Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/223/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu M. M., štátneho občana Slovenskej republiky, povolaním vodiča, bytom M. - L. č. XXX proti žalovanému P. L. S., s.r.o., Č.. A. XX/XX,. N. M. N. V., IČO XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovné pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 12.9.2008 je n e p l a t n é.

Nárok týkajúci sa vyplatenia náhrady mzdy sa v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný s nim neplatne skončil pracovný pomer a zároveň, aby rozhodol o náhrade nevyplatenej mzdy. Uviedol, že žalovaný mu neuznal potvrdenie od lekára o ošetrení dieťaťa a považoval jeho neprítomnosť v práci z tohto dôvodu za porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že ošetrenia s dieťaťom sa musel zúčastniť on a nie jeho manželka, nakoľko v tom čase neviedli spoločnú domácnosť a dieťa mal vo svojej starostlivosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu tým, že sa štyri dni bez ospravedlnenia nedostavil do práce. Uviedol, že jeho tvrdenie o ošetrovnom dieťaťa bolo účelové, nakoľko v tom čase žil v platnom manželstve a nebolo možné ho považovať za osamelého zamestnanca. Podľa tvrdenia žalovaného nič nebránilo ísť na ošetrovné s dieťaťom manželke žalobcu, ktorá bola na materskej dovolenke. Bol toho názoru, že rodinné problémy žalobcu ho nemôžu ospravedlňovať pri porušení pracovnej disciplíny, najmä keď problémy takéhoto charakteru mal žalobca už skôr.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom konateľa žalovaného, oboznámením pracovnej zmluvy, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 12.9.2008,

dopytom na MUDr. Ľ. B., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. a zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič nákladného auta, keď mu dňa 16.9.2008 bolo do vlastných rúk doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Dôvodom bola skutočnosť, že dňa 9.9.2008 až 12.9.2008 žalobca neprišiel do práce. V tomto okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza, že domáce ošetrenie

dieťaťa nie je možné uznať ako dôvod, pretože manželka žalobcu je na materskej dovolenke, ako aj to, že žalobcovi bola ponúknutá návšteva lekára pre rodinné a psychické problémy, ktorú možnosť nevyužil.

V zmysle platného v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa uvedeného okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže (podľa platného v čase rozhodnom) zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Žalobca podal na súde žalobu dňa 11.11.2008. V zmysle zákonného ustanovenia platného tak urobil včas, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote uvedenej v tomto ustanovení. Preto súd preskúmaval platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným z hľadiska jeho obsahu. Podstatou tohto jednostranného skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, a to závažným spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami a 82 ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. nedefinuje tieto pojmy a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri nich vychádzať. Z ustálenej súdnej praxe však vyplýva, že jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia, ktorá závisí od konkrétnych okolností za ktorých k porušeniu došlo.

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadnym spôsobom skončenia pracovného pomeru v prípade, ak nie je možné použiť iný menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Táto mimoriadnosť je v dikcii citovaného ustanovenia zvýraznená tým, že takto skončiť pracovný pomer možno iba "výnimočne".

Žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu, že neopodstatnene neprišiel do práce. Preto sa súd zameral na to, či to, že žalovaný nebol v čase od 9.9.do 12.9.2009 je porušením pracovnej disciplíny a či išlo o porušenie takej intenzity, ktoré môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z vyjadrenia MUDr. Ľ. B. vyplynulo, že žalobca sa dňa 9.9.2008 zúčastnil zubného vyšetrenia a nutného stomatologického ošetrenia so synom S.. Toto ošetrenie trvalo 5 dní s dennou kontrolou v ambulancii a prítomnosť žalobcu vzhľadom ku komplikovaným zákrokom bola viac ako nutná.

V ustanovení sú definované dôležité osobné prekážky v práci. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas

ošetrovania chorého člena rodiny. Ošetrovné je jedna z nemocenských dávok a nárok naň vyplýva z účasti na nemocenskom poistení.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že žalobca dňa 11.9.2008 podal na tunajšom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal o zverenie svojich synov maloletého S. a T. do svojej výchovy z dôvodu nezhôd v manželskom spolužití s ich matkou. Taký istý návrh podala dňa 18.9.2008 manželka žalobcu, ktorá žiadala o zverenie maloletého S. z dôvodu, že bol od 8.9.2008 v starostlivosti žalobcu. Z tohto spisu teda vyplýva, že žalobca mal maloletého syna vo svojej starostlivosti najmenej od 8.9.2008 do 18.9.2008.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca počas doby od 9.9.2008 do 12.9.2009 preukazateľne nebol v práci z dôvodu ošetrenia chorého člena rodiny (ktorého mal v starostlivosti), nemohlo ísť z jeho strany o porušenie pracovnej disciplíny. MUDr. Ľ. B. potvrdila, že lekárske ošetrenie s maloletým absolvoval žalobca a potvrdila, že minimálne 5 dní si toto dieťa vyžadovalo osobnú starostlivosť. Žalovaný nepoprel, že mu takýto doklad žalobca predložil. Túto skutočnosť teda prinajmenšom dodatočne žalovanému oznámil. Povinnosťou zamestnávateľa v tomto prípade bolo v zmysle ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci, nakoľko išlo o dôležitú osobnú prekážku. Súd v tomto smere považoval za hodnoverné aj tvrdenie žalobcu, že konateľa žalovaného informoval o svojej neprítomnosti aj telefonicky vopred. Výpis z hovorov žalobcu a konateľa žalovaného od ich mobilného operátora to potvrdil, hoci konateľ žalovaného najskôr akýkoľvek hovor so žalobcom popieral.

Súd bol toho názoru, že aj keby nešlo zo strany žalobcu o dôležitú osobnú prekážku, nebolo by možné s nim z dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru skončiť takýmto spôsobom pracovný pomer. Konanie žalobcu nemohlo mať takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by vyžadovalo skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením aj preto, že zotrvanie zamestnanca v pracovnom kolektíve počas plynutia výpovednej doby (ak by sa použila táto miernejšia sankcia) by bolo možné. Správanie sa žalobcu, ktorý sa staral o dieťa počas neprítomnosti v práci, by nemohlo vyvolať až taký negatívny vplyv na ostatný kolektív zamestnancov, že by medzi nimi nemohol zotrvať do skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením je neplatné, aj keď žalobca v petite svojho žalobného návrhu žiadal rozhodnutie o neplatnosti výpovede. Z obsahu všetkých podaní a vyjadrení účastníkov bolo zrejmé, že ide iba o zrejmú nesprávnosť a nedostatok právneho vedomia pri pojmovom rozlíšení týchto dvoch spôsobov skončenia pracovného pomeru. Predmet sporu medzi účastníkmi- neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol sporný.

Nárok týkajúci sa vyplatenia náhrady mzdy vylúčil súd na samostatné konanie v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).