Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-182-2008.pdf
PDF · 168.27 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/182/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. U., bytom R. V. XXX,. W., zast. Mgr. Róbertom Kováčom, advokátom so sídlom Jedlíková 1, Nitra, proti odporcovi: SLOVNAFT, a. s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22. 07. 2008 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 02. 06. 2008 a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej pracovný pomer u odporcu vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 08. 1991 na dobu určitú v znení neskorších dodatkov. Ku dňu 02. 06. 2008 pracovala u odporcu v pracovnej pozícii vedúca termilálu/strediska LOG terminálu Kľačany. Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísala dňa 02. 06. 2008 považuje za absolútne neplatnú z nasledovných dôvodov: Jej vôľa uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru nebola slobodná, ale podmienená psychickým nátlakom, spočívajúcim v hrozbe dania výpovede osobami, ktoré konali v mene odporcu, ako zamestnávateľa. Išlo konkrétne o pracovníkov odporcu Ing. K. M., K.. C. E. a Y.. R. S.. Uviedla, že konanie uvedených osôb bolo v rozpore s dobrými mravmi a zneužitím ich práva, pričom tieto osoby neboli oprávnené dať navrhovateľke výpoveď z dôvodu nimi uvádzaných nepravdivých dôvodov bez preukázania zavinenia navrhovateľky, ako aj bez uplatnenia predchádzajúceho prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a na to nadväzujúcich hmotnoprávnych ustanovení. Listom zo dňa 18. 06. 2008 (doručeným odporcovi dňa 19. 06. 2008) odporcovi oznámila, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. V predmetnom liste odporcovi uviedla aj dôvody, pre ktoré považuje dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 za neplatnú a ktoré uviedla ja v návrhu. Odporca jej odpovedal listom zo dňa 02. 07. 2008, v ktorom uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 považuje za platne uzavretú, vzhľadom na splnenie všetkých obsahových a formálnych náležitostí platnej právnej úpravy a vyjadrenie vôle zmluvných strán. Preto sa obrátila so svojím návrhom na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 na súd.
Odporca vo svojom písomnom podaní k návrhu navrhovateľky zo dňa 25. 08. 2008 uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky u neho trval od 14. 08. 1991 do 02. 06. 2008. Počas pracovnoprávneho
vzťahu mala navrhovateľka aj odporca celý rad práv a povinností, vyplývajúci z právnych predpisov, podmienok dohodnutých zmluvnými stranami, vnútorných riadiacich aktov, ako aj z pracovnej inštrukcie LOG_5W36_SN. Podľa predmetnej inštrukcie každý zamestnanec terminálu je povinný osobne značiť čas svojho príchodu do zamestnania, odchodu zo zamestnania pomocou kontrolnej karty v snímači automatizovaného dochádzkového systému umiestneného v priestoroch vrátnice. Odporca v priebehu mája r. 2008 vykonal kontrolu dochádzky svojich zamestnancov na pracovisku terminálu Kľačany. Bolo zistené, že navrhovateľka - vedúca terminálu, ktorá z pozície vedúcej mala zabezpečovať kontrolu dodržiavania uvedeného riadiaceho aktu v okruhu svojich podriadených, sama svoje príchody a odchody z pracoviska v dochádzkovom systéme nezaznamenávala. Odporca súčasne zistil aj porušenie ďalšieho vnútorného predpisu navrhovateľkou, ktorá bez splnenia podmienky spolucestovania v jej pridelenom služobnom vozidle a bez vedomia zamestnávateľa sprístupňovala manželovi na používanie služobné vozidlo zamestnávateľa. Týmto došlo zo strany navrhovateľky k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Vzhľadom na dlhodobú spoluprácu sa nadriadení pracovníci odporcu s navrhovateľkou stretli dňa 02. 06. 2008 na pracovisku terminálu v Kľačanoch za účelom objasnenia zistených závažných pochybení z jej strany. Zamestnávateľ v zastúpení K.. E., K.. M. a Y.. S. oboznámil p. U. so zisteniami kontroly a požiadal ju o relevantné vysvetlenie. K.. E., vedúci logistiky uviedol, že v prípade, ak navrhovateľka ako vedúca pracovníčka, ktorá má svojim konaním ísť príkladom ostatným zamestnancom zistené nedostatky hodnoverne nevysvetlí, budú nútení pristúpiť k oficiálnym krokom, ktoré budú smerovať k rozviazaniu pracovného pomeru, nakoľko správanie takéhoto charakteru zamestnávateľ tolerovať nemôže. Navrhovateľka však namietané skutočnosti nevysvetlila a požiadala o uskutočnenie telefonického rozhovoru. Následne navrhovateľka sama, bez prítomnosti účastníkov stretnutia (zástupcov odporcu) uskutočnila telefonát. Po niekoľkých minútach zástupcov odporcu zavolala späť do kancelárie a navrhla im ukončiť pracovný pomer dohodou. Medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 02. 06. 2008. K dôvodom, pre ktoré navrhovateľka považuje predmetnú dohodu za neplatnú, uviedol, že osoby, ktoré konali v mene odporcu dňa 02. 06. 2008 boli zamestnancami oprávnenými konať v mene odporcu podľa § 9 Zákonníka práce. Odmietol neslobodnú vôľu navrhovateľky spôsobenú psychickým nátlakom týchto osôb. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka po prerušení rokovania a uskutočnení telefonátu sama navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou. Navrhovateľka podľa odporcu konala bez nátlaku, slobodne a vážne, pričom si obsah a následky svojho rozhodnutia a uzavretia právneho úkonu z neho vyplývajúceho v plnej miere uvedomovala. Vzhľadom na uvedené odporca medzi účastníkmi konania písomne uzatvorenú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 považuje za platne uzavretú, nakoľko táto dohoda bola vyjadrením slobodnej vôle zmluvných strán a spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované platnou právnou úpravou. Odporca žiadal návrh navrhovateľky voči nemu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, prednesom navrhovateľky, prednesom poverenej zástupkyne odporcu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008, listom navrhovateľky zo dňa 18. 06. 2008, odpoveďou odporcu zo dňa 02. 07. 2008, pracovnou zmluvou navrhovateľky vrátene dodatkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 14. 08. 1991 vrátane ďalších dodatkov súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú a pracovala v pracovnej pozícii vedúca termilálu/strediska LOG terminálu Kľačany (č. l. 14).
Z dohody o skončení pracovného pomeru (č. l. 28) súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 02. 06. 2006 písomne dohodu o skončení pracovného pomeru na návrh navrhovateľky, bez udania dôvodov. Pracovný pomer v zmysle dohody sa mal skončiť dňom 02. 06. 2008.
Z listu zaslaného navrhovateľkou odporcovi zo dňa 18. 06. 2006 súd zistil, že navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 08. 2008 za neplatnú, nakoľko ju podpísala z dôvodu momentu prekvapenia a zastrašenia, nepriateľského spôsobu komunikácie zástupcov odporcu, pod veľkým psychickým a časovým nátlakom a po
dlhodobej práceneschopnosti. Odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve.
