Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/132/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslav Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M. K., bytom O. XXX, právne zast. JUDr. P. Ž., advokátom so sídlom D. N. V., C. XX/XXX. proti odporcovi M. A., a. s., so sídlom D. N. V., T. X, IČO XX XXX. XXX,. právne zast. JUDr. V. A., advokátom A., s. r. o., so sídlom B., Š. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listinou zo dňa 28.04.2009 j e n e p l a t n é.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným žalobným návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.4.2009, ktoré jej bolo doručené dňa 7.5.2009 s tým, že z jej strany nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tak, že počas svojej práceneschopnosti v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 porušila liečebný režim, keď odporca vykonal u navrhovateľky kontrolu dodržiavania liečebného režimu a navrhovateľka nebola zastihnutá doma.

Odporca s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu súhlasil a vo zvyšnom rozsahu žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka si nesplnila viaceré povinnosti, a to jednak neoznámila odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi dĺžku PN-ky, vzhľadom k čomu nemohol odporca prideliť jej prácu inému zamestnancovi ani neoznámila odporcovi heslo do počítača, do ktorého nemal prístup nik iný okrem nej, neodovzdala odporcovi pracovnú agendu, hoci tak mohla urobiť koncom marca 2009, keď sa nachádzala v areáli odporcu. V dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 vykonal odporca ako zamestnávateľ kontrolu dodržovania liečebného režimu priamo v byte navrhovateľky, ktorá ani po viacnásobnom búchaní neotvárala, ani telefonicky sa neohlásila, pričom podľa jej ošetrujúcej lekárky nemala nariadené žiadne lekárske vyšetrenie. Navrhovateľka tak jednoznačne porušila povinnosť dodržiavať liečebný poriadok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľka je u odporcu zamestnaná od 01.08.1995, pričom pracovný pomer bol medzi účastníkmi dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu práce v meste D. N. V. vo funkcii ekonóm. Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy má súd zistené, že dňom 01.01.2004 sa dojednaný druh práce zmenil na ekonóm - junior.

Z predloženej písomnej výpovedi má súd preukázané, že odporca ako zamestnávateľ doručil navrhovateľke výpoveď podľa , ktorú táto prevzala dňa 31.01.2009 a ktorej pracovný pomer mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 30.04.2009.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal súd preukázané, že navrhovateľka je od 06.02.2009 práce neschopná, pričom medzi účastníkmi je nesporné, že táto práceneschopnosť doposiaľ trvá.

Z listiny zo dňa 28.04.2009 označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ má súd preukázané, že odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľkou ako so svojou zamestnankyňou počas trojmesačnej výpovednej lehoty, okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 porušením liečebného režimu. Na základe zhodného tvrdenia účastníkov si súd osvojil skutkové zistenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 07.05.2009 ako i to, že odporca poskytoval navrhovateľke náhradu príjmu od 06.02.2009 do 15.02.2009.

Podľa písmeno b/ zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnanec je povinný najmä v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

Podľa náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa ustanovenia okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Pred samým posúdením platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa súd najskôr zaoberal otázkou, či žaloba bola v zmysle cit. ust. podaná včas. Pri riešení tejto otázky súd vychádzal z toho, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú zo zákona tým dňom, keď písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi doručený. Z uvedeného vyplýva, že ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 07.05.2009, potom žaloba podaná na súde 06.07.2009 bola podaná včas.

Ďalej súd pristúpil k skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru. Po vykonanom dokazovaní vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia má súd

za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je predmetom konania, je neplatné, nakoľko pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom nebol zo strany odporcu ako zamestnávateľa splnený zákonný predpoklad uvedený v , teda navrhovateľka neporušila závažne pracovnú disciplínu. Odporca kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny skutočnosť, že navrhovateľka počas svojej práceneschopnosti nebola v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 odporcom zastihnutá v mieste nahlásenom ako miesto, v ktorom sa bude zdržiavať počas svojej práceneschopnosti, pričom v uvedené dni nemala nariadenú kontrolu u všeobecného lekára ani sa v uvedené dni nedostavila na lekárske vyšetrenie. Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa okrem iného patrí aj povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Podľa vyššie uvedeného zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu zamestnancovi pri dočasnej PN najdlhšie po dobu prvých 10 dní. Táto náhrada bola navrhovateľke poskytovaná od 06.02.2009 do 15.02.2009. Kontrola navrhovateľky odporcom bola vykonaná v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009, teda v období, kedy navrhovateľka už nemala nárok ani jej už nebola odporcom poskytovaná náhrada príjmu. Vzhľadom k tomu, že porušením liečebného režimu v období, kedy už navrhovateľka nemala nárok a ani sa jej neposkytovala náhrada príjmu pri dočasnej PN, neporušila tým základné povinnosti zamestnanca uvedené v (ktorých porušenie sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže mať za následok uloženie sankčného opatrenia vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru) a preto nemožno takúto skutočnosť kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko súd z popísaných dôvodov ustálil, že navrhovateľka sa konaním popísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2009 nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny bolo rozhodnuté ako je uvedené vo výroku a určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listinou zo dňa 28.04.2009 je neplatné.

Porušovanie ďalších povinností navrhovateľkou uvádzaných odporcom súd v danej veci považuje za irelevantné, nakoľko tieto skutočnosti neboli odporcom vymedzené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto sa súd pri vyhodnocovaní dôkazov týmito skutočnosťami ani nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka počas konania, a to ešte predtým, než súd začal pojednávať vzala žalobný návrh v časti o náhradu mzdy späť, s čím odporca súhlasil, súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom navrhovateľky za použitia a konanie v tejto časti zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi, nakoľko obaja účastníci v predmetnom konaní boli čiastočne úspešní, keďže navrhovateľka vzala žalobu v časti o náhradu mzdy späť, v čom súd vidí čiastočný úspech odporcu a zároveň čiastočný neúspech navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.