvorov by bolo možné polemizovať, či boli ako investícia alebo nevyhnutná údržba alebo čisto údržba, nakoľko znalkyňa nepoznala stav týchto okien pred ich výmenou, avšak jednoznačne ako investície bola tepelná izolácia domu, ústredné vykurovanie s plynovým kotlom a toto všetko podľa znalkyne zohľadňuje hodnotu, ktorá bola vyčíslená v druhom bode v závere znaleckého posudku a ktorá zohľadňuje pôvodný stav bez vložených investícií. Znalkyňa sa zároveň vyjadrila aj k znaleckému posudku znalca Ing. E., ktorý predložil odporca, kde znalec určil koeficient polohovej diferenciácie vo výške 0,4, ktorý si znalkyňa preštudovala a k stanoveniu výšky koeficientu polohovej diferenciácie poukázala v prvom rade na rozdielnosť období, kedy bola stanovená hodnota nehnuteľností. Od roku 2007 sa zmenil trh realít a v súčasnej dobe by zase mohol byť inak stanovený a to vzhľadom k situácii, ktorá nastala v hospodárskej sfére nášho štátu, mohlo by to mať určitý vplyv a mohlo by to mať aj určitý pokles.
Odporca vo svojich výpovediach na pojednávaní uviedol, že rodinný dom bol vybudovaný jeho rodičmi, prístavby boli budované tiež v rôznych obdobiach jeho rodičmi. Po smrti matky mu otec dal súhlas, aby si rodinný dom prerobil na vlastné náklady s tým, že nakoniec to bude aj tak jeho. Počas života otca v predmetnom dome vykonal viaceré úpravy. Spočiatku otec býval v predmetnom rodinnom dome, neskôr sa však odsťahoval a vzhľadom k tomu, že sa im zhoršili vzťahy, už sa spolu nestretávali. Po smrti otca na dome už nerobil žiadne úpravy, nakoľko navrhovateľka s tým nesúhlasila. Taktiež uviedol, že rodinný dom nie je možné reálne deliť, taktiež nebol ochotný investovať náklady, ktoré by boli spojené s tým, že by rodinný dom mal byť reálne rozdelený.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že na pojednávaní dňa 7.9.2009 pri výsluchu znalkyne, nakoľko od podania znaleckého posudku uplynula doba ôsmich mesiacov, zostala sporná otázka, či súčasná ekonomická situácia ovplyvňuje hodnotu predmetných nehnuteľností, ak áno, v akom rozsahu a či má v konečnom dôsledku vplyv na určenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, súd uložil znalkyni vypracovať dodatok k znaleckému posudku so zohľadnením vyššie uvedených skutočností.
Ustanovená znalkyňa vypracovala Dodatok č. 111/2009 k Znaleckému posudku č. 5/2009, kde v závere znaleckého posudku v čl. 3 ods. 1 stanovila aktualizovanú všeobecnú hodnotu rodinného domu č. súp. XXX. spolu s pozemkom, parcela č. 473/1 v k.ú. S. H. v celkovej výške 70.648,86 Eur, zaokrúhlene 70.600,- Eur (v SK 2.126.895,60). V odseku 2 aktualizovala vyčíslenie vložených investícií zo strany odporcu podľa predložených dokladov, v zmysle aktualizovanej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré vyčíslila v sume 59.665,19 Eur, zaokrúhlene 59.700,- Eur (v Sk 1.798.522,20 Sk).
Proti vyššie uvedenému dodatku k znaleckému posudku účastníci nemali žiadne námietky. Odporca uviedol, že jeho námietky v dodatku k znaleckému posudku boli zohľadnené.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 23.11.2009 zároveň vzniesol námietku premlčania voči vloženým investíciám a to odo dňa podania návrhu 3 roky späť, nakoľko podľa jeho názoru je otázne, či je možné priznať nárok na vložené investície pokiaľ neboli uplatnené ku investíciám do roku 2006. Napriek tomu, že znalkyňa poňala do svojho znaleckého posudku vložené investície a zohľadňovala cenu nehnuteľností, podľa jeho názoru, toto jej stanovisko nie je právne záväzné. Navyše, podľa jeho názoru, nárok nebol preukázaný, nakoľko odporca neuniesol dôkazné bremeno. To, že boli predložené písomné doklady svedčí o tom, že nejaké investície boli urobené, avšak naďalej zostalo sporné aký mali charakter, či mali udržiavací alebo investičný a taktiež nebolo preukázané, že tieto investície vykonal sám odporca. V čase vloženia investícií žil ešte predchádzajúci vlastník, otec odporcu, ktorý do tejto nehnuteľnosti investoval, ktorú v podstate staval a to, že odporca je držiteľom dokladov o vykonaní investície nie je dôkazom o tom, že ich aj sám vykonal.