Z listu odporcu zo dňa 02. 07. 2008 súd zistil, že odporca navrhovateľke na jej list zo dňa 08. 06. 2008 oznámil, že požiadal o vyjadrenie k ňou namietaným okolnostiam skončenia pracovného pomeru dohodou svojich zástupcov, ktorí boli pri podpise predmetnej dohody prítomní. Títo podľa zistení odporcu nepotvrdili negatívne subjektívne pocity navrhovateľky zo stretnutia pri ukončení jej pracovného pomeru v spoločnosti. Rozhodnutie navrhovateľky bolo slobodné, žiaden z účastníkov stretnutia na ňu nevyvíjal nátlak. Pre podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru sa rozhodla sama navrhovateľka po tom, ako rokovanie prerušila pre potrebu uskutočnenia telefonického hovoru osamote. Navrhovateľka konala bez nátlaku, slobodne a vážne. Odporca uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 považuje za platne uzavretú vzhľadom na splnenie všetkých obsahových a formálnych náležitosti platnej právnej úpravy a vyjadrenie vôle zmluvných strán.
Z výpovede svedka Ing. C. E. súd zistil, že pracuje ako vedúci útvaru logistiky odporcu. Navrhovateľku pozná len z pracovného vzťahu. Spolu s K.. M., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľky a p. S. ktorá k nim bola priradená z oddelenia ľudských zdrojov, sa dňa 02. 06. 2008 zúčastnili rokovania s navrhovateľkou. Účelom stretnutia bolo objasnenie si zistení o porušení predpisov navrhovateľkou. Stretnutia sa zúčastnil z dôvodu, že má kompetencie v pracovnoprávnych vzťahoch ako vedúci zamestnanec odporcu, inak by tam nemusel byť prítomný, nakoľko nebol priamym nadriadeným navrhovateľky, tým bol Ing. M.. Zistenia sa týkali skutočností, že navrhovateľkino manažérske riadenie a vzťah k zamestnancom neboli v poriadku a došlo aj k porušeniu pracovných predpisov odporcu. Konkrétne sa jednalo o nasledovné skutočnosti, ktoré boli navrhovateľke vytýkané : zlé riadenie terminálu, strach podriadených a ich ponižovanie, nepoužívanie záznamového dochádzkového systému, vyhľadávanie finančnej podpory od dodávateľov odporcu pre CD dcéry. S uvedenými skutočnosťami oboznámil svedok navrhovateľku s tým, že ak ich nebude vedieť relevantne vysvetliť, je možné kárne opatrenie alebo až rozviazanie pracovného pomeru. Navrhovateľka sa vyjadrila, že nie si je vedomá žiadnych porušení, avšak žiadne vysvetlenie neposkytla. Požiadala o možnosť osamote si zatelefonovať, načo všetci opustili jej kanceláriu. Po cca 10-15 minútach ich navrhovateľka zavolala späť do jej kancelárie a výslovne sa vyjadrila, že chce uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Svedok si nie je vedomý žiadneho psychického nátlaku na navrhovateľku. Nikto z prítomných ju nepresviedčal, nehrozil jej výpoveďou v prípade nepodpísania dohody. Uviedol len, že zistené porušenia sú závažné a pokiaľ ich relevantne nevysvetlí, bude musieť byť zahájený proces aj s možnosťou výpovede, preto mali aj pripravené kárne opatrenie pre porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ak by sa opakovalo môže viesť až k rozviazaniu pracovného pomeru. Kárne opatrenie nepripravoval, ale o jeho obsahu vedel. Dohodu o skončení pracovného pomeru berú v takýchto prípadoch berú štandardne so sebou z útvaru ľudských zdrojov, v prípade, ak by ju zamestnanec chcel uzavrieť. Počas jeho ročného pôsobenia vo vedúcej funkcii navrhovateľku neriešil pre porušenie pracovnej disciplíny. O porušeniach, vytýkaných navrhovateľke, nebol spísaný záznam, tieto zistil z rozhovorov s ľuďmi, ako aj z kontroly dochádzkového systému, ktorá sa po jeho nástupe do vedúcej funkcie robila na všetkých termináloch. Dňa 02. 06. 2008 išli riešiť na terminál navrhovateľku, avšak priamo na termináli bol Ing. M. informovaný, že aj manžel navrhovateľky sa rozhodol ukončiť pracovný pomer dohodou, tak podpísali aj s ním dohodu.
Z výpovede svedka K.. K. M. súd zistil, že bol priamym nadriadeným navrhovateľky, ktorá po dlhodobej práceneschopnosti nastúpila 02. 06. 2008 do zamestnania. Túto skutočnosť mu telefonicky oznámila a dohodli si stretnutie ohľadne riešenia pracovných záležitostí. Stretnutie sa uskutočnilo na termináli v Kľačanoch okolo 16,00 hod. v kancelárii navrhovateľky za prítomnosti jeho nadriadeného p. E. a p. S., z oddelenia ľudských zdrojov. Na stretnutí K.. E. navrhovateľke uviedol, že majú informácie o neštandardných vzťahoch navrhovateľky s podriadenými, že na pracovisku vládne atmosféra strachu a zamestnanci sú zastrašovaní. Ďalej navrhovateľku oboznámil so zisteniami, že nepoužíva dochádzkový systém na zaznamenávanie vstupov a výstupov, že služobné vozidlo neoprávnene používa aj jej manžel, a že priami dodávatelia zamestnávateľa sponzorovali CD jej dcéry. Ďalej navrhovateľke zopakoval skutočnosti, v ktorých videl porušenie predpisov z jej strany a uviedol, že spôsob riadenia terminálu nie je v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi spoločnosť a požiadal ju o vysvetlenie týchto zistení. Uviedol, že ak ich relevantne nevysvetlí, pristúpi k ďalším krokom a to, že je dá okamžite kárne opatrenie a že pri
budúcom opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže dôjsť aj k rozviazaniu pracovného pomeru. Navrhovateľka tvrdila, že predpisy neporušila a trvala na tom, že si potrebuje vybaviť telefonát, lebo sa potrebuje poradiť a porozmýšľať. Následne všetci okrem navrhovateľky opustili miestnosť na cca 10-15 minút. Následne prišli opäť do miestnosti a navrhovateľka im oznámila, že chce skončiť pracovný pomer dohodou. Predložili jej dohodu, ktorú všetci podpísali. Následne sám prevzal od navrhovateľky pracovné pomôcky. Poprel, žeby bol na navrhovateľku vyvíjaný akýkoľvek psychický nátlak v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Uviedol, že navrhovateľka sama výslovne navrhla dohodu. Nebolo jej ani nikým hrozené, že ak nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru dostane okamžitú výpoveď. Uviedol, že navrhovateľka bola pokojná, pokiaľ by porovnával, ako by v takejto situácii reagoval on sám. Ďalej uviedol, že po jeho nástupe do funkcie bol poverený, aby preveril stav celej siete, odhalil slabé miesta a ak bude potrebné, aby odstránil nedostatky. Za tým účelom navštevoval pracoviská terminálov. V termináli v Kľačanoch ho podriadený oboznámil so zlými vzťahmi na pracovisku, s verbálnymi urážkami vedúcej terminálu pred ostatnými zamestnancami. Zamestnanecké fórum zamerané na zlepšenie komunikácie medzi nadriadenými a zamestnancami na pracovisku terminálu Kľačany z mája 2008 potvrdilo zlú atmosféru na pracovisku. Otázky zamestnancov boli podrobené prísnej kontrole navrhovateľky, ktorej cieľom bolo, aby sa zamestnanci nepýtali na nič, čo by sa jej nepáčilo. Dozvedel sa aj o nepoužívaní dochádzkového systému, neoprávnenom používaní služobného vozidla manželom navrhovateľky a sponzorovaní CD dcéry navrhovateľky. Preto si vyžiadal podklad údajov zo systému na kontrolu vstupov a výstupov navrhovateľky a zo systému kontroly jázd služobného vozidla vybaveného GPS systémom a informoval nadriadených.. Ing. E. mu dal pokyn overiť zistené skutočnosti, záznam o tom sa nevyhotovoval. Mal vedomosť o tom, že bolo pripravené kárne opatrenie pre navrhovateľku a dohoda o rozviazaní pracovného pomeru.
