Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_4C-18-2008.pdf
PDF · 68.44 KB
No categories available
4C/18/2008
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. T., bytom Q. nad Q., B. XXX/X, právne zast. JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98 D proti odporkyni: Ing. S. N., bytom M. č. XXX, právne zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/25, o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla 2009, č.k. 4C/18/2008 - 206 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 525,42 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám Pavla Trnku, advokáta. Uznesenie o zastavení konania súd odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., kedy navrhovateľ zobral svoj návrh podaním zo dňa 4.5.2009 späť z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti predal a odporca so späťvzatím návrhu súhlasil. O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kedy trovy konania pozostávali z právneho zastúpenia, vypočítané podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. a v spojení s vyhláškou 655/2004 Z.z.. Pozostávajú zo 6tich úkonov právnej pomoci po 1281,- Sk, spolu 7.686,- Sk, vo vzťahu k návrhu na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva, resp. návrhu na odstránenie stavby (prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, 2x pojednávanie, nahliadnutie do spisu, záverečný návrh, 6x úkon po 640,- Sk, spolu 3.840,- Sk, vo vzťahu k návrhu na zákaz stavať, 1x paušál po 128,- Sk, 5x paušál po 136,- Sk, 1x po 1.145,- Sk, vo vzťahu k návrhu na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva pojednávanie 7.11.2005, 1x po 577,- Sk vo vzťahu k návrhu na zákaz stavať, 1x paušál po 150,- Sk, 2x pol hodina straty času po 250,- Sk, cestovné z Bánoviec nad Bebravou, do Trenčína a späť pri základnej sadzbe za km 6,20 Sk v cene benzínu 33,- Sk/l a priemernej spotrebe 8,2 l/100 km a prejdených 62 km vo výške 552,20 Sk + 19% DPH 557,30 Sk, celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 15.828,50 Sk, t.j. 525,42 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že právny zástupca si uplatnil trovy vo výške 409,55 eur a súd mu napriek tomu priznal 525,42 eur. Namietal, že v danom konaní neprichádza do úvahy uplatnenie si náhrady trov konania podľa § 17 ods. 4 vyhl.č. 163/2002 a § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Nejedná sa o spojenie dvoch alebo viacerých vecí. Čo sa týka úkonu právnej pomoci ako nahliadnutie do spisu, takýto úkon právnej služby nie je taxatívne vymedzený vo vyššie citovaných vyhláškach a preto nejde o úkon právnej pomoci. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi cestovné za cestu motorovým vozidlom, avšak pri náhrade trov konania sa musí vychádzať zo zásady účelnosti a preto bude primeraným a hospodárnym spôsoby dopravy, doprava verejným hromadným prostriedkom. Ďalej namietal, že navrhovateľ uplatňoval svoje práva už
v územnom konaní, pričom v súdnom konaní bezpochyby ustál odôvodnenie svojho nároku. Výlučne k vzhľadom k neprimerane dlhému procesu, pokročilému veku a zdravotnému stavu, predal nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu a svoj návrh vzal späť. Iba v prípade, ak by súd dospel k závere, že je nutné spravodlivo priznať náhradu trov odporkyni, žiadal, aby odvolací súd priznal náhradu trov konania, avšak iba v rozsahu skutočne vykonaných úkonov a do výšky uvedenej navrhovateľom. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie odporkyňa, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal jednak rozhodnutia, že odporkyňa je povinná prispôsobiť rozostavanú stavbu a jednak rozhodnutia, že nesmie uskutočniť prístavbu k rozostavanej stavbe. Ide o dve rozličné veci, pričom práve spojenie týchto dvoch vecí odôvodňuje použiť pri výpočte trov konania ust. § 17 ods. 4 vyhl.č. 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Rovnako navrhovateľ nesprávne namieta uznesenie v tom smere, že nahliadnutie do spisu nie je úkonom právnej služby. Za úkon právnej služby patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im povahovo a účelom čo najbližšie. Za nedôvodné považuje tvrdenie, že primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je v danej veci doprava verejným hromadným prostriedkom. Zrejme si neuvedomil tú skutočnosť, že v prípade dopravy by patrila náhrada za stratu času odporkyni, kde by vznikli oveľa vyššie náklady. Rovnako nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že prvostupňový súd mal v danej veci rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu, že vzal návrh späť bez toho, aby k tomu dala ona akýkoľvek podnet a preto má za to, keď súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
V prejednávanej veci navrhovateľ zobral návrh späť potom ako spornú nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, ktorá však nemala záujem pokračovať v konaní, preto svoj návrh zobral v celom rozsahu späť. Za danej situácie v zmysle platnej judikatúry, ak navrhovateľ vezme späť návrh a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Odporkyňa trovy konania a trovy právneho zastúpenia vyčíslila spolu na sumu 525,42 eur a tvrdenie navrhovateľa, že si ich uplatnila len vo výške 409,55 eur je nedôvodné.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie pri vyčíslení jednotlivých úkonov právnej služby ako aj sadzby za úkony právnej služby, kedy preukázateľne navrhovateľ žiadal rozhodnúť o dvoch samostatných nárokoch a preto tu prichádza do úvahy aplikácia ustanovení § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z., resp. ust. § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Rovnako neobstojí námietka navrhovateľa v tom smere, že v rámci cestovného mala byť priznaná náhrada za cestu hromadným prostriedkom v súlade s platnou judikatúrou, kedy je potrebné stotožniť sa so stanoviskom odporkyne v tom smere, že pokiaľ by si uplatnil právny zástupca náhradu za stratu času, trovy by boli podstatne vyššie ako samotné cestovné osobným motorovým vozidlom.
Vo zvyšku sa odvolací súd odvoláva na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto sa ich v rámci vyjadrenia proti odvolaniu vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.