Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-247-2008.pdf
PDF · 81.07 KB
No categories available
6C/247/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou JUDr. Danielou Kotrecovou v právnej veci navrhovateľky: R. Z., bytom B., Š. K. XX, zastúpená advokátkou JUDr. E. V. so sídlom B., W. X proti odporcovi: I.. R. B., bytom B., Š. K. XX,. zastúpený advokátom JUDr. D. D., so sídlom B., N. M. B. XX. o vyporiadanie hodnoty členského podielu takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania hodnoty členského podielu sumu 40.100 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 5.947,34 € do rúk právnej zástupkyni navrhovateľky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 168,76 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 18,76 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v konaní 19C 163/2002 sa svojim návrhom podaným na súd dňa 6.12.2002 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu, ktorý sa nachádza v B., na ul. Š. K. XX,. byt číslo 042 na 4 poschodí a určil, že byt bude naďalej užívať navrhovateľka ako nájomca a žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť byt vypratať do 15 dní potom, ako mu bude zabezpečený náhradný byt.
Dňa 31.3.2008 právna zástupkyňa navrhovateľky písomne predložila súdu eventuálny petit v tom smere, že pokiaľ by súd nevyhovel návrhu, ktorý bol podaný dňa 6.12.2002 a zrušil by spoločný nájom a určil, že jediným nájomcom bude odporca, navrhuje, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke na vyporiadanie členského podielu sumu zodpovedajúcu jednej polovici trhovej hodnoty tohto členského podielu určenej vo vzťahu k bytu na základe znaleckého posudku.
Súd uznesením sp. zn. 19C 163/2002-298 zo dňa 24.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2008 vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky na vyporiadanie hodnoty členského podielu medzi navrhovateľkou a odporcom.
V konaní 19C 163/2002 súd vyniesol rozsudok dňa 28.4.2008 na základe ktorého právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k trojizbovému bytu s príslušenstvom č. 042, nachádzajúci sa na 4 poschodí bytového domu na ulici Š. K. XX. v B. zrušil a výlučným nájomcom bytu, ktorý bude ako člen družstva ďalej byt užívať sa určil odporca. Navrhovateľke sa nárok na bytovú náhradu nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2008.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, oboznámil sa so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing. J. N., znalec v odbore stavebníctvo, pod č. 36/2009 dňa 17.8.2009, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu 19C 163/2002, najmä s rozsudkom zo dňa 28.4.2008, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.8.1988, dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.9.1988 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo navrhovateľky s odporcom bolo právoplatne rozvedené dňa 28.11.2002 rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn., 9C 495/96 zo dňa 2.10.2002. Na čas po rozvode bola maloletá dcéra R. zverená do výchovy navrhovateľky a v tom čase maloletý R. bol zverený do výchovy odporcu. Neskôr bola maloletá rozsudkom tunajšieho súdu zverená do starostlivosti otca. Predmetný byt bol účastníkom pridelený ako stabilizačný prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky. Po rozvode manželstva medzi navrhovateľkou a odporcom prichádzalo ku konfliktom a z toho dôvodu navrhovateľka odišla bývať k svojim rodičom. Súd rozsudkom 19C 163/2002 zo dňa 28.4.2008, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2008 rozhodol, že právo spoločného nájmu účastníkov k trojizbovému bytu s príslušenstvom č. 042, ktorý sa nachádza na 4 poschodí bytového domu na ul. Š. K. č. XX v B. sa zrušuje a výlučným nájomcom bytu, ktorý bude ako člen družstva ďalej byt užívať sa určil odporca. Z toho dôvodu navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania hodnoty členského podielu sumu zodpovedajúcu jednej polovici trhovej hodnoty tohto členského podielu.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom nesúhlasil. Vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka nemá ani právny ani morálny nárok na to, aby bola úspešná v tomto konaní, pretože o byt sa už 10 rokov nestarala a žalobu navrhuje zamietnuť. Ďalej na pojednávaní dňa 12.11.2009 právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, pretože v danom prípade samotné podanie žaloby o zrušenie spoločného nájmu nebolo prekážkou podania návrhu na vyporiadanie BSM, alebo uplatnenie si majetkového práva na vyporiadanie hodnoty členského podielu.
Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich vecí z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Je nepochybné, že členský podiel družstevného bytu patrí do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto finančné vyrovnanie jeho hodnoty je prioritne vecou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hodnota členského podielu sa vyporiadava v rámci celého bezpodielového vlastníctva. Ak však návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnej trojročnej lehote nebol podaný na súd a nedošlo ani k vyporiadaniu dohodou, podľa názoru súdu platí nevyvratiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad uvedených v ustanovení § 149 ods. 4 OZ.
Vo vzťahu k členskému podielu družstevnému bytu ako k majetkovému právu potom podľa názoru súdu platí, že sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, pričom podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, ostáva teda spoločný s tým rozdielom, že sa podriaďuje režimu obdobne platnému pre veci v podielom spoluvlastníctve.
V danom prípade v konaní 19C 163/2002 súd rozhodoval o zrušení spoločného nájmu bývalých manželov k družstevnému bytu, pričom z tohto konania vylúčil rozhodnutie o vyporiadaní hodnoty členského podielu.
Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že odporca je povinný navrhovateľke zaplatiť titulom vyporiadanie hodnoty členského podielu jednu polovinu z hodnoty, t.j. 40.100 €, ktorá celková hodnota členského podielu bola určená znaleckým posudkom Ing. J. N. na celkovú sumu 80.200 €.
Súd vychádzal najmä z toho, že odporca na základe právoplatného rozsudku bol určený ako výlučný nájomca bytu s tým, že ako člen družstva bude tento byt naďalej užívať. Z toho dôvodu bolo potrebné, aby súd rozhodol aj o vyporiadaní hodnoty členského podielu.
Podľa názoru súdu ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v tomto prípade uplynulo dňom 28.11.2005 nedošlo k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve medzi manželmi ich dohodou a ani za týmto účelom nebolo začaté pred súdom konanie, potom sa pre toto vyporiadanie (po zrušení ich práva spoločného nájmu družstevného bytu § 705 ods. 2 druhá veta OZ) použije ustanovenie § 149 ods. 4 OZ o vyporiadaní takzvaných ostatných majetkových práv manželom spoločných. Toto právo sa vyporiada podľa zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom sa vychádza z rovnakých podielov účastníkov. Z týchto ustanovení súd vychádzal pri samotnom rozhodovaní, pričom hodnota členského podielu bola určená znaleckým posudkom.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že odporca sa stal právoplatne jediným nájomcom družstevného bytu a tým je nezmeniteľné dané právo navrhovateľky na vyporiadanie celkovej hodnoty členského podielu podľa zásad v § 142 OZ, zo záväzným východiskom, že podiely účastníkov sú rovnaké. Z toho dôvodu súd po vykonaní všetkých dôkazov dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol dôvodný.
Otázka premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporcu z vyššie uvedených dôvodov nie je na mieste.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Navrhovateľke vznikli trovy konania vo výške 5.947,34 € z toho 2.899,32 € je súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.048,02 € spočívajú v nasledovnom: prevzatie a príprava - 31.3.2008 - 506,21 € (zo sumy 40.100 €), podanie návrhu dňa 31.3.2008 - 506,21 €, 3 x účasť na pojednávaní - 24.4.2008, 2.2.2009, 12.11.2009 po 506,21 €, 19% DPH, t.j. 480,90 €, 4 x 6,95 € ako režijný paušál za úkony, 1 x 6,95 € režijný paušál + 19 % DPH.
Zároveň súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu čiastku 168,76 € a navrhovateľku zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 18,76 € z dôvodov, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. J. N. pod č. 36/2009, kedy znalcovi bola určená odmena vo výške 337,52 €. Navrhovateľka zložila preddavok pod položkou 16/2009 čiastku 150 €, teda na znalecký posudok má ešte doplatiť sumu 18,76 € ku ktorej čiastke ju súd zaviazal a keďže odporca nezložil preddavok na znalecký posudok, toho zaviazal na zaplatenie sumy 168,76 €, ktorá časť bola vyplatená zo štátneho rozpočtu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa musí uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa , rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/doteraz zistený skutkový stav, neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
g/ súd prvého stupňa neprihliadal na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3,časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov/§205 ods.2 O.s.p./
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.