Z výpovede svedkyne Y.. R. S. súd zistil, že pracuje na oddelení ľudských zdrojov, ako partner a poradný orgán k veciam týkajúcim sa pracovnoprávnych vecí a zamestnancov. Dňa 02. 06. 2008 ju doobeda kontaktoval p. E. a p. M. za účelom spoločného stretnutia. Na tomto stretnutí ju oboznámili so zisteniami p. M. o porušení predpisov na pracovisku terminálu v Kľačanoch a navrhli navrhovateľke (p. U.) upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré v ten deň vypracovala. Pripravila aj dohodu o skončení pracovného pomeru, ak by sa s navrhovateľkou dohodli na skončení pracovného pomeru. Spolu s p. E., p. M. a navrhovateľkou sa zišli v kancelárii navrhovateľky na terminály v Kľačanoch. P. E. uviedol dôvody prečo prišli, a to že našli s K.. M. dôkazy porušenia predpisov zo strany navrhovateľky, vysvetlil o aké porušenie predpisov sa jedná a žiadal navrhovateľku o vysvetlenie. Navrhovateľka uviedla, že si nie je vedomá porušenia žiadnych predpisov. K.. E. povedal, že by bol rád, keby si to vysvetlili, inak bude navrhovateľke nútený dať porušenie pracovnej disciplíny, alebo ako to nazývajú, kárne opatrenie Na to navrhovateľka povedala, či si môže zatelefonovať a všetci okrem nej opustili miestnosť. Po cca 10-15 minútach ich navrhovateľka zavolala späť a navrhla dohodu o ukončení pracovného pomeru, ktorú podpísali a odišli. Navrhovateľka ešte odovzdala pracovné pomôcky p. M.. P. M. jej po odchode zavolal, že aj manžel navrhovateľky p. U. sa rozhodol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru ešte dnes. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka počas stretnutia nebola pod psychickým nátlakom, ktorý by spočíval v tom, že jej bolo hrozené výpoveďou, bola prekvapená, ale nie rozrušená. Navrhovateľka bola zo strany p. E. upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a možnosť skončenia pracovného pomeru. Obsahom písomného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré svedkyňa vypracovala bolo porušenie systému dochádzky a používanie služobného vozidla. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľke nebolo predložené, nakoľko došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, ktorú podpísal vedúci zamestnanec so zamestnávateľskými právami.
Z výpovede svedka K.. R. T. súd zistil, že navrhovateľka bola jeho nadriadená a bol poverený jej zastupovaním v čase práceneschopnosti. Ukončenie pracovného pomeru navrhovateľky oznámil všetkým pracovníkom K.. M.. Svedok uviedol, že na termináli bola taká atmosféra, že vládla obava ľudí otvorene klásť otázky kvôli negatívnym následkom. To sa prejavovalo napr. tým, že otázky na pracovné fórum boli urobené s cieľom neuškodiť vedúcej terminálu, pričom spojku robil jej manžel. Uviedol, že mal strach hovoriť o tom s nadriadenými, lebo pokiaľ vedel, tí čo kritizovali na nadriadených miestach museli skôr či neskôr odísť. Navrhovateľka sa často jemu aj iným vyhrážala výpoveďou. Vzťah s navrhovateľkou mal korektný, až na výnimky, kedy zhadzovala jeho ľudskú dôstojnosť a vieru. Ďalej uviedol, že manažérske vozidlo bolo pre navrhovateľku, ale používal ho aj jej manžel v je neprítomnosti. Podľa neho navrhovateľka nepoužívala dochádzkový ani prístupový systém.
Z výpovede svedka K.. H. Q. súd zistil, že je zamestnaný u odporcu v divízii mazivá. Na terminály v Kľačanoch majú sklad mazív, ktorý sa rekonštruoval. Uviedol, že koncom mája 2008 telefonoval s navrhovateľkou, aby ju informoval o rekonštrukcii skladu, pričom nemal pocit, že p. U. chcela ukončiť pracovný pomer u odporcu.
Z výpovede svedka k MUDr. L. J. súd zistil, že je gynekológom navrhovateľky. Uviedol, že z dôvodu gynekologických problémov bola práceneschopná. Nechcel pustiť navrhovateľku do práce a ukončiť jej práceneschopnosť, lebo nebola ešte zdravotne v poriadku. Práceneschopnosť ukončil na výslovnú žiadosť navrhovateľky. Dňa 02. 06. 2008 mu navrhovateľka telefonovala a následne prišla aj osobne. Povedala mu, že nejakí traja ľudia z vedenia ju vyhodili a dali jej niečo podpísať. Navrhovateľka veľmi plakala a povedala mu, že jej vyčítali pracovné nedostatky. Uviedol, že navrhovateľku pozná dlhú dobu a to čo sa jej stalo je poburujúce. Upozornil ju na rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva, kde čítal, že takýto vynútený podpis môže odvolať a odporučil jej poradu s právnikom. Podľa názoru svedka bola navrhovateľka vzhľadom na jej zdravotný stav vyčerpaná fyzicky aj psychicky.