Podľa § 142 ods. 1 O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 O.z. vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníkom vzťahu a že navrhovateľ nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak odporca netvrdí a nepreukazuje existenciu dôvodov osobitného zreteľa hodných pre zamietnutie návrhu,1 tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, je namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Z výsluchu obidvoch účastníkov ktorí uviedli, že rodinný dom je reálne nedeliteľný a ktorý zároveň uviedli, že ani jeden z nich nemá záujem prípadne sa podieľať na nákladoch spojených s prípadnými stavebnými úpravami nevyhnutnými na reálne rozdelenie, z tohto hľadiska súd potom považoval stavbu za reálne nedeliteľnú. Rozdelenie pozemku nachádzajúceho sa pod rodinným domom ako samostatnej veci v spoluvlastníctve účastníkov nebolo taktiež uskutočniteľné a to vzhľadom k jeho veľkosti, usporiadaniu parcely ako aj k výške spoluvlastníckeho podielu obidvoch účastníkov by nebolo účelné túto nehnuteľnosť deliť a to aj vzhľadom k tomu, že by sa tým nevyriešil aj jeden z hlavných dôvodov zrušenia podielového spoluvlastníctva, t.j. nezhody účastníkov. Z uvedených dôvodov preto súd s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a na účelné využitie veci, nakoľko nehnuteľnosti užíva odporca, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa výšky spoluvlastníckych podielov a z ceny nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom, pričom za primeranú náhradu je treba považovať 1 všeobecnej ceny nehnuteľností, ktorá je hodnotovým ekvivalentom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, o ktorý navrhovateľka prichádza.
K vzájomnému návrhu odporcu súd považuje za potrebné uviesť, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno previesť ako vyporiadanie v širšom slova zmysle a to na základe návrhu účastníka, alebo vzájomného návrhu. Preto o vzájomnom návrhu požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vysporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežných záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi s ktorými ostatní spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Je potrebné tiež zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, ktoré sa premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Oz a pre jej začiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na
opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktoré si uplatňuje investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu a ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu a údržbu, alebo pôjde o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa §107 OZ od zániku tohto spoluvlastníctva.
Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vysporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Na účel vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonávané so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov, alebo bez tohto súhlasu. V prípade ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov. Je však potrebné tiež zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie teda pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných, nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení.
Na základe vykonaného dokazovania, zo samotného tvrdenia odporcu mal súd za preukázané, že otec odporcu A. N., ktorý bol s odporcom v spoluvlastníkom vzťahu až do 17.12.2006 dal odporcovi súhlas k prerábaniu domu a ich dohoda bola taká, že odporca bude investovať do domu na svoje náklady. Ďalej mal súd za preukázané, že práce ktoré boli realizované na dome, boli realizované v priebehu rokov 1996 až 2006 a to do prevodu podielu na navrhovateľku, po tomto už odporca na dome žiadne práce nevykonával, z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky. Odporca teda neinvestoval počas spoluvlastníckeho vzťahu s navrhovateľkou, ale počas spoluvlastníckeho vzťahu so svojím otcom. V tejto súvislosti je však významná dohoda medzi odporcom a otcom odporcu, že náklady bude znášať sám odporca. V danom prípade teda nejde o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka - odporcu voči navrhovateľke, ktorý v čase vloženia investícií neboli spoluvlastníkmi, ani o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu navrhovateľky v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva.
K vznesenej námietke premlčania navrhovateľkou vo vzťahu k vloženým investíciám súd uvádza, že odporca uplatnil vzájomný návrh riadne podaním doručeným súdu dňa 6.10.2009 a preukazované investície od roku 1996,2002-2005 a z časti 2006/ do 6.10./ sú premlčané, súd na námietku premlčania neprihliadal, nakoľko medzi navrhovateľkou a odporcom neexistoval právny vzťah, vyplývajúci z ich podielového spoluvlastníctva, z ktorého by vzniklo majetkové právo odporcu voči navrhovateľke. Pokiaľ si chcel navrhovateľ vložené investície uplatňovať, mohol si ich uplatňovať v rámci dedičského konania po svojom otcovi ako svoju pohľadávku. Na základe vyššie uvedených dôvodov a vysloveného právneho názoru súd potom vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania návrhu a vzájomného návrhu súd rozhodne podľa § 151 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).