Z výpovede svedka Y. U. súd zistil, že je zamestnaný u odporcu a je aj jeden z piatich zástupcov zamestnancov na pracovisku terminálu Kľačany. O rozviazaní pracovného pomeru s navrhovateľkou a jej manželom sa dozvedel pri oficiálnom oznámení a na pravidelnej schôdzi zástupcov zamestnancov (ďalej „ROD“). P. U.á, predsedníčka ROD, informovala zástupcov zamestnancov o rozviazaní pracovného pomeru p. U. a p. U. dohodou. Oboznámila ich aj so stretnutím s p. M., p. E. a p. S. dňa 02. 06. 2008. Menovaní sa zastavili u nej doma s oznámením o potrebe prejednať výpoveď navrhovateľky. Ona im povedala, že o prejednaní výpovede nerozhoduje sama, ale že je potrebné zvolať všetkých piatich zástupcov zamestnancov. Uviedol, že si nevie presne spomenúť, či p. U. hovorila o výpovedi, pre p. U., alebo inak. Nemá vedomosť o tom, či sa zo zasadnutia ROD zo dňa 04. 06. 2008 robila zápisnica.
Z výpovede svedka V.a súd zistil, že ako starosta obce pozná navrhovateľku pracovne, nakoľko terminál, ktorého bola vedúcou sa nachádza na hranici katastra obce. Navrhovateľkou bol telefonicky dňa 02. 06. 2008 oslovený na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti jeho, navrhovateľky a jej manžela p. Šimka na obecnom úrade. Tam mu oznámila navrhovateľka, že obaja s jej manželom boli vyhodení z práce Ako dôvody uviedli, že sa na ňu niekto zo zamestnancov sťažoval, že je železná lady, že jej manžel používa služobné vozidlo. Manželia mu povedali, že im dali podpísať pripravený doklad o rozviazaní pracovného pomeru, že to bolo pripravené, že tam boli prítomní traja ľudia, ktorí na nich naliehali, že bude najlepšie, ak to podpíšu, tak podpísali. Uviedol, že obaja boli vyplašení. Pán U. bol na tom psychicky horšie, hovoril, že nevie čo také urobili, že na aute chodil, ale to nie je také vážne. Svedok uviedol, že volal predsedníčke Rady odborových dôverníkov (ďalej len „ROD“) p. U. a členke ROD p. M., avšak nič nezistil.
Z výpovede svedkyne Y.j súd zistil, že je predsedníčka Rady odborových dôverníkov - ROD na pracovisku terminálu v Kľačanoch. Uviedla, že dňa 02. 06. 2008 popoludní jej volal p. M. s tým, že potrebuje niečo s ňou prejednať. V zamestnaní k ich stretnutiu nedošlo, nestretla sa ani s nikým z vedenia. Po práci sa zastavil u nej doma K.. M., spolu s p. E. a p. S. a povedali jej, že došli vo veci dlhodobých závažných zistení porušovania pracovných povinností p. U. a jej manžela. Opýtali sa jej na fungovanie ROD a oznámili, že ROD bude pravdepodobne doručený list na prerokovanie, avšak neuviedli, v akej veci. Na druhý deň sa na pracovisku dozvedela o odchode p. U.ohodou. Následne zvolala členov ROD a oboznámila ich, že keby sa ľudia pýtali, tak v súvislosti s p. U. nič neprerokovávali a ani nedostali. Uviedla, že v prípade organizačných zmien a závažných porušení práce sa prerokovávajú na ROD aj návrhy na výpovede, pričom ROD rozhoduje v zmysle stanov.
Z výpovede svedka R. súd zistil, že pracuje u odporcu, má na termináli v Kľačanoch na starosti ochranu objektu a je správcom systému vstupov a výstupov do terminálu. Ing. M. ho požiadal o výpisy zo vstupného systému, týkajúce sa záznamov toho, kto ide do objektu a vychádza z objektu, konkrétne chcel evidenciu p. U.. Oznámil mu, že tieto osoby záznamy v systéme nemajú. Podľa nariadenia p. U., ako vedúcej terminálu, sa mal každý zamestnanec evidovať v tomto systéme pomocou čipovej karty. Y. uviedol, že na pracovisku pociťoval psychický tlak zo strany navrhovateľky, ktorá na poradách aj jemu, ale najmä p. T. a p. Q., tvrdo vytýkala nedostatky a hovorila im, že ich povyhadzuje, že sú leniví,
neschopní. Obidvaja menovaní sa vyjadrili, že už neznesú situáciu a tlak zo strany p. U.. Svedok uviedol, že s navrhovateľkou a jej manželom nemal väčšie problémy, lebo sa im snažil maximálne vyhovieť, ale niekedy pociťoval tlak na jeho osobu, keď sa navrhovateľka vyjadrovala, že svojich zamestnancov povyhadzuje, že ich tu nepotrebuje a zoberie si mladých inžinierov z Nitry. Uviedol, že 02. 06. 2008 mu o 22:15 hod. zazvonilo neznáme číslo na mobil, ozvala sa p.. a povedala mu, že to, čo spravil, mu bude vrátené. Nikomu nehovoril, že pociťuje psychický tlak a to z obavy o stratu zamestnania, lebo tí čo sa ozvali, odišli.
Z výpovede svedka K.. R. Q. súd zistil, že pracuje u odporcu a bol podriadeným navrhovateľky. Uviedol, že na pracovisku bola napätá atmosféra, navrhovateľka riadila pracovisko direktívne. Sám bol v atmosfére strachu, pod tlakom jej tvrdení o dedinských baranoch, ktorých povyhadzuje a pod. Navrhovateľka po organizačných zmenách trvala na jej oslovovaní ako riaditeľka, aj keď bola vedúcou terminálu. Po zamestnaneckom fóre v Kľačanoch informoval o problémoch s navrhovateľkou jej nadriadeného p. M.. Podľa neho bol spôsob riadenia navrhovateľky porušením etického kódexu.
Z výpovede svedkyne L. F. súd zistil, že pracovala na termináli ako technik a priama podriadená p. U., manžela navrhovateľky. Mala na starosti systém dochádzky a kontroly. Uviedla, že mala problémy s p. U., ktorý ak neprišiel do práce, neoznačil, z akého dôvodu nie je prítomný. Od p. U.a dozvedela, že je na služobnej ceste, alebo čerpá dovolenku, resp. jej p. U. povedal, že ho na služobnú cestu poslala manželka. Ak p. U. chýbal dlhšie ako mal dovolenku, p. U. tvrdila, že čerpá jej dovolenku. Dochádzkový mesačný výkaz p. U. podpisovala p. U., ktorá vyžadovala od všetkých presnú dochádzku a jej konanie prekážalo ostatným zamestnancom. Svedkyňa nikdy nič nepovedala a vykazovala dochádzku p. U. ako odpracovaný čas, bála sa o prácu. Vyjadrila sa, že p. U. sa spolu s jeho manželkou považovali za niečo viac ako ostatní.
Z výpovede svedka k K.. C. F. súd zistil, že tento je priateľom navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka ho spolu s manželom navštívili dňa 03. 06. 2008, aby sa posťažovali a poradili, ako ďalej. Pôsobili ako v inom časopriestore. Pán U. mlčal a bol bledý a p. U. rozprávala nesúvisle, boli nezorientovaní. Dlho nevedel pochopiť, čo sa stalo, až po čase pochopil, že obaja v jeden deň prišli o zamestnanie. Odporučil im poradu s právnikom. Uviedol, že spomínali aj to že ich aj vyhodili, aj že bol s nimi ukončený pracovný pomer a že boli donútení k podpisu dohody, že sa to udialo v krátkom časovom intervale, pričom nemali čas na slobodné rozhodnutie. Ďalej uviedol, že vyrozumel, že navrhovateľke bolo osobami, ktoré ju navštívili, vytýkané porušenie etického kódexu a nezapisovanie ohľadne dochádzky. Manipuláciu mu manželia popísali tak, že im povedali, že buď podpíšu dohodu s náležitosťami, alebo dostanú výpoveď bez náležitostí.
Z výpovede svedkyne U. M. súd zistil, že je zamestnaná u odporcu a je členkou ROD. Ohľadne záležitostí skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu s nikým nekomunikovala. Uviedla, že keď sa prerokováva rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom, sú prítomní členovia ROD, zamestnanec, ktorého sa to týka i jeho nadriadený. Činnosť ROD je upravená stanovami, kolektívnou zmluvou a ustanoveniami Zákonníka práce. Plán zasadnutí ROD schvaľujú členovia ROD a zasadajú raz za mesiac. Pri mimoriadnych zasadnutiach je to podľa potreby a zasadnutia zvoláva predsedníčka. Na stretnutí ROD ich predsedníčka p. U. informovala, že ju navštívili K.. M., K.. E. a p. S. a pýtali sa jej, že keď bude treba niečo prerokovať, či je možné zvolať stretnutie a aj ju informovali, že navrhovateľka ako vedúca porušila nejaké predpisy.
Z výpovede svedka R. F. súd zistil, že je zamestnaný u odporcu a je členom ROD. Uviedol, že ROD zasadá raz mesačne alebo mimoriadne, uznášaniaschopní sú v prípade nadpolovičnej väčšiny prítomných (traja prítomní). Na zasadnutiach podpisujú prezenčnú listinu a čo sa odsúhlasilo. O skončení pracovného pomeru navrhovateľky sa dozvedel oficiálne na zasadnutí ROD v stredu. Podania ROD sa adresujú na terminál p. U., predsedníčke ROD. Na predmetnom zasadnutí ROD ich p. U. informovala, že ju navštívil K.. M., K.. E. a ešte niekto za tým účelom, že sa malo niečo prejednávať ohľadne navrhovateľky, konkrétne ohľadne závažného porušenia pracovnej disciplíny p. U. a že sa to neprejednalo, lebo táto odišla dohodou.
Z výpovede svedka T. W. súd zistil, že je zamestnancom odporcu a člen ROD, nebol prítomný na stretnutí ROD stredu 04. 06. 2008. O ukončení pracovného pomeru navrhovateľky sa dozvedel až vo štvrtok od kolegov, predtým o tom na ROD nerokovali, ani nič o tom nepočul.
Z písomného vyjadrenia p. U. zo dňa 25. 05. 2009 (č. l. 148) súd zistil, že ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky p. U. ROD nezasadala a z uvedeného dôvodu nebola vyhotovená zápisnica zo zasadnutia. Dňa 04. 06. 2008 sa konalo iba informatívne stretnutie členov ROD z dôvodu otázok radových členov odborov na pracovisku terminálu Kľačany k vzniknutej situácii.
Z listu Základnej organizácie Odborového zväzu Chémia SR, Odborového výboru Slovnaft, a. s., doručeného súdu dňa 08. 06. 2009 (č. l. 149), vyplýva, že odborová organizácia nebola žiadnym spôsobom účastná na skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, keďže tento bol skončený dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom.
Právny zástupca navrhovateľky v priebehu konania na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach zotrval na návrhu. Uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru je absolútne neplatná. Uviedol, že navrhovateľka nemala úmysel rozviazať pracovný pomer. Pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľka konala pod psychickým nátlakom a hrozbou bezprávnej vyhrážky. Ďalej uviedol, že navrhovateľka vstupovala do terminálu služobným vozidlom so zaznamenaním prechodu cez bránu strážnou službou, pričom elektronickou kartou si otvorila dvere do budovy a miesto odchodu nahlásila strážnej službe na zaznačenie času jej odchodu. Mesačný list dochádzky slúžil ako podklad pre mesačný výkaz k zúčtovaniu mzdy, podpisoval ho nadriadený, ktorý k nemu nikdy nemal námietku. Navrhovateľka pred nástupom na práceneschopnosť telefonicky konzultovala s p. H. Správy vozového parku Slovnaft postup so služobným vozidlom a jeho užívaním na dochádzku manžela do práce. Bolo jej odsúhlasené, že cesty budú vykázané ako súkromné a strhávané zrážkami zo mzdy. V ostatných prípadoch používania služobného vozidla bola splnená podmienka prítomnosti navrhovateľky vo vozidle. Poukázal na to, že služobné vozidlá sú kontrolované J.. K.. M.
ako priamy nadriadený navrhovateľky jej nikdy nevytkol nedostatky vo výkaze jázd vozidla a tento vždy schválil. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že zástupcovia odporcu požiadali navrhovateľku na stretnutí dňa 02. 06. 2008 o relevantné vysvetlenie k zisteniam ich kontroly. Poukázal na prípravu a načasovanie stretnutia a podpis dohody na deň nástupu navrhovateľky do zamestnania po jej dlhodobej práceneschopnosti. Uviedol, že stretnutie sa uskutočnilo po pracovnej dobe a zástupcovia odporcu mali pripravené dva odlišné dokumenty a to kárne opatrenie a dohodu o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľke nebol na stretnutí poskytnutý dostatočný čas na rozhodnutie a spôsob jednania zo strany odporcu bol nátlakový. Ďalej uviedol, že celý akt rozviazania pracovného pomeru dohodou zo dňa 02. 06. 2008 zo strany odporcu považuje za neetický spôsob konania v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie ich práva pod tlakom bezprávnej vyhrážky.
Navrhovateľka počas konania na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach zotrvala na návrhu. Uviedla, že od 10. 04. 2008 do 01. 06. 2008 bola dlhodobejšie práceneschopná, vtedy ju zastupoval K.. T.. Na pracovisku pracoval aj jej manžel, ako jej podriadený a v deň 02. 06. 2008 mal dovolenku. Svojmu priamemu nadriadenému K.. M. volala v deň nástupu do práce, t. j. 02. 06. 2008, nakoľko ešte počas práceneschopnosti sa dohodli, že po jej nástupe prerokujú pracovné záležitosti. K.. M. trval na tom, aby ho počkala a stretla sa s ním ešte v ten deň. Okolo 16.30 hod. vstúpili do jej kancelárie K.. M., K.. E. a Y.. S., bol z nich desivý dojem už pri vstupe, zľakla sa, že sa stalo niečo vážne. K.. E. jej oznámil, že prišli vo veľmi nepríjemnej záležitosti, aby jej oznámil, že jej je nútený dať okamžitú výpoveď z dôvodov, ktoré uviedol nasledovne: atmosféra strachu na pracovisku v termináli, porušenie etického kódexu, porušenie organizačnej smernice tak, že nepoužívala príchody a odchody cez dochádzkový systém (turniket), porušenie pracovnej inštrukcie a používanie služobného vozidla na súkromné účely. K.. E. jej ponúkol uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru. Žiadal, aby sa rozhodla hneď pre jednu z alternatív a to buď dohoda alebo výpoveď. Navrhovateľka bola ohromená a reagovala tak, že nie si je vedomá žiadnych porušení a že si musí ešte pred tým, než niečo podpíše zatelefonovať. Následne odišli z jej kancelárie a zavolala manželovi, ktorého oboznámila so situáciou. Po skončení telefonického rozhovoru zavolala zástupcov odporcu späť do kancelárie a oznámila im, že sa rozhodla
pre podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísala v dvoch exemplároch ona a všetci prítomní zástupcovia odporcu. Následne odovzdala všetky pracovné pomôcky Ing. M.. Uviedla, že dôvodom podpísania dohody aj napriek tomu, že si nebola vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny bol veľký strach, ako bude spoločensky vyzerať, ak jej aj manželovi dajú výpoveď. Konala pod nátlakom rozhodnúť sa okamžite, či podpíše dohodu alebo dostane výpoveď a z obavy pred výpoveďou a nasledujúcich postojov ľudí k tejto skutočnosti. Uviedla, že Y.. S. jej dňa 02. 06. 2008 v kancelárii neustále hrozila, aby prevzala výpoveď z pracovného pomeru, nakoľko vraj kvôli uvedenému prišli všetci traja zástupcovia zamestnávateľa. Ďalej uviedla, že zástupcovia zamestnávateľa prišli k nej s cieľom rozviazať s ňou pracovný pomer, nechceli a nemali zámer prejednáva s ňou uvádzané porušenia. Priamo jej oznámili možnosti a to že buď dostane okamžitú výpoveď s dôvodmi prerokovanú s odbormi, alebo má možnosťou podpísať dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. P. E. chcel výslovné vyjadrenie k tomu, či prevezme výpoveď, alebo podpíše dohodu. Vyjadrila sa, že v prípade, ak by zástupcovia zamestnávateľa mali pripravené kárne opatrenie, prijala by opatrenie a nie rozviazanie pracovného pomeru.
K neevidovaniu sa cez dochádzkový systém uviedla, že tento nepoužívala, avšak nikdy jej v tom zmysle nebolo nič vytýkané. Do terminálu vstupovala autom, čo evidovali vrátnici. Zaparkovala auto vo dvore terminálu, do administratívnej budovy vstupovala dverami otváranými čipovou kartou. Vstup dverami zaznamenal aj vstupný systém a následne šla navrhovateľka do kancelárie. To sa zopakovalo aj pri odchode domov a navrhovateľka oznámila vrátnikovi miesto, na ktoré odchádza. Takisto jej počas 15 ročného pôsobenia vo vedúcej pozícii neboli vytýkané ani zlé vzťahy na pracovisku, ktoré riadila. Naopak bola pozitívne hodnotená, terminál dosahoval veľmi dobré pracovné výsledky. Vyjadrila sa, že v prípadoch použitia vozidla okrem času jej práceneschopnosti bola vždy dodržaná podmienka jej prítomnosti. Neboli jej ani predložené konkrétne informácie o použití služobného vozidla na súkromné účely v rozpore so smernicou Slovnaftu. Odmietla verbálne útoky a ponižovanie podriadených. Odmietla atmosféru strachu na pracovisku, ako aj používanie slov ako neschopní a leniví voči zamestnancom. Závery Ing. M. k spôsobu riadenia terminálu, získané od niektorých osôb z terminálu, považovala za účelové. Uviedla, že atmosféra strachu, pocit nátlaku a stresu sa objavili a vystupňovali počas jej dlhodobej práceneschopnosti, v čase riadenia terminálu p. T.. Poukázala na to, že pokiaľ ide o vytýkané porušeniu etického kódexu spoločnosti Slovnaft, tak nikým nebola upozornená na jeho porušenie a predvolaná pred etickú radu, čo je bežným postupom v takom prípade. Uviedla, že nebola vyzývaná k tomu, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrila a hodnoverne ich vysvetlila. Podľa nej zástupcovia zamestnávateľa prišli k nej s cieľom rozviazať s ňou pracovný pomer, nechceli a nemali zámer prejednávať uvádzané porušenia. Poukázala na to, že mali pripravenú dohodu, vyhotovenú už v Bratislave a kárne opatrenie, pričom verbálnymi tvrdeniami nad rámec daný kárnym opatrením vyvíjali na ňu psychický tlak. Uviedla, že stretnutie u p. U., predsedníčky ROD u nej doma nebolo neformálnym rokovaním, ale prerokovaním jej výpovede. Žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.
Poverená zástupkyňa odporcu v priebehu konania na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach uviedla, že na stretnutie s navrhovateľkou uskutočnenom dňa 02. 06. 2008 nebola pripravená žiadna výpoveď, nakoľko táto by musela byť vopred prerokovaná so zástupcami odborov. Svedecké výpovede členov ROD na pracovisku potvrdili skutočnosť, že ROD nielenže neprerokovávala skončenie pracovného pomeru navrhovateľky, ale ani neobdržala v tejto súvislosti žiadne materiály. Uviedla, že účelom predmetného stretnutia bolo vysvetlenie nezaznačovania príchodov a odchodov z práce navrhovateľkou a používanie služobného vozidla jej manželom. Na stretnutí navrhovateľka uviedla jej nevedomosť o porušení pracovnej disciplíny a predpisov, avšak nevedela podať vysvetlenie ku skutočnostiam prezentovaným na stretnutí. Tvrdila, že sú vykonštruované a nepravdivé a sama navrhla skončiť pracovný pomer dohodou, ktorú podpísali traja zástupcovia odporcu a navrhovateľka, pričom navrhovateľka neprejavovala znaky iracionálneho konania. Poukázala na to, že navrhovateľke bol poskytnutý priestor na vyjadrenie k uvedeným zisteniam odporcu. Odmietla tvrdenia o časovej tiesni, navrhovateľka mala možnosť po uskutočnení telefonického rozhovoru v súkromí kancelárie a po vypočutí argumentov zástupcov odporcu, ukončiť stretnutie bez ďalších úkonov a podpísania dohody, alebo čohokoľvek. Mohla sa obrátiť na zamestnancov stálej služby terminálu a požiadať ich o zakročenie. Sama navrhovateľka sa však rozhodla k iniciovaniu rozviazania pracovného pomeru dohodou a vlastnoručne podpísala návrh dohody bez akýchkoľvek námietok k jej obsahu. Podľa názoru odporcu navrhovateľka pri evidencii príchodu a odchodu do a zo zamestnania turniketom dlhodobo konala v rozpore s pracovnou inštrukciou LOG_5W36_SN_Pracovný čas, používanie pracovných kariet
dochádzky a priepustková agenda. Poukázala na to, že neoprávnené používaniu služobného vozidla manželom navrhovateľky potvrdili aj svedkovia p. T., p. N. vo svojich výpovediach. Túto skutočnosť potvrdila aj sama navrhovateľka svojím konaním, keď si od zamestnanca odporcu p. H. dala odsúhlasiť možnosť používania služobného vozidla aj inou osobou, než ona sama, a to nad rámec vnútorných predpisov. Zamestnanec p. H. nebol oprávnený udeľovať tento súhlas, čo navrhovateľka vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie u odporcu musela vedieť. Ďalej uviedla, že na stretnutí s navrhovateľkou p. E. ničím nehrozil, uviedol porušenie pracovnej disciplíny, a to, že v prípade ich nevysvetlenia pristúpia k ďalším krokom, a prijatiu potrebných rozhodnutí, ktoré mu jeho pracovná pozícia a platné právne predpisy umožňujú prijať. Odmietla tvrdenia navrhovateľky o časovom nátlaku a pripravenej výpovedi, o jej nemožnosti vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Navrhovateľke bol poskytnutý priestor na vyjadrenie a osoby účastné stretnutia nespozorovali na nej strach. Dohodu uzatvorila navrhovateľka z vlastnej vôle a jej vlastnoručným podpisom prejavila vôľu skončiť pracovný pomer u odporcu. Svedkovia zhodne vypovedali o tom, ako ich navrhovateľka urážlivo, ponižujúco oslovovala, čo odporca považoval za konanie v rozpore s očakávaným spôsobom komunikácie medzi zamestnancami, za nevhodné vystupovanie a konanie voči spolupracovníkom, až hrubé správanie s narúšaním ľudskej dôstojnosti a vytváranie nepriateľského prostredia. Už pri jednorazovom výskyte tohto spávania by sa to považovalo za menej závažné, alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny. K tvrdeniu navrhovateľky, že strach a nátlak stresu sa vystupňoval práve počas práceneschopnosti navrhovateľky uviedla, že to považuje za ľudský jav, poukazujúci na bezmocnosť zamestnancov v prípade vyslovenia názoru odlišného od názoru vedúcej. Zo strany navrhovateľky dochádzalo k dlhodobému neakceptovaniu, až ignorovaniu vnútorných pravidiel fungovania spoločnosti a pestovaniu napätej atmosféry na pracovisku, čo vytváralo pre zamestnancov tlak, stres a strach. Poukázala na to, že aj po uplynutí takmer roku od posledného kontaktu s navrhovateľkou, u jej bývalých podriadených zamestnancov prevládal strach vypovedať. Uviedla, že stretnutie 02.06.2008 bolo zo strany odporcu vyvolané práve za účelom získania vysvetlení k zisteným porušeniam a dojednania opatrení na ich odstránenie. Uviedla, že ak by v ten deň nebolo došlo k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky vzájomnou dohodou, ani nedošlo k vysvetleniu zistených porušení a nedostatkov, odporca ako zamestnávateľ by bol nútený podniknúť ďalšie kroky smerujúce k zabezpečeniu súladu chodu terminálu s internými predpismi a princípmi fungovania spoločnosti. Navrhovateľka svoje tvrdenia o nátlaku zo strany odporcu na jej osobu pri podpise predmetnej dohody nepreukázala, zostali v rovine jej domnienok. Kroky zástupcov odporcu smerujúce k odstráneniu nedostatkov na ich stretnutí s navrhovateľkou nie je možné vnímať ako psychický nátlak, vylučujúci slobodnú vôľu, vzhľadom na to, že navrhovateľka sa v momente, keď bola konfrontovaná skutočnosťou, že jej zamestnávateľ má vedomosť o porušeniach pracovnej disciplíny, sama rozhodla pre podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru. Uviedla, že navrhovateľka bola riadne oboznámená s Pracovným poriadkom odporcu a vnútorným predpisom o jeho vydaní z 18. 10. 2006 vrámci školenia na pracovisku konaného dňa 25. 06. 2007, čo potvrdila aj svojim podpisom v evidenčnom liste. Ďalej uviedla, že skončenie pracovného pomeru dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom je postavené na vzájomnej dohode oboch zúčastnených strán. Navrhovateľka v konaní ničím nepreukázala, žeby na ňu zástupcovia odporcu vyvíjali akýkoľvek psychický nátlak. Žiadala návrh voči odporcovi v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Náhradu trov konania nepožadovala.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
Podľa ustanovenia §15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení
pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 74 ods.1, veta prvá Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom uzatvorenom na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 08. 1991, vrátane jej dodatkov, a pracovala na pozícii vedúcej terminálu v Kľačanoch. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka podpísala dňa 02. 06. 2008 dohodu o skončení pracovného pomeru u odporcu ku dňu 02. 06. 2008. Navrhovateľka sa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote obrátila na súd s návrhom na určenie neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru a tvrdila, že zamestnanci odporcu, ktorí dohodu podpísali nemali na to oprávnenie a pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru bol na ňu vyvíjaný zo strany zástupcov odporcu psychický nátlak a bezprávna vyhrážka spočívajúca v hrozbe okamžitej výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa nedopustila a ktoré konanie jej nebolo ničím preukázané. Pod tlakom tejto hrozby dohodu o skončení pracovného pomeru s odporcom podpísala.
Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Návrh, aby pracovný pomer bol rozviazaný dohodou, podáva buď zamestnanec alebo zamestnávateľ. Dohodu upravuje Zákonník práce ako vôľu oboch účastníkov pracovného pomeru ukončiť pracovný pomer, ak ich vôľa je zhodná, pričom pracovný pomer končí dňom, ktorý účastníci pracovného pomeru dohodli v dohode. Doba, kedy má skončiť pracovný pomer dohodou, uzatvorenou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nemusí byť určená len kalendárnym dňom; musí byť určená tak, aby nevznikla pochybnosť o dohodnutom dni skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce vyžaduje písomnú formu dohody, nesplnenie tejto podmienky však nemá za následok neplatnosť dohody. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. V prejednávanej veci navrhovateľka ako zamestnankyňa nepožadovala uviesť v dohode o skončení
pracovného pomeru zo dňa 02. 06. 2008 dôvody skončenia pracovného pomeru a nešlo ani o dohodu uzatvorenú z dôvodov organizačných zmien. V dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi podľa predpisov pracovného práva preto nevznikla povinnosť uviesť dôvody skončenia pracovného pomeru a argumentácia navrhovateľky o jej neplatnosti z titulu neuvedenia dôvodov jej uzatvorenia preto nie je dôvodná. Dohoda spĺňa náležitosti, ktoré pre jej platné uzatvorenie vyžaduje Zákonník práce a v zmysle uvedeného by sa pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dohodnutým dňom, t. j. 02. 06. 2008.
Súd sa ďalej zaoberal posúdením skutočností, či predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany zamestnávateľa a či došlo ku skončeniu pracovného pomeru pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Zákonník práce v súvislosti s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.
Právny úkon je platný, ak je urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísala slobodne, potom jej slobodu vôle vylučuje iba priame fyzické donútenie, ktoré však netvrdila, alebo bezprávna vyhrážka. Podľa ustálenej súdnej praxe o bezprávnu vyhrážku sa však jedná jedine vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba ublíženia na zdraví, hrozba značnej škody a pod.), alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže (napr. sa vyhráža tým, že ak konajúca osoba určitú zmluvu neuzavrie, bude oznámená ako páchateľ trestného činu, ktorého sa dopustila).
Súd nemal v konaní ničím preukázané, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa došlo k psychickému nátlaku a bezprávnej vyhrážke pri skončení pracovného pomeru smerom k navrhovateľke. Naopak, výpovede svedkov priamo prítomných pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru (K.. E., Ing. M. a Y.. S.) zhodne uvádzajú, že navrhovateľka sama po tom, čo je bol poskytnutý čas na rozmyslenie, navrhla ukončenie pracovného pomeru dohodou. Vzhľadom na uvedené je potom bez významu i dôvod, ktorý viedol k ukončeniu pracovného pomeru. Rovnako je v tejto súvislosti bez právneho významu aj skutočnosť, či dohoda bola odporcom vopred pripravená alebo nie, nakoľko navrhovateľke obsah dohody bol známy a túto bez preukázania akéhokoľvek psychického nátlaku, po tom, čo mala možnosť osamote porozmýšľať a telefonicky sa poradiť aj podpísala.
Pre úplnosť veci treba dodať, že sa nejedná o bezprávnu vyhrážku a zneužitím výkonu práva na ujmu zamestnanca nie je, ak zamestnávateľ pri rokovaní so zamestnancom (navrhovateľkou) dôvodí tým, že podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom ukončiť pracovný pomer okamžite resp., alebo aj tým, že vytkne zamestnancovi (navrhovateľke) nedostatky v práci formou písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa jedná o právo zamestnávateľa(odporcu) vyplývajúce mu zo Zákonníka práce. Oznámením svojej pohnútky odporca hrozí tým, čo je oprávnený urobiť. Zamestnanec má v prípade nesúhlasu s vytýkanými nedostatkami právo brániť sa spôsobom upraveným Zákonníkom práce, a to aj v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Obavu navrhovateľky z možnosti prípadnej výpovede zo strany zamestnávateľa nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku odporcu, ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru dohodou.
Dôkazné bremeno v konaní spočíva na navrhovateľke. Dôkazná povinnosť jej vyplýva z ust. 79 ods. 2 a § 120 ods. 1 O. s. p. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Navrhovateľka súdu nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci, že by bola k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru donútená zamestnávateľom (odporcom) alebo, žeby sa v čase uskutočnenia právneho úkonu výpovede nachádzala v duševnom stave, ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 38 Obč. zák.). Z vyjadrení samotnej navrhovateľky o okolnostiach, ktoré ju viedli k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru vyplynulo, že tak urobila predovšetkým z obavy, že s ňou pracovný pomer skončí ako prvý odporca a zo skutočnosti, ako bude spoločensky vyzerať a čo si ľudia budú o tom myslieť, ak jej dajú výpoveď. Výpovede svedkov (priateľa, známeho, ošetrujúceho lekára) o rozrušenosti navrhovateľky v čase, keď s nimi komunikovala, sú pre súd nerelevantné z hľadiska posúdenia duševného stavu a slobodnej vôle navrhovateľky v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru. Rozrušenie
navrhovateľky a jej manžela pri komunikácii s týmito svedkami v čase, ktorý nasledoval s odstupom až po podpise dohody o skončení pracovného pomeru je prirodzené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru a to z akýchkoľvek dôvodov je vždy emocionálne exponovanou skutočnosťou a predovšetkým na strane bývalého zamestnanca sa prejavuje zmesou pocitov a emócií.
Výpovede svedkov, predsedníčky a členov zástupcov zamestnancov (ROD) na pracovisku nepotvrdili ani tvrdenie navrhovateľky, že výpoveď pre navrhovateľku bola prejednávaná so zástupcami zamestnancov, alebo odbormi. Samotná skutočnosť, že sa zástupcovia odporcu informovali na spôsob činnosti zástupcov zamestnancov a predsedníčke ROD oznámili, že zistili závažné porušenie predpisov zo strany navrhovateľky súd považuje za normálnu komunikáciu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, neznamenajúcu bez ďalších relevantných úkonov, že došlo k prerokovanie údajnej výpovede pre navrhovateľku.
Súd nezistil neplatnosť dohody o ukončení pracovného pomeru ani v nedostatku oprávnenia osoby, ktorá v mene zamestnávateľa dohodu podpísala. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal Ing. E., vedúci logistiky, ktorý je manažérom vykonávajúcim plné zamestnávateľské práva, t. j. má oprávnenie vykonávať právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v mene odporcu. Táto skutočnosť mu vyplýva z organizačnej smernice odporcu č. 601.02 „Právne úkony zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce, čl. 3, bod 3.4 a 3.6. Smernice (čl. 72), ako aj zástupkyňa útvaru ľudských zdrojov. Uvedení zamestnanci odporcu podpisovali aj dohody o zmene pracovnej zmluvy navrhovateľky, ktorou bola navrhovateľka napr. zaradená na pracovnú pozíciu vedúcej terminálu/strediska LOG Kľačany a platnosť týchto úkonov odporcu navrhovateľka ničím nespochybnila (čl.14 - dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29. 02. 2008).
S poukazom na dostatočne zistený skutkový stav súd ďalšie navrhovateľkou navrhované dôkazy a to opätovný výsluch svedka Y.. J. a vyžiadanie si pracovných hodnotení zamestnancov odporcu K.. T., K.. Q. a p. T. z dôvodu hospodárnosti a plynulosti konania nevykonal, nakoľko MUDr. J. nebol priamo účastný pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru a v konaní už bol vypočutý a pracovné hodnotenia menovaných nemajú žiadnu relevanciu k meritu prejednávanej veci.
V prejednávanej veci je podľa názoru súdu nesporné, že navrhovateľka svojím prejavom vôle dňa 02. 06. 2008 urobila platný právny úkon - dohodu o skončení pracovného pomeru s odporcom, ktorá aj z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p,, keď vo veci úspešnému odporcovi, ktorému by náhrada trov konania patrila, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca náhradu trov konania nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.